Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-50-2017.pdf
PDF · 130.91 KB
No categories available
12Csp/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: F.. X. S. E. K.., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. N. X, XXX XX K., v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranka, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 634,04 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 2. 2017 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 634,64 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 634,64 EUR od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 8251072 zo dňa 28. 8. 2007 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 13 ) od tej časti poplatku, ktoré zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu, pričom išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8251072 zo dňa 28. 8. 2007 vo výške 20.000,- Sk (663,88 EUR) za poplatok vo výške 19.120,- Sk (634,67 EUR) s tým, že celkovú čiastku vo výške 39.120,- Sk (1.298,55 EUR) mala zaplatiť v 12 v mesačných splátkach po 3.260,- Sk (108,21 EUR). Poplatok z predmetného úveru predstavuje 95,60 % navýšenie. Žalovanému na predmetný úver zaplatila vo výške 1.298,55 EUR. Uviedla, že poplatok vo výške 634,67 EUR je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (článok 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane, a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Ďalej svoj žalobný návrh odôvodnila hrubou nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý mal spočívať v tom, že žalovaný si nárokuje na poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, a nielen svojím obsahom. V ďalšom poukázala nato, že o predmetom poplatku ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke už rozhodol Okresný súd Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13. 9. 2013. Čo sa týka samotného spotrebiteľského úveru, zmluva mala obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
Zmluva neobsahovala náležitosti, čo sa týka sumy počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročnú percentuálnu mieru nákladov. Mala zato, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), e), a g) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na viaceré úvery a každý v rozpore so zákonom mala zato, že je nemysliteľné, aby takéto konanie žalovaného sa dalo označiť len ako nedbanlivostné. Uviedla, že bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi platbami, t. j. 1.298,52 EUR a výškou úveru 663,88 EUR, teda vo výške 634,64 EUR. Uviedla, že o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci september 2016, kedy bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom a obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
3. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to okrem žaloby zmluvu o úvere zo dňa 28. 8. 2017, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, splátkový kalendár, výpis.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a namietal miestnu nepríslušnosť z dôvodu, že žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa (bližšie však skutkové okolnosti, na základe ktorých uzavrel túto skutočnosť, neuviedol). Žalovaný ďalej namietal, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. V ďalšom poukázal na to, že akýkoľvek nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Namietal, že vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný mal zato, že táto lehota žalobkyni už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný zdôraznil, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote, v celom rozsahu žalobkyňa svoj návrh na súde uplatnila až dňa 17. 2. 2017 vyplývajúci zo zmluvy č. 8251072, uzatvorenej dňa 12. 5. 2008. Poukázal na odôvodnenie rozsudku vo veci vedenej pod sp.zn. 17Co/372/2015 Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. 4. 2016 a poukázal aj na rovnakou problematikou sa zaoberajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 9. 2015 vo veci vedenej pod sp.zn. 13Co/567/2015, kde súd uviedol „navrhovateľ nepreukázal, že odporca v čase uzatvárania zmluvy musel vedieť, že ide o spotrebiteľský úver a teda, že na jeho strane existoval minimálne eventuálny úmysel na bezdôvodnom obohatení.“. V ďalšom poukázal na rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici zo dňa 22. 9. 2015 sp. zn. 13Co/557/2015, zo dňa 15. 3. 2016 a na sp. zn. 13Co/90/2015. Poukázal na to, že žalobkyňa uhradila poslednú splátku dňa 12. 5. 2008 a z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby, t. j. 17. 2. 2017 došlo k uplynutiu objektívnej štvorročnej premlčacej doby, pričom poukazoval na aplikáciu premlčacej doby určenej v ustanovení § 397 zákona č. 315/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, nakoľko nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, razantne odmietal postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, odôvodňujúc to tým že vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy, možno v obchodnoprávnom vzťahu, len pokiaľ tak Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia, dohoda zmluvných strán vylúčiť aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v zmluve o úvere vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Namietal, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 5. 2014. Poznamenal, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzatvorenej
do 31. 5. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto je žalobca toho názoru, že predmetná zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN a ďalšie náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napríklad uvádzajú okrem iného aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských úveroch zák. č. 132/2013 Z. z. sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého riadenie alebo vedenie podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienením úverového vzťahu a ktorej podmienka poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, respektíve účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný.
5. Súd v súlade § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti riadne predvolanej žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa aj žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnili.
6. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
7. Podľa § 149 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523149'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
8. Podľa § 185 ods. 1 CSP, <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523185'&ucin-k- dni='30.12.9999'> súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
9. Podľa § 187 ods. 2 CSP, <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523187'&ucin-k- dni='30.12.9999'>dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
10. Podľa § 191 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523191'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 11. Zo zmluvy o úvere mal súd zistené, že jej obsahom bolo poskytnutie dlžníkovi úver v sume 20.000,- Sk, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok uvedený vo výške 19.120,- Sk a celkovo zaplatiť sumu 39.120,- Sk. Vrátený mal byť v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk počnúc dňom 17. 9. 2007. Zmluva bola podpísaná dňa 28. 8. 2007.
12. Žalobkyňa súdu predložila aj splátkový kalendár týkajúci sa predmetnej zmluvy, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa uhrádzala splátky od 5. 10. 2007 vo výške 108,21 EUR až do 9. 5. 2008 a dňa 12. 5. 2008 uhradila splátku 432,84 EUR. Podľa výpisu z klientskej zóny, zmluva č. 8251072 uzatvorená dňa 28. 8. 2007, je evidovaná so stavom uhradená s uvedenou splatenou sumou 1.298,52 EUR.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
14. Súd posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 28. 8. 2007.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd predtým ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či nárok žalobcu nie premlčaný.
16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
21. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
22. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
23. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka - začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.
24. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení začínajú spravidla plynúť rôzne v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získaného plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§ 452), vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.
25. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t. j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel druhému účastníkovi, právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť teda od vzniku takéhoto právneho úkonu. Prípadne od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu respektíve vtedy, kedy na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie, tu súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 158/99: „ak je právny úkon neplatný od samého počiatku (absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu, t. j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna lehota na jeho vydanie.“. 26. V tejto právnej veci žalobkyňa odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov a poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 a § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z.. Na základe týchto ustanovení označila úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
28. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový prospech.
29. Žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia (obsahom prehlásenia sú však vyjadrenia, že bola informovaná o zákonných ustanoveniach a o rozhodnutiach súdov, ktoré sú taktiež okrem iného síce anonymizované ale verejnosti prístupné). Pri použití jej argumentácie, by bolo možné posúvať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v podstate aj o niekoľko rokov a začiatok plynutia mal plne v rukách sám žalobca, založenom len na tom kedy sa rozhodne navštíviť sídlo združenia, prípadne kedy by sa rozhodol, že sa začne zaujímať z hľadiska právneho posúdenia o to či úver predplatil.
30. Súd má zato, že „prehlásením“ ešte žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno, nakoľko dôkaz je úspešne uskutočnený vtedy, ak vedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti určitého tvrdenia, že ho možno považovať za prakticky isté. Súd v tomto prípade nenadobúda vnútorné presvedčenie o pravdivosti tvrdenia žalobkyne, že vtedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, dozvedela sa totiž iba právny názor na informácie (nachádzajúce sa v zmluve o úvere, informácie o výške splátok, ktoré realizovala), ktoré združeniu sama poskytla a ktorými preukázateľne disponovala už predtým (na stretnutí ju na to združenie aj vyzvalo viď prehlásenie), už od podpisu zmluvy o úvere a následne potom každou zaplatenou splátkou úveru a aj z voľne dostupných zdrojov, napr. zbierky zákonov (samozrejme ak, by vyvinula iniciatívu ozrejmiť si ich alebo snahu dať si ich „vysvetliť“). Vedela teda o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.
