Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1424-2012.pdf
PDF · 74.52 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Er/1424/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, so sídlom Legionárska 17, 911 01 Trenčín, IČO: 30 796 482, proti povinnému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom M. XXX, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pre vymoženie pohľadávky 100,- Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 49,91 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 028265 * zo dňa 26.11.2012 bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- Rozhodnutia Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PP 201/01013/2011 zo dňa 07.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2011 a vykonateľnosť dňa 01.08.2011. Exekučné konanie sa začalo dňa 25.10.2012 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 18.07.2017 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu nemajetnosti povinného, podľa § 57 ods. 1 písm. h). V návrhu súdny exekútor uviedol, že jeho vlastným šetrením bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 49,91 Eur, na zaplatenie ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučného poriadku), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Dňa 23.08.2017 bol oprávnený tunajším súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený na výzvu súdu reagoval tak, že vo svojej odpovedi doručenej súdu dňa 23.10.2017 uviedol, že so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného nesúhlasí. Súd teda pri rozhodovaní o zastavení exekúcie prihliadal aj na vyjadrenie oprávneného.
6. Z exekučného spisu súdneho exekútora mal súd preukázané, že súdny exekútor dostatočne zisťoval nemajetnosť povinného, pričom lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný nemá žiadny legálny príjem, ktorý by mohol podliehať exekúcii a naposledy bol registrovaný ako zamestnanec od 17.09.2010 do 03.02.2011, pričom nepoberá žiadne dávky. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný je spoluvlastníkom nehnuteľností, na ktorom už bolo zriadené skoršie záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, čiže predajom nehnuteľnosti by nebola pohľadávka v tomto exekučnom konaní uspokojená. Povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo ani iný hnuteľný majetok. Lustráciou bánk bolo zistené, že povinný je nie je majiteľom žiadneho bankového účtu. Lustráciou centrálneho registra exekúcii SKE bolo zistené, že proti povinnému sa vedie ďalších 15 exekučných konaní. Vzhľadom na hospodárnosť a efektívnosť vedenia exekučného konania spolu s tým, aby sa zbytočne nenavyšovali trovy exekúcie, súd konštatuje, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhlášky“) a § 196 Exekučného poriadku.
10. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 49,91 Eur, trovy exekúcie vyčíslil v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške v sume 33,19 Eur.
17. V zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 8,40 Eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 8,40 Eur.
18. Súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny o 20 % DPH v sume 8,32 Eur.
19. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 49,91 Eur.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.