Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/40/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: V.. W. H., N.. XX. XX. XXXX, A. B. Č.. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna č. 38, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: T.. V. A., N.. XX. XX. XXXX, A. D. T. Č.. XX, XXX XX Bratislava, práv. zast.: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát, Riečna č. 2, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti notárskej zápisnice a iné, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca F. T., N.. XX. XX. XXXX, sa na základe žalobného návrhu zo dňa 31. 01. 2007, ktorý bol doručený súdu dňa 09. 02. 2007 domáhal, aby súd vyhlásil právny úkon nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právo prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene a záhradky v prospech každodobého vlastníka prvého poschodia domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, urobeného vo forme notárskej zápisnice č. Nz 416/98 zo dňa 09. 11. 1998 Q.. V. K., za neplatný. 2. F. T. v priebehu konania dňa 04. 11. 2007 zomrel. 3. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/55/2008, Dnot 20/2008 vydaného Mgr. Tomášom Leškovským súdnym komisárom v dedičskej veci po poručiteľovi F. T., N.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom XXXX N.. R., E., B. Š. P. (č. l. 68-70) vyplýva, že za dedičku nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX P. na liste vlastníctva č. XXXX ustanovil J.. S. H., N.. XX. XX. XXXX. 4. J.. S. H. na základe podania zo dňa 17. 04. 2009 (č. l. 71) oznámila vstup do konania na strane pôvodného žalobcu F. T. ako univerzálna dedička nehnuteľností, ktoré vlastnil poručiteľ F. T., a teda nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX P. na liste vlastníctva č. XXXX. 5. Súd na základe uznesenia č. k. 24C/40/2007 zo 18. 09. 2009 vyzval žalobkyňu J.. S. H., aby odstránila vadu formulácie petitu žalobného návrhu a to z hľadiska presnej identifikácie nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. 6. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 09. 10. 2009 (č. l. 73-74) uviedol, že žalobkyňa J.. S. H. sa domáhala, aby súd vyhlásil právny úkon nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právo prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene a záhradky - k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. V., Y. Bratislava - V. Č. B. V., Y. Bratislava J. - parcela č. XXXX/X o výmere 736 m2 (druh pozemku: záhrady), zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym úradom v A., Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, pracovisko Bratislava J. M. prospech každodobého vlastníka 1. posch. domu č.s. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. V., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym úradom v A., Správou katastra

pre S.. V. B. T. Bratislava, pracovisko Bratislava J., urobený vo forme notárskej zápisnice č. NZ 416/98, spísanej dňa 09. 11. 1998 JUDr. Miloslavom Kováčom, za neplatný. 7. Právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 04. 04. 2012 (č. l. 93) navrhol, aby súd rozhodol o zmene účastníka na strane žalobcu a to tak, aby namiesto J.. S. H. vstúpil do konania V.. W. H.K., N.. XX. XX. XXXX a to z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k zaťaženým pozemkom parc. č. XXXX/X P. XXXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX na základe darovacej zmluvy zo dňa 03. 01. 2009. 8. Súd na základe uznesenia č. k. 24C/40/2007-102 zo dňa 17. 04. 2014 pripustil, aby namiesto J.. S. H. vstúpil do konania na strane žalobcu V.. W. H.. 9. Súd v súvislosti s podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14. 06. 2016 (č. l. 161-164) pripustil uznesením zmenu petitu žalobného návrhu, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal, a) aby súd určil, že žalovaná nespĺňala podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene, záhradky (parcela č. XXXX/X, K.. Ú.. B. V., Y. Bratislava - mestská časť B. V., Y. Bratislava) vydržaním a b) aby súd určil, že notárska zápisnica č. NZ 416/1998, spísaná dňa 09. 11. 1998 notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, osvedčujúca prehlásenie účastníčky T.. V. A., bytom D. T. XX, Bratislava, T.. Č.. XXXXXX/ XXX o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe vydržania podľa § 56 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., na základe čoho bolo zapísané uvedené právo zodpovedajúce vecnému bremenu na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, je neplatná. 10. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom procesných strán, výsluchom svedka a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov ich prečítaním na pojednávaní. 11. Žalobca uviedol, že notár JUDr. Miloslav Kováč notárskou zápisnicou č. Nz 416/98 spísanou dňa 09. 11. 1998, vydal osvedčenie o vyhlásení žalovanej o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v práve prechodu, pešo, autom, zriadenia a užívania okrasnej zelene a záhradky nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X, záhrada o výmere 736 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území B. V., Obec Bratislava - mestská časť B. V., Y. Bratislava, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom M. A., Správa katastra pre S. V. B. T. Bratislava, pracovisko Bratislava J. v prospech každodobého vlastníka 1. poschodia domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, na základe vydržania podľa § 56 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. Žalovaná ako dôvod vydržania uviedla darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi X. A. P. Q. F. C. T. dňa 13. 09. 1969, v ktorej sa údajne malo uvádzať, že vtedajší majitelia bytu na X. poschodí majú právo užívať priľahlú záhradu domu postaveného na parcele č. XXXX/X. X. A. mala syna K.F. A.. K. A. a jeho manželka V. A. mali jedinú dcéru a to žalovanú. Táto sa stala univerzálnou dedičkou po svojich rodičoch, ktorí záhradu údajne užívali odo dňa uzavretia darovacej zmluvy a tento stav bol dlhodobo a bezplatne akceptovaný aj po smrti K. A. M. T. XXXX P. V. A. M. T. XXXX a žalovaná v práve užívania ďalej pokračovala. Notárska zápisnica obsahovala konštatovanie, že vtedajší majitelia bytu na X. poschodí nebohý K. A. s manželkou majú právo užívať priľahlú záhradu k domu. Táto veta je v rozpore s čl. VIII. Darovacej zmluvy, nakoľko záhradu priľahlú k domu mala právo užívať právna predchodkyňa žalobcu a to len v jednej polovici. Text Darovacej zmluvy je nejasný. Darca chcel zrejme presne vyčleniť uvedenou vetou dve veci a to že rozdeľuje užívanie záhrady na polovicu, za súčasného splnenia podmienky, že polovica záhrady, ktorá je priľahlá k domu prináleží do užívania právnej predchodkyni žalobcu. Notár JUDr. Miloslav Kováč si na účely spísania osvedčenia o vydržaní v rozpore s ust. § 63 zák. č. 323/1992 Zb. nevyžiadal vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti, že nemá k vzniku uvedeného práva výhrady a obmedzil sa len na konštatovanie žalovanej, že žalobca na písomné pokusy o kontakt z jej strany nereagoval, pričom žalovaná vedela o tom, kto je správca majetku a to J.. Q. P. P. J.. S. H., s ktorými žalovaná odmietala komunikovať. O právnom úkone vydržania neboli správcovia majetku žalobcu a ani samotný žalobca informovaný, ani kontaktovaný či už zo strany notára JUDr. Miloslava Kováča alebo žalovanej. O tejto skutočnosti sa správcovia majetku dozvedeli náhodne v roku 2003 a to až po zápise vecného bremena na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaná požiadala o spísanie osvedčenia v čase, keď právna predchodkyňa žalobcu C. T. D. F. XX. XX. XXXX a dedičstvo po nej nebolo v tom čase prejednané. V notárskej zápisnici absentuje určenie rozsahu užívania a určenie, kde sa nachádza prechod pre auto. Z tohto dôvodu nie je právny úkon dostatočne určitý, čo má za následok jeho neplatnosť. V notárskej zápisnici taktiež absentuje určenie rozsahu, v akom má žalovaná právo užívať záhradku a tiež chýba určenie, kde sa takáto záhradka v rámci záhrady nachádza, čím je právny úkon neurčitý a teda neplatný. 12. Žalovaná v písomných vyjadreniach zo dňa 28. 09. 2007 (č. l. 43-44), a zo dňa 08. 10. 2007 (č. l. 45-46) uviedla, že vecné bremeno je jediným platným právnym dokumentom, ktorý

jej dáva akú takú istotu, že môže spolu s rodinou užívať byt na poschodí nehnuteľnosti rodinného domu, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou. Ak by súd vecné bremeno zrušil, nasledovali by napriek ustanoveniam darovacej zmluvy o spoločnom užívaní záhrady zo strany spolumajiteľov rodinného domu ďalšie obštrukcie, vrátane toho, že by jej bol znemožnený prístup do bytu na poschodí. Priamy prístup z verejnej komunikácie do vchodu, ktorý vedie k bytu neexistuje. Terajšia obyvateľka prízemného bytu S. H. jej aktívne a pasívne bráni vo vykonávaní väčšiny práv, ktoré sú v notárskej zápisnici špecifikované. Záhradu, ktorú vysadil otec žalovanej a v ktorej k zveľaďovaniu pokračoval manžel žalovanej, zdevastovala p. S. H. vyrúbaním časti stromov, viniča a zničením kvetov. 13. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 06. 