Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cpr/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci žalobcu: Q. G., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 2, U., zastúpená JUDr. Máriou Ritomskou, Inštitút ochrany ústavných práv, IČO: 50366874, so sídlom Hlavná 50, Bratislava proti žalovanému: TECHCAR Slovakia s.r.o., so sídlom Albrechtova 1, Bratislava, IČO: 36 862 592, zastúpený ANDELOVÁ & Co., s.r.o., IČO: 47 506 946, Tomášikova 15950/10H, Bratislava, o zaplatenie úhrady odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne za mesiac jún 2016 vo výške 90,54 Euro, zaplatenie sumy 2.000 Euro ako odškodnenie za oneskorené vyplatenie mzdy za mesiac jún 2016 a preplatenie nadčasov.

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 30.08.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že skončenie jej pracovného pomeru dohodou zo dňa 23.05.2016 je neplatné, tiež aby uložil žalovanému povinnosť vyplatiť je náhradu mzdy za 9 mesiacov vo výške 5.850 Eur a nadčasy v celkovej sume 130 Euro, ako aj vyrovnať pohľadávky v zdravotnej poisťovni Union a v Sociálnej poisťovni za obdobie máj a jún 2016, zamestnávateľom. 2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 23.05.2016 sa s ňou žalovaný rozhodol rozviazať pracovný pomer a prostredníctvom jej nadriadeného ing. X. Y. jej navrhol 2 možnosti a to, že buď podpíše dohodu navrhovanú zamestnávateľom, toho dňa sa zbalí, odovzdá kľúče, opustí priestory spoločnosti, pričom zamestnaná bude do 30.06.2016 a vyplatia jej v riadnom výplatnom termíne mzdu za mesiac jún 2016, nevyčerpanú dovolenku a do toho času nepreplatené nadčasy, s tým, že to bude pre ňu forma odstupného vo výške mesiaca a jedného týždňa,, alebo ak súhlasiť nebude, bude nútená sa okamžite zbaliť, opustiť priestory s tým, že bude premiestnená na Hotel Blue na Riazanskej ulici v Bratislave, ktorý tiež patrí žalovanému s tým, že v uvedenom hoteli bude 2 mesiace vykonávať manuálnu prácu. Dňa 23.05.2016 v dobrej viere podpísala dohodu,, následne jej nadriadený oznámil pred celou kanceláriou, že sa s ňou k tomuto dňu lúčia, že odovzdá kľúč a odchádza. Na jej prac. miesto prijali inú pracovnú silu ku dňu 23.05.2016, čím jej znemožnili prístup na pracovisko, ústne vyslovili pred všetkými zamestnancami, že sa s ňou lúčia, žiadali odovzdať kľúče a všetky prac. prostriedky, čo aj urobila. Za mesiac máj jej žalovaný vydal gastrolístky v plnom počte, tiež jej vyplatil výplatu ako zvyčajne vo výške 651,52 Eur. V priebehu mesiaca jún 2016 požiadala odporcu o zápočtový list, ktorý jej bol vystavený a doručený dňa 23.06.2016. 3. Poukázala na to, že podľa jej e-mailovej komunikácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu, so svojim nadriadeným p. Y. riešili, kedy jej budú doplatené práce nadčas a v akej výške, pričom nadriadenému sa nepáčilo, že žiada podľa zákona plnú mzdu spolu s 25% príplatkom za nadčasy, čo odôvodňoval tým, že “má výhodu byť doma a nepracovať“, preto sa nemajú baviť o uvedenom vzorci výpočtu. Po