31. Podľa § 15 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov - O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
32. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, ktorý v obdobnej právnej veci uviedol - „Okresný súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre premlčanie s poukazom na to, že v danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pred podaním žaloby. Pokiaľ žalobca začiatok plynutia premlčacej doby spájal s kontaktom s občianskym združením na ochranu spotrebiteľa, sú jeho odvolacie námietky nedôvodné. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu je to zákon č. 258/2001 Z. z.). Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou, t.j. s vedomosťou o existencii zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o
tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih kontaktu žalobcu s občianskym združením, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť o tom, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho významu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Poslednú splátku na plnenie zo zmluvy č. 5331512 zo dňa 10.12.2007 uskutočnil žalobca dňa 14.03.2008 a na zmluvu č. 5331360 zo dňa 22.01.2013 dňa 10.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného návrhu, t. j. dňa 06.10.2010 bol už nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný a ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby sú potom úvahy žalobcu o dĺžke objektívnej premlčacej doby pre posúdenie danej veci irelevantné.“
33. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia, k tomuto tvrdeniu s prihliadnutím na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. a aj neskoršie ustanovenie § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. nemožno priznať právnu relevanciu. O prípadných v dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná a bezpoplatková, vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov mala žalobkyňa podľa ustanovenia § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako mala vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobkyňa od združenia získala iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových okolností, pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia (právny zástupca vo veci ani nenavrhol vypočuť samotnú žalobkyňu pre dôslednejšie preukázanie ňou tvrdených skutočností). Vyššie uvedené znamená, že mal vedomosť o skutkových okolnostiach a samotné oboznámenie s právnym posúdením nemalo vplyv na subjektívnu lehotu. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že subjektívna lehota na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti a pretože žalobkyňa do dňa 26. 2. 2008 zaplatila sumu 649,26 EUR, a teda nasledujúcou splátkou dňa 17. 3. 2008 vrátila istinu 663,88 EUR, nasledujúcimi splátkami už začala plniť titulom bezdôvodného obohatenia subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa 17. 3. 2008, žaloba bola podaná dňa 17. 2. 2017.
34. Pre úplnosť vzhľadom na vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, že je potrebné považovať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od momentu, odkedy spotrebiteľ bol oboznámený prostredníctvom združenia na ochranu práv spotrebiteľa súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 143/2016, ktorý sa vyjadril k právnemu záveru Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 14Co/109/2014-236 zo dňa 23. 9. 2014, ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby z právneho titulu prijatia bezdôvodného obohatenia, že je zásadné, kedy sa sťažovateľka preukázateľne mohla o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedieť. Ústavný súd konštatoval, že tento právny záver krajského súdu nepovažuje za svojvoľný ani za prijatý v zjavnom omyle respektíve ako výsledok formalistického výkladu aplikovaných právnych noriem.
35. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby, a ani samotného nároku už nebolo právne relevantné.
36. Vzhľadom na celkovú argumentáciu súd poukazuje aj na to, že účelom premlčania je stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv. Inštitút premlčania je v súlade s požiadavkou právnej istoty a bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv.
37. Ak teda spoločenská situácia si vyžaduje zmeny v inštitúte premlčania, ak ide o uplatnenie práv spotrebiteľom, nič nebráni tomu, aby došlo k zmene právnej úpravy, ktorou za tohto stavu by bol súd viazaný tak, ako to bolo v prípade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v súčasnosti konštatovaný ako neústavný).
38. Súčasná právna úprava však nevytvára takzvanú osobitnú kategóriu posudzovania začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, v prípadne povinnosť prezumovať úmysel dodávateľa a ignorovať subjektívnu premlčaciu dobu, o čom svedčí aj nejednotnosť v rozhodovaní jednotlivých súdov a súd
poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/1019/2015 - „V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Z uvedeného vyplýva správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala žalovanému ako veriteľovi, poslednú splátku úveru. Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrela so žalovaním dňa 1. 3. 2011, podpísala, jej táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny (200 EUR) zvýšenú o odplatu (160 EUR), ďalej že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku, bola známa už v čase podpisu, t. j. uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Ospravedlnenie, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a v čase podpisu zmluvy nevedela o tom, že zmluva musí obsahovať údaj o RPMN a údaj o úroku, je zavádzajúce a neopodstatnené, nakoľko už na prvý pohľad aj laikovi musí byť zrejmé neúmerné navýšenie žalovaným poskytnutého úveru.“.
39. Podľa Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/220/2015 - „V danom prípade leda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla dozvedieť, že na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedela. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 OZ vychádzať zo dňa (dní), kedy žalobkyňa splatila žalovanej úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobkyňa skutočne vedela o prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov u úrokov a o tom, že sa bezdôvodne obohacuje žalovaný. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohatenie došlo dňom 14. 2. 2007, ktorým dňom žalobkyňa splatila predmetný úver. Následne z toho vyplýva, že subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňom 14. 2. 2009. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok žalobou podanou na súd dňa 17. 2. 2014, teda po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval prvostupňový rozsudok vo výroku za vecne správny. Námietku žalobkyne popísanú v odvolaní a týkajúcu sa toho, že premlčacia doba je v tomto prípade až 10 ročná z dôvodu, že ide o úmyselné konanie žalovanej, odvolací súd neakceptoval. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že na strane žalovanej ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, bola povinná na preukázanie tohto jej tvrdenia označiť alebo doložiť relevantné dôkaz. Uvedené úmyselné konanie žalovanej však žalobkyňa ničím nepreukázala, čím neuniesla dôkazné bremeno tohto jej tvrdenia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozsudok vo veci samej i vo výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.“.