2016 (č. l. 161-164) uviedol, že notár v rámci svojej činnosti osvedčuje právne významné skutočnosti. Práva, ktoré vznikli vydržaním, podliehajú evidenčnému režimu. Do katastra sa zapisujú záznamom a to na základe verejných listín a iných listín. Žalovaná dňa 09. 11. 1998 požiadala notára JUDr. Miloslava Kováča, aby spísal osvedčenie o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v práve prechodu, pešo, autom, zriadenia a užívania okrasnej zelene a záhradky v prospech každodobého vlastníka prvého poschodia domu na základe vydržania. Notár JUDr. Miloslav Kováč nebol povinný pri spisovaní zápisnice skúmať, či vyhlásenie žalovanej je v súlade so zákonom. Notár nezodpovedá za to, či pred ním urobené vyhlásenie je v súlade so zákonom. Osvedčenie o vyhlásení vydržania zo dňa 09. 11. 2008 neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 63 Notárskeho poriadku. V osvedčení absentuje odkaz na hmotnoprávny predpis, podľa ktorého došlo k nadobudnutiu práva z vecného bremena vydržaním. Osvedčenie neobsahuje žiaden dôkaz, preukazujúci splnenie podmienok vydržania. V osvedčení absentuje uvedenie konkrétnych okolností, ktoré nasvedčujú tomu, že držiteľ mohol objektívne považovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu za jemu patriace. Chýba uvedenie začiatku plynutia vydržacej doby, nepretržitosť plynutia a koniec plynutia vydržacej doby, započítanie oprávnenej držby právneho predchodcu, posúdenie dobromyseľnosti držiteľa vyplývajúce z hmotného práva, platného v čase držby, uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Taktiež absentoval súhlas vlastníka záhrady, ktorý bol ako posledný zapísaný v katastri. Osvedčenie obsahuje len konštatovanie, že F. T. sa nachádza v USA s tým, že na písomné pokusy o kontakt zo strany žalovanej nereagoval. Notár však nemohol vydať osvedčenie bez vyhlásenia vlastníka, ak jeho vyhlásenie nebolo možné z objektívnych dôvodov zabezpečiť. V osvedčení absentuje vyjadrenie obce, že vznikom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté oprávnené záujmy obce. Osvedčenie je v rozpore s darovacou zmluvou, ktorá umožňovala užívanie polovice záhrady, avšak žalovaná mala vydržať vecné bremeno k celej záhrade. 14. Z obsahu listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 425) vyplýva, že V.. W. H., N.. XX. XX. XXXX je výlučným vlastníkom záhrady vo výmere 736 m2, parcela č. XXXX/X a zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 125 m2, parcela č. XXXX/X a to na základe darovacej zmluvy. V časti C - ťarchy je uvedená poznámka a to zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene a záhradky v prospech každodobého vlastníka 1. poschodia domu, č. s. XXXX na parcele č. XXXX/X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX podľa osvedčenia NZ 416/1998 zo dňa 09. 11. 1998. 15. Z obsahu listu vlastníctva č. 1XXX (č. l. 426-427) vyplýva, že J.. S. H., T.. A., N.. XX. XX. XXXX P. V. A., N.. XX. XX. XXXX, sú podielovými vlastníkmi nehnuteľnosti a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX, parcela č. XXXX/X, Západný rad 10. V časti C - ťarchy je uvedená poznámka a to zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene a záhradky v prospech každodobého vlastníka 1. poschodia domu, č. s. XXXX na parcele č. XXXX/X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX podľa osvedčenia NZ 416/1998 zo dňa 09. 11. 1998. 16. Z obsahu notárskej zápisnice č. NZ 416/1998 zo dňa 09. 11. 1998 (č. l. 13-14) vyplýva, že žalovaná požiadala notára JUDr. Miloslava Kováča, aby do notárskej zápisnice spísal osvedčenie o prehlásení žalovanej o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe vydržania podľa § 56 ods. 1 zák. 323/1992 Zb. Podľa bodu I. notárskej zápisnice došlo k osvedčeniu, že žalovaná bola vlastníčkou prvého poschodia domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníkom pozemku - parcely č. XXXX/X, zastavaná plocha vo výmere 125 m2 a parcely č. XXXX/X, D. vo výmere 736 m2 bola C. T., ktorá však zomrela dňa XX. XX. XXXX, avšak dedičské konanie v čase spísania notárskej zápisnice nebolo ukončené. Jej právny nástupca - syn F. T. sa nachádzal v USA. Na písomné pokusy o kontakt zo strany žalovanej tento nereagoval. Pôvodná vlastníčka, vdova X. A. zmluvou zo dňa 13. 09. 1969 darovala C. T. pozemok - parcela č. XXXX, v tom čase XXXX/ X, XXXX/X. M. bode VIII. Darovacej zmluvy sa uviedlo, že vtedajší majitelia bytu na prvom poschodí -

