Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/320/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Jednota spotrebné družstvo Michalovce, so sídlom v Michalovciach, Obchodná 2, IČO: 00 169 099, zastúpeného JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie Slobody 3 proti žalovanému J. Q., V.. X.X.XXXX, P. L. T., Y. Č. XXX, zastúpenému JUDr. Želmírou Varjassyovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 20, o zaplatenie 135,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/205/2015 - 18 z 19.04.2017

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní voči žalobcovi s tým, že o výške bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

2. Rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou pôvodne aj od žalovaného v 1. rade T. X. a žalovaného v 2. rade J. Q. už po čiastočnom zastavení konania v časti sumy 1.000,12 Sk (viď uznesenie č.k. 7C/258/01-110 zo dňa 29.3.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2017) žiadal zaplatenie sumy 825,86 eur s príslušenstvom (24.880,12,- Sk) titulom náhrady schodku žalovanými, ktorý vznikol v roku 1994, kedy bol pri odovzdávajúcej inventúre v sklade nákupnej činnosti, vyčíslený schodok vo výške 45.631,35 Sk, od ktorého žalobca už priamo v žalobe odpočítal normu strát 1 %, ktorá je z celkového objemu nákupu 8.109,23 Sk, ako aj členské podiely žalovaných vo výške 11.642,- Sk, pričom pôvodne uplatnená výška schodku činila 25.880,12,- Sk (859,06 eur), ktorú žiadal žalobca zaplatiť od žalovaných spoločne a nerozdielne, spolu s 3 % úrokom z omeškania od 10.8.1994 do 31.5.1995 spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.1996 do zaplatenia. V priebehu konania ale žalovaný v 1. rade zomrel a preto súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil uznesením zo dňa 2.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2010. Odvtedy prebiehalo konanie ohľadne schodku vo výške 24.880,- Sk (825,86 eur) s príslušenstvom, už iba voči žalovanému J. Q. s tým, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 13C/4/2010 -84 z 29.05.2013 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 666,03 eur s príslušenstvom s 3 % úrokom z omeškania zo sumy 825,86 eur (24.880,12 Sk) od 10.08.1994 do 31.05.1995 a s 18 % úrokom od 01.06.1996 až do zaplatenia (výrok I.). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 23,90 eur s 12 % úrokom z omeškania od 10.08.1994 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (výrok III.). Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy

konania vo výške 278,43 eur, za právne zastúpenie advokátom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).

3. Krajský súd v Košiciach uznesením pod č.k. 11Co/397/2013 -106 zo dňa 23.09.2014, odmietol odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené a zrušil rozsudok vo výrokoch o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 666,03 eur s príslušenstvom , o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Uznesením č.k. 13C/4/2010 - 120 z 18.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2015 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 666,03 eur s príslušenstvom s tým, že v prevyšujúcej časti vylúčil návrh žalobcu na samostatné konanie, v ktorom bude zároveň rozhodnuté aj o náhrade trov celého konania.

5. Predmetom konania, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom sa tak nestalo zaplatenie sumy 159,83 eur s príslušenstvom, ale len sumy 135,93 eur, nakoľko pôvodne žalovaný nárok žalobcu bol vo výške 825,86 eur a v dôsledku zastavenia konania v časti sumy 666,03 eur a sčasti vyhovenia žalobcovi vo výške sumy 23,90 eur s príslušenstvom, predmetom konania zostala už len suma vo výške 135,93 eur, nie 159,83 eur a keďže súd je povinný aj bez návrhu opraviť v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti, odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie v tomto znení opraviť záhlavie napadnutého rozsudku v zmysle § 224 CSP.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 11Co/397/2013 - 106 z 23.09.2014, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 176 ods. 1, 2 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a § 182 ods. 1 až 3 ZP.

7. Dospel k záveru, že po podaní žaloby predmetom konania bolo zaplatenie schodku voči žalovanému a voči jeho nadriadenému vedúcemu T. X., ktorý počas konania na súde prvej inštancie zomrel. Žalovaný bol zamestnaný u žalobcu ako skladník a podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti, ako aj zodpovednosť za schodok, v rámci svojho daného pracovného zaradenia.

