Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-42-2017.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému Z. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX T., o zaplatenie 214,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 214,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia. V priebehu konania na návrh, súd uznesením zo dňa 03.04.2016 pripustil zmenu strany konania na strane žalobcu tak, že doterajší žalobca Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, vystúpi z konania a na jeho miesto vstúpi Intrum Justitia Slovakia s. r. o. podľa § 80 CSP. Aktívna legitimácia žalobcu je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.06.2017.
2. Žalobný nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 13.11.2009 uzavrel právny predchodca so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.461,60 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 - ich mesačných splátkach v sume 25,20 Eur, bez poistenia. Do dňa podania žaloby uhradil sumu 1.234,80 Eur. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 01.03.2014 vyzval dlžníka k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Tento dlh k podaniu žaloby neuhradil.
3. Skutkové tvrdenia preukazoval žalobca - žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 13.11.2009 v znení všeobecných obchodných podmienok, listom - predžalobnou upomienkou zo dňa 01.03.2014 a doručenkou o jeho prevzatí, výpisom z účtu - prehľad splátok a úhrad a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2016 s prílohou - identifikácia postúpenej pohľadávky.
4. Počas konania nebolo možné zistiť miesto pobytu žalovaného, z toho dôvodu v zmysle ust.§ 116 ods.2 Civilného sporového poriadku, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 15.12.2017.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal, aby súd pojednával a rozhodol v zmysle §177 ods. 2 písm. b) CSP.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise: Quatro zmluva o poskytnutí pôžičky č. l. 3, všeobecné obchodné podmienky č. l. 4, predžalobná upomienka č. l. 5, doručenka č. l. 6, prehľad splátok a úhrad č. l. 7, platobný rozkaz č. l. 18, návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu č. l. 21, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 26, uznesenie - zrušenie platobného rozkazu č. l. 39, uznesenie - zmena účastníka na strane žalobcu č. l . 42, oznámenie o podanej žalobe č. l. 46, zápisnica č. l. 56, vyjadrenie žalobcu č. l. 59, výpisy z účtu č. l. 62 - 65, z čoho zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., poskytla žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke Quatro č. XXXXXXX zo dňa 13.11.2009 úver vo výške 850,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok v počte 58, v sume po 25,20 Eur (bez poistenia), s RPMN 73,44%. Celková suma pôžičky bola vyčíslená v sume 1.461,60 Eur. Celkom z poskytnutej pôžičky vo výške 850,00 Eur žalovaný zaplatil sumu 1.234,80 Eur. 8. Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a žalovaný je jednoznačne spotrebiteľom, a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ).
9. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v §§ 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.
10. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.
11. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
17. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku(ďalej CSP)(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
18. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
19. Súd po oboznámení sa s predmetnou zmluvou zistil, že v nej absentujú povinné zmluvné náležitosti predmetnej zmluvy - neobsahuje rozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky, pre ktoré zo zákona treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, preto je žalovaný povinný vrátiť len požičanú istinu. Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval príslušné normy na ochranu spotrebiteľa predovšetkým príslušné ustanovenia zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinných ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv, všeobecných ust. § 52 a nasl. zák. č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“), zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľov“), ako aj zmluvu označenú ako právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky.
20. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v predpísanej písomnej forme musí okrem iných povinných náležitosti obsahovať aj - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (ods. 2 písm. g),- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (ods. 2 písm. i),- priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 (ods. 2 písm. k). Absencia vyššie uvedených obligatórnych zmluvných náležitostí ako nedodržanie zákonom predpísaných formálno - obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy zák. č. 258/2001 Z.z., je sankcionovaný podľa § 4 ods. 3 cit zák. nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou v ust. § 4 ods. 3, cit. zákona, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXX trpí nedostatkami, ktoré viedli súd k posúdeniu úveru ako za bezúročný bez poplatkový. Posudzovaná zmluva, tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne na každý právny úkon (§§ 34 a nasl. Obč. zák.) uvedené nemá. Zo zmluvy jednoznačne nevyplýva konečná splatnosť úveru, ani termíny jednotlivých splátok úveru a rozlíšenie splátky na istinu, úroky a poplatky, nakoľko nestačí uviesť len ich súčet. Zákonodarca nepochybne pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože zákon samostatne vyžaduje ako náležitosť zmluvy aj počet splátok. Z toho možno usúdiť, že počet splátok nemožno stotožňovať s konečnou splatnosťou úveru a preto pri obligatórnej náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) cit zák. iný výklad, že konečná splatnosť musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.
21. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za to, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o pôžičke. Žalobcom uplatnený nárok je vo výške 214,13 Eur zo Zmluvy o pôžičke Quatro č. XXXXXXX. Podľa predloženej zmluvy o pôžičke bola žalovanému poskytnutá suma úveru vo výške 850,00 Eur z predloženého prehľadu splátok a úhrad zaplatil dlžník žalobcovi sumu 1.234,80 Eur. Pretože žalovaný titulom tejto zmluvy zaplatil právnemu predchodcovi veriteľa sumu vyššiu ako mu bol poskytnutý úver a súd poskytnutý úver s poukazom na vyššie uvedené nedostatky posúdil za bezúročný a bez poplatkov, žalobu žalobcu zamietol.
22. Podľa § 251 ods. 1, 2 CSP., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
23. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi v konaní nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).