Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Csp-4-2017.pdf
PDF · 167.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou, v spore žalobcu: S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX, zast. JUDr. Vladimírom Filičkom, PhD., advokátom so sídlom Palárikova 1, Košice, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Príž 75009, Francúzsko, IČO: 542 097 902, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 36 862 169, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a zosnulou M. E., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. H. XXX ako dlžníčkou a žalobcom ako spoludlžníkom dňa 24.04.2014 je bezúročná a bez poplatkov.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V žalobe zo dňa 06.12.2017 doručenej súdu dňa 07.12.2017 žalobca najskôr žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 325,- eur, nakoľko mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a zosnulou M. E., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. H. XXX M.ko dlžníčkou a žalobcom ako spoludlžníkom dňa 24.04.2014 je bezúročná a bezpoplatková a tým došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobca si popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil taktiež nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- EUR v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Mal za to, že Zmluva o úvere neobsahuje údaj o finančnom agentovi v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozsahu ako tieto zákon vyžaduje uvádzať u veriteľa napriek tomu, že úver bol zosnulej ponúkaný práve finančným agentom. Zmluva o úvere neobsahuje taktiež údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere síce obsahuje údaj o sídle žalovaného, avšak tento nemusí byť totožný s adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. To, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať samostatne údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu a samostatne údaj o sídle veriteľa aj v prípade, ak sú tieto údaje totožné vyplýva zo samostatného znenia ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaný ust. § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Osobitne poukazujeme na to, že údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údajom odlišným od termínu konečnej splatnosti úveru, pričom ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje uvedenie oboch týchto údajov. Zmluva o úvere ďalej neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyžadovaný ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch resp. tento údaj je uvedný nesprávne, čo má rovnaké následky ako by uvedený nebol. Keďže splatnosť prvej splátky v zmysle bodu 1.1. Zmluvy o úvere bola 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý a každá ďalšia splátka bola splatná 15. deň v mesiaci platí, že splatnosť prvej splátky bola dňa 15.05.2014 a poslednej teda 56tej splátky dňa 15.12.2019, nie 15.01.2019 tak, ako je uvedené v Zmluve o úvere. V zmluve o úvere je nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa. reálna RPMN Zmluvy o úvere podľa dostupných kalkulačiek RPMN je vo výške 15,01 %, pričom RPMN podľa zmluvy je vo výške 11,45 %. Rovnako je nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN v neprospech spotrebiteľa, ktorá podľa údajov NBS dosahovala pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške viac ako 6500 eur výšku 12,10 % a nie výšku 12,21 % tak, ako je uvedené v Zmluve o úvere. Na základe vyššie uvedeného, pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu sankcionuje zákon o spotrebiteľských úveroch bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny predmetného úveru vo výške 12.000,- EUR. Zosnulá však prostredníctvom splátok úveru zaplatila na účet žalovaného príp. jeho právneho predchodcu súhrne sumu 12.325,- EUR, to znamená o 325,- EUR viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 325,- EUR tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.
2. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 22.12.2017 doručenom súdu dňa 27.12.2017. Žalovaný uviedol, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. Dňa 24.04.2014 bola medzi žalobcom ako spoludlžníkom, zosnulou M. E., J.. XX.XX.XXXX, ako dlžníkom a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi a zosnulej M. E. poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 12.000,- eur, ktorý mal byť splácaný v 56 mesačných splátkach, každá vo výške 293,45 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaný bol toho názoru, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov). K jednotlivým náležitostiam uviedol, že úverová zmluva nebola uzatváraná prostredníctvom finančného agenta, preto nie je potrebné tento údaj uvádzať. Adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - je uvedená v časti 3., ods. 12 zmluvy, kde vyplýva, že klient si môže reklamáciu alebo sťažnosť uplatniť na adrese sídla Cetelemu, ktorá je uvedená pri identifikácii žalovaného ako veriteľa. Taktiež mal za to, že zmluva obsahuje aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - podľa časti 1., ods. 2, bodu 2.1 zmluvy - úverová zmluva je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - je uvedený v časti 1., ods. 1, bode 1.1 úverovej zmluvy ako deň 15.01.2019. Ročná percentuálna miera nákladov je uvedená v časti 1., ods. 1.1 úverovej zmluvy s výškou 11,45 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver je uvedená v časti 1., ods. 1. Bod 1.1. zmluvy a to vo výške 12,21 %. Uviedol, že RPMN je vypočítaná správne. Zdôraznil, že úverová zmluva obsahuje súbor poistenia, ktorý si žalobca zvolil na základe vlastnej slobodnej vôle. Žalobca sám sa rozhodol pre rozšírený súbor poistenia, vo výške čiastky určenej na úhradu poistného vo výške 6,99%. Poistenie nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru a z toho dôvodu nie je možné poistné započítať do celkových nákladov spotrebiteľa. Výška mesačnej splátky bez poistného tak predstavuje 274,28 eur (t.j. 293,45 x 100/106,99 = 274,28). Celková čiastka k zaplateniu je správna : 15.359,68 eur. Podľa názoru žalovaného nesprávny údaj o RPMN nespôsobuje následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkov. Mal za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Taktiež poukázal na to, že žalobcovi nevznikol nárok ani na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko podľa jeho názoru tento nárok prislúcha len vtedy, ak sa žalobca úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v predchádzajúcom súdnom konaní. Podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva žalovaného, nakoľko žalobca a zosnulá p. M. E.Á. si riadne a včas nesplnili svoje povinnosti splácať čerpaný úver.