nebohí K. A. s manželkou mali právo užívať priľahlú záhradu k domu (toho času parcela č. XXXX/X). Univerzálnou dedičkou po neb. K. A. P. N.. V. A. bola T.. V. A.Á.. Odo dňa uzavretia Darovacej zmluvy t. j. od 13. 09. 1969 užívali právni predchodcovia T.. V. A. aj záhradu par. č. XXXX/X, priľahlú k rodinnému domu súp. č. XXXX. Tento stav bol dlhodobo a bezplatne akceptovaný a po smrti K. A. M. T. XXXX a neb. V. A. M. T. XXXX v práve užívania pokračovala T.. V. A., Dôkaz: Darovacia zmluva zo dňa 13. 09. 1969. Podľa bodu II. notárskej zápisnice, podľa § 151o veta druhá Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Nakoľko toto právo sa vykonávalo po dobu viac ako 10 rokov vlastníkmi parcely bytu na 1. poschodí domu č. s. XXXX v LV č. XXXX voči parcele č. XXXX/X, nadobudli vlastníci bytu č. 1 v dome č. s. XXXX právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene a záhradky. Podľa bodu III. notárskej zápisnice, mal byť na podklade tohto osvedčenia vykonaný záznam na Okresnom úrade Bratislava J.: k nehnuteľnostiam v k. ú. B. V., LV č. XXXX k parcele č. XXXX/X, záhrada 736m2 sa v časti C/ založeného listu vlastníctva č. XXXX malo vyznačiť vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene a záhradky a to v prospech každodobého vlastníka 1. poschodia domu č. s. XXXX N.a parcele č. XXXX/X zapísaného v LV č. XXXX v k. ú. Staré Mesto. Notár JUDr. Miloslav Kováč notársku zápisnicu napísal, účastníčke prečítal a vysvetlil, na čo ju táto ako úplnú a správnu schválila a na znak svojho súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísala. Notár osvedčil, že tento úplný odpis notárskej zápisnice doslovne súhlasí s jej prvopisom, ktorý je uložený v Zbierke zápisníc notára JUDr. Miloslava Kováča so sídlom v Bratislave, pod č. NZ 416/1998. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), notárskou činnosťou je osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64). 18. Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami. 19. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) Notárskeho poriadku, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní. 20. Podľa § 56 ods. 3 Notárskeho poriadku, o osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až 79. 21. Podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. 22. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 23. Podľa § 36a katastrálneho zákona, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; 24. Podľa § 7 písm. c) katastrálneho zákona, kataster obsahuje tieto údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam. 25. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 26. Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie

o vyhlásení o vydržaní /§ 56 ods. 1 písm. g) Notárskeho poriadku/, ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, ) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/11/2007 zo dňa 29. 01. 2008). 27. Z obsahu petitu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd a) určil, že žalovaná nespĺňala podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene, záhradky (parcela č. XXXX/X, K.. Ú.. B. V., Y. Bratislava - V. Č. B. V., Y. Bratislava) vydržaním a b) určil, že notárska zápisnica č. NZ 416/1998, spísaná dňa 09. 11. 1998 notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, osvedčujúca prehlásenie účastníčky T.. V. A., bytom D. T. XX, Bratislava, T.. Č.. XXXXXX/ XXX o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe vydržania podľa § 56 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., na základe čoho bolo zapísané uvedené právo zodpovedajúce vecnému bremenu na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, je neplatná. 28. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobca sa môže domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva, z osobitného právneho predpisu. 29. Určenie existencie právnej skutočnosti, nie právneho vzťahu alebo práva rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/231/2006, zo dňa 27. 11. 2007). 30. Súd vychádzajúc zo znenia petitu žalobného návrhu, uvedeného pod bodom a) zistil, že žalobca sa domáhal určenia právnej skutočnosti /t. j. že žalovaná nespĺňala podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene, záhradky (parcela č. XXXX/X, K.. Ú.. B. V., Y. Bratislava - V. Č. B. V., Y. Bratislava) vydržaním/. 31. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 32. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 33. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 34. Podľa § 47 Notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. 