Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zat. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, P. O. BOX 205, proti žalovanému: O., pr. zást. JUDr. Mária Urbanová, so sídlom kancelárie Okružná č. 112, 071 01 Michalovce v konaní o zaplatenie 1.411,36 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 288,- € s príslušenstvom z a s t a v u j e

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% .

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.01.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.411,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z istiny od 16.12.2016 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania.

2. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom uzatvoril dňa 08.10.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 38348766. Dlžníkovi bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal dlžník schválený úrokový rámec vo výške 600,- Eur a bol povinný veriteľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,00 Eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípade je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, veriteľ vystavil ku dňu 11.12.2016 s konečným stavom ku dňu 30.11.2016 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 1.411,36 Eur predstavujúcim súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady dlžníka. Konečný

dlh dlžníka - žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 1.411,36 Eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa splatnosti určeného vo výpise z účtu klienta, t.j. od 16.12.2016.

3. Z dôvodu, že Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky, uznesením tunajší súd pripustil zmenu účastníkov tak, že pripustil zmenu účastníkov tak, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. z konania vystúpil a na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2018 žalobca (právny nástupca) zobral návrh v časti o zaplatenie poplatkov a sankčných úrokov v sume 288,-Eur s príslušenstvom späť. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný vyplnil Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO a táto žiadosť jej bola schválená dňa 29.09.2010, pričom kreditná karta je forma revolvingového úveru. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600,00 Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 10,00 Eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 07.10.2010 ako vyplýva z predloženého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a/ Obchodných podmienok veriteľ listom zo dňa 07.02.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom nesplatení povinných splátok v stanovenej výšky. Žalovaná suma 1.411,36 Eur pozostáva z istiny 593,49 Eur, poplatkov 140,34 Eur, štandardného úroku 529,87 Eur a sankčného úroku 147,66 Eur.

5. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk.

6. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k žalobe na súdnom pojednávaní uviedol, že v tomto konaní bola vypovedaná zmluva o vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku. Táto zmluva, ktorá je predložená aj v súdnom spise bola adresovaná žalovanému na adresu J. Švermu, Michalovce v r. 2014. Podľa predložených výpisov z pôžičkovej karty Quatro posledný výber bol v roku 2013. Čiže splatnosť by mala nastať oveľa skôr, lebo na vypovedanie zmluvy podľa Občianskeho zákonníka tak premlčacia lehota plynie odo dňa nezročnosti nesplnenej splátky. To znamená, že keď posledný krát žalovaný čerpal kartou Quatro 10,- Eur a sa vyberalo posledný krát 16.5.2013, posledný výber kartou Quatro bol zaúčtovaný dňa 18.5.2013 čiže trojročná premlčacia lehota skončila v r. 2016, po splatnosti tejto splátky Odvtedy už sú právnym predchodcom žalobcu účtované len čisté poplatky. Žaloba však bola podaná až v roku 2017.

7. Tunajší súd nariadil pojednávanie vo veci na deň 03.04.2018. Predvolanie na pojednávanie si prevzal žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný. Na pojednávanie sa žalobca a jeho právny zástupca nedostavili a svoju neúčasť písomne ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu. Žalovaný a jeho právna zástupkyňa sa na pojednávaní zúčastnila.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Výpis z pôžičky karty Quatro, Vyjadrenie k výzve súdu a čiastočné späťvzatie návrhu a zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Zo Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. 0038348766 zo dňa 24.09.2010 súd zistil, že žalovaný právneho predchodcu žalobcu („veriteľ“) žiadal úverový rámec v sume 900 Eur so štandardnou mesačnou splátkou 30 Eur pri úroku 22,80 % ročne.

10. K schváleniu žiadosti zo strany veriteľa došlo dňa 29.09.2010 a údajne bol žalobcom schválený úverový rámec 600,- € so zmluvným úrokom 22,80 % a mesačnou splátkou 10 €. V predmetnej žiadosti/ zmluve bola uvedená iba výška úverového rámca, výška mesačnej splátky a štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka 1,9 % p.m. 22,80 % p.a. Žiadne písomné schválenie takéhoto úverového rámca však súdu predložené nebolo, práve naopak dátum na žiadosti o vydanie karty svedčí o schválení rámca tam uvedeného.

11. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že žalovaný údajne mal dohodnutý úverový rámec vo výške 600,00 Eur, deň splatnosti dátum 15.12.2016 a konečný stav účtu k dňu splatnosti predstavuje

- 1.411,36 Eur. Z výpisu je ďalej zjavné, že debetné transakcie okrem čerpania úveru, zmluvných a sankčných úrokov zahŕňajú aj rôzne poplatky/za úverové rizikové poistenie, poplatky za výbery z bankomatov, poplatky za správu kartového účtu, poplatky za úverové rizikové poistenie typu A, poplatky za spracovanie poštovej poukážky, poplatky za správu kartového účtu, náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti a poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie.

12. Z listu zo dňa 07.02.201 označeného ako „Vypovedanie zmluvy a Vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžného zostatku“ súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku v sume 783,98 Eur a vyzval žalovaného na jeho úhradu v lehote bezodkladne odo dňa doučenia tohto vyhlásenia, pričom toto bolo žalovanému doručení dňa 13.02.2014.

13. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

15. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ďalej len ako ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b. veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a. druh spotrebiteľského úveru, b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere zatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1, 2 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaná („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, podal veriteľovi žiadosť dňa 24.09.2010 podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ktorú treba posudzovať aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy).

25. Pri posudzovaní zmluvy súd ďalej dospel k záveru, že pri jej uzatváraní neboli splnené podmienky podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.

26. Na základe predloženej žiadosti o vydanie karty, veriteľ reálne poskytol dlžníkovi - žalovanému úverový rámec vo výške 600,00 Eur, so štandardnou mesačnou splátkou 10 Eur. V žiadosti je uvedený v článku V. predpoklad výšky spotrebiteľského úveru, počtu splátok, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a RPMN avšak pre sumu úverového rámca 900,- €. Zo zmluvy teda nevyplývajú uvedené údaje, nakoľko sú uvedené iba hypoteticky teda iba ich predpoklad. Z článku V. bod 2. vyplýva, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise. Uvedené znenie je zjavne neurčité. Toto povrdzuje aj skutočnosť, že žalobca schválil žalovanej úplne iný úverový rámec s inou splátkou, čo znehodnocuje všetky vo všeobecnosti uvádzané údaje v bode V. žiadosti.

27. Ďalej súd zistil, že Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci za takých podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu je neplatná.

28. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NSSR č.k. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 v ktorom sa okrem iného uvádza : „ prvostupňový súd mal tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“

29. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou spotrebiteľa v zmysle Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a násl. ustanovení.

30. Ustanovenie § 53 sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje s absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov dennej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch, alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah podmienok bol dodaný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu preto je potrebné predmetný vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ.

31. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen EÚ je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (článok 6 Smernice rady 93/20133 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „Smernica“).

32. Súd zároveň považuje za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgises Oberlandsgericht) v rozhodnutí zo dňa 21.6.2006 č.k. 7U/17/06, v ktorom konštatoval, že: „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“.

33. Žalobca sám súdu potvrdil vo svojom písomnom stanovisku, že schválil žalovanému úplne iný úverový rámec s inou splátkou, čo znehodnocuje všetky vo všeobecnosti uvádzané údaje v bode V. žiadosti. Súd mal teda ďalej za preukázané, že v Žiadosti o pôžičke čo do obsahu okrem iného absentuje aj údaj o počte splátok, ich výške, celkovej čiastke ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, celkových nákladov spotrebiteľa, hodnote RPNM či poplatkoch vo Všeobecných obchodných podmienkach je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a poplatky. Takto koncipovaná zmluvná podmienka sa mala v zmysle inkorporačnej doložky stať neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke, to znamená zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

34. Súd vzhľadom na uvedené poukazuje, že odvolacie súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky ak sa majú stať súčasťou zmluvy môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku judikoval vyššie uvedený súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. O netransparentnú doložku ide aj vtedy ak dodávateľ niektoré časti zmluvy, resp. zmluvné podmienky uvedie menším písmom. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahujú text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. K tomuto záveru odvolací súd pristúpil z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa.

35. Aj v danom prípade žalobcovi mal v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú písané oveľa menším písmom ako samotný text zmluvy vzniknúť nárok na zaplatenie úroky a poplatkov, pričom v samotnej zmluve takéto ustanovenie absentuje a ani zo znenia všeobecných podmienok nie je zrejmé aká bola úroková sadzba, ktorou žalobca úročil poskytnutý úver.

36. Súd zároveň dáva do pozornosti, že žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy podpisom tejto zmluvy prehlásil, že bola oboznámená so Všeobecnými obchodnými podmienkami, že s

nimi súhlasí, nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom aj text tohto vyhlásenia žalovanej, ktorý je súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky je napísaný menším písmom ako ostatné ustanovenia zmluvy. Písmo je tak malé, že aj samotný súd musel vyvinúť neúmernú snahu zistiť obsah samotného textu.

37. Ako už súd vyššie uviedol podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Účelom tejto právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybnosti poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, ktorých nesplnenie je spojené so zákonnou sankciou nepriznania úrokov a poplatkov.

38. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal vzniknúť na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 24.09.2010. Touto zmluvou však nevznikol žiadny konkrétny zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V tejto žiadosti žalovaný poskytuje len svoje osobné údaje s tým, že je iba uvedené, o aký úver, s akým úverovým rámcom má záujem (900,- € pri splátke 30,- €), za akých podmienok a podobne. Pokiaľ dňa 29.09.2010 mala VÚB, a.s., v konečnom dôsledku schváliť úverový rámec 600 Eur, pri schválenej mesačnej splátke 10,- eur, žalobca v konaní nepreukázal platné uzavretie zmluvy o poskytnutí úverového rámca v týchto parametroch, keď sám tvrdil že bol schválený úverový rámec v iných parametroch . Je zrejmé absolútne nepochybné, že po prehodnotení žiadosti, žalovaného bol schválený úverový rámec v sume a za podmienok jednostranne stanovených bankou, pričom išlo o nový návrh na uzatvorenie novej zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá akceptuje obsah navrhovanej zmluvy, inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je bezúročná a bez poplatkov. Zo žiadosti pritom vôbec nie je zrejmé, za akých podmienok sa úverový rámec poskytuje, pri akej úrokovej sadzbe, podmienkach čerpania a podobne. Podľa názoru súdu nešlo o platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom aj vzhľadom na charakter úveru, neboli dodržané podmienky predpokladané v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Platné uzavretie zmluvy nemožno nahrádzať ani jednostranným vystavením výpisu z pôžičkovej karty, kde má byť upravená aj splatnosť dlhu, výška splátky, účtovanie úrokov, poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu a podobne. Ak na základe takýchto úkonov začal žalovaný používať kartu a čerpať prostriedky poskytované bankou, nemožno uzavrieť, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, ako tvrdí žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu platobnej karty došlo zároveň aj k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorou mal byť čerpaný úver, uvedené nemôže viesť k platnému uzavretiu úverového vzťahu, pretože žalovaný nemohol byť v čase podpisovania žiadosti o pôžičkovú kartu podrobne oboznámený s obchodnými podmienkami banky, ktoré nie sú ani čitateľné, pretože sú upravené mimoriadne malým písmom. Okrem toho v spleti obchodných spoločností - banky, Consumer Finance Holding, a.s., je len veľmi ťažké sa vyznať, kto je veriteľom a kto za koho koná.

39. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy. Pre rozpor s citovaným ustanovením preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá by bola zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené súd považuje zmluvu o poskytnutí úveru za neplatnú, resp. táto vôbec nebola uzavretá.

40. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere podľa súdu žalovaná nepodpísala, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy, nejde o platný právny úkon súd konštatuje nedostatok vyžadovanej písomnej formy, a teda to, že tento nedostatok písomnej formy mal v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka spôsobiť neplatnosť právneho úkonu - revolvingového úveru. Ak dlžník (žalovaný) žiadosť/zmluvu podpísal dňa 24.09.2010 a veriteľ žiadosť/ zmluvu podpísal dňa 29.09.2010, kedy následne, resp. až vtedy mimo zmluvy zmenil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod III. a V.), že takúto zmluvu nemožno mať za riadne

a platne uzavretú, predovšetkým z tohto dôvodu (je jednoznačné, že zmluva nemá písomnú formu). Reálne údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalovaný, vôbec neboli obsahom zmluvy, preto ich žalovaná písomne akceptovať ani nemohol. Nové údaje, smerované žalobcom žalovanému, predstavovali vlastne nový návrh na uzavretie zmluvy a nebolo preukázané, či žalovaný takýto nový návrh akceptoval. Súdu nebol taktiež predložený ani Súhlas žalobcu s revolvingovým úverom, t. j. oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Ak by hypoteticky k takému aj došlo bol by tento len jednostranný úkon veriteľa - žalobcu, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru, ani o ďalších náležitostiach. Nedostatok písomného prejavu vôle žalovaného byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru (daný prípad), zákon sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Účastníci preto platne neuzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla.

41. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

43. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

44. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je povinnosťou súdu ex offo prihliadať na takéto skutočnosti, je nárok žalobcu premlčaný, zároveň však možno konštatovať že námietku premlčania vzniesla na prebiehajúcom pojednávaní samotná právny zástupkyňa žalovaného a súd preto žalobu zamietol.

45. Vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

46. Súd na dôvažok poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 4Co/940/2013, s ktorým sa názorovo plne stotožňuje a v ktorom sa okrem iného uvádza: „V konečnom dôsledku však bol povinný odvolací súd k premlčaniu prihliadnuť aj z úradnej povinnosti, vzhľadom na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č. 102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrh na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.“

47. Súd s poukazom na premlčaciu námietku právnej zástupkyne žalobcu a v kontexte znenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení posudzoval, či právo žalobcu, ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského vzťahu, nie je premlčané. Plnenia veriteľa boli poskytované priebežne, pričom žalovaný naposledy čerpal prostriedky dňa 16.05.2013, čo vyplýva z výpisu z jeho účtu; následne sú na účte zúčtovávané len rôzne poplatky a úroky. Žalobcovi preto začala

plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr týmto dňom /u predtým čerpaných úverových prostriedkov aj skôr/, pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne najneskôr dňom splatnosti tej ktorej splátky plynúcej z posledného čerpania peňažných prostriedkov na karte. Žalobca podal žalobu na súd 23.01.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie jeho práva. Súd vzhľadom na vyššie uvedené ani nezohľadňoval žalobcom vykonané vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti.

48. Ak by sme aj pripustili, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere (čo tunajší súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie nepripúšťa), tak v prípade, že plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Pokiaľ v revolvingovej úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach jedná sa o čiastkové plnenia, nie o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Aj v tomto prípade by bol nárok žalobcu premlčaný vzhľadom na posledný výber finančných prostriedkov žalovaného dňa 16.05.2013 a splatnosti tej ktorej splátky k 15 dňu v kalendárnom mesiaci. Do odseku 2 ustanovenia § 52 bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Dosiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy ktorá platí i spätne vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení tohto paragrafového znenia, bude potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 OBZ, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to neplatí. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 OBZ. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom. Zásadná zmena teda nastáva v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná (§ 397 . Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude potrebné aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku, teda trojročnú premlčaciu dobu, pri bezdôvodnom obohatení trojročná objektívna a dvojročná subjektívna.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň možno konštatovať, že žalovaný bol pre zamietnutie žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom bez uvedenie dôvodu v spore plne úspešný.

50. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Vzhľadom k tomu, že bol žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.