Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-301-2017.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/301/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55 211, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, adresa na doručovanie: JUDr. Barbora Korenecová, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: H. R., X.. XX.XX.XXXX, L. L.Í. XX, F., v konaní o zaplatenie 100,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100,- EUR od 23.01.2015 do zaplatenie a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 78,58 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100,- EUR, zmluvnej pokuty vo výške 12,- EUR ako aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 23.01.2015 do zaplatenia zo sumy 100,- EUR. a na náhradu trov konania.
2. V žalobe uviedol, že je aktívne legitimovaný v tomto konaní v dôsledku cezhraničnej fúzie obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE a spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. , ktorá zanikla zlúčením bez likvidácie. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http:// www.minipozicka.sk> zaregistroval a požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 457979 zo dňa 11.12.2014 poskytol právny predchodca žalobu žalobcu žalovanému úver vo výške 100,- EUR, ktorý spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 7,- EUR sa zaviazal vrátiť do 7 dní odo dňa poskytnutia úveru. Celkovo mal teda žalovaný vrátiť 107,- EUR. V zmysle zmluvy o úvere sú celkové náklady vo výške 7,- EUR a sú tvorené výlučne odplatou, ktorá predstavuje sumu 7,- EUR. Zároveň je oprávnený žalobca ako veriteľ požadovať od žalovaného aj vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- EUR za každú upomienku, pričom boli zaslané 4 upomienky, teda vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi aj sumu 12,- EUR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, nezaplatil ani jednu splátku, stal sa jeho dlh splatným dňom 15.01.2015.
3. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení označil a predložil súdu výpis z obchodného rejstříku vedeného Městským soudem v Praze oddíl H vložka 1835; zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úvere.
4. Žalovanému bola žaloba spolu s procesnými poučeniami a s výzvou na vyjadrenie sa k nej zaslaná na adresu jeho trvalého pobytu. Tento u prevzal dňa 23.02.2018, no v konaní ostal pasívny.
5. Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.
6. V tomto prípade sa jedná o spor s jednoduchým právnym posúdením veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 EUR, preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.04.2018.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Zmluvou o úvere medzi veriteľom MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 11.12.2014, ako aj pripojenými Všeobecnými obchodnými podmienkami a výpisom z Obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav:
8. Z výpisu z obchodného rejstříku vedeného Městským soudem v Praze oddíl H vložka 1835 bolo zistené, že pôvodne spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. sa od 31.3.2015 zmenila na MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, Bratislava a tá sa v dôsledku fúzie zlúčila so spoločnosťou MINIHOTOVOST, a. s. Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha ktorá sa následne v dôsledku cezhraničnej fúzie zmenila na žalobcu. Jeho predmetom činnosti je poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľských úverov.
9. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 457979 zo dňa 11.12.2014 súd zistil, že táto bola uzatvorená elektronicky na diaľku. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 100,- EUR. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi na úver 7,- EUR, spolu vo výške 107,- EUR do 7 dní odo dňa poskytnutia úveru, t.j. do 15.01.2015.
10. Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods.4 písmeno k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 40 ods.4 veta prvá Občianskeho zákonníka Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
19. Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
20. Podľa § 1 odsek písmeno l) zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
21. Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
22. Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 24 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
24. Podľa § 9 odsek 1, prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
26. Podľa § 151 ods.1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Podľa § 215 ods.1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. V konaní nebolo sporné to, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom, ktorý má poskytovanie úverov a pôžičiek v predmete podnikania a žalovaným ako spotrebiteľom bola dňa 11.12.2014 uzavretá zmluva o úvere prostredníctvom prostriedkom diaľkovej komunikácie ( cez internet ), povinná písomná forma bola teda v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 40 ods.4 Občianskeho zákonníka zachovaná. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to na dobu 28 dní a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z.z. mal právny predchodca žalobcu pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona.
32. V konaní nebolo sporné ani to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 100,- EUR, ktorú dlžnú sumu aj žalobca v tomto konaní požadoval vrátiť. Žalovaný nerozporoval to, že poskytnutú sumu žalobcovi nevrátil. Súd vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý nepopieral skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy, o poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 100, -EUR a ich o nevrátení zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom požadovanej sumy vo výške 100,- EUR.
33. Keďže žalobca v tomto konaní nepožadoval odplatu vo výške 7,- EUR, súd jej platnosť v tomto konaní neskúmal.
34. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú zmluvnú pokutu 12,- EUR podľa čl. 18 VPPÚ za zaslané 4 upomienky túto súd žalobcovi nepriznal.
35. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
36. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
37. Žalobca ani v tomto prípade nepreukázal, že pre zmluvnú pokutu bola dodržaná formálna náležitosť
- písomná forma. Naviac však žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že žalovanému zaslal nejakú upomienku, za ktorú by si mohol účtovať zmluvnú pokutu a teba, že mu vôbec vzniklo právo na účtovanie si akýchkoľvek paušálnych nákladov. Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu 12,- EUR a v tejto časti žalobu zamietol.
38. Pretože žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutej lehote splatnosti, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.. Keďže žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 14.01.2015, dňom 15.01.2015 sa dostal do omeškania. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až od 23.01.2015. Výška úroku z omeškania v tento deň predstavovala hodnotu sadzby ECB v tom čase 0,05% + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania bola 5,05 % ročne. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania od 23.01.2015 až do zaplatenia.
39. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. V tomto prípade žalobca žaloval sumu 112,- EUR. Súd mu priznal 100,- EUR. Jeho úspech bol 89,29 % oproti 10,71 % - nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca má nárok na 78,58 % svojich trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.