40. Navyše boli vydané ďalšie rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 13Co/17/2015-99 zo dňa 24. 5. 2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/968/2013-192 zo dňa 10. 2. 2015.
41. Vzhľadom na to, že uplynutie subjektívnej premlčacej doby je samo o sebe dostatočným dôvodom, pre ktorý nebolo možné návrhu vyhovieť, potom ale samotné určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok stráca akýkoľvek rozumný význam.
42. Predmetom uvedeného konania bol totiž aj žalobný návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy uzatvorenej 28. 8. 2008, aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zo zmluvy uzatvorenej dňa 28. 8. 2008, z ktorej tak veriteľ ako aj dlžník už plnili a došlo k zániku vzájomných záväzkov ako takých.
43. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 a 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
44. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh, ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť iba spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné.
45. Podľa ustanovenia § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa citovaných zákonných ustanovení žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
46. Súd má za to, že žalobkyňa, by mala mať aspoň kvalifikovaný právny záujem požiadavky zákona, ak už nie naliehavý, na žalobe pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ktorá reálne už „nežije“, zanikla plnením a nie len dôvod, že sa bude domáhať finančného zadosťučinenia, čo v tejto veci dokonca ani netvrdila a súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia) pozostávajúci napr. z neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno ochrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
47. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu. V danej právnej veci už ani preventívna funkcia by nebola naplnená, nakoľko z rozhodovacej činnosti má súd zistené, že tieto formulárové zmluvy žalovaný toho času už ani nepoužíva, resp. používa v inom znení.
48. Súd konštatuje, že nakoľko zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy, súd musí vždy ex offo skúmať naliehavý právny záujem u spotrebiteľa na určení neplatnosti neprimeranej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z gramatického i logického výkladu vyššie citovaných zákonných ustanovení totiž vyplýva, že spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy za neplatnú, prípadne tak môže urobiť súd i bez návrhu vtedy, ak sa v podanej žalobe zároveň domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv, resp. žalobou sa dodávateľ domáha od spotrebiteľa plnení na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok (ustanovenie § 298 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.). Jednotliví spotrebitelia sa môžu domáhať v rozsudku určenia neplatnosti neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve iba za splnenia podmienky, že zároveň súd rozhoduje o spore vyplývajúcom z tejto spotrebiteľskej zmluvy, kedy je zároveň fakticky vždy daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení. Ak súd v takomto konaní rozhoduje o neplatnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez návrhu - ex offo, skúmanie naliehavého právneho záujmu neprichádza do úvahy, keďže žalobcom nebola podaná takáto určovacia žaloba, ktorej podmienkou naliehavý právny záujem je, osobitne ak spotrebiteľ je v konaní žalovaným. Individuálny spotrebiteľ, ale už nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne na určení neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby sa zároveň domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyhovením takejto žalobe individuálneho spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia, ohrozenie jeho práva by tým nebolo odstránené a rozhodnutie o danej určovacej žaloby by zvyčajne neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi daným dodávateľom a spotrebiteľom.
49. Táto určovacia žaloba by však neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Spornosť vzťahu medzi žalobcom - spotrebiteľom a dodávateľom - žalovaným by sa neodstránila a vzhľadom na oneskorené uplatnenie svojho subjektívneho práva zo strany žalobcu
- spotrebiteľa, sa žiadne plnenie už očakávať ani nemôže. Obdobný právny názor ako v predmetnej veci
zaujal i Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 5C/326/2015-68 z 28. 3. 2017, príp. 24Co/296/2013 zo dňa 12. 3. 2014.
50. Pokiaľ ide o návrh vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, tu súd poukazuje na to, že zmluva bola uzatvorená dňa 28. 8. 2008 a žaloba bola podaná na súde dňa 17. 2. 2017 teda po deviatich rokoch a šiestich mesiacoch, pričom k ukončeniu zmluvy jej splnením došlo dňa 12. 5. 2008.
51. Pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyňou súd žalobu aj v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby skúmal vecnú stránku žaloby
52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
53. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 54. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.