Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-462-2016.pdf
PDF · 103.61 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/462/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľa N. V., W.. X.X.XXXX, trvale bytom H. XX, proti osobe oprávnenej z výživného L. V., C.. V., W.. X.X.XXXX, trvale bytom L., T. XX, za účasti matky osoby oprávnenej z výživného E. V., C.. H., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom L., T. XX, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 25P 206/2011-93 zo dňa 15.3.2012 tak, že:
z n i ž u j e výživné zo strany otca za obdobie od 21.8.2017 do 11.10.2017 pre L. V., W.. X.X.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 30 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám L. V., vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,
v prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 31.10.2016 žiadal znížiť výživné zo svojej strany pre dcéru L. V. na minimálne možnú sumu od X.X.XXXX do budúcna. Na pojednávaní dňa 21.11.2017 upravil svoj návrh tak, že žiadal znížiť výživné pre plnoletú dcéru L. zo sumy 100 Eur mesačne na minimálnu výšku výživného stanovenú Zákonom o rodine, počnúc dňom X.X.XXXX do budúcna.
2. Osoba oprávnená z výživného nesúhlasila so znížením výživného od doby, kedy dovŕšila plnoletosť, t.j. od X.X.XXXX do budúcna.
3. Matka osoby oprávnenej z výživného nesúhlasila so znížením výživného pre dcéru za obdobie, keď bola maloletá, t.j. od X.X.XXXX do X.X.XXXX, t.j. do dovŕšenia jej plnoletosti.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prehľadom mesačných výdavkov osoby oprávnenej z výživného, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 21.2.2017, prehľadom výdavkov navrhovateľa, daňovým priznaním navrhovateľa za rok 2016, 2017, potvrdením o mzde navrhovateľa za rok 2017, potvrdeniami o návšteve školy osoby oprávnenej z výživného, potvrdením o príjme matky osoby oprávnenej z výživného, prehľadom odvádzateľov daní sociálneho poistenia do Sociálnej poisťovne, potvrdením o vyplatení nemocenských dávok Sociálnou poisťovňou navrhovateľovi za rok 2017, kópiou z výpisu z účtu navrhovateľa za rok 2017, upovedomením o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva zo dňa 21.8.2017, prehľadom vystavených pracovných neschopností od ošetrujúceho lekára navrhovateľa, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.1.2018, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 24C 142/2016-77 zo dňa 22.1.2018,
obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 25P 206/2011, 27P 222/2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Osoba oprávnená z výživného, plnoletá L. V. pochádza z manželstva rodičov N. V. a E. V., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 25P 206/2011-93 zo dňa 15.3.2012. Týmto rozsudkom bolo naposledy určené výživné pre osobu oprávnenú z výživného v sume 100 Eur mesačne na základe rodičovskej dohody. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.3.2012.
6. V tom čase bola osoba oprávnená z výživného žiačkou X. ročníka základnej školy. Navrhovateľ bol samostatne zárobkovo činnou osobou a podnikal v oblasti prestavby áut na alternatívny pohon N.. Podľa daňového priznania v tomto období boli jeho príjmy vo výške XX XXX,XX Eur, výdavky vo výške XX XXX,XX Eur, základ dane bol vo výške mínus X XXX,XX Eur. Matka osoby oprávnenej z výživného bola nezamestnaná, poberala iba prídavky na 2 maloleté deti vo výške XX,XX Eur mesačne. Finančne jej vypomáhala matka.
7. V súčasnej dobe navrhovateľ býva vo svojej firme, ktorú má pri rodinnom dome svojich rodičov. Rodičom platí vodu, energie a plyn v sume 100 Eur mesačne. Neplatí žiadne pôžičky, ani poistky. Má exekúciu v sume X XXX Eur, ktorú zatiaľ nespláca. Navrhovateľ uviedol, že od minulého roku sa zhoršilo jeho podnikanie, keďže sa už továrensky vyrábajú autá s N., ktoré predtým montoval do osobných motorových vozidiel. Túto firmu doposiaľ stále udržiava, nakoľko robí pozáručný servis, preto svoju živnosť nemôže zrušiť a v prípade, že by ju zrušil, nemohol by vykonávať tento pozáručný servis, na ktorý sa zaviazal. Zároveň uviedol, že v roku 2017 si našiel zamestnanie na základe dohody o vykonaní práce vo firme K. T. L..C..I.., keďže chcel splatiť dlžné výživné, na ktoré mal exekúciu. Uviedol, že v tejto firme pracoval za minimálnu mzdu. Tiež uviedol, že v mesiacoch august až október 2017 bol práceneschopný, jeho príjem bol minimálny, poberal iba nemocenskú dávku v sume XX,XX Eur za celé toto obdobie. V súčasnej dobe je po operácii Z., má A. V., pričom na lieky si dáva od 10 do 20 Eur mesačne. Stravu si platí v sume 100 až 200 Eur mesačne a mobilný telefón v sume 40 Eur mesačne.