3. Vo vyjadrení sa žalobcu k vyjadreniu žalovaného žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.01.2018 doručenom súdu dňa 23.01.2018 zároveň zmenil žalobu a žiadal rozhodnúť tak, aby súd určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a zosnulou M. E., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. H. XXX ako dlžníčkou a žalobcom ako spoludlžníkom dňa 24.04.2014 je bezúročná a bezpoplatková. Zároveň si uplatnil aj primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.246,36 eura. K jednotlivým tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže v časti 1., ods. 2, bod 2.1 Zmluvy o úvere je uvedené, že „ZoSÚ je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvanie záväzkov zo ZoSÚ“ pričom mal za to, že takéto vymedzenie doby trvania zmluvy je neurčité, spotrebiteľovi nič nehovoriace, a teda v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ OZ“) neplatné. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého Zmluva o úvere obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže v časti 1., ods. 1, bod 1.1. Zmluvy o úvere je uvedený údaj „Termín konečnej splatnosti Úveru: 15.01.2019“ znova uviedol, že ide o nesprávny a zavádzajúci údaj o termíne konečnej splatnosti. V zmysle časti 1., ods. 1, bod 1.1. Zmluvy o úvere platí, že „Splatnosť 1. mesačnej splátky je 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol Úver Dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške“. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 24.04.2014, čo znamená, že prvá splátka bola splatná 15.05.2014. Teda reálny termín konečnej splatnosti je 15.12.2018 nie deň 15.01.2019 ako je uvedené v Zmluve o úvere. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v časti 1., ods. 1.1. Zmluvy o úvere uvádzame, že danú skutočnosť žalobca nepoprel, uviedol však, že ročná percentuálna miera nákladov je v Zmluve o úvere uvedená nesprávne. Reálna výška RPMN Zmluvy o úvere dosiahla tak, ako už v žalobe žalobca preukázal výšku 15,01 %. Výška RPMN uvedená v zmluve - 11,45 % je nesprávna, zavádzajúca a vyvoláva dojem, že úver je pre spotrebiteľa výhodný a spotrebiteľ za poskytnutie finančných prostriedkov zaplatí menšiu odplatu ako je jej reálna výška. Dohoda o poistení splácania úveru bola preformulovaná v časti 3 Zmluvy o úvere takým spôsobom, že ho spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom vylúčiť. Nepopierateľná nesprávnosť výšky RPMN v Zmluve o úvere bez ďalšieho spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sama o sebe bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy o úvere. Podľa údajov zverejnených NBS dosahovala priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške viac ako 6500 eur výšku 12,10 % a nie výšku 12,21 % tak, ako je uvedené v Zmluve o úvere. Nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN musí mať teda rovnaký následok, ako by tento údaj nebol uvedený vôbec, a teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zároveň uviedol, že § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí len všeobecne o ročnej percentuálnej miere nákladov, a teda v súvislosti s princípom, podľa ktoré v prípade pochybností sa uplatní výklad v prospech spotrebiteľa je nevyhnutné vyvodiť záver, že aj nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zároveň poukázal aj na to, že celková čiastka k zaplateniu je uvedená v nesprávnej výške o čom svedčí jednoduchý matematický prepočet výšky jednotlivej splátky (293,45 EUR) a počtu splátok (56), po ktorom predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa Zmluvy o úvere sumu 16.433,2 EUR a nie sumu 15.359,68 EUR ako je uvedené v Zmluve o úvere. Osobitne poukázal na tú skutočnosť, že absencia čo i len jediného vyššie uvedených údajov spôsobuje sama o sebe bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zmluva o úvere ako vyplýva z jej obsahu neobsahuje dokonca viacero náležitostí. V zmysle skutočností uvádzaných v žalobe, ako i vyššie vo vyjadrení mal za to, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy o úvere je jednoznačne daná a preukázaná. Po ukončení dedičského konania po zosnulej pani E. a konečnom získaní výpisu z jej účtu bolo žalobcom zistené, že zosnulá uhradila na účet žalovaného súhrne sumu 11.006,75 EUR tak, ako uvádza žalovaný. Napriek jednoznačne preukázanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru však namiesto toho žalovaný žiadal od žalobcu okamžitú úhradu nehoráznej sumy 6.231,78 EUR. Z uvedeného dôvodu žalobca v zmysle § 140 ods. 1 v spojení s ust. § 139 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov zmenil žalobu a v zmysle § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch sa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. K námietke smerujúcej k nemožnosti priznania primeraného finančného zadosťučinenia žalovaného z dôvodu toho, že by zo strany spotrebiteľa malo najprv dôjsť k úspechu v samostatnom predchádzajúcom konaní a až následne by sa spotrebiteľ mohol v samostatnom konaní domáhať primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že ide o ničím neodôvodnené a nepodložené závery. Je bežnou praxou všeobecných súdov keď v jednom konaní meritórne rozhodujú aj o uplatnenom práve spotrebiteľa a zároveň o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca má v súvislosti s nečestným postupom žalovaného bezpochyby nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vyššej sume ako pôvodne požadoval. Z uvedeného dôvodu mení žalobca v zmysle § 140 ods. 1 v spojení s ust. § 139 CSP svoju žalobu aj v časti primeraného finančného zadosťučinenia a žiada súd, aby ho priznal vo výške 1.246,36 EUR. Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia žalobca odôvodňuje tým, že: - postup žalovaného v predmetnej veci je neospravedlniteľný, keď po doručení výzvy na vydanie bezdôvodné obohatenia, v ktorej žalobca jasne
a jednoznačne vyargumentoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalovaný namiesto uznania si svojej chyby vyzval žalobcu pod hrozbou uplatnenia práva na súde na bezodkladné zaplatenie sumy 6.231,78 EUR (pričom osobitne poukazujeme na to, že na toto plnenie nemá žalovaný v žiadnom prípade nárok), - žalovaný osočuje zosnulú pani E. - manželku žalobcu označovaním ju ako neplatiča, pričom z výpisu z účtu pani E. je preukázané, že táto si svoje zmluvné povinnosti plnila riadne a včas,
- požadované finančné zadosťučinenie predstavuje len 20% zo sumy, ktorú žalovaný neoprávnene a nezákonne mienil od žalobcu vymôcť, - žalovaný značne sťažil životnú situáciu žalobcu a jeho psychický stav, ktorý napriek smrti blízkej osoby - manželky musel prežívať nátlak a riešiť zásadnú otázku ako z dôchodku uhradí žalovaným nezákonne požadovanú sumu, - žalovaný prinútil žalobcu ako spotrebiteľa uplatniť si svoj nárok súdnou cestou, - povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa má byť aj určitou formou sankcie dodávateľa-žalovaného, ktorý si vedome napriek judikovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok, neplatnosti zmlúv o úvere a rozporu žalovaným požadovanej odplaty s dobrými mravmi voči spotrebiteľom naďalej uplatňuje nároky, na ktoré nemá nárok a tým poškodzuje stovky (možno až tisíce) spotrebiteľov.
4. K zmene žaloby ako aj k vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, pričom uviedol, že považuje nárok žalobcu aj po zmene žaloby za nedôvodný, a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V Úverovej zmluve sú obsiahnuté všetky zákonom stanovené náležitosti. V Úverovej zmluve je jasne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrená doba trvania zmluvy, a to tak, že Úverová zmluva je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov z Úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru je v Úverovej zmluve taktiež vyjadrený správne. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 21.12.2017 (ktoré žalobca už založil do súdneho spisu), vyplýva, že suma 12.000,- EUR (úver) bola financovaná v prospech dlžníka p. M. E. O. XX.XX.XXXX. Splatnosť prvej mesačnej splátky úveru tak bola dňa 15.06.2014, a nie 15.05.2014, ako to nesprávne uvádza žalobca. Svedčí o tom aj potvrdenie o prijatí splátok zo dňa 21.12.2017, z ktorého vyplýva, že dlžník p. M. E. prvú splátku uhradila dňa 10.06.2014. Žalovaný zároveň predkladá podpísané potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 21.12.2017 a o prijatí splátok zo dňa 21.12.2017 (úverový prípad XXXXXXXXXXXXXXX), ako aj potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 21.12.2017 a o prijatí splátok (úverový prípad XXXXXXXXXXXXXXX). V ostatnom poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Zmenu žaloby považoval žalovaný za účelovú, obdobne ako aj zvýšenie požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia zo sumy 150,- EUR na sumu 1.246,36 EUR. Žalovaný mal za to, že takto požadovaným finančným zadosťučinením žalovaný nekorektne nahrádza svoju pôvodnú žalobu, ktorú následne zmenil, po zistení, že z Úverovej zmluvy nebola splatená ani istina úveru. Žalovaný namieta proti argumentácii požadovaného nároku na finančné zadosťučinenie; žalovaný vo vzťahu k zosnulej p. M. E., ako aj voči žalobcovi sa vždy správal korektne. Vzhľadom na dlh z Úverovej zmluvy žalovaný zákonným spôsobom, ktorý prislúcha