Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3Er/1117/2014

Uznesenie

Okresný súd Ruţomberok v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 36 613 843 proti povinnej: V. A., nar, XX.XX.XXXX, Ţ. W. XX/XX, XXX XX Z., v konaní pre vymoženie sumy 954,04 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 25.09.2014 začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoţenie pohľadávky oprávneného priznanej rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave spis. zn. SR 00251 /14 zo dňa 09.05.2014. 2. Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 17.10.2014 pod číslom 5508*035039 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. 3. Dňa 12.01.2018 bol súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b), m) Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017) a zároveň návrh na odklad exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017). V návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, ţe ţiada, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretoţe exekučný titul je v rozpore s dobrými mravmi, Ústavou SR a unijným právom. Povinná okrem iného ďalej uviedla, ţe právomoc rozhodcovského rozsudku bola zaloţená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doloţke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva /či uţ uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doloţky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Povinná tieţ podotkla, ţe v prípade vymáhaných nárokov je daný rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie uţ len zo skutočnosti, ţe súd priznal a umoţnil vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Povinná zároveň podala návrh na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017), nakoľko je zrejmé, ţe súd vydal exekučný titul v rozpore zo zákonom a dobrými mravmi, a teda exekučný titul je nespôsobilý, ničotný, nevykonateľný. 4. Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, ţe právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, ţe je prekáţkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, ţe exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by

exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiţe tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, ţe platný právny poriadok neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďţe mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe cieľom tejto úpravy je umoţniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doloţky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava povaţuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doloţky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva moţnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doloţky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môţe svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doloţky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia povaţovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doloţky. Oprávnený dal súdu zároveň do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 v zmysle ktorého „Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, ţe preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je moţné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. Z uvedeného zákonného ustanovenie vyplýva, ţe rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie kaţdá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umoţňuje zastaviť exekučné konanie“. Oprávnený má za to, ţe povinná nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovené § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017), preto s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. 5. Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, ţe v danom prípade je daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. 6. Exekučný súd je v kaţdom štádiu konania oprávnený a zároveň povinný skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je moţné exekúciu vykonať. Exekúcia môţe byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak exekučný titul tieto poţiadavky nespĺňa, musí byť exekúcia v kaţdom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Cdo 164/1996). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. 7. Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00251/14 zo dňa 09.05.2014, vydaný Stálym Rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, ţe pohľadávka vznikla na základe úverovej zmluvy č. 13803806 zo dňa 25.09.2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného

- spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a povinnou a v zmysle ktorej boli predmetnou spoločnosťou povinnej poskytnuté finančné prostriedky. Oprávnený uzatvoril dňa 08.11.2007 so spoločnosťou Consumer Finance Holding zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky v sume 1 220,13 eur, vyčíslenej ku dňu postúpenia. Dňa 15.02.2011 došlo medzi oprávneným a povinnou k uzatvoreniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej povinná uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, a to istinu vo výške 1 054,04 eur spolu s prísl. a náklady na inkasné konanie vo výške 149,37 eur (ku dňu vyhotovenia ţaloby povinná uhradila oprávnenému sumu vo výške 266,19 eur). Stály rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci a priznať oprávnenému v jeho návrhu poţadované plnenia z bodu 4 uzatvorenej Dohody zo dňa 15.02.2011, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, ţe všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno, 841 04 Bratislava, ak ţalujúca zmluvná strana podá ţalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak ţalujúca zmluvná strana podá ţalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, ţe pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných

strán podá ţalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, povaţuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doloţky. Ustanovenie tejto vety sa však nepouţije v prípade, ak pred podaním ţaloby na súde bola podaná ţaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doloţkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu zaloţená právomoc rozhodcovského súdu. 8. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uloţení veci ( § 700), zmluvy o beţnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, ţe na poţiadanie dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy, a dlţník sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 10. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôţičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. 11. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôţičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 pouţijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môţe poskytovať spotrebiteľský úver. 12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „z. o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákon sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňaţných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloţenej platby, pôţičky alebo v inej právnej forme. 13. Podľa § 2 písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 14. Podľa § 3 ods. 1 z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môţe byť veriteľom aj predávajúci. 15. Podľa § 3 ods. 2 z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) /účinného v čase uzatvorenia dohody zo dňa 15.02.2011/, spotrebiteľskou zmluvou je kaţdá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, pouţijú sa vţdy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovaţujú také, s ktorými mal spotrebiteľ moţnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 22. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáţe opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovaţujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa povaţujú najmä ustanovenia, ktoré vyţadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doloţky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôţu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôţe vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 26. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa § 52 ods. 1 zmluva, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy nesporne spadá. Uzatvorená zmluva je rovnako spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 2 písm. b) z.o. spotrebiteľských úveroch, keďţe sa ňou veriteľ (právnická osoba, ktorá v zmysle výpisu z obchodného registra poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania) zaviazal poskytnúť povinnej ako spotrebiteľovi (fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, keď sa zároveň v zmysle ust. § 1 ods. 2 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona vylúčená. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení z.o. spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 52 a nasl. má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa príslušných citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a z.o. spotrebiteľských zmluvách. Je nutné podotknúť, ţe ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, t.j. aj na právny úkon uznania dlhu zo dňa 15.02.2011. Teda aj na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z dňa 15.02.2011 je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. 28. Súd zisťoval, či oprávneným predloţený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd oprávnený prejednať vzniknutý spor, pričom pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný záverom rozhodcovského súdu. V danom prípade rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z bodu 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 15.02.2011. „Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy. resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní „ napr. § 21 ods. 2 alebo 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu.“ /uznesenie NS SR z 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012/. 29. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, ţe všetky spory alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môţe byť uzavretá či uţ vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doloţky. V tomto smere je potrebné posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. 30. V danom prípade Rozhodcovská zmluva, resp. doloţka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, je vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti pouţíva v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd má za to, ţe dojednanie rozhodcovskej doloţky pri záväzku so spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ust. § 53 ods. 5 neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Povinná nemala v tomto prípade moţnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah rozhodcovskej doloţky, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Obsah rozhodcovskej doloţky bol v dohode oprávneným vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda v tejto dohode vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, t.j. pred samotným vznikom tej ktorej dohody. Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V danom prípade však individuálne dojednanie rozhodcovskej doloţky nebolo ţiadnym spôsobom preukázané. 31. V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodrţiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o zaloţení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, ţe v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môţe znovu zaviesť rovnosť. Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa povaţuje za nekalú, ak napriek poţiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môţu povaţovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať ţalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyţadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitráţou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane". 32. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone o spotrebiteľských úveroch. 33. V predmetnej veci teda uţ len skutočnosť, ţe podmienka rozhodcovskej doloţky bola vopred stanovená v Dohode s oprávneným zo dňa 15.02.211 a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Spotrebiteľ síce mal moţnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto doloţky začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doloţka tak znemoţňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal ţalobu na rozhodcovskom súde. Pre úplnosť je potrebné uviesť, ţe v Dohode zo dňa 15.02.2011 niet zmienky o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom. 34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, ţe rozhodcovská doloţka dojednaná v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 15.02.2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej a je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. a tieţ Smernicou Rady 93/13/ EHS. Rozhodcovská doloţka je zároveň v rozpore s dobrými mravmi a ako taká bola uţ od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods 5 OZ. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôţe byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekáţku brániacu vo vykonaní exekúcie. 35. Podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, znenie účinné do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretoţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemoţno vykonať. 36. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 37. S poukazom na vyššie uvedené skutočností súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil. 38. Keďţe súd zastavil exekúciu z vyššie uvedeného dôvodu o návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) a m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) uţ nerozhodoval, nakoľko by to bolo nadbytočné. Rovnako súd nerozhodoval o odklade exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017) vzhľadom k tomu, ţe súd exekúciu zastavil, a teda uţ na to nebol daný dôvod.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu moţno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ruţomberok písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môţe podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náleţitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie povaţuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.