20.júni 2016 jej boli doručené gastrolístky za mesiac jún v plnom počte, t.j. za 22 pracovných dní. Na účet jej nebola vyplatená mzda, ktorá podľa pracovnej zmluvy mala byť na jej účte do 20-teho dňa nasledujúceho mesiaca, pričom konateľ žalovaného jej oznámil, že jej na účet nemôže poslať výplatu v plnej výške, pretože v mesiaci jún neodpracovala ani jeden deň, nesedí mu to účtovne, tiež jej oznámil, že sa dňa 25.07.2016 má dostaviť k žalovanému po výplatu. Žalobkyňa sa v dohodnutý termín dostavila do spoločnosti žalovaného, avšak p. Y., s ktorým bolo stretnutie dohodnuté nebol prítomný, len jej prostredníctvom iného zamestnanca oznámil, že sa má vrátiť domov pre originál dohody podpísanej dňa 23.05.2016, pretože podpíšu novú dohodu, podľa ktorej sa jej pracovný pomer skončí k 31.05.2016, s čím ona nesúhlasila, nakoľko bola od 01.07.2016 evidovaná na úrade práce a vznikol jej nárok na podporu počas nezamestnanosti. Odvtedy absolvovala so zamestnancom žalobcu p. R. U. niekoľko telefonátov, kde sa ju snažil zastrašiť, chcel jej dať na jún 2016 dohodu o brigádnickej činnosti, neskôr aby podpísala dodatok k dohode, že v mesiaci jún 2016 dostane iba minimálnu mzdu. Keďže žalobkyňa s uvedenými návrhmi nesúhlasila, následne jej právny zástupca žalovaného oznámil, že od 24.05.2016 má absencie v práci a vyplatili jej iba nevyčerpanú dovolenku 11 dní. Zamestnávateľ sfalšoval jej výplatnú pásku za mesiac máj; to, čo žalobkyni strhli za 6 pracovných dní absencie dorovnal do výšky 651,52 Eur, ktorá jej prišla na účet, tak, že tvrdil, že to boli preplatené nadčasy 23 a pol hodiny, čo znamená, že by jej preplatili nadčasy 11 Eur za hodinu; p. Y. jej však napísal, že nadčasy jej budú preplatené vo výplate za mesiac jún. 4. Žalobkyňa má za to, že žalovaný ju oklamal a krátil odvody štátu, kvôli čomu dostane nižšiu podporu a kvôli nezrovnalostiam, ktoré vykonal v sociálnej a zdravotnej poisťovni, nedostala podporu ani v auguste r. 2016. Zamestnávateľ ju odhlásil v zdravotnej poisťovni k 31.05.2016, čo opravil po skončení pracovného pomeru a to koncom júla 2016, v sociálnej poisťovni neboli vyrovnané záväzky a neevidovali od zamestnávateľa odhlášku ani dňa 27.07.2016, čo bolo podľa žalovaného spôsobené len administratívnou chybou.

5. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.. Uviedol, že Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.05.2016 je platná, netrpí žiadnou vadou podľa ust. §37-39 alebo 40a Občianskeho zákonníka, tiež, že žalovaný a žalobkyňa mali v úmysle skončiť pracovný pomer Dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2016, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že žalovaná nepostupovala podľa voči žalovanému podľa ust. §80 v nadväznosti na ust. § 79 Zákonníka práce, preto absentuje právny základ žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj žaloby na náhradu mzdy, ktorej sa žalobkyňa žalobou domáha. Má za to, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, že jej vznikol nárok na náhradu mzdy za prácu nadčas. Ani z mailovej konverzácie predloženej žalobkyňou nevyplýva, že by žalovaný nárok žalobkyne uznal alebo potvrdil. Mailová komunikácia nepreukazuje domnelé nároky žalobkyne ani do dôvodu, ani do výšky. K uloženiu povinnosti žalovanému vyrovnať pohľadávky v zdravotnej poisťovni Union aj v sociálnej poisťovni za obdobie máj- jún 2016 a uloženie povinnosti vydať zamestnancovi korektné výplatné pásky bez absencií za obdobie máj a jún 2016 uviedla, že žaloba je v tejto časti neurčitá a nevykonateľná.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 08.11.2017 uviedla, že za mesiac máj jej bola vyplatená mzda v plnej výške, v priebehu júla 2016 mala stretnutie s právnou zástupkyňou z dôvodu, že za mesiac jún 2016 jej nebola vyplatená mzda, bola jej vyplatená len nevyčerpaná dovolenka, aj to v neskoršom termíne. Oslovila telefonicky svojho nadriadeného R. U., ktorý sa ju snažil presvedčiť, aby Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.5.2016 roztrhali a aby uzavreli novú dohodu, na základe ktorej by bola u odporcu vedená za mesiac jún/2016 ako brigádnička. S uvedeným nesúhlasila vzhľadom na to, že od 1.7.2016 bola vedená na úrade práce a uvedené by mi ovplyvnilo výšku dávok. Na soc. a zdravotnej poisťovni zistila, že odporca ju evidoval ako zamestnanca s neospravedlnenými pracovnými absenciami. Na osobnom stretnutí s právnou zástupkyňou žalovaného jej bola ňou ponúknutá suma 600 eur s tým, že vyplatením týchto peňazí by boli všetky pohľadávky medzi ňou a žalovaným vyrovnané. S tým nesúhlasila a trvala som na tom, aby žalovaný zariadil, aby absencie žalovaným uvádzané v Soc. a zdravotnej poisťovni, tam uvedené neboli. Nakoľko právna zástupkyňa žalovaného s tým nesúhlasila s odôvodnením, že ďalší zamestnávatelia žalobkyne nebudú aj tak mať o absenciách vedomosť, takúto dohodu žalobkyňa odmietla podpísať. Z výplatných pások, ktoré jej na stretnutí odovzdala právna zástupkyňa žalovaného za mesiace 5-6/2016 zistila, že v uvedených mesiacoch jej žalovaný vykazuje absenciu od 23.5.2016 a celý mesiac jún. Peniaze, ktoré jej boli vyplatené za mesiac máj však tvorila mzda do 23.5.2016 a zvyšok boli odmeny. Tvrdenie odporcu, že mala absencie, označila za nepravdivé

