Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu Wellnet, s.r.o., so sídlom Levočská 2, 080 01 Prešov, IČO: 36 484 610, právne zastúpený Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému E. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX R., právne zastúpený JUDr. Ladislav Korfanta, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, v konaní o náhradu škody vo výške 1.465,87 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.188,67 Eur.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 62%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2016 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým sa uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 1.465, 81 Eur s príslušenstvom a trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto platobného rozkazu alebo v zákonnej lehote podať proti tomuto platobnému rozkazu odpor.

2. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom žalobca uviedol, že sa pridržiava formálne podaného návrhu. Súdu predložil krátkou cestou uznesenie tunajšieho súdu pod sp. zn. 12Er/ 1301/2012 a výpis z katastra nehnuteľností č. vlastníctva 829, ďalej výpis z obchodného registra Okresného súdu Prešov, k dátumu 11.01.2017 vydaného pre spoločnosť WELLNET, s.r.o.. Zároveň predložil faktúru o úhrade, ktorá bola uhradená E.. E. W., súdnej exekútorke, so sídlom P. F., E. na sumu 198,22 Eur. Zároveň na spresnenie žaloby a dôvodu žaloby prečo žaluje žalovaného, ktorý bol konateľom spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o. uviedol, že svoj žalobný návrh opiera o ustanovenie §135a Obchodného zákonníka a zároveň poukazuje na uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru C. zo dňa 28.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.06.2014.

3. Žalovaný uviedol, že neuznáva žalobný návrh, nakoľko žalovaný vystupoval ako konateľ spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o.. Predložil súdu výpis z Obchodného registra, ktorý preukazuje, že ako spoločník splatil svoj vklad spoločnosti vo výške 2.500,00 Eur. Zároveň uviedol, že spoločnosť v tom čase nevykonávala žiadnu aktívnu činnosť a k samotnému valnému zhromaždeniu došlo len z dôvodu prevodu na nového spoločníka. Tiež uviedol, že predmetné uznesenie policajného zboru vydalo len obvodné oddelenie, nie oddelenie vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Považuje uplatnený nárok za nedôvodný a vzniesol námietku premlčania a zároveň uviedol, že sa nedopustil žiadneho prečinu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutých svedkov a prečítaním listín: faktúrou Exekútorského úradu E.. E. W. - faktúra č. M. č. l. 46, zápisnicou o predbežnom prejedaní zo dňa 08.02.2017 č. l. 47 - 49, vyjadrením žalovaného č. l. 53 - 56, výkazom ziskov a strát k 31.12.2009 spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o. č. l. 57 - 60, účtovnou súvahou spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o. k 31.12.2009 č. l. 61 - 68, výpisom z Obchodného registra č. l. 71 - 73, výpisom z Obchodného registra č. l. 74 - 76, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 17.03.2017 č. l. 77 - 80, vyjadrením žalovaného č. l. 83, žiadosťou Ministerstva vnútra SR Okresného riaditeľstva PZ v Nitre sp.zn. Z.-XXX/X-R.-F.-XXXX č. l. 101, vyjadrením žalobcu č. l. 108 - 111, vyjadrením žalobcu č. l. 126 - 130, vyjadrením žalobcu č. l. 136 -140, rámcovou zmluvou o obchodnej spolupráci č. XXXXXXX č. l. 141 - 143, faktúrou č. XXXXXXXX č. l. 144, výpisom z účtu č. l. 146, emailovou komunikáciou č. l. 147 - 155, vyjadrením žalobcu č. l. 190 -193, vyjadrením žalobcu č. l. 203 - 208, faktúrou č. XXXXXXXX č. l. 213, faktúrou č. XXXXXXXX č. l. 214, faktúrou č. XXXXXXXX č. l. 215, faktúrou č. XXXXXXXX č. l. 216, faktúrou č. XXXXXXXX č. l. 217, faktúrou č. XXXXXXXX č. l. 218, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 20.10.2017 a výsluchom svedkov M. Š. a S. P. č. l. 220 - 226, vyjadrením žalovaného č. l. 238, vyjadrením žalovaného č. l. 245 - 24, vyjadrením žalobcu č. l. 249 - 251, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 08.12.2017 a výsluchom svedkov C. S. a E. A. č. l. 252-256, dohodou zo dňa 22.11.2008 o skutočnosti, že M. Š. sa stane v spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o. spoločníkom a výška podielu v spoločnosti bude prepočítaná podľa vloženého kapitálu, zdrojovými kódmi č. l. 278 - 295, vyšetrovacím spisom ČVS: Z. -XX/DO-S.-XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Dňa 09.12.2008 uzavrel žalobca so spoločnosťou ALAN net, spol. s.r.o. zastúpenou konateľom Marekom Labuzíkom, rámcovú zmluvu o spolupráci, ktorou zmluvné strany rámcovo upravili podmienky predaja výpočtovej techniky a ďalších tovarov, ktoré ponúka dodávateľ, ako aj podmienky prevodu užívacích práv (licencií) k tovaru, ktoré majú charakter software (tovar) a sú špecifikované v ďalších častiach tejto zmluvy, hlavne čo do druhu, množstva a termínov dodávok. V článku 1.3. tejto zmluvy sa partner zaväzuje uhradiť dodávateľovi kúpnu cenu za tovar vo výške účtovanej podľa cenníka, podľa platobných podmienok dohodnutých v objednávke partnera, potvrdenej dodávateľom.

