Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/371/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. X. Z. A. (H.), nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - U. H., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, F., v skutočnosti bývajúca na adrese: G.ße X/X/X, Q. an der H., C. republika a otec - T. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan C. republiky, v konaní na návrh matky o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti na príslušný orgán na zmenu priezviska, takto

rozhodol:

I. L. vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. X. Z. A. (H.), nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v C. republike.

II. L. konanie z a s t a v u j e.

K.. A. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, tunajšiemu súdu podaným dňa XX.XX.XXXX matka žiadala súd o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti na príslušný orgán na zmenu priezviska.

X. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloletá bola rozhodnutím rakúskeho súdu - F. F. an der N. č. k. X Ps XXX/XXs - XX zverená osobnej starostlivosti matky, ktorá má výlučné právo na výchovu a osobnú starostlivosť, spravovanie majetku maloletej a jej zastupovanie. Y. má dvojité štátne občianstvo

- slovenské a rakúske, od narodenia žije s matkou v C. republike, kde sa aj narodila a kde navštevuje aj materskú školu.

X. Z dôvodu obvyklého pobytu v C. republike vo veci starostlivosti súdu o maloletú rozhodoval rakúsky súd - F. F. an der N.. S ohľadom na rozhodnutie rakúskeho súdu o výlučnom práve matky na zastupovanie maloletej matka v C. republike požiadala o zmenu priezviska maloletého dieťaťa: Y. X. Z. A. na priezvisko H., ktorej bolo vyhovené a maloleté dieťa používa v C. republike priezvisko H.. Z dôvodu zosúladenia priezviska a dokladov maloletého dieťaťa z C. republiky a zo L. republiky požiadala matka súd o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti na príslušný orgán na zmenu priezviska bez toho, aby sa najprv obrátila na príslušný matričný úrad, ktorý je poverený zápisom rozhodných matričných skutočností (čo je aj rozhodnutie o zmene priezviska).

X. Podľa § 24 ods. X prvá veta A. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.

5. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

6. Miestom bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je Rakúska republika, kde sa maloletá zdržiava a býva od svojho narodenia, kde navštevuje predškolské zariadenie a kde je aj miesto jej narodenia.

7. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem „obvyklý pobyt" už v súčasnosti používaným štandardným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho-ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technicko-právnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Pri určovaní právomoci súdu nie je teda rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania a je určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré tvoria fyzická prítomnosť v štáte, ktorá nemá len príležitostný, resp. krátkodobý charakter, určitá miera sociálneho začlenia, rodinné a sociálne väzby a ďalšie.

8. V danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec pod svojou jurisdikciou.

9. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd skúmal, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže pokračovať v konaní. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu, v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Rakúskej republike.

12. Podľa článku 5 ods. 1 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt.

13. Podľa článku 5 ods. 2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

14. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

15. Podľa článku 17 Nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

16. S poukazom na skutočnosť, že pri určení právomoci súdu na konanie vo veciach týkajúcich maloletých detí nie je rozhodujúce štátne občianstvo maloletého dieťaťa, ani miesto jeho trvalého pobytu, ale miesto jeho obvyklého pobytu, ktorým je C. republika, nemá tunajší súd právomoc konať a rozhodovať.

XX. Súd v zmysle vyššie uvedeného nemohol pri rozhodovaní prihliadnuť na skutočnosť, že matka i maloleté dieťa majú aj trvalý pobyt na L., nakoľko trvalý pobyt má len evidenčný charakter a v zmysle zákonov L. republiky ak má matka evidovaný trvalý pobyt v L. republike (tento má na uvedenej adrese od XX.XX.XXXX), dieťa momentom narodenia má evidovaný totožný trvalý pobyt ako matka, ale nemožno ho v žiadnom prípade stotožňovať s obvyklým pobytom. I. pobyt nie je pobytom krátkodobým, časovo ohraničeným, naopak ide o dlhodobé bývanie, resp. usadenie sa a určitom mieste, ktoré má stabilný charakter. L. republika nie je miesto obvyklého pobytu maloletej a na prípadný dlhodobý zákonný pobyt by navyše potrebovala súhlas otca s vysťahovaním maloletej, ktorým matka v súčasnosti nedisponuje.

XX. Súd musí konštatovať, že nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby v danej veci konal slovenský súd aj s ohľadom na možnosť vykonávať dôkazné prostriedky či viesť výkon rozhodnutia, keďže maloleté dieťa má miesto svojho bydliska v C. republike. U. na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t.j. nemá právomoc a pre neodstrániteľnú prekážku konanie vedené na tunajšom súde zastavil. L. v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu. S poukazom na § 24 ods. X A. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, majú právomoc súdy štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má súd v C. republike.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.