35. Podľa § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu,6) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu,6b) že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 36. Pokiaľ ide o prvú časť petitu žalobného návrhu, v zmysle ktorého žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaná nesplnila podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu pešo, autom, zriadenia a udržiavania okrasnej zelene a záhradky vydržaním, z dokazovania vyplýva, že žalobca žiadal určiť právnu skutočnosť, avšak žalobca nepreukázal, z akého právneho predpisu mu vyplýval nárok na určení právnej skutočnosti pokiaľ ide o nesplnenie podmienok žalovanej pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 231/06, ktorý konštatoval, že určenie (ne) existencie právnej skutočnosti (t.j. neexistencie podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu), nie právneho vzťahu alebo práva rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon vyslovene pripúšťa. Ust. § 63 ods. 1 písm. a), b), c) Notárskeho poriadku vymenúva náležitosti osvedčenia o vyhlásení o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Z obsahu týchto ustanovení však expressis verbis nevyplýva právo žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti, aby sa v určitej lehote domáhal určenia toho, že určitý subjekt nesplnil podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho vydržaním. Pokiaľ ide o Občiansky zákonník, z ust § 151o vyplýva, že práva zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Jedná sa o právnu skutočnosť s tým, že osvedčenie o vydržaní má charakter právneho úkonu, ktorý musí spĺňať náležitosti uvedené v § 63 NP. Ani z ustanovenia § 151 Obč. zák. výslovne nevyplýva právo žalobcu, aby sa ako vlastník nehnuteľnosti domáhal určenia neplatnosti právnej skutočnosti t. j., že osoba, ktorá nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu nesplnila podmienky pre nadobudnutie tohto práva vydržaním. Z tohto ustanovenia nevyplýva ani lehota, v rámci ktorej si môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť právo na určenie právnej skutočnosti, pokiaľ ide o nesplnenie podmienok na strane oprávneného z vecného bremena.

37. Pokiaľ ide o druhú časť petitu, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal určenia neplatnosti notárskej zápisnice, obsahujúcej osvedčenie o vyhlásení o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takéto právo žalobcu taktiež nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu. Žalobcovi s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v obdobnej veci (rozsudok sp. zn. 2 Cdo 11/2007) nevzniklo právo, aby sa domáhal určenia neplatnosti notárskej zápisnice č. NZ 416/1998 zo dňa 09. 11. 1998. Notárska zápisnica je verejnou listinou (§ 3 ods. 4 NP), ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak (§ 205 . Notárska zápisnica má charakter právneho úkonu, ktorý musí obsahovať zákonom ustanovené náležitosti (§ 47 NP, § 63 NP). Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona (§ 2 ods. 1 NP). Notár svojím postavením a svojou činnosťou dbá o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom (§ 2 ods. 2 NP). Notársky úrad predstavuje súbor právomocí udelených na dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný (§ 2 ods. 3). 38. V tomto prípade bol notár JUDr. Miloslav Kovač povinný predtým, ako osvedčil vyhlásenie žalovanej o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, overiť skutočnosti, ktoré boli z pohľadu § 63 relevantné pre spísanie notárskej zápisnice, napr. okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osoby, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, atď. 39. V prípade, ak by notárska zápisnica č. NZ 416/1998 zo dňa 09. 11. 1998 neobsahovala náležitosti v zmysle § 47 a § 63 NP, a ak by notár JUDr. Miloslav Kováč svojou neodbornou činnosťou spôsobil škodu vlastníkovi nehnuteľnosti, Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, by niesla zodpovednosť za škodu spôsobenú notárom pri výkone verejnej moci / § 40 NP, § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom/. 40. Bolo vecou žalobcu a jeho právneho zástupcu, akou cestou sa vyberú pri poukázaní na prípadné nezrovnalosti, ktoré mala obsahovať notárska zápisnica č. NZ 416/1998 zo dňa 09. 11. 1998. Ak sa žalobca a jeho právny zástupca vydali cestou určenia neplatnosti notárskej zápisnice vo vzťahu k žalovanej, vydali sa cestou nesprávnou. Spochybňovanie žalovanej ako oprávnenej z vecného bremena tvrdením, že nesplnila materiálne podmienky pre nadobudnutie takéhoto práva vydržaním je spochybňovanie notárskej zápisnice ako takej. Ak si bol žalobca vedomý toho, že sa notár pri výkone svojej činnosti dopustil nesprávneho úradného postupu, vzniklo žalobcovi právo, aby sa domáhal náhrady škody, ktorá mu z takejto neodbornej činnosti notára mala vzniknúť. 