veriteľovi, si uplatňoval svoje nároky. Plniac si svoje zákonné a zmluvné oprávnenia, žalovaný nikdy nikoho neosočoval a ani inak sa nevhodne nesprával. Taktiež žalovaný nenútil žalobcu na podanie žaloby. Podľa žalovaného ide o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nepreukazujú opodstatnenosť požadovaného finančného zadosťučinenia ani jeho výšku. Požadovaná výška finančného zadosťučinenia (1.246,36 EUR) nie je nijakým spôsobom ani dôkazmi odôvodnená. Argumentácia žalobcu, že je to „len 20 % zo sumy, ktorú žalovaný neoprávnene a nezákonne mienil od žalobcu vymôcť“, je nelogická, používajúca nepreukázané závery o zámeroch žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný neporušil žiadne povinnosti, vyplývajúce zo Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov). Naopak, bolo porušené právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokmi tak, ako to bolo dohodnuté v Úverovej zmluve. Za tejto situácie by priznaním finančného zadosťučinenia bolo neoprávnene zasiahnuté do práv a postavenia žalovaného, bol by poškodený žalovaný, ktorý ako veriteľ má zákonné právo na vrátenie poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom za zmluvne dohodnutých podmienok. Priznaním finančného zadosťučinenia by bol žalovaný neoprávnene postihnutý a znevýhodnený. Žalovaný poskytol žalobcovi úver v súlade s uzavretou Úverovou zmluvou, ktorý nebol uhradený riadne a včas. Žalovaný vždy postupoval voči žalobcovi korektne, s odbornou starostlivosťou, rešpektujúc všeobecné záväzné právne predpisy. Žalobca čerpal a aktívne využíval peňažné prostriedky, čerpané titulom Úverovej zmluvy, pričom porušil svoju povinnosť uhrádzať úver riadne a včas, a za týchto okolností požaduje finančné zadosťučinenie, navyše bez toho, aby boli splnené Zákonom o ochrane spotrebiteľa stanovené predpoklady. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade žalobcovi nemohol ani nemôže vzniknúť nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia o tom, že zmluva nebola uzatváraná alebo úver ponúkaný prostredníctvom finančného Agenta nijako nepreukázal, zo zmluvy nie je absolútne jasné kto v mene právneho predchodcu žalovaného konal, pričom súdu krátkou cestou predložil osobný dotazník, ktorý bol vypĺňaný pred uzavretím zmluvy a v ktorom sa uvádza že tieto údaje sú zisťované v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní. K dátumu poskytnutia finančných prostriedkov a teda k 02.05.2014 uviedol, že nie je zrejmé z akého dôvodu došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov 02.05.2014, keďže zmluva bola uzavretá približne 10 dní pred týmto momentom, pričom osobitne poukázal, že finančné prostriedky mali byť podľa zmluvy poskytnuté jednorazovo bezhotovostne, teda na jednej strane to znamená, že mali byť poskytnuté v deň uzavretia zmluvy, v prípade nejakého opačného výkladu poukázal na to, že zmluva neobsahuje ďalší obligatórny údaj a to údaj o podmienkach čerpania úveru. K otázke primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že v prvom rade boli jednoznačne porušené práva spotrebiteľa a povinnosti veriteľa upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne právo na informácie, ktoré je základným a najstarším spotrebiteľským právom a je pretavené v podobe náležitosti ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, taktiež došlo k porušeniu práva spotrebiteľa na ochranu pred nekalými obchodnými praktikami v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti nemožno v žiadnom prípade chápať ako primeranú satisfakciu, keďže žalovaný mal v jednoznačnom úmysle získať od spotrebiteľa osobitne ťaživej životnej situácii plnenie v extrémne vysokej výške na základe zmluvy, ktorá bola veriteľom koncipovaná v rozpore so zákonom. K primeranému finančnému zadosťučineniu taktiež doplnil, že toto má predstavovať nie zadosťučinenie pre spotrebiteľa ale taktiež sankciu pre veriteľa porušujúceho práva spotrebiteľa. Totožná zmluva o úvere bola uzatváraná bez pochyby v desiatkách až stovkách prípadov, pričom si ani nevieme predstaviť v akej výške prijal právny predchodca žalovaného prípadne žalovaný plnenia od spotrebiteľov na základe zmluvy rozpornej so zákonom. Mal teda za to, že nárok na primerané zadosťučinenie je na strane žalobcu jednoznačne daný, ako i za zo, že tento mohol požadovať v oveľa vyššej výške. Priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia je bežnou praxou všeobecných súdov SR a to nie len v prípadoch určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti ale i v prípadoch kedy súd uložil veriteľom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie.