8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 02.06.1994 bol vyčíslený schodok vo výške 45.631,35 Sk (1.514,68 eur), vo vzťahu k žalovanému a jeho nadriadenému nebohému T. X., od ktorého vtedy žalobca odpočítal u neho zaužívanú normu strát 1 %, čo bolo z celkového objemu nákupnej činnosti 8.109,23 Sk (269,18 eur) tak, ako sa to uvádza v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

9. Žalovaný sa v konaní bránil, že mu neboli vytvorené také podmienky ako skladníkovi, a preto žiadal viackrát svojho zamestnávateľa, aby zvýšil percento tzv. strát aspoň na 3 %, čo bolo zistené aj z výpovede svedka T. X.. Znaleckým posudkom S.. R. P. Č.. X/XXXX bolo zistené, že u žalobcu neboli vytvorené dostatočné vhodné podmienky pre skladovanie predmetného tovaru a preto by norma strát mala byť vo výške 1 - 5 % s tým, že za obdobie od 21.01.1994 do 02.06.1994 mohlo dôjsť k strate na predmetnom tovare v tejto výške. Preto súd prvej inštancie ustálil normu strát v posudzovanom spore na 3 %, čím v zmysle § 176 ods. 3 Zákonníka práce sa žalovaný čiastočne zbavil svojej zodpovednosti, keďže k schodku vzniklo sčasti bez jeho zavinenia.

10. Po vyčíslení 3 % normy strát z uvedeného schodku vo výške 45.631,35 Sk (1.514,68 eur), tak zostáva 21.303,66 Sk (707,15 eur) schodku, za ktorý zodpovedá tak žalovaný, ako aj T. X., ktorý bol jeho vedúcim, čo je 707,15 eur. Po späťvzatí žaloby sčasti sumy 666,03 eur uznesením zo dňa 18.2.2015 predmetom konania tak zostala suma 41,15 eur, pričom po odpočítaní ďalšej sumy 33,1 eur, ohľadne ktorej bolo konanie tiež čiastočne zastavené, zostáva suma 8,05 eur. Od takto ustálenej sumy súd odpočítal sumu 11.642,- Sk (386,44 eur), ktorú odpočítal od schodku samotný žalobca, keďže ide o upísané členské podiely žalovaného, a tiež jeho vedúceho Stanislava Hudáka, s odpočítaním aj ďalšej sumy vo výške 2.396 Sk, predstavujúcej mzdu žalovaného, ktorú uznal žalobca ako započítanie do schodku, keďže mu uvedenú sumu nevyplatil ako mzdu. Po odpočítaní týchto súm súd prvej inštancie dospel k záveru, že nezostáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi žiadny dlh ohľadne predmetného schodku a preto žalobu žalobcu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca a uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

13. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezohľadňuje vecné „fakty,“ ktoré vyplývajú konkrétne z listinných dôkazov a jeho ústnych vyjadrení. Uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku úmrtia žalovaného v 1. rade T. X., v dôsledku čoho došlo aj k späťvzatiu žaloby v časti sumy 666,03 eur a preto definitívna výška predmetu konania je vo výške 135,93 eur. V dohodách o hmotnej zodpovednosti bola dohodnutá hmotná zodpovednosť za zverené hotovosti ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré boli pracovníci povinní vyúčtovať a v zmysle ktorých potom žalobca vypočítal jednotlivým zodpovedným zamestnancom výšku schodku. Preto zostatok schodku, za ktorý nesie zodpovednosť žalovaný, je vo výške 135,93 eur s príslušenstvom, s poukazom na citované ustanovenia § 176, § 177, § 170, § 171 Zákonníka práce a s apelom na to, že na strane žalovaného ide o zavinenie vo forme aspoň vedomej nedbanlivosti, keďže žalovaný porušil svoju povinnosť zo zákona a z dohody o hmotnej zodpovednosti a neupozornil písomne svojho nadriadeného, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky, nakoľko on poprel tvrdenia žalovaných o ich údajných upozorneniach na nedostatky v skladových priestoroch. V danom prípade tak žalobca pristúpil k uplatneniu právneho nároku v zmysle § 185 Zákonníka práce s odkazom aj na ďalšie citované ustanovenia nariadenia vlády č. 223/88 Zb. a to ust. § 43 ods. 1, 3 v kontexte ustanovení § 256 Zákonníka práce účinného v čase keď vznikol schodok a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

14. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode pod č. 24, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, arbitrárne a vágne s poukazom na citované články Ústavy SR. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 135,93 eur s 12 % úrokom z omeškania od 10.08.1994 do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, z dôvodu vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Vo vyjadrení konkrétne opisoval výšku schodku v tom znení, že žalobca vyčíslil schodok vo výške 45.631,35 Sk (1.514,68 eur), s ponížením upísaných členských podielov vo výške 11.642,- Sk (386,44 eur), späťvzatia žaloby vo výške 1.012,- Sk (33,19 eur), po odpočítaní 3 % normy strát v zmysle znaleckého posudku vo výške 24.427,69 Sk (807,53 eur), s odrátaním nevyplatenej mzdy žalovaného vo výške 2.396,- Sk (79,53) eur a úhrady zo strany žalovaného titulom právoplatného rozsudku o vyhovení žaloby žalobcu v časti sumy 720,01 Sk (23,90 eur), v dôsledku čoho by zostatok schodku v takomto prípade predstavoval 183,41 eur. Keďže žalobca vzal sčasti žalobu späť o sumu 20.064,81 Sk (666,03 eur) - 482,62 eur je v mínuse, čo je v neprospech žalobcu. Žalovaný tak nemá povinnosť na úhradu žalovanej sumy žalobcovi. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezbavil zodpovednosti, nie sú pravdivé s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, pričom nadriadený žalovaného, ako aj žalovaný upozorňovali žalobcu na nevhodné podmienky, ktoré žalobca neodstránil a nezabezpečil poškodený tovar. Preto žalovaný v priebehu konania preukázal, že schodok nespôsobil úmyselne, keďže mu žalobca nevytvoril primerané podmienky. Žalovaný dával do pozornosti vyjadrenie žalobcu v tom znení, že žalobca zodpovedá za schodok vo výške 19.569,32 Sk (649,58 eur) a žalovaný J.Á. Q. vo výške 7.211,- Sk (239,36 eur).

16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne poukazoval na skutočnosti, ktoré uvádzal v podanom odvolaní, pričom apeloval na to, že znalec nezaujal jednoznačné stanovisko k výške normy nezavinených strát a preto trval na zaplatení sumy vo výške 135,93 eur s príslušenstvom.

17. Žalovaný v podanom vyjadrení k stanovisku žalobcu naďalej zotrval na uvádzaných skutočnostiach v podanom vyjadrení s poukazom na to, že žalobca napriek tvrdeniam a apelovani na ust. § 216 nevie ani k dnešnému dňu jednoznačne ustáliť sumu, ktorú od žalovaného uplatňuje. Poukazoval na ním podané vyčíslenie s dôrazom na to, že voči žalobcovi nemá titulom uplatneného nároku žiadnu povinnosť úhrady.

18. Žalobca opätovne v podanom vyjadrení k tomuto vyjadreniu poukazoval na vyjadrenie znalca, týkajúce sa nejednoznačného stanoviska výšky normy nezavinených strát, ktoré mohli byť v rozsahu od 1 % do 5 % a preto 3 % normy strát je v danom spore právne irelevantné, vychádzajúce z jednoznačných faktov týkajúcich sa tohto sporu, rovnako s odkazom na ust. § 216 a výšku ním uplatneného nároku.

19. Žalovaný aj k tomuto stanovisku žalobcu zaujal vyjadrenie v tom znení, že žalovaný nárok, ktorý toho času požaduje žalobca vo výške 135,93 eur s 12 % úrokom z omeškania od 10.08.1994 do zaplatenia neuznáva, keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil dokazovanie a dospel k správnemu rozhodnutiu v dôsledku čoho aj vecne správne žalobu žalobcu zamietol.