8. Z daňového priznania navrhovateľa za rok 2016 bol zistený jeho základ dane XXX,XX Eur. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2016 mesiace august až december bola zistená suma nezdaniteľnej časti základu dane vo výške X XXX,XX Eur a čiastkový základ dane bol v sume XXX,XX Eur.
9. Podľa daňového priznania za rok 2017 boli príjmy navrhovateľa od všetkých zamestnávateľov vo výške XXX,XX Eur, základ dane bol v sume XXX,XX Eur. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2017 od zamestnávateľa K. T. L..C..I.. bola zistená suma nezdaniteľnej časti základu dane vo výške X XXX,XX Eur za obdobie január až december 2017, pričom čiastkový základ dane bol XXX,XX Eur.
10. Z potvrdení o mzde zamestnávateľa K. T. L..C..I.., T. bol zistený čistý príjem navrhovateľa za rok 2017 v mesiaci január vo výške XX,XX Eur, mesiac február vo výške XX,XX Eur, za mesiac marec vo výške XX,XX Eur, za mesiac apríl vo výške XX,XX Eur, za mesiac máj XX,XX Eur, za mesiac jún XX,XX Eur a za mesiac júl XX,XX Eur. Navrhovateľ k tomu uviedol, že pracoval formou brigádnických prác, pričom finančné prostriedky napriek tomu, že boli v nižšej sume, bol jeho skutočný čistý mesačný príjem, nakoľko popri takto vyplatenej mzde mal zabezpečené zdarma cigarety, platby mobilného telefónu a tiež stravy formou obedov.
11. Z dohody o ukončení pracovného pomeru zo dňa 31.1.2018 bolo zistené, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom K. T. L..C..I.. a zamestnancom -navrhovateľom, uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 10.8.2016, končí dňom 31.1.2018, ako dôvod je uvedený dohoda a výška odstupného X Eur.
12. Z prehľadu vystavených pracovných neschopností ku dňu 19.3.2018 ošetrujúcim všeobecným lekárom navrhovateľa bolo zistené, že navrhovateľ bol práceneschopný od 21.8.2017 do 11.10.2017. Navrhovateľ k tomu uviedol, že v iné mesiace práceneschopný nebol.
13. Z predloženého rozsudku navrhovateľom, pričom ide o rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 24C 142/2016-77 zo dňa 22.1.2018 bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú popísané vo výroku tohto rozsudku, nie je navrhovateľ ako žalovaný, ale jeho rodičia, s ktorými uviedol, že žije v spoločnej
domácnosti, pričom zároveň uviedol, že ho živí jeho matka, v blízkosti ktorej býva a ktorá mu finančne vypomáha. Z odôvodnenia tohto rozsudku mal súd preukázané, že v odseku 12 uvedeného rozsudku sa konštatuje, že navrhovateľ ako žalovaný má problém s alkoholom, čo pretrváva do dnešného dňa. Kvôli alkoholu nemá vzťah so svojimi vlastnými deťmi, ani s bývalou manželkou. Žalobcovia ako jeho rodičia mu pomáhali pri podnikaní osobnou pomocou aj finančne, všetko dobrovoľne, avšak sa zle správa k manželovi žalobkyne, t.j. žalobcovi v 1. rade, kričí naňho a vyhráža sa mu. V odseku 28 uvedeného rozsudku súd konštatuje, že navrhovateľ ako žalovaný a obdarovaný sa voči žalobcovi v 1. rade, t.j. svojmu otcovi, hrubo správa najmä pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o jeho vzťah k žalobkyni v 2. rade, t.j. jeho matke, správa sa k členom jej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy a ona sama túto situáciu veľmi zle znáša. Zároveň z odseku 7 uvedeného rozsudku súd zistil, že navrhovateľ ako žalovaný uviedol, že dňa 15.5.2016 podal ohlasovaciu povinnosť na výmenu strechy priestorov kancelárií, ktoré používa od roku 2001. Po vydaní povolenia príslušným stavebným úradom mu firma K. T. L..C..I.. začala robiť rekonštrukciu strechy. Uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, pričom navrhovateľ uviedol, že sa voči tomuto rozsudku odvolal.