6. Na pojednávaní žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že považuje návrh za nedôvodný a žiada súd aby žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný mal za to, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ako to žalovaný uvádza aj vo svojich písomných vyjadreniach, pre to ju nemožno považovať za bezúročnú e bez poplatkov. Žalovaný má naďalej za to, že v predmetnom prípade žalobcovi nevznikol finančný nárok a na primerané zadosťučinenie. V ostatnom sa žalovaný pridržiava svojich písomných vyjadrení.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobou, výzvou, mailovou komunikáciu a výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 24.04.2014, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver, ktorý predložil žalobca, súhrnnými informáciami o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2013, listom žalovaného pani E., vyjadrením žalovaného, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver predložený žalovaným, potvrdením o prijatí splátok, vyjadrením žalobcu a odôvodnením zmeny žaloby, fotokópiou výzvy na úhradu pohľadávky po poručiteľovi, popisom finančnej operácie, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného, uznesením tunajšieho súdu o pripustení zmeny žaloby, vyjadrením žalovaného, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok, poučením o sudcovskej koncentrácii konania, potvrdením o zaplatení sumy 993,25 eur a zistil tento skutkový stav a právny stav:
8. Dňa 24.04.2014 uzavrela zosnulá M. E. J..: XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX ako dlžníčka a S. E., J..: XX.XX.XXXX, Y. G. H. XXX ako spoludlžník a zároveň jediný dedič po zosnulej so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783 so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava (ďalej len „veriteľ“), ktorej právnym nástupcom na základe zlúčenia je obchodná spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO: 542 097 902 so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, ktorá koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2,
821 08 Bratislava Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej boli zosnulej M. E. poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 12.000,- EUR. Zosnulá M. E. sa mala podľa Zmluvy o úvere zaviazať vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s odplatou za jeho poskytnutie súhrne vo výške 15.359,68 EUR, a to prostredníctvom 56tich mesačných splátok vo výške 293,45 EUR. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na - 10,89 % - fixná. Účel úveru - rôzne prestavby, rekonštrukcie - účelový úver. Súbor poistenia bol v zmluve uvedený ako - súbor poistenia
- Senior, pričom poplatok za poistenie bol uvedený v zmluve o úvere ako 6,99%. RPMN je v zmluve o úvere uvedená vo výške 11,45% a celková čiastka k zaplateniu je uvedená v sume 15 359,68 eur. Priemerná RPMN je uvedená vo výške 12,21 %. Splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, pričom splatnosť 1. mesačnej splátky je uvedený ako 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. Termín konečnej splatnosti úveru je v zmluve o úvere uvedený ako deň 15.01.2019.
9. Suma 12000 eur bola zosnulej pani E. ako dlžníčke poskytnutá dňa 02.05.2014, čo vyplýva z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 21.12.2017. Skutočnosťou nespornou je, že istina bola ku dňu 15.03.2018 zaplatená v celom rozsahu, t. j. suma 12000 eur bola vrátená žalovanému (žalobca dňa 15.03.2018 doplatil zvyšnú časť istiny úveru , t.j. sumu 993,25 eur. Zaplatenie ostatnej časti úveru istiny v sume 11006,75 eur bola skutočnosť nesporná tvrdená oboma stranami sporu. Suma 12000 eur bola preto v celom rozsahu zaplatená žalovanému.