20. Žalobca nezaujal stanovisko k tomuto vyjadreniu žalovaného.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez naradenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, v zmysle uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 os. 1 písm. d), f) a h) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.03.2018 o 09.00 hodine, č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 20.03.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

23. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vyhláseného už za účinnosti Civilného sporového poriadku v zmysle uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. d), f) a h) CSP, ktorých naplnenie odvolací súd v danom spore nevzhliadol.

24. Odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) s poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že uplatnený odvolací dôvod je daný nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže sa týka naplnenia inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

27. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán vyplynuli a vyšli za konania najavo, čím v spore neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, v dôsledku čoho je výsledok hodnotenia dôkazu, ako aj spôsob vyhodnotenia v súlade s ust. § 191 a násl. CSP, so zreteľom aj na čiastočné späťvzatia žaloby, úmrtie v priebehu konania žalovaného T. X., ktorý bol vedúcim žalovaného, ktorý vo väčšom rozsahu niesol zodpovednosť za

vzniknutý schodok, ako aj na právoplatné rozhodnutie súdu titulom vyhovenia žaloby sčasti zaplatenia sumy vo výške 23,90 eur, ktorú aj žalovaný uhradil, na čo súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bral zreteľ a len zrejmou inou nesprávnosťou došlo k mylnému zápisu výšky žalovanej sumy v záhlaví napadnutého rozsudku, ktorú musí súd prvej inštancie opraviť v zmysle ust. § 224 CSP.

28. Keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom odôvodnenie rozsudku je jasné, určité a zrozumiteľné a zodpovedá ust. § 220 ods. 2 v celom jeho rozsahu, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

29. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd len uvádza, že zo zrejmého výpočtu žalovaného uvedeného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu jednoznačne vyplýva nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku správne uplatneného vo výške 135,93 eur s príslušenstvom, nie v sume 159,83 eur s príslušenstvo, voči žalovanému. Apeluje na to, že v konaní priebežne dochádzalo k späťvzatiu žaloby žalobcom, taktiež žalobca už uplatnil nárok po ponížení zistenej výšky schodku, s prihliadnutím aj na úmrtie nadriadeného, voči ktorému mal žalobca nárok vo vyššej výške, ako voči žalovanému, ktorý bol len riadnym pracovníkom s tým, že z výsledkov vykonaného konania jednoznačne vyplynulo, s odkazom na vypracovaný znalecký posudok, že žalobca uskladňoval potraviny v nevyhovujúcom prostredí, v dôsledku čoho mal prihliadnuť na rozsah strát vo výške 1% až 5 % a keďže súd prvej inštancie prihliadnuc na všetky zistené skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov určil rozsah strát vo výške 3 %, čo je aj podľa odvolacieho súdu v danom spore riadne odôvodnené a vecne ako aj právne správne, sú odvolacie námietky žalobcu vo veci právne irelevantné a ničím neodôvodnené.

30. K špecifikácii a poníženiu žalobcom uplatnenej výšky nároku odvolací súd uvádza, že v spore bol žalobcom zistený a vyčíslený schodok v sume 45.631,35 eur (1.514,68 eur), od ktorého bolo už odpočítané 1 % normy strát v sume 8.109,23 Sk (269,18 eur), ako aj upísané členské podiely oboch žalovaných spolu vo výške 11.642,- Sk (386,44 eur) t.j. 1.514,68 eur - 269,18 eur - 386,44 eur = 859,06 eur - 666,03 eur - 1.000,- Sk (33,19 eur) späťvzatia žaloby sčasti = 159,84 eur - 2 % normy strát vo výške 538,35 eur (1 % vo výške 269,18 eur) čo činí - 378,51 eur v neprospech žalobcu, čo jednoznačne, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie preukazuje th. času nedôvodnosť žaloby žalobcu.

31. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s výrokom o priznaní nároku na náhradu trov konania úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a plne úspešnému žalovanému proti plne neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, v dôsledku čoho do úvahy prichádza ďalší procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 a to rozhodnutie o výške priznaného nároku na náhradu trov konania súdnym úradníkom príslušného súdu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .