Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-205-2015.pdf
PDF · 121.29 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/205/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: U. M., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, XXX XX V., zastúpená JUDr. Michalom Trečšákom, ml., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice proti žalovanému: Y. Q., W.. X.X.XXXX, F. F. XX, XXX XX V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. X, na X. poschodí obytného domu F., vchod č. XX, súpisné č. XXX, stojaceho na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXX/XXXXX z celku a spoluvlastníckemu podielu na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vo veľkosti XXX/XXXXX z celku, všetko zapísané na LV č. XXXXX, pre okres Košice III, obec Košice - Dargovských hrdinov, katastrálne územie Furča, sa zrušuje.
II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazuje byt č. X, na X. poschodí obytného domu F., vchod č. XX, súpisné č. XXX, stojaci na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXX/ XXXXX z celku a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vo veľkosti XXX/XXXXX z celku, všetko zapísané na LV č. XXXXX, pre okres Košice III, obec Košice - Dargovských hrdinov, katastrálne územie Furča.
III. Žalobkyňa je povinná titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému 1/5 hodnoty nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku II. vo výške 12.000 Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni sumu splátok zaplatenú Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. titulom poskytnutého úveru a nahradiť výdavky vynaložené na Byt t. j. spolu sumu 10.146,46 Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Konanie v časti požadovaného výroku IV. a V. zastavuje.
VI. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou došlou súdu dňa 30.4.2015 sa domáhala, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu v širšom slova zmysle s odôvodnením, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu F. vchod č. XX, súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach zariadeniach domu vo veľkosti XXX/XXXXX z celku
a na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti XXX/XXXXX z celku, všetko zapísané na LV č. XXXXX, pre okres Košice III, obec Košice
- Dargovských hrdinov, katastrálne územie Furča a to žalobkyňa v podiele 4/5 z celku a žalovaný 1/5 z celku. Uviedla, že medzi stranami sporu došlo k ukončeniu ich spoločného nažívania a na vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti - bytu sa nevedia dohodnúť, teda kto predmetný byt bude vlastniť a ako bude vyporiadaný ustupujúci spoluvlastník. Poukázala na to, že sama spláca úver poskytnutý na kúpu bytu a výzvou zo dňa 12.2.2015 vyzvala žalovaného na rokovanie o možnosti uzatvorenia dohody podľa § 142 Občianskeho zákonníka, ktorou by došlo k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva k bytu, avšak k dohode medzi stranami sporu nedošlo a preto je potrebné vykonať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom. Poukázala na to, že predmetný byt nadobudli strany sporu spoločne za finančné prostriedky zo stavebného úveru Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v celkovej výške 63.605,11 Eur, pričom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. poskytla žalobkyni 4/5 z úveru, t. j. 50.670 Eur a žalovanému 1/5 úveru, t. j. 12.935,11 Eur, pričom poplatok za poskytnutie úveru v sume 526 Eur, ako aj splátky úveru poskytnutého žalovanému dodnes spláca výlučne žalobkyňa. Uviedla, že taktiež znášala náklady súvisiace s užívaním bytu, pričom v období od 2.1.2012 do 30.11.2014 žalovaný na úhradu týchto nákladov vybral z účtu žalobkyne sumu 8.730 Eur a sumu 1.730 Eur zaslala žalobkyňa priamo na jeho účet. Poukázala na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a navrhla, aby predmetná nehnuteľnosť - byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalovanému doplatí výšku jeho podielu na byte, ktorý predstavuje 1/5 z celku, to znamená 1/5 hodnoty bytu. Dodala, že domáha sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle a voči žalovanému si uplatňuje aj náhradu za zaplatené splátky tej časti úveru, ktorú Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému na nadobudnutie jeho podielu na byte, t. j. sumu splátok v celkovej výške 3.947,46 Eur. Dodala, že žalovaný nezaplatil ani len časť finančných prostriedkov na kúpu bytu a tiež réžiu bytu uhrádzal výlučne z prostriedkov žalobkyne a z dôvodu, že náklady na užívanie bytu boli hradené výlučne z finančných prostriedkov žalobkyne, žalobkyňa si taktiež uplatňuje vrátenie 1/5 týchto finančných prostriedkov, t. j. sumu 2.092 Eur (1/5 zo sumy 10.460 Eur). Navrhla, aby: I. podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti bolo zrušené, aby II. predmetná nehnuteľnosť - byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach spoločných zariadeniach domu bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva s tým, aby III. súd zavial ju k povinnosti titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému 1/5 hodnoty spoločného bytu a v rámci širšieho vyporiadania sa VI. domáhala od žalovaného zaplatiť jej sumu splátok zaplatenej Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. titulom poskytnutého úveru a nahradiť jej výdavky vynaložené na byt, t. j. spolu sumu ku dňu podania žaloby vo výške 6.039,46 Eur. Zároveň sa domáhala, aby IV. súd vyslovil, že na seba preberá záväzok na zaplatenie zvyšku stavebného úveru poskytnutého stranám sporu Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. dňa 20.5.2011 s tým, že V. žalovaný je povinný nahradiť jej zostatok úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. dňa 20.5.2011 a to vo výške zistenej ku dňu zániku podielového spoluvlastníctva, poukazujúc na to, že je v jej záujme prebrať celý záväzok za splatenie zvyšku úveru Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktorý bol poskytnutý na kúpu tohto bytu.
2. Žalobkyňa spolu so žalobou doručila čiastočný výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Furča, z ktorého vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. X, nachádzajúceho sa na ulici F., vo vchode č. XX, na X. poschodí a to žalobkyňa v podiele 4/5 z celku a žalovaný v podiele 1/5 z celku, výzvu adresovanú Advokátskou kanceláriou žalobkyne žalovanému zo dňa 12.2.2015 o uzavretí dohody ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu, oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov - výška splátky poskytnutého úveru Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. žalovanému - 75,13 Eur a žalobkyni - 259,50 Eur, výpisy z účtu strán sporu za roky 2011 až 2014 preukazujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe žalobkyňou o poskytnutí úveru stranám sporu; následne v priebehu konania žalobkyňa súdu doručila dôkazy o splácaní splátok úveru v prospech Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. za obdobie od podania od podania žaloby do 03/2018.
3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi predloženými spolu so žalobou a v priebehu konania, výsluch žalobkyne.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Súd vykonal dokazovanie prednesom advokátky žalobkyne, výsluchom strán sporu, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
6. Žalobkyňa k predmetu konania uviedla, že jej úmyslom, predtým ako nadobudli nehnuteľnosť - byt do podielového spoluvlastníctva spolu so žalovaným a ktorého sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bolo to, že predmetný byt chcela kúpiť do svojho výlučného vlastníctva, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase pracovala v zahraničí v Rakúsku nemohla jej byť poskytnutá celá finančná čiastka na kúpu predmetného bytu a keďže v tom čase žila so žalovaným, bol im poskytnutý úver y Prvej stavebnej sporiteľne , a.s. tak, že jej bol poskytnutý vo výške 4/5 a žalovanému vo výške 1/5. Pripustila, že od roku 2014 predmetný byt neužíva a nepodieľa sa na platbách spojených s užívaním predmetného bytu, avšak do uvedenej doby všetky platby hradila ona zo svojich vlastných finančných prostriedkov a taktiež splácala aj splátky úveru nielen za seba, ale aj za žalovaného a tieto splátky úveru platí doposiaľ. Poukázala na to, že má záujem sa vrátiť zo zahraničia na Slovensko a keďže so žalovaným došlo k ukončeniu ich spoločného nažívania, je v jej záujme bývať v predmetnom byte a keďže nechce naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uviedla, že zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným je pre ňu neprijateľné, spolunažívanie so žalovaným sa stalo neznesiteľné, poukazujúc na jeho časté požívanie alkoholických nápojov a následne na jeho správanie sa. Poukázala na to, že má vedomosť o tom, že žalovaný nedisponuje sumou, ktorou by ju mohol vyplatiť z predmetného bytu v prípade, ak by došlo k prikázaniu predmetného bytu do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko žalovaný je invalidným dôchodcom.
7. Žalovaný k predmetu konania vo svojej výpovedi poukázal na to, že on súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, nesúhlasí však s takým vyporiadaním ako navrhla žalobkyňa a žiadal, aby predmetný byt bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalobkyni vyplatí titulom vyporiadania alikvotnú časť sumy rovnajúcu sa jej podielu, pričom súhlasil s výškou ceny za predmetný byt - 60.000 Eur a dodal, že 4/5 z predmetnej sumy, čo činí 48.000 Eur, takúto sumu poskytne žalobkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a tvrdil, že takouto sumou aj disponuje. Poukázal na to, že aj žalobkyňa je mu niečo dlžná, resp. je dlžná jeho matke a taktiež, že voči nemu majú aj dlh žalobkynine deti. Uviedol, že žalobkyňa v súčasnosti sa nepodieľa na úhradách za služby spojené s vlastníctvom predmetného bytu. Žiadal, aby žalobkyňa mu zaplatila všetky náklady, ktoré on vynaložil na predmetný byt.
8. Advokátka žalobkyne poukázala na to, že je v záujme obidvoch strán sporu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctva, poukazujúc na to, že strany sporu sa dohodli na výške ceny za predmetný byt v sume 60.000 Eur. Žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a aby predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, poukazujúc na to, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/5 z celku a keďže žalobkyňa sa domáha vyporiadania v širšom slova zmysle, žiada aj zaplatenie jednotlivých splátok úveru, ktoré učinila za žalovaného od samého počiatku a ktorý sa vôbec na splátkach úveru nepodieľal a spočiatku sa nepodieľal ani na úhradách za byt, ktoré výlučne tieto úhrady vykonávala žalobkyňa zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Poukázala na to, že je pravdou, že žalobkyňa v predmetnom byte od 7.6.2014 nebýva a tento neužíva a od októbra 2014 neplatí úhrady za služby spojené s bývaním, pričom poukázala na to, že medzi stranami sporu bola taká dohoda, že tieto náklady bude znášať žalovaný a žalobkyňa za žalovaného bude uhrádzať naďalej splátky úveru. Uviedla, že žalobkyňa má zato, že obrana žalovaného je účelová, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení, k žalobe sa písomne nevyjadril, nepredložil súdu dôkazy, ktoré by potvrdili ním uvádzané skutkové tvrdenia.
9. Žalobkyňa vzala žalobu v časti požadovaného výroku - IV., ktorým požadovala že na seba preberie záväzok na zaplatenie zvyšku stavebného úveru poskytnutého stranami sporu Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. dňa 20.5.2011 a vo výroku V., ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému nahradiť jej zostatok úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. dňa 20.5.2011 vo výške zistenej ku dňu zániku podielového spoluvlastníctva späť a v tejto časti žiadala, aby súd konanie zastavil.
10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Podľa § 146 ods. 2CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Žalobkyňa učinila nepochybný dispozičný úkon so žalobou a vzala žalobu v časti požadovaného výroku IV. a V. späť a po predchádzajúcom súhlase žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, súd v tejto časti konanie zastavil.
15. Žalobkyňa podala v priebehu konania návrhy (2 krát ) na zmenu žaloby v petite VI., t.j. v časti petitu, ktorým sa domáhala širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a uloženia povinnosti žalovanému uhradiť jej sumu splátok zaplatenú Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. titulom poskytnutého úveru a nahradiť výdavky vynaložené na byt a ku dňu podania žaloby túto sumu vyčíslila na sumu 6.039,46 Eur.
16. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
17. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
18. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
19. Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody k dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca môže takto meniť žalobu, ale len zo súhlasom súdu, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
20. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 20.2.2018, sp. zn. 36C/205/2015-126 bola súdom v súlade § 139, § 140 ods. 1 a § 142 ods. 1, 2 CSP pripustená zmena žaloby nasledovne: žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni sumu splátok zaplatenú Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. titulom poskytnutého úveru a nahradiť výdavky vynaložené na Byt, t. j. spolu sumu 9.930,46 Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
21. Na pojednávaní konanom dňa 3.4.2018 opätovne žalobkyňa podala návrh na zmenu žaloby v bode VI. požadovaného výroku a žiadala zaplatenie sumy 10.146,46 Eur.
22. Na pojednávaní konanom dňa 3.4.2018 súd za prítomnosti strán sporu pripustil uznesením zmenu žaloby v bode VI. požadovaného výroku žalobkyňou nasledovne: žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni sumu splátok zaplatenú Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. titulom poskytnutého úveru a nahradiť výdavky vynaložené na Byt, t. j. spolu sumu 10.146,46 Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, poukazujúc na to, že žalobkyňa hodnovernými listinnými dôkazmi doručenými súdu spolu s písomným podaním došlým súdu dňa 29.3.2018 preukázala zaplatenie ďalších splátok úveru za žalovaného za mesiace február a marec 2018 spolu vo výške 216 Eur.
23. Vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania boli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, pričom zmenou žaloby - rozšírením žaloby sa nezakladá príslušnosť iného súdu, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o pripustení zmeny žaloby.
24. Zhrnúc vyššie uvedené dokazovanie súd zistil nasledovný skutkový stav :
25. Nespornou skutočnosťou v spore bolo, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu F. vchod č. XX v V., súpisné č. XXX na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXX/XXXXX z celku a na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti XXX/XXXXX z celku, zapísané na LV č. XXXXX pre okres Košice III, obec Košice - Dargovských hrdinov, katastrálne územie Furča a to žalobkyňa v podiele 4/5 z celku a žalovaný 1/5 z celku. Nespornou skutočnosťou v konaní
bolo, že predmetný byt strany sporu nadobudli spoločne za finančné prostriedky zo stavebného úveru poskytnutého stranám sporu Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. v celkovej výške 63.605,11 Eur, pričom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. žalobkyni poskytla 4/5 z úveru, t. j. sumu 50.670 Eur a žalovanému 1/5 z úveru, t. j. 12.935,11 Eur a nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalovaná od počiatku až do rozhodnutia súdu vykonala splátky úveru aj za žalovaného v celkovej výške 10.146,46 Eur, čo vyplýva z dôkazov doložených žalobkyňou - výpisy z účtu, ktoré zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybnené neboli. Nespornou skutočnosťou, vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, bola ustálená výška, resp. hodnota predmetného bytu na sumu 60.000 Eur. Za nesporné tvrdenie súd považuje aj skutkové tvrdenie uvedené žalobkyňou o úhrade nákladov za užívanie bytu aj za podiel žalovaného za obdobie od 2.1.2012 do 30.11.2014 vo výške 2.092 Eur (1/5 zo sumy 10.460 Eur uhradený z výlučných finančných prostriedkov žalobkyne), ktoré tvrdenie žalovaným spochybnené a rozporované nebolo.
26. Súd vec právne posúdil nasledovne:
27. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
28. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
29. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
30. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
31. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
32. Citované ustanovenie ( § 142 ods. 1 ) rieši možnosť zrušenia spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rieši iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov bez toho, aby sa toto riešenie dotklo vzťahov spoluvlastníkov k tretím osobám. V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo a iba výnimočne mu zákon umožňuje návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť (§ 142 ods. 2 OZ). Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať, pričom hypotéza v ustanovení § 142 ods. 1 OZ síce umožňuje súdu spôsob vyporiadania spoluvlastníctva posúdiť v závislosti na skutkových zisteniach v tej ktorej veci, z formulácie uvedeného ustanovenia však vyplýva, že súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím a to: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Z uvedeného teda vyplýva, že súd musí najskôr skúmať, či je reálne možné rozdelenie veci. O reálne rozdelenie veci, však ide len vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Iba vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva (spoluvlastníctva). Predpokladom tohto spôsobu je však skutočnosť, že vlastník (spoluvlastník) sa hodlá stať vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Vyporiadanie týmto spôsobom samozrejme predpokladá, že ten, komu je vec prikazovaná sa stáva výlučným vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom s iným, avšak súčasne dochádza k zmene veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. To samozrejme predpokladá aj majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi (spoluvlastníkmi). Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoluvlastníctva je možné len medzi spoluvlastníkmi veci. Zákon stanovuje aj kritériá, na ktoré súd, pri zrušení spoluvlastníctva pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliada a súd nimi: a) veľkosť spoluvlastníckych podielov, b) účelné využitie veci, c) násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je vecou súdu, aby význam jednotlivých kritérií zhodnotil a v závislosti od toho rozhodol.
33. Tak ako bolo súdom vyššie uvedené, k dohode o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Obidve strany sporu vyslovili súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom každá zo strán žiadala, aby predmetná nehnuteľnosť
- byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva s majetkovým vyporiadaním, resp. s vyplatením primeranej náhrady.
34. Tak ako bolo súdom konštatované, súd je viazaný návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, nie je však viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia spoluvlastníctva). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím. Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či v prejednávanom prípade prichádza do úvahy reálne rozdelenie veci - bytu a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade reálna deľba neprichádza pri vyporiadaní bytu do úvahy, nakoľko rozdelením veci by nevznikla vec samostatná. Do úvahy tak prichádzalo, po zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázanie veci jednému z spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
35. Súd poukazujúc na zhodné tvrdenia strán sporu ohľadom zrušenia podielového spoluvlastníctva, podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu zrušil a následne skúmal, resp. riešil otázku prikázania veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Súd pritom vzal do úvahy aj zákonom stanovené kritériá. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu v podiele 4/5 z celku, žalovaný v podiele 1/5 z celku. Aj keď veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je vždy rozhodujúcim kritériom, hoci je nesporne významným, a to najmä vtedy, ak veľkosť spoluvlastníckych podielov je vo výraznom nepomere tak, ako je to aj v prejednávanom prípade. Súd pri prikázaní veci v konkrétnom prípade žalobkyni vzhliadol dôraz aj na účelové využitie predmetného bytu majúc na mysli, aby nedochádzalo k vzniku nových sporných situácii. Žalobkyňa sa vo väčšej miere zaslúžila o nadobudnutie predmetného bytu a táto aj preukázala schopnosť zaplatiť primeranú stranami sporu dohodnutú náhradu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OZ ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi
- žalovanému na rozdiel od žalovaného, ktorý túto skutočnosť súdu hodnovernými dôkazmi nepreukázal. Súd zastáva názor, že v takomto prípade nemôže prichádzať do úvahy prikázanie veci do vlastníctva žalovaného; podľa názoru súdu tento nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie primeranej náhrady, poukazujúc aj na to, že žalovaný neplatí ani výšku splátky z poskytnutého úveru na kúpu predmetného bytu.