10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
24. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
25. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je v časti dôvodná. V prvom rade sa súd zaoberal tou časťou žaloby, v ktorej žalobca žiadal určiť zmluvu o spotrebiteľskom
úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú a v tejto časti ju považoval za dôvodnú. V tejto časti žaloby sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, pričom naliehavý právny záujem už nie je potrebné preukazovať, nakoľko v čase rozhodovania súdu ako aj v čase, keď bola žaloba zmenená už naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, keďže novela zákona č. 129/2010 vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z. v § 11 ods. 4 už upravuje právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Novela reagovala práve na potrebu odstrániť neistotu spotrebiteľa, ktorého právo je neisté, keďže nevie koľko peňazí má v konečnom dôsledku veriteľovi zaplatiť. V tomto prípade sa jedná spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosťou, pre ktorú žalobca namieta bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, že nespĺňa zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere. Skutočnosťou spornou v konaní medzi stranami bolo teda práve to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje alebo neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd považoval danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, nakoľko nezistil žiadny dôvod jej neplatnosti a ani žiadny dôvod neplatnosti nebol stranami namietaný a preto ju podrobil súdnemu prieskumu jej náležitostí a dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená dňa 24.04.2014 neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. V prvom rade sa súd zaoberal namietanou RPMN zo strany žalobcu, podľa ktorého RPMN je v zmluve uvedená nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu reálna výška RPMN zmluvy o úvere dosiahla výšku 15,01 %. Výška RPMN uvedená v zmluve - 11,45 % je podľa žalobcu nesprávna, zavádzajúca a vyvoláva dojem, že úver je pre spotrebiteľa výhodný a spotrebiteľ za poskytnutie finančných prostriedkov zaplatí menšiu odplatu ako je jej reálna výška. Nesprávne uvedenie RPMN zároveň znemožňuje spotrebiteľovi náležité porovnanie úverových produktov a posúdenie výhodnosti resp. nevýhodnosti ponúkaného úveru. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého si žalobca zvolil súbor poistenia na základe vlastnej vôle, a teda výška poplatku za poistenie nemá byť v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úverov veličinou pri výpočte RPMN žalobca uviedol, že znova ide o absolútne nesprávne a účelové tvrdenie žalovaného. Dohoda o poistení splácania úveru bola preformulovaná v časti 3 Zmluvy o úvere takým spôsobom, že ho spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom vylúčiť a preto ako náklad mala byť zahrnutá v RPMN. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu a konštatuje, že výška RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, pričom v tejto výške malo byť zahrnuté aj poistenie. Podľa názoru súdu v RPMN majú byť zahrnuté všetky náklady vrátane poistenia, ktoré súd považuje v tomto prípade nie za individuálne dohodnuté, nakoľko poistenie je súčasťou obsahu predtlačeného formulára zmluvy. Nie je teda dobrovoľné, je zakomponované priamo v zmluve, preto aj veriteľ ho mal zakomponovať priamo do RPMN. RPMN je podľa názoru súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené nižšie ako v skutočnosti je, teda je uvedené v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ potom nemá reálnu predstavu o všetkých nákladoch a o koľko úver v skutočnosti preplatí. Podľa názoru súdu z uvedeného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, že úver je bezúročný a bez poplatkov od počiatku. Žalovaný totiž do výpočtu RPMN nezarátal poplatok za poistenie. Zo samotného formulára zmluvy nevyplýva, že sa jedná o dobrovoľnú službu, ktorá nemá byť účtovaná v RPMN. Podľa názoru súdu poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda do celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie ako také má žalovaný vopred predformulované v časti 3 bod 1, pričom spotrebiteľa podpisom zmluvy automaticky uzatvára aj poistné minimálne v rozsahu základného súboru poistenia. Poistenie teda bolo podmietkou poskytnutia úveru a nebolo dobrovoľnou službou.
27. V časti 3. bod 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod názvom Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, Poistenie je uvedené: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2112 a CTM3032 (ďalej len „RZoP“), uzatvorenými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava, IČO: 36 534 978 (ďalej len „poisťovateľ“), platnými v čase podpisu ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. (ďalej len „VPP“) (k dispozícii aj na www.cetelem.sk), ktorými sa toto poistenie riadi, súhlasí s nimi a svojim podpisom ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedeným v základných podmienkach ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ, a to: A) Základný súbor poistenia - ... B) Štandardný súbor poistenia - ..., C) Rozšírený súbor poistenia - a D) Súbor poistenia senior. V časti 1. Bod 1 zmluvy Základné podmienky ZoSÚ je uvedené: „Zvolený súbor
