Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-428-2015.pdf
PDF · 73.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/428/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci žalobkyne: B. B., Q.. Z., H.. XX. XX. XXXX, O. XXX/XX, Q. K. v zastúpení: B. B., H.. XX. XX. XXXX, O. XXX/XX, Q. K. proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 369, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I.Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
II.Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že je v 1/1-ne (v celosti) vlastníkom parcely číslo L. XXXX o výmere XXXX m2, ktorá je vedená na LV č. XXXX v katastrálnom území Q. A. na tom základe, že konfiškácia majetku jej právneho predchodcu Š. Z. prebehla nezákonne, pričom predmetná nehnuteľnosť neprešla do vlastníctva žalovaného, pretože zápis zo dňa 01. 10. 1962 č.d. XXXX pod C. v S. č. XXX k.ú. A. (v súčasnosti Q. A.) je ničotný, neplatný.
2.Žalovaný mal za to, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam rozsudkom tak, že bude priamo určená za vlastníčku bez prejednania uvedenej nehnuteľnosti v dedičskom konaní má za to, že takto to v zmysle našej legislatívy nie je možné. Za tohto stavu je toho názoru, že nie je daná aktívna legitimácia a žiadal žalobu zamietnuť. Ďalej uviedol, že po posúdení skutkového stavu v danej veci má za to, že žalobkyňa si mohla uplatniť svoje nároky v rámci reštitúcii podľa zákona č. 229/1991 a podľa zákona č. 503/2003, v zmysle ktorých pokiaľ sa stane majetková krivda, ak štát prevzal bez právneho dôvodu majetok, tak mohla požiadať v rámci reštitučných zákonov o nápravu. Len prostredníctvom reštitučných predpisov možno dosiahnuť spochybnenie správneho aktu - konfiškácie alebo následkov jeho neexistencie. Z tohto hľadiska má za to, že absentuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vychádzajúc z právneho názoru NS v rozhodnutí č. 4Cdo/130/2007.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania; oboznámením sa s výpisom z pozemno-knižnej vložky č. XXX pre kat. územie A. (v súčasnosti Q. A.); rodným listom Š. Z., H.. XX. XX. XXXX; úmrtným listom Š. Z., T.. XX. XX. XXXX; konfiškačným rozhodnutím č. XXXX/XX zo dňa 24. 09. 1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Lučenci; výpisom z matriky narodených farského úradu v Jesenskom a fotokópiou výpisu z matriky úmrtí farského úradu v Jesenskom; fotokópiou z matriky narodených farského úradu Reformovanej cirkvi a fotokópiou z matriky úmrtí farského úradu Reformovanej cirkvi ohľadom R. T.; potvrdením Okresného úradu v Rimavskej Sobote, odboru pozemkového a lesného zo dňa 04. 09. 2015; výpisom z LV č. XXXX pre kat. územie
Q. A. a rodným listom žalobkyne a doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/491/2016-61 zo dňa 31. 10. 2017 a zistil nasledovný skutkový stav: Rozhodnutím konfiškačnej komisie v Jesenskom zo dňa 22. 06. 1948 č. 321-12/48-III-konf-om. zriadenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č.64/1946 Sb.n.SNR zo dňa 24. 09. 1948 bolo rozhodnuté Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 5847/48 o konfiškácii majetku Š. Z. a manželky T. rod. R. ako osôb maďarskej národnosti. Na základe tohto rozhodnutia sa považoval pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa patriaci vlastníckym právom Š. Z. a jeho manželke T. Q.. R. zapísaný v pozemkovej knihe kat. územia A. vo vložke č. XXX C., XXX C., XXX C. v 1/1-ne (v celosti) za skonfiškovaný. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že predmetné konfiškačné rozhodnutie bolo vystavené na meno "Š. Z. s manželkou T. Q.. R." obyvateľov obce A. v súčasnosti Q. A. ale konfiškačná komisia na základe tohto rozhodnutia skonfiškovala nehnuteľnosť, ktorá nehnuteľnosť nepatrila do vlastníctva Š.R. Z. a jeho manželky T. Q.. R. ale bola majetkom otca žalobkyne Š. Z., H.. XX. XX. XXXX a zomr. dňa XX. XX. XXXX. Došlo tu k pochybeniu konfiškačnej komisie, ktorá "poplietla" dve fyzické osoby, ktoré žili v rovnakom období, mali rovnaké krstné mená a priezviská "Š. Z.", pričom jeden z nich žil v obci D., druhý v obci A. (v súčasnosti Q. A.) a obaja boli vlastníkmi nehnuteľností v katastri obce A. (v súčasnosti Q. A.). V rokoch 2004 až 2015 pri vyhotovení Registra obnovenej evidencie pozemkov z pôvodnej parcely č. G. XXX/XX bola vytvorená nová parcela s novým číslom L. XXXX a novým listom vlastníctva č. XXXX, pričom výmera novovytvorenej parcely je totožná s výmerou pôvodnej parcely XXXX m2, ktorej v evidencii nehnuteľností je vedený ako výlučný vlastník žalovaný: Slovenská republika.
4.Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
5.Podľa ust. § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
6.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu, t. j. nepreukázala, že sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom po vykonanom dokazovaní bolo zistené, že k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, a ku ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva nebola predmetom dedičského konania a ani nebolo rozhodnuté kto z dedičov predmetnú nehnuteľnosť, ak by táto patrila do vlastníctva poručiteľa zdedil a stal sa jej vlastníkom, pretože z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote č. D 370/92 zo dňa 25. 05. 1992 vyplýva, že v prvej zákonnej skupine boli dedičmi manželka poručiteľa a dcéra poručiteľa. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z citovaného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/491/2016-61 zo dňa 31. 10. 2017, v ktorom poukázal na to, že predpokladom aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie návrhu na určenie vlastníctva je posúdenie vlastníctva jej právneho predchodcu a to v nesporovom dedičskom konaní, ktoré nemôže subsumovať všeobecný súd v sporovom konaní o určenie vlastníctva, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 482/2013. Ďalej aj z rozhodnutia Najvyššie súdu ČR sp. zn. 26 Cdo/637/2006 vyplýva, že za dediča vo vlastnom slova zmysle možno považovať len toho, komu bolo rozhodnutím súdu dedičstvo potvrdené, alebo kto sa stane nadobúdateľom pomernej časti dedičstva. Do tejto doby je tak možné osobu uchádzajúcu sa o dedičstvo považovať len za domnelého dediča, ktorý ešte nie je nositeľom práv a povinností patriacich do dedičstva, ale ktorý sa ním stane so spätnou účinnosťou ku dňu poručiteľovej smrti až na základe výsledku konania o dedičstvo. V dedičskom konaní je určené aj kto dedí majetok poručiteľa a v akom podiele.
7.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci nebolo preto možné rozhodnúť o vlastníctve k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne vzhľadom k tomu, že žalobkyňa aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby nijako nepreukázala a z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
8.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).