14. Osoba oprávnená z výživného býva so svojou staršou sestrou N. a svojou matkou v byte, za ktorý platí jej matka 210 Eur mesačne poplatky spojené s bývaním a inkaso. Staršia dcéra, ktorá už neštuduje, prispieva do domácnosti najmä kúpou potravín. Plnoletá L. navštevuje X. ročník L. I. Š. T. U. T., pričom od nástupu na strednú školu sa jej zvýšili výdavky najmä na cestovné, ktoré platí 3 Eurá denne, čo je 60 Eur mesačne. Na začiatku školského roka si kupuje učebnice, v tomto školskom roku to bola učebnica anglického jazyka za 30 Eur. Celkovo na ZRPŠ, výdavky na školské pomôcky a učebnice na začiatku školského roka uhradila v sume 200 Eur. Je alergička, užíva liek Zodac, avšak nie pravidelne. Ďalšie výdavky pre plnoletú dcéru L. sú na internet, kde platba ročne je 150 Eur, kredit na mobilný telefón 6 Eur na 3 mesiace. Na hygienu dáva matka plnoletej L. 15 Eur mesačne. Výdavky sú tiež na rôzne exkurzie, výlety v rámci školy, pričom ide o nepredvídateľné finančné výdavky. Na F. školský rok bude maturovať, s čím budú opätovne zvýšené výdavky. Okrem toho si platí obedy v škole po 30 Eur mesačne, pričom vreckové jej dáva mama nepravidelne týždenne alebo mesačne podľa potreby. Letné prázdniny v minulom roku brigádovala 4 mesiace, pričom finančné prostriedky použila na kúpu oblečenia a obuvi. Pokiaľ brigáduje aj počas školského roka a pracuje celý mesiac, môže zarobiť okolo XXX Eur.
15. Matka osoby oprávnenej z výživného je zamestnaná v H. L. L. U. U., T., pričom jej funkčný plat je vo výške XXX,XX Eur. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že jej priemerný čistý mesačný príjem je okolo XXX Eur. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Aj ona má výdavky na lieky, keďže je alergička a celoročne užíva lieky, za ktoré dopláca okolo 6 Eur mesačne. Ďalej uviedla, že pôvodne bola vyučenou V., avšak kvôli nedostatku finančných prostriedkov bola na pracovnej rekvalifikácii, v súčasnej dobe pracuje v H. L. L., ukončila si zdravotné štúdium, pracuje aj v nočných službách, aby dokázala finančne zabezpečiť seba a L., ktorá ešte študuje. Tiež poukázala na to, že navrhovateľ vždy pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba, sám si určoval pracovný čas, je pre neho preto obtiažne, aby sa riadne zamestnal na stabilný pracovný pomer s presne určenou pracovnou dobou.
16. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že naposledy bolo upravené výživné pre plnoletú L. V. rozvodovým rozsudkom, kde sa otec zaviazal na základe rodičovskej dohody prispievať na jej výživu sumou 100 Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.3.2012. Od tejto doby došlo k podstatnej zmene pomerov na strane osoby oprávnenej z výživného, keďže pri tejto poslednej úprave výživného navštevovala X. ročník základnej školy a v súčasnej dobe je už v X. ročníku strednej školy. Je nepochybné, že za toto obdobie sa jej podstatným spôsobom navýšili výdavky na zabezpečenie stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, potrieb spojených s kultúrnym a spoločenským vyžitím, ako aj výdavky spojené s návštevou školy, kúpou učebných pomôcok, školských potrieb, učebníc a jednorazových príspevkov v škole spočívajúcich v návšteve rôznych exkurzií a absolvovaní výletov. Všetky tieto zvýšené výdavky doposiaľ v podstatnej miere hradila matka plnoletej L., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, nakoľko otec na výživu svojej dcéry prispieva iba sumou 30 Eur mesačne, aj to nie pravidelne každý mesiac. Takto mu vznikol dlh na výživnom, pričom všetky neuhradené výdavky si musí jeho plnoletá dcéra uhrádzať sama prostredníctvom finančných prostriedkov z brigád, resp. ich uhrádza jej matka.
27. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, pričom navrhovateľ aj naďalej je živnostník v oblasti prestavby áut na alternatívny pohon N., pričom podľa daňového priznania bol v roku 2016 jeho základ dane aj z príjmov zo závislej činnosti vo výške XXX,XX Eur a v roku 2017 vo výške XXX,XX Eur. Okrem toho bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa K. T. L..C..I.., T., kde podľa predložených potvrdení o príjme sa jeho čistý príjem pohyboval v sumách okolo XX až XX Eur mesačne, čo navrhovateľ odôvodnil tým, že aj keď tento príjem bol nízky, zamestnávateľom mal pokryté iné výdavky ako je kúpa cigariet, platba mobilného telefónu a zabezpečenie obedov. Tento pracovný pomer ukončil navrhovateľ dohodou a aj keď na pojednávaní uvádzal, že už zamestnávateľ pre neho nemal prácu, takáto skutočnosť nie je uvedená v tejto dohode o skončení pracovného pomeru, keďže ako dôvod ukončenia pracovného pomeru je uvedená dohoda bez bližšieho popisu.
28. Obrana navrhovateľa prečo nemôže prispievať doposiaľ určeným výživným bola aj v tom, že bol práceneschopný, čo súdu preukázal potvrdením od ošetrujúceho lekára, pričom za obdobie od augusta do októbra 2017 mu celkovo bola vyplatená nemocenská dávka iba v sume XX,XX Eur. Tiež súdu preukázal, že prišiel o všetok svoj majetok, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24C/142/2016, ktorým bolo určené, že už on nie je vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku
tohto rozsudku. K tomuto však súd konštatuje, že predmetný rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, pričom sám navrhovateľ uviedol, že sa voči tomuto rozsudku odvolal. Na základe preukázaných príjmov na strane navrhovateľa a jeho výdavkov, ktoré vyčíslil celkovo na sumu okolo 360 Eur, dospel súd k záveru, že nie je možné, aby z ročného príjmu XXX Eur si dokázal uhrádzať výdavky v sume 360 Eur mesačne. Súd je teda toho názoru, že existujú finančné prostriedky, z ktorých si navrhovateľ uhrádza svoje nevyhnutné potreby a ktoré súdu riadne nepreukázal. Uvedené vyplýva aj z predloženého rozsudku okresného súdu v rámci civilného konania, kde sa v odôvodnení uvádza, že bolo vydané stavebné povolenie na rekonštrukciu strechy priestorov kancelárií navrhovateľa, pričom sa takáto rekonštrukcia už aj začala robiť, teda navrhovateľ má finančné prostriedky, keďže si začal zveľaďovať svoj majetok v rámci podnikania. Zároveň z rozsudku o určenie vlastníckeho práva vyplýva, že navrhovateľ užíva alkohol, pod vplyvom ktorého sa hrubo správa voči svojim rodičom, ktorí v tomto civilnom konaní vystupovali ako žalobcovia v 1. a v 2. rade. V prípade, že má navrhovateľ dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie alkoholu, o to viac je jeho povinnosťou uhradiť nevyhnutné a základné potreby svojej dcéry, ktorá ešte nenadobudla schopnosť sa sama živiť, študuje a v podstatnej miere jej výdavky hradí jej matka, ktorá je rovnakým rodičom ako jej otec (navrhovateľ).
29. K zmene pomerov došlo aj na strane matky plnoletej L., ktorá od poslednej úpravy výživného sa zamestnala, urobila si rekvalifikačný kurz, v súčasnej dobe pracuje v H. L. L. a jej príjem sa pohybuje okolo XXX Eur mesačne, pričom vykonáva aj nočné služby. Svoju vyživovaciu povinnosť si matka plní k svojej dcére aj tým, že jej zabezpečuje bývanie, stravu, hygienu, zakupuje jej lieky podľa potreby a uhrádza jej všetky výdavky spojené s návštevou školy, nakoľko jej otec prispieva iba minimálnou sumou, a to 30 Eur mesačne.
30. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané navýšenie riadne odôvodnených výdavkov osoby oprávnenej z výživného s poukazom na to, že napriek tomu, že chodí na denné štúdium strednej školy, je nútená z brigádnických prác, ktoré vykonáva v poobedňajších hodinách a počas prázdnin, resp. počas voľna si zakúpiť potrebné ošatenie a obuv, na čo jej matka už nemá dostatok finančných prostriedkov. Takéto navýšenie by odôvodňovalo zo strany navrhovateľa výživné navýšiť, nie znížiť. Súd však pri určovaní výšky výživného musí vziať do úvahy vo vzájomnej súvislosti nielen odôvodnené potreby osoby oprávnenej z výživného, ale aj možnosti a schopnosti na strane osoby povinnej z výživného. Preto sa súd zaoberal aj podstatnou zmenou pomerov na strane navrhovateľa, pričom zistil, že iba v období, keď bol práceneschopný, čo súdu riadne preukázal, nebol schopný riadne pracovať a mal podstatne znížený príjem na nemocenskú dávku. Preto v tomto období bolo dôvodné znížiť navrhovateľovi výživné zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 30 Eur mesačne. V ďalšom období, kedy žiadal navrhovateľ znížiť výživné, t.j. od podania návrhu do 21.8.2017 a od 12.10.2017 do budúcna, považoval súd zníženie výživného za nedôvodné, pričom vychádzal z nesúladu príjmov a výdavkov na strane navrhovateľa s poukazom na skutočnosť, že popri podnikaní bol zamestnaný, pričom pracovný pomer ukončil dohodou, čím sa takto vzdal v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Okrem toho súd poukazuje na jedno z východísk pri určovaní výživného, a to je potencionalita zárobku. Súd pri rozhodovaní o znížení výživného posudzoval príjem navrhovateľa, ktorý by ako rodič mohol dosiahnuť, keby využil v plnej miere svoje schopnosti a preto nemohol prihliadať na zárobok, ktorý v súčasnej dobe preukázal, pretože pri jeho dosiahnutí nevyužíva riadne všetky svoje schopnosti. Navrhovateľ uvádzal, že je vyučený E. a nemôže vykonávať inú prácu v tomto odbore, nakoľko 15 rokov montuje iba N. do osobných motorových áut, s čím sa súd nestotožňuje, pretože v prípade rekvalifikácie a väčšej snahy a úsilia by mohol vykonávať iné práce aj v rámci svojho odboru, v ktorom je vyučený, resp. by mohol vykonávať iné práce, napríklad v oblasti L., kde už aj určité obdobie pracoval a kde dohodou ukončil pracovný pomer. V neposlednom rade súd pri porovnaní príjmov navrhovateľa pri poslednej úprave výživného, kedy podľa daňového priznania mal mínusový základ dane, a to v sume mínus X XXX,XX Eur a súčasných príjmov, kedy podľa daňového priznania nie je v strate, súd má za to, že zníženie výživného mimo obdobia, kedy bol práceneschopný, je nedôvodné. O tom svedčia aj jeho tvrdenia v konaní o zníženie výživného vedenom pod spisovou značkou 27P 222/2012 tunajším súdom, kedy jeho návrh na zníženie výživného bol zamietnutý a kde uviedol, že jeho príjem sa pohybuje v sume okolo X XXX Eur mesačne napriek tomu, že podľa daňového priznania jeho čiastkový základ dane bol mínus X XXX,XX Eur.
31. Zároveň navrhovateľovi odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére N., u ktorej matka uviedla, že už zarába, do domácnosti prispieva najmä nákupom potravín. Na základe takto zisteného skutkového
stavu dospel súd k záveru, že mimo obdobia, kedy bol navrhovateľ práceneschopný, nebola preukázaná podstatná zmena pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na minimálnu výšku ako žiadal. Súd apeluje na zákonnú vyživovaciu povinnosť zo strany navrhovateľa vo vzťahu k jeho plnoletej dcére, ktorá zatiaľ študuje s poukazom na to, že táto napriek tomu, že je študentkou, popri štúdiu si dokáže brigádnicky privyrobiť na zabezpečenie svojich ďalších potrieb spočívajúcich v kúpe ošatenia, obuvi, kultúrneho, spoločenského vyžitia, na čo jej matka už nedokáže poskytnúť finančné prostriedky. Na druhej strane navrhovateľ, jej otec, sa snažil v priebehu konania poukázať na to, že jeho potreby sú hradené z príjmov jeho matky, pričom sám je samostatne zárobkovo činnou osobou, má schopnosti na to, aby sa dokázal sám živiť a nepreukázal žiadne závažné dôvody, pre ktoré by si nemohol nájsť iné zamestnanie, resp. sa rekvalifikovať alebo zvyšovať si svoje vzdelanie vo svojom odbore. Preto súd jeho návrh považoval za odôvodnený iba čiastočne, a to v období od 21.8.2017 do 11.10.2017, kedy mal preukázané, že nemohol vykonávať žiadnu prácu, nakoľko bol práceneschopný, preto v tejto časti výživné znížil z jeho strany na sumu 30 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol ako nedôvodný.
32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.