poistenia: Súbor poistenia senior“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom časti 3 Zmluvy Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia bodu 1.1 časti 3, v ktorom je vo vopred naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení alebo aktuálnymi VPP a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa či poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie, ale mohol si už len vybrať konkrétny súbor poistenia. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totižto chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Na veci nič nemení ani to, že spotrebiteľ mohol poistenie kedykoľvek ukončiť. Podstatná je skutočnosť, že už pri uzatváraní zmluvy o úvere musel spotrebiteľ poistenie uzavrieť. Navyše podľa názoru súdu je neprípustné, aby spotrebiteľ ako slabšia a menej informovaná zmluvná strana, ak nechce byť viazaný určitými zmluvnými podmienkami, musel vyvinúť ďalšiu aktivitu v podobe úkonov smerujúcich k ukončeniu poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie úveru, a preto v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej výške. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má podľa názoru súdu rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec - ani v jednom prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Preto tak neuvedenie RPMN, ako aj jej uvedenie v nesprávnej výške má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (rovnaký názor je už obsiahnutý aj rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý posudzoval zmluvu rovnakého znenia a je to Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/80/2016 zo dňa 27.04.2017. Obdobný názor je taktiež uvedený aj v rozhodnutí ďalšieho odvolacieho súdu a to uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2016 zo dňa 23.02.2017 a uznesení Krajského v Žiline sp. Zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25.04.2017). Podľa výpočtu súdu kalkulačkou pre výpočet RPMN pri sume spotrebiteľského úveru 12000 eur a sume, ktorá musí byť spotrebiteľom splatená a dobe splácanie 56 mesiacov v sume mesačnej splátky vo výške 293,45 eur, je RPMN 15,01 %. V zmluve je uvedený údaj 11,45%, t. j. nesprávny údaj v neprospech spotrebiteľa. Výška RPMN 11,45% tak je uvedená v zmluva vychádza iba pri údaji o spotrebiteľskom úvere v sume 12000 eur a sume mesačnej splátky vo výške 274,28 eur (t. j. bez poistného) a dobe splácania 56 mesiacov. Spotrebiteľ má však mesačnú splátku vo výške 293,45 eur a dobu splácania 56 mesiacov, t. j. v konečnom dôsledku zaplatí sumu 16433,20 eur a nie sumu 15359,68 eur tak ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
28. Už len táto skutočnosť spôsobuje, že úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Súd taktiež poukazuje aj na to, že sa stotožnil s tvrdením žalobcu aj s ohľadom na to, že údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedený v časti 1., ods. 2, bod 2.1, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považuje za vymedzenie doby, ktoré je neurčité a spotrebiteľovi nič nehovoriace, čo má za následok aj absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo taktiež spôsobuje, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b). Údaj týkajúci sa termínu konečnej splatnosti úveru 15.01.2019 súd považuje za správny, nakoľko suma 12000 eur bola zosnulej pani E. odfinancovaná dňa 02.05.2014, pričom podľa zmluvy splatnosť 1. mesačnej splátky nastáva 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. Taktiež je v zmluve uvedená nesprávne aj celková čiastka úveru, ktorú má spotrebiteľ v konečnom dôsledku zaplatiť, nakoľko pri počte splátok 56 vo výške 293,45 eur predstavuje celková čiastka k zaplateniu sumu 16433,20 eura a nie sumu 15359,68 eura, nakoľko v celkovej čiastke musia byť uvedené všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 29. Vo vzťahu k údaju o priemernej RPMN súd konštatuje, že tento údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu, s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácií podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 24. 04. 2014, pričom podľa údajov zverejnených na stránke www.finance.gov.sk bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením vo výške viac ako 6500 eur od 1 do 5 rokov v prvom štvrťroku 2014 vo výške 13,01 % a nie ako v zmluve uviedol žalovaný vo výške 12,21 %. Súd vychádzal z údajov v prvom štvrťroku 2014, nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 24.04.2014, t.j. už po 15 kalendárnom dni po zverejnení priemernej RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok. Aj napriek tomu je údaj uvedený nesprávne. V zmluve teda bola nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 sankcionuje neuvedenie priemernej RMPN bez úročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN v obdobných úveroch na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Teda ak zmluva obsahuje aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciu na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Pri tom ide o konanie o omyle, čím vzniká hrozba ujmy. Preto nesprávne uvedenie priemernej RMPN je vážnym porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Za nesprávne uvedenie priemernej RPMN treba považovať rovnako stav, keď priemerná RPMN je zavádzajúca a potenciálne ohrozuje spotrebiteľa pri jeho rozhodnutí o záväzku, ktorý je predmetom vadnej koncentrácie. Zákonodarca preto zakotvil povinnosť uvádzať priemernú RPMN z dôvodu ľahšej orientácie sa spotrebiteľ vzhľadom na neúnosný stav pri drahých až úžerníckych úverových vzťahov. Žalovaný evidentne zavádzal žalobcu o priemerných celkových nákladoch na obdobné úverové vzťahy. Nesprávnym uvedením priemernej RPMN sa môžu spotrebitelia domáhať, že ich dojednaný úver nie je až tak drahý a je tu preto riziko, že tento údaj ovplyvní ich ekonomické rozhodnutie. Inak povedané môže to mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu dodávateľom navrhnutých podmienok úveru. Ostatná žalobcom namietaná skutočnosť, že zmluva neobsahuje údaj o finančnom agentovi je už nepodstatná, nakoľko vyššie uvedené skutočnosti už spôsobili následok spočívajúci v bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