- poukázala na mailovú korešpodenciu medzi ňou a p. X. Y. z ktorej bolo zrejmé, že je doma, pričom

ju nikdy nevyzval, aby do práce nastúpila. V zápočtovom liste, ktorý jej odovzdal žalovaný, bol od 16.3.2015 do 30.6.2016, taktiež nie sú uvedené nijaké absencie. Žalobca jej dal gastrolístky a to plný počet za mesiace máj a jún 2016. V 11/2016 jej žalobca predložil Dodatok č. 2 k prac. zmluve na podpis, tento Dodatok nepodpísala, nevidela dôvod, prečo jej ho predkladá v takom časovom odstupe po tom, čo sa mal jej pracovný pomer u neho skončiť, o čom mailom zamestnávateľa informovala. Došlo k stretnutiu na ktorom nebola prítomná jej právna zástupkyňa, ktorá sa nedostavila. Na stretnutí nežiadala od žalovaného sumu 2000 eur, žiadala len náhradu mzdy vo výške 650 eur, preplatenie nadčasov a zaplatenie nevyčerpanej dovolenky, ktorá jej však bola zaplatená. Po skončení pracovného pomeru u žalovaného sa zamestnala 1.2.2017, t.j. neskôr, ako dočerpala nárok na poberanie príspevku v nezamestnanosti.

7. Zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že právna zástupkyňa žalovaného žalobkyňu zastrašovala a to tým, že ju upozornila, že ak dá prípad na súd, vzniknú trovy konania, že priebehu súdneho konania môže vzniknúť niekoľko právnych úkonov napr. bude požadovať výsluch svedkov, čím sa oddiali rozhodnutie, bude dochádzať k nehospodárnosti konania, pričom žalobkyňa nebola poučená, aby si na stretnutie zavolala svojho právneho zástupcu.

8. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa pokúšal so žalobkyňou uzatvoriť mimosúdnu dohodu, uskutočnili sa dve stretnutia v sídle jej advokátskej kancelárie. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaný ponúkol vyplatenie akejkoľvek odmeny, prípadne náhrady. Žalobkyňa v tom čase uvádzala, že má záujem, aby jej žalovaný vyplatil mzdové nároky a zároveň uvádzala, že má v úmysle žalobou uplatňovať ukončenie pomeru spolu s náhradou mzdy, pričom jej bolo doporučené, aby na rokovania chodila s právnym zástupcom, ktorý jej relevantne poradí aké má práva, aby ich komunikácia bola z hľadiska právnych predpisov vyrovnaná a zároveň ju upozornili, že napriek tomu, že žalovaný nemá záujem o riešenie veci v súdnom konaní, tak v prípade ak súdne konanie začne, môže sa stať, že v konaní vzniknú nároky na náhradu trov konania, ktorých výšku nie je možné dopredu vyčísliť, bude to závisieť od obsahu žaloby a počtu úkonov čo môže v danom prípade dosahovať aj ňou uplatnené mzdové nároky a preto jej na prvom stretnutí predložili návrh dohody o urovnaní, aby mala možnosť si túto prečítať, poradiť sa o jej obsahu so svojím právnym zástupcom a dohodli sa, že na ďalšom stretnutí oznámi, či s tým súhlasí. Žalobkyňa prišla na ďalšom stretnutí oznámila, že dohodu o urovnaní nepodpíše, podáva trestné oznámenie, podáva podnet na Inšpektorát práce a bude sa na súde domáhať náhrady mzdy, ak jej žalovaný okamžite nevyplatí sumu 2000 eur. To právna zástupkyňa žalovaného odmietla, na základe čoho boli rokovania so žalobkyňou ukončené. Zároveň uviedla, že predmetom žaloby podanej žalobkyňou je určenie neplatnosti skončenia prac. pomeru, náhrada mzdy z titulu neplatného skončenia pomeru, náhrada mzdy za nadčasy a oprava výplatných pások. Z vyjadrení žalobkyne však nevyplýva, že by sa voči žalovanému reálne domáhala neplatnosti skončenia prac. pomeru, že by žalovaného vyzvala aby jej prideľoval prácu, ani že by mala záujem u žalovaného pracovať. Predmetom konania však nie je jednostranné skončenie prac. pomeru zo strany žalovaného výpoveďou, ale údajná neplatnosť dohody o skončení prac. pomeru, kde je zrejmý prejav vôle žalobkyne ako aj žalovaného pomer ukončiť. Žalobkyňa v rámci svojich písomných ani ústnych prednesov nespochybnila ani nerozporovala, že by mala vôľu pracovný pomer ukončiť, že by absentovala vôľa podpísať dohodu o skončení prac. pomeru a ani z jej úkonov nevyplýva, že by sa v akomkoľvek smere domáhala toho, aby u žalovaného naďalej pracovala. Rozporovala tvrdenia žalobkyne o úmyselných úkonoch žalovaného, spočívajúcich v zlej evidencii; vyplýva to zo záznamov v Soc. poisťovni a žalovaný nespochybňuje, že u žalovaného došlo k chybe, keď pracovníčka vychádzala z dátumu podpisu dohody o skončení prac. pomeru tak, ako je uvedené v dohode o skončení prac. pomeru pôvodne žalobkyňu odhlásila ako zamestnanca, následne však bola urobená oprava, kedy bola odhlásená ku dňu 30.6.2016. 9. Svedok X. Y., vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že v čase podpisu Dohody o skončení pracovného pomeru bol priamym nadriadeným žalobkyne. Po podpise dohody oznámil zamestnancom, že žalobkyňa končí pracovný pomer u žalovaného ku dňu 30.06.2016 a vyzval ju, aby mu vrátila kľúče od kancelárie, v ktorej pracovala, avšak do kancelárie mala prístup - vždy tam boli prítomní nejakí zamestnanci. Nakoľko sa žalobkyňa po podpise dohody nedostavila do práce, kontaktoval ju prostredníctvom e-mailu, oznámila mu, že je v zahraničí. 10. Svedkyňa R. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že bola v čase uzavretia predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru kolegyňa žalobkyne, sedeli v jednej kancelárii.. Pán Y., priamy nadriadený žalobkyne si v jeden prac. deň zobral žalobkyňu do zasadačky a keď sa odtiaľ vrátili oznámil im, že s ňou rozviazal prac. pomer, že sa má pobaliť a odísť. Následne na to si zavolal konateľ spoločnosti p.