36. Podľa § 150 ods. CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
37. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
38. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
39. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu a táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany v spore tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobiť a privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení protistrany
ako samostatnú procesnú povinnosť vyplýva z ustanovenia § 151, ktoré zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, prípadne predstavujú časť procesných úkonov. Majú formu písomných podaní, či ústnych prednesov. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné, nepostačuje všeobecné vyhlásenie napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.
40. Dokazovanie je časťou civilného súdneho konania, ktorým si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tu teda vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívne strany sporu splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť v spore podstatná nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch tzv. dôkaznej núdze musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
41. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd má zato, že žalovaný v súdenej veci ohľadom jeho skutkových tvrdení, resp. požiadavke o prikázaní bytu do jeho výlučného vlastníctva, neuniesol dôkazné bremeno. Je pravdou, že žalovaný uvádzal skutkové tvrdenia, tieto však a to ani potom, čo bol zo strany súdu vyzvaný na ich doplnenie, tieto nepodložil hodnovernými dôkazmi, jeho tvrdenia zostali v rovine všeobecnej, prípadne uvádzal veci, ktoré boli k predmetu sporu právne irelevantné. Súd tiež dospel k záveru, že žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré tak súd považoval za nesporné, prípadne, ak ich popieral, činil tak všeobecne a k tomuto všeobecnému vyhláseniu nepredložil iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach tvrdených žalobkyňou.
42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd vyhovel žalobkyni v časti požadovaného výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu a v časti o prikázaní nehnuteľnosti - bytu do jej výlučného vlastníctva, berúc do úvahy základné kritéria pri prikázaní veci, ktorými v tomto prípade bola veľkosť spoluvlastníckeho podielu u žalobkyne - 4/5 oproti podielu žalovaného 1/5 z celku, dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie primeranej náhrady, ako aj nerušené a účelné využitie nehnuteľnosti žalobkyňou.
43. Ako bolo už uvedené, prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi má za následok zrušenie spoluvlastníctva a zmenu podielov spoluvlastníkov k spoločnej veci, a preto je nevyhnutné, aby súd túto zmenu aj majetkovo vyporiadal. Pod vyporiadaním podielového spoluvlastníctva je treba rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov týkajúcich sa ich práv a povinnosti vo vzťahu k ich doterajším, prípadne novovzniknutým podielom.
44. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala tzv. širšieho vyporiadania týchto vzťahov a žiadala, aby žalovaný jej bol povinný zaplatiť sumu splátok, ktorú učinila za žalovaného v prospech Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. od samého počiatku až do rozhodnutia súdu, čo preukázala hodnovernými listinnými dôkazmi a z ktorých jej nárok požadovaný zmeneným výrokom aj vyplýva a taktiež žiadala aj vyplatiť náklady súvisiace s užívaním bytu za obdobie od 2.1.2012 do 30.11.2014, ktoré hradila výlučne zo svojich peňazí, pričom na podiel žalovaného táto suma činí 2.092 Eur z celkovej sumy 10.460 Eur.
45. Poukazujúc na zhodné tvrdenia strán sporu ohľadom primeranej náhrady, kde strany sporu zhodne uviedli hodnotu bytu na sumu 60.000 Eur, primeraná náhrada v prejednávanom prípade na podiel
žalovaného činí sumu 12.000 Eur, ktorú sumu je povinná žalobkyňa titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému za 1/5 hodnoty predmetného bytu.
46. Vzhľadom na výklad § 150, § 151 CSP majúc zato, že žalovaný v spore výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne o vynaložení sumy 2.092 Eur ako nákladov za užívanie predmetného bytu, ako aj sumy za vykonávanie splátok žalobkyňou za neho ako dlžníka v prospech Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy žalovaným a skutkové tvrdenia žalobkyňa preukázala hodnovernými dôkazmi, súd v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle vyhovel návrhu žalobkyne aj v tejto časti a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni celkovo sumu 10.146,46 Eur titulom zaplatenia sumy splátok Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. titulom poskytnutého úveru zo strany žalobkyne a titulom úhrad vynaložených na byt.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. V spore bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že po a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 z.z.).