Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-16-2018.pdf
PDF · 90.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/16/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. XX, T. T. B., právne zastúpený JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom C. XXX a G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpená JUDr. Ferdinandom Klinovským, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1660, Dolný Kubín, IČO: 37 805 495, o návrhu na výkon rozhodnutia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súd Ružomberok č. k. 2Em/1/2017-75 zo dňa 19. decembra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok (ďalej aj „súd prvej inštancie“) podľa § 370 a nasl. zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. Účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nedospel k záveru, že by si matka maloletého dobrovoľne neplnila povinnosť, ktorá jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 6P 57/2015-88 zo dňa 19.01.2016, ktorým bol upravený styk otca s maloletým. K takémuto záveru dospel nielen na základe vyjadrení matky dieťaťa, ale aj zo správ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorých vyplynulo, že matka si plní svoje povinnosti uložené jej citovaným rozsudkom dobrovoľne a dieťa na stretnutie s otcom pripraví v stanovenom čase. Stretávanie maloletého s otcom bolo podľa zhodných tvrdení účastníkov konania bezproblémové až do pojednávania v konaní o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti vedeného pod sp. zn. 10P 16/2017, ktoré sa konalo dňa 20.06.2017. Po tomto pojednávaní, maloletý odmieta stretnutie s otcom. Vzhľadom k uvedenému bolo rodičom spolu s dieťaťom odporučené absolvovať psychologické konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Ružomberok a taktiež bolo navrhnuté riešiť problém v stretávaní prostredníctvom Súkromného centra pedagogicko-psychologického a prevencie Nosko Health Prevention, Ružomberok. Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že rodičia súhlasia s týmto riešením a spolupracujú so zariadením. Napokon súd v konaní vykonal aj výsluch maloletého, a to na pojednávaní dňa 23.10.2017, na ktorom uviedol, že nechce ísť k otcovi, keďže nemá dobrý vzťah k jeho manželke. Pokiaľ syn s otcom nekomunikuje, je to jeho dobrovoľné rozhodnutie, matka mu v tom žiadnym spôsobom nebráni. Aj zo správ kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka prejavuje ochotu vyriešiť súčasnú situáciu ohľadom neochoty maloletého na stretnutie s jeho otcom. Zúčastňujú sa stretnutí so psychologičkou zo zariadenia Nosko Health Prevention. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, keďže v konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, aby sa javilo spravodlivé priznať nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov.
2. Proti uvedenému uzneseniu otec dieťaťa podal odvolanie, v ktorom súdu prvej inštancie vytýkal, že nevyhodnotil dôkazy ním predložené, ktorými sa snažil preukázať, že dôvody odmietania zo strany syna neexistovali, že s ním má perfektný vzťah a takisto má syn vrúcny vzťah aj k jeho terajšej manželke. Súd prvej inštancie sa taktiež bližšie nezaoberal okolnosťami, kedy došlo k vzniku problémov pri stretávaní sa otca so synom. Psychologické konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb otec absolvoval a taktiež v sídle Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Nosko Health Prevention, Ružomberok, avšak dospel k presvedčeniu, že spôsob vedenia terapie nevedie k odstráneniu problémov a uľahčeniu stretávania sa mu so synom. Celý proces na sedeniach ho utvrdil v presvedčení, že cieľom matky je obnoviť ich predošlý vzťah, čoho dôkazom je aj to, že v minulosti prenasledovala jeho terajšiu manželku, chodila za ňou do zamestnaní, vyvolávala jej vedúcim a pod. Súd prvej inštancie taktiež pochybil v tom, že pred rozhodnutím nevyčkal na záverečné správy zo stretnutí od psychologičky, hoci účastníkom tieto sedenia sám odporučil. Otec dieťaťa ako účastník nebol oboznámený s predbežnou správou zástupkyne úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorou táto mala oznámiť, že v prípade ak rodičia budú aj naďalej spolupracovať s týmto zariadením na dobrovoľnej báze, nie je dôvod, aby úrad inicioval podnet na uloženie výchovného opatrenia rodičom maloletého. V závere svojho odvolania otec dieťaťa zdôraznil, že maloletý je vo veku, kedy je jeho správanie ovplyvňované osobou, s ktorou dlhodobo žije a je na nej po každej stránke závislý. Syn nikdy neodmietol stretnutie s ním, tešil sa na celý týždeň, volal a písal si s otcom, čo sa bezdôvodne zmenilo, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Čo sa týka údajnej facky, ktorú mala dať manželka jeho synovi, ide o účelový útok zo strany matky. Doteraz jediným problémom bolo preberanie syna, kedy bol vždy od júna 2017 ovplyvnený matkou. S vrátením problém nikdy nebol. Do budúcna preto otec podá návrh na úpravu styku tak, že si syna prevezme priamo zo školy, aby odpadla táto prekážka. Matka ako tá, ktorej dieťa bolo zverené do starostlivosti, má povinnosť riadnej psychickej prípravy, teda pôsobiť výchovne na dieťa tak, aby styk s otcom, príp. starostlivosť v jeho domácnosti prijímalo pozitívne.
