Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-447-2014.pdf
PDF · 93.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/447/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sukdyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci Ž.: M. D., S..D.., C. X, XXX XX J. W.: XX XXX XXX X.. S. T. J., J. S. D.., D..O..M.., K.. E.. Q. XX, XXX XX J. W.M.: XX XXX XXX G. Ž.: R. I., L.. XX.XX.XXXX, E. Č.. XX, E. T. M. X. D. XXX,XX R. D. G.. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.12.2012 A 6683924 pod bodom 2.5b v časti: „ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 v bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti ( bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 139,00 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti ( ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti ( pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a menovateli číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty na dol,", nie je platná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,94%.
odôvodnenie:
1. Žalobca so žalobou zo dňa 14.08.2014 domáhal na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške 347,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 347,10 Eur od 24.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 9C/447/2014-40 zo dňa 30.09.2014. Prvostupňový súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 208,10€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V druhej výrokovej časti rozsudku uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu a trovy právneho zastúpenia . V tretej časti výrokovej časti tohto rozsudku žalobu vo zvyšku zamietol. V štvrtej časti určil, že zmluvná podmienka dodatku zmluve o pripojení zo dňa
16.12.2012 A 6683924 pod bodom 2.5b v časti ako hore uvedenej nie je platná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
3. Proti tomuto rozsudku a to k výrokovým častiam III. a IV. podal žalobca odvolanie.
4. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 10Co/64/2015-70 zo dňa 12.04.2016 rozhodol, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej, v časti o určení neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a časti trov konania. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie je povinný posúdiť dojednanie o zmluvnej pokute a správne aplikovať zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o elektronických komunikáciách účinnosťou v čase uzavretia zmluvy.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, so zmluvou o pripojení A 6683924 zo dňa 16.12.2012 vrátane jej dodatku, všeobecnými obchodnými podmienkami, pokusom o pokonávku, faktúrami, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/64/2015 -70 zo dňa 12.04.2016.
6. V danom prípade súd prvej inštancie so svojim rozsudkom číslo konania. 9C/447/2014-40 zo dňa 30.09.2014 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 208,10€ s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia. V tejto časti rozsudok nebol napadnutý odvolaním a čo do prvej výrokovej časti rozsudku nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2015 a vykonateľnosť dňom 12.01.2015. teda žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie istiny za poskytnuté služby, za obdobie za od 2013/01 - 2013/03.
7. Predmetom tohto konania ostala iba časť nároku žalobcu, ktorý si uplatnil z titulu zmluvnej pokuty v sume 139,00€.
8. Súd uvedenú zmluvu ako aj všeobecné podmienky žalobcu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ účinný v čase uzavretia zmluvy. Zákon spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa 16.12.2012 a dodatok k tejto zmluve zo dňa 16.12.2012. Vzťah založený predmetnými zmluvami medzi stranami sporu bol preukázaný, že žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ zmysle § 52 OZ a ako podnikom zmysle § 5 ods. 1 Zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a na druhej strane žalovaným, ktorý opri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, bol teda spotrebiteľom v zmysle § 52 a následne OZ a podľa § 5 ods. 2 až 4 Zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách bol účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou.
9. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretie predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také , s ktorým by mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pri podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V odseku 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenováva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písmeno k, v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods.5 citovaného § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. V zmysle § 54 ods. 1 OZ v uvedenom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktorý mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v takmer nezmenenej podobe od účinnosti piatej
hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatné citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EU priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2 písmeno a), nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
12. Podľa článku 3. bod 1 citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti predbežne formulovanou, štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje , že aj uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
13. V zmysle článku 4. citovanej smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
14. Podľa článku 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
15. Podľa článku 7 bod 1 členské štáty zabezpečia aby záujem spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
16. Podľa prílohy tejto smernice bod 1 písmeno e), medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
17. Ako prvé bolo potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tak zvanej typovej resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ, mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť jej obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch, preto s poukazom na citované ustanovenia § 53 ods. 2 OZ i článok 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a predloženej zmluve fixne formulovaným dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak, i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle citovaného § 53 ods. 3 OZ ( i článku 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutné v súlade s ust. § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
18. S poukazom na vyššie uvedené súd je toho názoru , že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutý a v predloženej zmluve fixne formulovaný dojednaní o zmluvnej pokute.
19. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku, má funkčnú sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku dohodnutej výške.
20. Sankcia zmluvná pokuta musí byť primeraná vo vzťahu porúšanej povinnosti najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa, riziko , ktoré znáša dôsledku neplnenia povinnosti.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou právneho úkonu, súd ex offo posudzuje uvedenú časť zmluvy z hľadiska § 37 a 41 OZ a v ňom obsiahnutých podmienok pre platnosť právneho úkonu a to slobodu konajúceho, vážnosť právneho úkonu, určitosť právneho úkonu a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Uvedený právny úkon nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti. Určitosť právneho úkonu vyžaduje, aby bol právny úkon jednoznačný, čo do obsahu zmluvného dojednania ( čo do obsahu práv a povinnosti) umožňujúci tento obsah vyjadriť na základe výkladových pravidiel. Ak to nie je možné, takýto právny úkon je neurčitý a absolútne neplatný, prípadne absolútne neplatný v časti, v prípade ak sa prieči dobrým mravom , alebo obchádza zákon, aj v tom prípade takýto úkon je absolútne neplatný. To, že právny úkon je v časti zmluvnej pokuty neplatný, svedčia o tom aj ust. § 37., §41.,§53 ods. 1. a taktiež nebolo preukázané, že dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 139/00€ je dojednané pre prípad každého jedného porušenia zmluvy, ktoré sú uvedené v článku 2.3 písmeno a) až e) k dodatku zvlášť alebo či je dojednaná za všetky porušenia povinnosti žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd je toho názoru, že nie je možné v časti, čo do uplatnenej zmluvnej pokuty žalobcovi priznať tento nárok, aj z dôvodu, že zmluvná pokuta je neprimeraná. Dojednanie o zmluvnej pokute spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
22. V rozsudku súd vyhlásil, že zmluvné podmienky v dodatku zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.12.2012 pod bodom 2.5b sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. V takomto prípade nie je možné za žiadnych okolností priznať dodávateľovi plnenie z dôvodu takej zmluvné podmienky, takýto postup je priamo v rozpore zo zákonom, čo je pre súd vylúčené na proti tomu prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu, príjemca koná v rozpore s právnym poriadkom, keďže následkom by bol vznik bezdôvodného obohatenia, založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu je neplatný. Súd konštatuje, že žalobcovi nevznikol nárok na plnenie zo zmluvných pokút a žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť v dodatku stanovené zmluvné pokuty. Preto súd je toho názoru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta je nedôvodná a preto ju v tejto časti zamietol.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu vo výške 19,94%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.