Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Ek/140/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: X. V., O.: XX.XX.XXXX, XXX/X, XXX XX V., zast.: JUDr. Marián Rojko, Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO:42 020 921, proti povinnej: R. V.Á., O.: X.X.XXXX, XXX, XXX XX P., zast.: JUDr. Karol Porubčin, Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 914 073, o vymoženie 20 000,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 95701 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 128 619, pod číslom XXXEX XX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Povinná voči oprávnenej n e m á nárok na náhradu trov konania. III. Oprávnenej voči povinnej p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 236,04 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.01.2022, domáhala od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 20 000,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu

- Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 31.01.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 95701 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 128 619, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 07.03.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Z doručenky obsiahnutej v spisovom materiály vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 04.02.2022, pričom povinná doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu poverenému súdnemu exekútorovi podanie - Návrh na zastavenie exekúcie dňa 14.02.2022. 4. Povinná vo svojom podaní uviedla, že proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu) podala odpor. Tento odôvodnila tým, že žalobcom (oprávneným) vymáhaná pohľadávka nie je dôvodná, nakoľko ten nikdy nedal povinnej do úschovy žiadne peniaze. Opravený ním tvrdené skutočnosti nemal nijako nepreukázať, a preto ani súd nemal zákonný dôvod na vydanie platobného rozkazu, keďže podľa možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom, ak súd nemá pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Povinná poukázala na (Základné princípy), podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Súd sa tak v pôvodnom konaní podľa vyjadrenia povinnej ani čiastočne nezaoberal a v upomínacom konaní uvedených účastníkov rozhodol tak, že odpor povinnej voči platobnému rozkazu sp. zn. XXUp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odmietol. Okresný súd v Banskej Bystrici odmietol odpor žalovanej len z dôvodu, nakoľko tento odpor nebol podaný na predpísanom elektronickom formulári a nebol autorizovaný podľa osobitného predpisu. Predmetný súd sa vôbec nezaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami a nezaoberal sa ani ostatnými námietkami povinnej, ktoré podala v rámci sťažnosti Okresnému súdu

Banská Bystrica. V predmetnej sťažnosti povinná uviedla súdu, že v predmetnej veci bolo začaté konanie na OO PZ Považská Bystrica na základe trestného oznámenia povinnej, ktorá na základe predložených dôkazov a tvrdení uviedla, že samotná žaloba o zaplatenie 20.000,- eur bola nedôvodná a v predmetnej veci ide o podozrenie z podvodu a teda na základe toho požiadala o to, aby sa predmetnou vecou zaoberali OČTK. Príslušný súd však nezobral do úvahy ani tieto skutočnosti. Z uvedeného dôvodu povinná žiada, aby bola exekúcia zastavená.

5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávnenú, aby sa vyjadrila k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu vo vzťahu k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedla, že v danom prípade nie sú dané zákonné dôvody zastavenia exekúcie. Poukázala na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinná môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania a povinná žiadny zákonný dôvod podľa ustanovení exekučného poriadku o zastavení exekúcie nepreukázala. Tak, ako sa oprávnená vyjadrila, na základe návrhu na zastavenie exekúcie súd môže skúmať iba tie podmienky na vykonanie exekúcie, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a nie tie, ktoré mu predchádzali, ako sa toho domáha povinná. Z uvedeného dôvodu považuje oprávnená skutočnosti uvádzané povinnou za irelevantné pre posudzovanie začatej exekúcie a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Predmetný exekučný titul - platobný rozkaz je podľa oprávnenej riadny exekučný titul v zmysle § 45 Ex. por., na podklade ktorého možno viesť exekúciu a nie je nijak preukázané, že by bol zrušený. Z uvedeného dôvodu oprávnená navrhla, aby bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnutý. Oprávnená si v svojom vyjadrení taktiež uplatnila právo na priznanie trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v celkovej výške 236,04 Eur.

6. V súvislosti podaným návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a nakoľko súd nezistil rozpor v podanom návrhu na vykonanie exekúcie, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Preto považuje návrh povinnej za bezdôvodný.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 13. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 14. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 15. Súd v prvom rade uvádza, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 04.02.2022. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 14.02.2022 doručené podanie povinného označené ako návrh na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 16. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 17. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.3.2021, a teda v súlade s a Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila, čo v konečnom dôsledku povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietala. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. 18. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu spornosti pohľadávky oprávnenej. Súd v exekučnom konaní tento povinnou namietaný dôvod vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Ako súd už na tomto mieste poznamenal, návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinná tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný,

teda v konaní, počas ktorého povinná mala možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávnenej, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 19. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinnej nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 20. Na základe preskúmania namietaných skutočností, exekučného titulu, príloh a návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, súd dospel k záveru, že povinná vo svojom návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázala relevantnými dôkazmi a preto predmetný návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

25. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

26. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

27. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal.

28. Súd povinnej nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko nebola procesne úspešná v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie (II. výrok).

29. Oprávnená si vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 14.02.2022 uplatnila nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 236,04 Eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak , ako ich vyčíslila oprávnená v jej podaní sú vyčíslené v súlade s ustanovením , , a . Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenej priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 236,04 Eur (odmena za 1 právny úkon - písomné podanie vo veci samej vo výške 185,07 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022, t. j. 11,63 Eur (+ 20% DPH)), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.