U. zamestnankyne, ktoré sedeli v kancelárii so žalobkyňou, do svojej kancelárie, kde im oznámil, že nastúpi nová pracovníčka, ktorá bude mať tú istú pracovnú náplň ako žalobkyňa. Žalobkyňa v ten deň odovzdala X. Y. aj kľúče od kancelárie. Pracovný pomer svedkyne trval od júna 2015 do júna 2016 a u žalovaného skončila prac. pomer dohodou, nejednalo sa o jeden konkrétny dôvod napr. v práci bola nepríjemná atmosféra, vládlo tam napätie, mala veľa práce, nepáčil sa jej prístup nadriadeného p. Y., napr. v kancelárii ich s kolegyňami rozsadil. Žalobkyňa ju informovala o tom, že sa so zamestnávateľom dohodla, že zo zamestnania odíde, že pracovný pomer síce končí, zamestnávateľ jej však sľúbil, že aj keď nebude chodiť do práce, bude jej platiť. V čase keď sa p. Skládan vracal so žalobkyňou zo zasadačky a oznámil zamestnancom, že žalobkyňa od toho dňa do práce chodiť nebude, boli tam prítomné kolegyne z kancelárie žalobkyne, tiež z vedľajšej kancelárie. Na uvedenom stretnutí bolo povedané, že žalobkyňa končí v zamestnaní okamžite, a že už nepríde a má si zbaliť všetky veci. Nijaký zápis o tomto stretnutí so zamestnancami nebol vykonaný. V ten deň, keď žalobkyňa odišla z firmy, im bola predstavená nová pracovníčka H. X. s tým, že bude vykonávať prácu, ktorú predtým vykonávala žalobkyňa. Táto nová pracovníčka bola prítomná pri rozlúčke zo žalobkyňou. H. X. bola prítomná na pracovisku ešte skôr ako si žalobkyňu p. Y. zavolal do kancelárie za účelom podpísania skončenia prac. pomeru. Odchodom z pracoviska v ten deň, žalobkyňa nikomu nechýbala t.j. všetci pochopili vyjadrenie p. Y., že do práce chodiť nemá. So žalobkyňou sa rozprávali o tom, že v práci nie sú spokojné - predtým ako došlo ku skončeniu prac. pomeru u obidvoch, avšak aktívne si prácu nehľadali. Keď sa rozhodla skončiť prac. pomer, nemala novú prácu. Zamestnávateľ sa v jej prípade nebránil podpísaniu dohody o skončení prac. pomeru. Keď odchádzala z firmy, zamestnávateľ s ňou nijaký preberací protokol nepodpisoval.

11. Na návrh právnej zástupkyne žalobkyne súd uznesením zo dňa 15.03.2018 pripustil zmenu petitu, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úhradu odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne za mesiac jún 2016 vo výške 90,54 Euro a zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 Euro ako odškodnenie za oneskorené vyplatenie mzdy za mesiac jún 2016 a preplatenie nadčasov. 12. Zástupkyňa žalobkyne k zmenenému petitu uviedla, že mzda za mesiac jún 2016 nebola zo strany zamestnávateľa žalobkyni doteraz vyplatená náhrada mzdy. K sume 2 000€, ktorú žiada žalobkyňa, aby jej vyplatil žalovaný ako odškodnenie za oneskorené vyplatenie náhrady mzdy za mesiac jún 2016 dospela tak, že zobrala 20 mesiacov, počas ktorých zamestnávateľ neplatil zamestnancovi mzdu, počítala 50 € mesačne + mzda za mesiac jún 2016. Čo sa týka odškodnenia, ktoré žalobkyňa žiada uviedla, že v súčasnosti nemáme nijaký § v Zákonníku práce, ktorý by sa dal použiť, z hľadiska žalovaného však došlo k diskriminácii a k viktimizácii žalobkyne, nakoľko zamestnávateľ si vybral len žalobkyňu, na ktorú vyvinul nátlak, aby ukončila pracovný pomer; v zmysle § 17 Zákonníka práce si nemohla uplatniť svoje nároky. Poukázal na to, že žalovaný si voči žalobkyni niektoré povinnosti aj splnil napr. preplatenie dovolenky, odvodovú povinnosť za mesiac máj, vydal jej gastrolístky za mesiac jún 2016.