41. Súd sa v tomto konaní nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, v zmysle ktorého notár JUDr. Miloslav Kováč nebol povinný pri spisovaní zápisnice skúmať, či vyhlásenie žalovanej je v súlade so zákonom. Takéto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu je v rozpore s ust. § 63 Notárskeho poriadku. V prípade, ak určitý subjekt požiada notára o vydanie osvedčenia o vyhlásení o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe vydržania podľa § 56 ods. 1 zák. 323/1992 Zb., je žiadateľ povinný notárovi osvedčiť skutočnosti, spočívajúce v splnení podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1./ vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená; 2./ vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy; 3./ vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu 6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. 42. V prípade, ak by žalovaná neosvedčila vyššie uvedené skutočnosti, nesplnila by podmienky, uvedené v ust. § 63 NP, v dôsledku čoho by notár musel ex lege odmietnuť žiadosť žalovanej o vydanie príslušného osvedčenia. Ak by aj napriek neosvedčeniu vyššie uvedených skutočností došlo k vydaniu osvedčenia o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a ak by na podklade takejto verejnej listiny došlo k zápisu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na príslušných listoch vlastníctva a to bez vedomia vlastníka nehnuteľností, vzniklo by vlastníkovi právo, aby sa v prvom rade domáhal škody,

ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom notára (§ 40 NP). Ak by sa v konaní o náhradu škody preukázalo, že notár sa skutočne dopustil nesprávneho úradného postupu, vzniklo by žalobcovi právo, aby sa postupom podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona domáhal výmazu zápisu vecného bremena z príslušného listu vlastníctva, pričom ako dôkaz by mu slúžilo súdne rozhodnutie o tom, že notár vydal notársku zápisnicu v rozpore s Notárskym poriadkom. 43. Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, podľa ktorého notár nezodpovedá za to, či pred ním urobené vyhlásenie je v súlade so zákonom. Takéto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu je v rozpore s ust. § 40 Notárskeho poriadku, v zmysle ktorého ak zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku. 44. Ak si bol žalobca vedomý toho, že osvedčenie o vyhlásení vydržania zo dňa 09. 11. 1998 neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 63 Notárskeho poriadku, a teda ak v osvedčení absentoval odkaz na hmotnoprávny predpis, podľa ktorého došlo k nadobudnutiu práva z vecného bremena vydržaním, ak osvedčenie neobsahovalo žiaden dôkaz, preukazujúci splnenie podmienok vydržania, ak v osvedčení absentovalo uvedenie konkrétnych okolností, ktoré nasvedčovali tomu, že držiteľ mohol objektívne považovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu za jemu patriace, ak absentovalo uvedenie začiatku plynutia, nepretržitosti plynutia, koniec plynutia vydržacej doby, započítanie oprávnenej držby právneho predchodcu, posúdenie dobromyseľnosti držiteľa vyplývajúce z hmotného práva, platného v čase držby, a uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak absentoval súhlas vlastníka záhrady, ktorý bol ako posledný zapísaný v katastri, v súlade so zásadou "vigilantibus iura scripta sunt" t. j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), tak zo strany žalobcu bolo potrebné, aby sa obrátil priamo na príslušný orgán, do kompetencie ktorého patrí preskúmavanie činností notárov ako verejných činiteľov. 45. Žaloba o určenie nesplnenia podmienok žalovanej na nadobudnutie práva z vecného bremena vydržaním je obchádzaním ust. § 40 Notárskeho poriadku, a je aj obchádzaním zásady "vigilantibus iura scripta sunt". V slobodnej spoločnosti je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). 46. Zákon prostredníctvom ust. § 40 NP umožňoval žalobcovi a jeho právnym predchodcom p. F. T. P. W.. J.. S. H., aby zvrátili stav, ktorý bol nastolený notárskou zápisnicou č. Nz 416/98 zo dňa 09. 11. 1998 a následným vykonaným záznamu na príslušných listoch vlastníctva. Súd preto nemohol v tomto konaní poskytnúť ochranu žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý zanedbal svoje oprávnenie napadnúť prípadnú škodu spôsobenú notárom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 47. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 48. Z ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993). 49. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 .

50. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, vznikol jej nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Náhradu trov konania jej zaplatí žalobca. Súd o výške náhrady trov rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.