3. Matka v podanom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. V bližších podrobnostiach uviedla, že predmetom konania nebolo preukazovanie toho, či maloletý má alebo nemá s otcom a jeho manželkou vytvorený vzťah. Koniec koncov matka vybudovaný vzťah medzi dieťaťom a otcom nepopierala, avšak niekoľkokrát zdôrazňovala, že ich harmonický vzťah sa začal postupne meniť. Fotografie predkladané súdu zo strany otca neboli matkou popierané, keďže tieto boli vyhotovované pred narušením vzťahu. V súčasnej dobe je potrebné poukázať a pri rozhodovaní zohľadniť skutočnosť, že maloletý syn odmieta kontakt s otcom. Otec sa prestal zúčastňovať stretnutí v Súkromnom centre Nosko Health Prevention, a preto bol naposledy styk otca s dieťaťom začiatkom decembra 2017. Odvtedy sa styk medzi nimi nerealizoval. S prihliadnutím na zásadu uvedenú v čl. 10 ods. 2 CMP, v zmysle ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, matka poukázala na výsluch dieťaťa z pojednávania dňa 23. októbra 2017, z obsahu ktorého je jasne preukázaný vzťah k otcovi, ako aj k jeho manželke. To, že dieťa neudržiava kontakt s otcom ani telefonicky, je jeho slobodné rozhodnutie, pričom matka mu v tomto žiadnym spôsobom nebráni. V konaní sa nepreukázalo ani to, že by matka syna na styk s otcom riadne nepripravovala. V tomto smere poukázala aj na správy kolízneho opatrovníka, z ktorých obsahu nevyplýva, že by sa dobrovoľne nepodriaďovala vykonateľnému rozhodnutiu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci; nezistil, že matka úmyselne bráni maloletému synovi v stretávaní sa s otcom, preto nie je dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že cieľom poradenstva nebolo riešenie partnerského vzťahu bývalých manželov, ale usmerňovať ich dialóg a zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu. Otec dieťaťa sa takéhoto sedenia zúčastnil len raz a ďalšie sedenia v prítomnosti matky dieťaťa odmietol. Táto je ochotná naďalej sa zúčastňovať spoločných sedení s otcom. Aj napriek nesúhlasu otca so spoločnými sedeniami je ochotná individuálne diskutovať a hľadať riešenie, ako zabezpečiť kontakt dieťaťa s otcom. Keďže maloletý Q. je dlhodobo vystavený stresu, je u neho potrebné terapeutické vedenie. Na terapiu je matkou sprevádzaný 1-krát týždenne. V zariadení sa realizovalo stretnutie otca so synom pod kontrolou psychologičky. Otec bol pred týmito stretnutiami poučený o aktuálnom prežívaní dieťaťa a o témach, ktoré maloletý Q. s otcom nechce riešiť z dôvodu možné konfliktu alebo jeho úzkosti. V súčasnosti sú stretnutia syna s otcom prerušené na žiadosť dieťaťa, keďže otec pri poslednom stretnutí porušil dohodu a pred synom otvoril tému, ktorú maloletý Q. vyhodnotil ako konfliktnú.
5. Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení zo dňa 13.02.2018 zotrvala na všetkých doterajších prednesoch. Potvrdila, že aktuálne sú stretnutia medzi otcom a synom prerušené, avšak je to kvôli správaniu otca, ktorý sám porušil dohodu a chcel s maloletým synom rozprávať o témach, ktoré sú pre dieťa vzhľadom na celú situáciu nevhodné.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne, a to z nasledovných dôvodov.
7. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v ustanoveniach § 370 až § 391 CMP.
8. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy ako následný a možný, ak dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, týkajúce sa maloletého dieťaťa; v danom prípade ide o rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 6P 57/2015-88 zo dňa 19.01.2016, ktorým bol upravený styk otca s maloletým a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2016. Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých sú osoby, ktoré Civilný mimosporový poriadok výslovne označuje, t.j. oprávnený, povinný a maloleté dieťa.
9. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie, bol aj odvolací súd toho názoru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené zákonné predpoklady na nariadenie výkonu rozhodnutia, t.j. že by matka maloletého dobrovoľne neplnila povinnosť, ktorá jej bola uložená exekučným titulom, ktorým bol upravený styk otca s maloletým. Za súčasného stavu, kedy sa styk otca s maloletým synom nerealizuje od leta roku 2017 tak, ako by mal v zmysle rozhodnutia č. k. 6P 57/2015-88 zo dňa 19.01.2016, nie je podľa názoru odvolacieho súdu ani v záujme maloletého dieťaťa (proti jeho vôli), aby malo dôjsť k nútenému výkonu rozhodnutia. V tomto smere súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne vzal v úvahu aj názor samotného maloletého, ktorý s nariadenou formou stretávania sa s otcom nesúhlasil. Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Ak nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako také, ktoré si neplní zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečenie splnenia povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Vnútroštátne orgány však nie sú zodpovedné za výsledok, t.j. ak sa styk rodiča s dieťaťom napokon nepodarí uskutočniť v navrhovanej forme a periodicite, prípadne sa ho nepodarí uskutočniť vôbec za predpokladu, že vyvinuli náležitú starostlivosť a styku rodiča s dieťaťom bránia okolnosti na strane dotknutých osôb. Európsky súd pre ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa. Stáva sa, že nie je možné okamžite nadviazať styk rodiča s dieťaťom, ktoré po istú dobu žilo s druhým z rodičov, a nadviazanie styku vyžaduje určitú prípravu, prípadne aj za pomoci psychológa (viď rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoE/40/2016 zo dňa 13.06.2016).
10. Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Európsky súd v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. Fiala proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96), a použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce; bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napr. Zavřel proti Českej republike, rozsudok z 18. januára 2007, ods. 52). Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. Iná je situácia, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je
odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 112). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).
11. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že vzniknutú situáciu zavinili obaja rodičia tým, že po istom čase začali mať iné predstavy o tom, ktorému z nich má byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti (konanie bolo vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 10P 16/2017), resp. o forme a rozsahu stretávania sa. V každom prípade otec dieťaťa nebol svojich rodičovských práv pozbavený ani mu neboli obmedzené, v jeho starostlivosti o dieťa zatiaľ neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Rovnako tak sa doposiaľ nepotvrdilo, že by matka dieťaťu v stretávaní sa s otcom bránila, resp. že by sa v súvislosti s úpravou styku dopustila akéhokoľvek trestného činu. Vo svojich vyjadreniach sa obaja rodičia snažia dokázať, kto má z nich pravdu, pričom ich tvrdenia sú diametrálne odlišné a obaja považujú tvrdenia toho druhého za nepravdivé a zavádzajúce. Nepochybne takéto konanie nie je správne a nie je ani v záujme dieťaťa, pretože nepriaznivo vplýva na jeho zdravý psychický vývoj. Situáciu je možné vyriešiť len tým, že rodičia si nebudú svoje vzájomné nezhody riešiť prostredníctvom dieťaťa, budú navzájom rešpektovať svoje rodičovské práva a povinnosti a k realizácii styku budú pristupovať objektívne, zodpovedne, bez presadzovania svojich záujmov a majúc na zreteli záujem maloletého dieťaťa. Za daného stavu, keď sa v konaní nepreukázalo, že by matka ako povinná úmyselne bránila otcovi v styku s maloletým, ale problémy pri realizácii styku sú spôsobené oboma rodičmi z dôvodu ich vzájomných nedorozumení (nedostatočnej komunikácie), bude potrebné vzniknutú situáciu vyriešiť nanovo úpravou styku otca so synom. Podanie takéhoto návrhu avizoval otec dieťaťa vo svojom odvolaní. V prípade ak k nemu medzičasom nedošlo, súd prvej inštancie ex offo zaháji konanie vo veci starostlivosti o maloletého Q..
12. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne a komplexne posúdil okolnosti tejto veci a správne ustálil nepreukázanie skutočnosti, že by si matka maloletého dobrovoľne neplnila povinnosti uložené jej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom vo veci úpravy styku.
13. V súvislosti s odvolacími námietkami otca dieťaťa, v zmysle ktorých sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal s niektorými dôkazmi, resp. tieto nesprávne vyhodnotil, odvolací súd poukazuje na to, že v civilnom mimosporovom konaní základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov (čl. 10 ods. 2 CMP). Podstata tohto princípu spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie (viď dôvodová správa). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutia. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie výkonu rozhodnutia.
14. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže v konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu (§ 55 CMP), aby sa javilo spravodlivé priznať nárok na náhradu trov konania niektorému z nich.
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.