13. Právna zástupkyňa žalovaného po zmene petitu zo strany žalobcu žiadala aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobkyňa svoj nárok uplatnený zmeneným petitom nepreukázala, jej tvrdenia nemajú základ v skutkovom ani právnom stave. Podľa zmeneného petitu má za to, že žalobkyňa si podľa obsahu uplatňuje primerané zadosťučinenie z titulu ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý v konaní nepreukázala a ani jej naň ani nemohol vzniknúť nárok. Nie je pravdou, že by si žalovaný postupne v priebehu tohto konania plnil čiastkové povinnosti voči žalobkyni, keď žalovaný si všetky povinnosti splnil pred podaním žaloby na súd zo strany žalobkyne. Takýmto konaním žalovaného nemohla vzniknúť žalobkyni žiadna ujma. Z obsahu spisu aj výsluchov samotnej žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa mala sama záujem ukončiť prac. pomer u žalovaného, na základe čoho slobodne a bez akejkoľvek tiesne podpísala dohodu o skončení prac. pomeru, sama žalobkyňa v konaní objasnila že v zásade namieta iba nevyplatenie mzdy za mesiac jún 2016, ktorá jej podľa jej vlastných tvrdení bola prisľúbená so strany žalovaného. Aj tieto skutočnosti preukazujú, že žalobkyňa nebola v žiadnom rozsahu dotknutá na svojich právach a nedochádzalo k žiadnej diskriminácii, ako to tvrdí. Pracovný pomer ukončila dobrovoľne, k čomu podpísala Dohodu o skončení prac. pomeru. K výsluchu svedka p. X. uviedla, že z výsluchu je zrejmé, že svedkyňa nebola pri podpise Dohody o skončení prac. pomeru so žalobkyňou a teda, že sa nevedela vyjadriť k tvrdeniam žalobkyne, čo jej malo byť pri podpise dohody sľúbené, preto tieto tvrdenia nie sú preukázateľné. Zároveň poukázala na skutočnosť, že z výsluchu svedkyne je zrejmé, že v deň podpisu dohody o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou bolo pred zamestnancami oznámené, že k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou došlo, pričom ostatné tvrdenia sú len domnienkami svedkyne, ktoré nemajú právnu relevanciu. Žalovaný nepopiera,

že do zamestnania prijal nového zamestnanca, p. X., táto skutočnosť však sama o sebe neznamená, že žalobkyňa nemala ďalej chodiť do práce a to obzvlášť v prípade, ak je z vykonaného dokazovania nesporné, že sa p. X. nachádzala na pracovisku žalovaného ešte predtým, než žalobkyňa podpísala Dohodu o skončení prac. pomeru. Ak by žalobkyňa dohodu nepodpísala a žalovaný by s ňou mal záujem ukončiť prac. pomer, mohol by tak urobiť jedine výpoveďou, pričom táto skutočnosť by neznamenala, že nová zamestnankyňa nemala pracovať. Uplatnený nárok na odškodnenie nemožno stotožňovať s nárokom na náhradu mzdy a tento je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov, oboznámením sa s Pracovnou zmluvou zo dňa 23.05.2015. Dohodou o skončení pracovného pomeru, výplatnými lístkami za mesiace máj a jún 2016, podnetom na Inšpektorát práce, trestným oznámením, e.mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou, zamestnávateľom a právnou zástupkyňou žalovaného, výzvou zamestnávateľovi o vyrovnanie pohľadávky ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci: 15. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 23.05.2015 na druh práce administratívny pracovník, na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce Riazanská 38, Bratislava, dohoda o mzde v sume 730,- € mesačne. 16. Dňa 01.06.2015 strany sporu podpísali Dodatok č.1 k Pracovnej zmluve zo dňa 16.03.2015, na základe ktorého sa žalobkyni od 01.06.2015 menil základný plat na 890,- Eur/mes. 17. Dňa 23.05.2016 podpísala žalobkyňa so žalovaným Dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej sa dohodli, že pracovný pomer žalobkyne sa končí dohodou ku dňu 30.06.2016. 18. Podľa čl. I ods. 3 uvedenej Dohody sa zmluvné strany dohodli, že odo dňa skončenia pracovného pomeru (30.06.2016) nie je žalobkyňa oprávnená ani povinná vstupovať do priestorov zamestnávateľa a vykonávať prácu.

19. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a/ dohodou b/výpoveďou c/ okamžitým skončením d/ skončením v skúšobnej dobe

20. Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo sa pracovný pomeru skončí z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

21. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 23.05.2016 podpísala žalobkyňa so žalovaným Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa ktorej sa dohodli, že pracovný pomer žalobkyne sa končí dohodou ku dňu 30.06.2016. Podľa čl. I ods. 3 uvedenej Dohody sa zmluvné strany dohodli, že odo dňa skončenia pracovného pomeru (30.06.2016) nie je žalobkyňa oprávnená ani povinná vstupovať do priestorov zamestnávateľa a vykonávať prácu. Dohoda bola zrozumiteľná, určitá, jedná sa o výslovný prejav resp. súhlas žalobkyne, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcela žalobkyňa prejaviť. Pracovný pomer na základe dohody uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným platne skončil dňa 30.06.2016. V deň, keď žalobkyňa podpísala so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak ešte pred podpisom predmetnej dohody, bola zamestnancom predstavená zamestnankyňa H. X., s tým, že bude vykonávať prácu, ktorú predtým vykonávala žalobkyňa. V konaní bolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že dňa 23.05.2016 po podpísaní Dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2016 bola zamestnávateľom vyzvaná, aby odovzdala kľúče od pracoviska, na stretnutí bolo povedané, že žalobkyňa končí v zamestnaní okamžite, a že už nepríde a má si zbaliť všetky veci a na tomto stretnutí sa s ňou spolupracovníci rozlúčili, čo potvrdila svedkyňa R. X., taktiež svedok X. Y., vo svedeckej výpovedi uviedol, že po podpise dohody žalobkyňu vyzval, aby mu vrátila kľúče od kancelárie, v ktorej pracovala. Žalobkyňa nespochybnila, že od 24.05.2016 nechodila do práce, teda žiadnu prácu pre žalovaného nevykonávala. V pracovnoprávnej praxi je bežné, že zamestnávateľ nemá záujem, aby zamestnanec, napr. po doručení výpovede zotrval na pracovisku počas plynutia výpovednej doby, čo sa spravidla uvedie v oznámení, že za toto obdobie mu bude vyplatená náhrada mzdy podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 134 ZP. Žalovaný ako zamestnávateľ takéto písomné oznámenie síce žalobkyni nedal, avšak jeho následné konanie potvrdilo uzavretie ústnej dohody o tom, že žalobkyňa po 23.05.2016

už nemá nastúpiť do zamestnania a žalovaný jej do konca mesiaca jún 2016 vyplatí všetky finančné záväzky vyplývajúce z pracovnej zmluvy /mzdu/, vrátane odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ako aj nadčasy a dovolenku. Zamestnávateľ však tvrdil, že v dôsledku absencie v zamestnaní žalobkyni nevyplatil mzdu za mesiac jún, pretože neodpracovala ani jednu hodinu a teda jej nevznikol nárok. Označil tvrdenia žalobkyne o tom, že sa dohodla so zamestnávateľom, že odo dňa 23.05.2016 nebude chodiť do práce a vykonávať pre neho prácu, ako nepravdivé. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že po podpise Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.05.2016 žalovaný písomnou výzvou nevyzval žalobkyňu k nástupu do práce v súlade s § 99, § 82 vo väzbe na § 47 ods. 1 písm. a) ZP; vyplatil žalobkyni stravné za mesiac máj a mesiac jún 2016 v súlade s úpravou § 152 ods. 2 ZP, pričom nárok prislúcha zamestnancovi len v prípade po odpracovaní viac ako 4 hodín počas riadnej pracovnej zmeny; odhlásil žalobkyňu ako zamestnanca z poistenia v Zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni pred dátumom 30.06.2016 a následne robil oprávky; 5 mesiacov po skončení pracovného pomeru, jej žalovaný predložil na podpis Dodatok č. II k Pracovnej zmluve zo dňa 30.11.2016, podľa ktorého sa mala so žalovaným dohodnúť, že jej pracovné miesto zodpovedá II. stupňu náročnosti práce. Na základe uvedeného, písomných podkladov a kogentnej úpravy Zákonníka práce dospel súd k záveru, že skutkový stav navodil sám zamestnávateľ už len tým, že neprejavil žiadny právne významný záujem, aby žalobkyňa po podpise dohody zo dňa 23.05.2016 vykonávala pre neho prácu - nevyzval ju aby nastúpila do práce, hoci jej priamy nadriadený s ňou e- mailom komunikoval; nechal zamestnankyňu v domnienke, že jej vyrovná všetky sľúbené nároky až do konca mesiaca jún 2016. Ak by zamestnávateľ v rozpore s ustanovením§ 47 prestal zamestnancovi prideľovať prácu, je zamestnanec povinný nastúpiť do práce až vtedy, keď ho zamestnávateľ vyzve a prejaví ochotu opäť mu prideľovať prácu. Preto nie je porušením pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec bez toho, aby ho zamestnávateľ vyzval, nedostaví do zamestnania a nedožaduje sa vykonávania práce. Zamestnanec, ktorý neprestal vykonávať prácu zo svojho vlastného rozhodnutia, ale z podnetu zamestnávateľa, môže síce vyzvať zamestnávateľa k plneniu jeho povinností z pracovného pomeru, nie je však povinný dožadovať sa od zamestnávateľa pridelenia práce, ktorá je hlavnou zákonnou povinnosťou zamestnávateľa, vyplývajúcou z pracovného pomeru. V zápočtovom liste ktorý jej odovzdal žalovaný, za obdobie od 16.3.2015 do 30.6.2016 nijaké absencie žalobkyne v práci vyznačené neboli. Už tým, že žalobkyňu zamestnávateľ vyzval, aby odovzdala kľúče a oznámil zamestnancom, že na jej miesto nastupuje iná zamestnankyňa, preukázal, že už nepočíta s tým, že žalobkyňa bude naďalej u neho vykonávať nejakú prácu. Vzhľadom na vyššie uvedené by žalovaný zamestnávateľ mal zamestnankyni doplatiť náhradu mzdy za mesiac jún 2016 z dôvodu podľa § 142 ods. 3 vo výške priemerného mesačného zárobku zisteného k 01.04.2016 (t.j. z miezd zúčtovaných na výplatu v rozhodujúcom období, ktorým je 1.štvrťrok 2016).