30. Vo zvyšku súd žalobu vo vzťahu k uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1246,36 eura zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, o ktoré opiera žalobca svoj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok zo strany žalobcu. Predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Podľa názoru súdu však spotrebiteľove práva a povinnosti zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené. Nedodržanie zákonných náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nemôže byť vyhodnotené ako spôsobilé privodiť spotrebiteľovi škodu, ale jedine výhodu, že jeho úver po posúdení súdom bude bezúročný a bez poplatkov a ďalej už z uzatvorenej úverovej zmluvy uhrádzať nič nemusí. Zo samotného pojmu primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva nevyhnutnosť jeho primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti. Jeho cieľom má byť nastolenie akejsi rovnováhy v dôsledku porušenej povinnosti, ktorá spotrebiteľovi mala spôsobiť škodu. Pokiaľ však súd vyhlási zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich náležitostí, žiadna škoda spotrebiteľovi nevznikla. Práve naopak získa výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka ani iná inštitúcia. Ak by na základe takejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané ešte aj primerané zadosťučinenie, takýto výklad ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. by
nebol správne aplikovaný. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v sebe zahŕňa funkcie represívnu a preventívnu. Tieto funkcie je potrebné považovať za dodržané už samotným rozsudkom vyhovení žaloby, keďže žalovaný už raz sankcionovaný bol a to tým, že žalobca ako spotrebiteľ bol oslobodený od platenia úrokov a poplatkov spojených s poskytnutým úverom. Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia žalobca odôvodňuje tým, že: - postup žalovaného v predmetnej veci je neospravedlniteľný, keď po doručení výzvy na vydanie bezdôvodné obohatenia, v ktorej žalobca jasne a jednoznačne vyargumentoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalovaný namiesto uznania si svojej chyby vyzval žalobcu pod hrozbou uplatnenia práva na súde na bezodkladné zaplatenie sumy 6.231,78 EUR (pričom osobitne poukázal na to, že na toto plnenie nemá žalovaný v žiadnom prípade nárok), - žalovaný osočuje zosnulú pani E. - manželku žalobcu označovaním ju ako neplatiča, pričom z výpisu z účtu pani E. je preukázané, že táto si svoje zmluvné povinnosti plnila riadne a včas,
- požadované finančné zadosťučinenie predstavuje len 20% zo sumy, ktorú žalovaný neoprávnene a nezákonne mienil od žalobcu vymôcť, - žalovaný značne sťažil životnú situáciu žalobcu a jeho psychický stav, ktorý napriek smrti blízkej osoby - manželky musel prežívať nátlak a riešiť zásadnú otázku ako z dôchodku uhradí žalovaným nezákonne požadovanú sumu, - žalovaný prinútil žalobcu ako spotrebiteľa uplatniť si svoj nárok súdnou cestou, - povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa má byť aj určitou formou sankcie dodávateľa-žalovaného, ktorý si vedome napriek judikovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok, neplatnosti zmlúv o úvere a rozporu žalovaným požadovanej odplaty s dobrými mravmi voči spotrebiteľom naďalej uplatňuje nároky, na ktoré nemá nárok a tým poškodzuje stovky (možno až tisíce) spotrebiteľov. Vo vzťahu k prvému argumentu, že postup žalovaného v predmetnej veci je neospravedlniteľný, keď po doručení výzvy na vydanie bezdôvodné obohatenia, v ktorej žalobca jasne a jednoznačne vyargumentoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalovaný namiesto uznania si svojej chyby vyzval žalobcu pod hrozbou uplatnenia práva na súde na bezodkladné zaplatenie sumy 6.231,78 eura, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca doplatil istinu až dňa 15.03.2018. V čase podania žaloby žalobca nemal uhradenú ani len celú istinu úveru a taktiež v tom čase ešte nebolo rozhodnuté o bezúročnosti ani bezpoplatkovosti zmluvy. Taktiež žalobca nepreukázal osočovanie zosnulej pani E.. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný značne sťažil životnú situáciu žalobcu a jeho psychický stav, ktorý napriek smrti blízkej osoby - manželky musel prežívať nátlak a riešiť zásadnú otázku ako z dôchodku uhradí žalovaným nezákonne požadovanú sumu, súd konštatuje, že žalobca uhradil celú istinu až dňa 15.03.2018, čím uhradil len to, čo si požičal bez úrokov a poplatkov, t. j. nič navyše, ani podľa názoru žalobcu nezákonne žalovaným požadovanú sumu nad výšku istiny. Ochrana spotrebiteľa podľa názoru súdu nemôže byť bezbrehá a preto aj pri inštitúte primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné nastaviť určitú rovnováhu medzi porušením práva spotrebiteľa a sankciou veriteľa. V tomto prípade súd považuje za dostatočnú ochranu spotrebiteľa tým, že rozhodol o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol v konaní úspešný žalobca v rozsahu požadovaného určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v rozsahu primeraného finančného zadosťučinenia bol úspešný žalovaný (každá zo strán mala úspech v jednom z dvoch uplatňovaných nárokov, teda približne rovnaký), súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Levice, dňa 3. apríla 2018