22. Zmeneným petitom sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úhradu odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne za mesiac jún 2016 vo výške 90,54 Euro a zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 Euro ako odškodnenie za oneskorené vyplatenie mzdy za mesiac jún 2016 a preplatenie nadčasov. 23. Žalobkyňa sa oproti pôvodnému petitu už nedomáhala aby jej zamestnávateľ zaplatil náhradu mzdu, žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.000 Euro ako odškodnenie za oneskorené vyplatenie mzdy za mesiac jún 2016. Podľa § 1 ods. 1 ZP, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. nepozná pojem odškodnenie za nevyplatenú mzdu, čo uznala aj zástupkyňa žalobkyne, keď uviedla “ čo sa týka odškodnenia, ktoré žalobkyňa žiada v súčasnosti nemáme nijaký § v Zákonníku práce, ktorý by sa dal použiť“ namietala však, že z hľadiska žalovaného došlo k diskriminácii a k viktimizácii žalobkyne, nakoľko zamestnávateľ si vybral len žalobkyňu, na ktorú vyvinul nátlak, aby ukončila pracovný pomer, čo však nijako nepreukázala. Odškodnenie žalobkyňa požaduje za oneskorené vyplatenie náhrady mzdy za mesiac jún 2016, pričom k vyplateniu mzdy žalovaným za mesiac jún 2016 vôbec nedošlo, keďže žalovaný jej nárok neuznáva. Odškodnenie si nemožno zamieňať s vyplatením náhrady mzdy, odškodnenie si žalobkyňa v danom prípade nemôže si uplatniť podľa Zákonníka práce, len v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. 24. Práca nadčas (§ 97 je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhu pracovného času a vykonávaná mimo rámca pracovných zmien. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že u žalovaného vykonávala prácu, ktorá by spĺňala podmienky práce nadčas podľa ust. § 97 ods. 1 Zákonníka práce, a teda ani podmienky vzniku nároku na náhradu mzdy za prácu nadčas; nepredložila žiadny dôkaz,

ktorého by vyplývalo, že jej vznikol nárok na náhradu mzdy za prácu nadčas; nevyplýva to ani z mailovej konverzácie predloženej žalobkyňou, že by žalovaný nárok žalobkyne uznal alebo potvrdil. Žalovaná nepreukázala, že vykonávala prácu na základe pokynu alebo so súhlasom zamestnávateľa nad rámec riadnej pracovnej zmeny. Vzhľadom na uvedené absentuje právny základ žaloby o náhradu mzdy za prácu nadčas vo výške 130 Euro. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť a to aj v zostávajúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť úhradu odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne za mesiac jún 2016 vo výške 90,54 Euro. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol v celom rozsahu.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Nakoľko žalovaný bol vo veci úspešný, súd rozhodol tak, že mu priznal náhradu trov konania vo výške 100% %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.