6. Z faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, s dátumami splatností od 25.08.2008 do 16.12.2008 bolo preukázané, že žalobca dodal spotrebný tovar spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o..

7. Z výpovede svedka M. Š. a dohody zo dňa 22.11.2008 bolo preukázané, že do spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o. mal vstúpiť ako spoločník a vložiť do spoločnosti najmenej 70.000,00 SK. Výška jeho podielu v spoločnosti mala byť prepočítaná podľa vloženého kapitálu. V dohode bolo uvedené, že túto sumu, ktorá bude použitá na činnosť spoločnosti, sľubuje vložiť do konca decembra 2008, v opačnom prípade mu nárok na podiel spoločnosti zaniká. Žiadna ďalšia sankcia v prípade nevloženia finančných prostriedkov voči M. Š. nebola dohodnutá.

8. Z výpovede svedka S. P. vyplynulo, že žalovaný vykonal čiastočné úhrady dlžnej sumy vo výške 100,00 Eur. Neuhradenie argumentoval nedoplatkami daňovému úradu, toto bolo predmetom emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným.

9. Z výpovede svedka C. S. vyplynulo, že od začiatku bol daný základ pre zastavenie trestného konania, nakoľko išlo o premlčanie. Konanie bolo začaté na podnet žalobcu a spis bol postúpený z Banskej Bystrice, nakoľko žalovaný má trvalé bydlisko vo Vlachove. Presné okolnosti prípadu si však nepamätal. Pamätal si len dôvody pre ktoré žalovaný neplatil, a to že ani jemu neboli vykonané úhrady.

10. Z uznesenia ČVS: Z.-XX/DO-S.-XXXX zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že E. A. ako konateľ spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o. objednal a prevzal tovar od spoločnosti WELLNET s.r.o. Prešov v hodnote 1.188,67 Eur, pričom v dobe objednávky vedel, že na úhradu faktúr nemá dostatočné prostriedky a tieto neuhradil, čím tak pre spoločnosť WELLNET s.r.o. spôsobil škodu v hodnote 1.188,67 Eur. Trestné stíhanie bolo zastavené, z dôvodu, že uplynula trojročná premlčacia doba prečinu podvodu podľa §221 ods. 1 Trestného zákona.

11. Zo samotnej výpovede žalovaného bolo preukázané, že uvedený tovar prevzal a sumu vo výške 1.188,67 Eur neuhradil. Uznal, že medzi žalobcom a spoločnosťou ALAN net, spol. s.r.o., ktorému bol konateľ, vznikol vzťah a uznal, že je povinný zaplatiť sumu uvedenú na faktúre. Zároveň z konania žalovaného a jeho výpovede mal súd za preukázané, že riadne nezabezpečil prístup k počítaču

spoločnosti ALAN net, spol. s.r.o., čím porušil povinnosti konateľa spoločnosti postupovať s odbornou starostlivosťou. Rovnako tovar, ktorý mu bol dodaný bez ďalšieho, ponechal na mieste na ktorý ho inštaloval a mal by sa tam nachádzať do dnešného dňa.

12. Podľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. ( ďalej len Obchodného zákonníka) ods. (1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. (2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. (3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. (4) Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania. (5) Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

13. Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti u spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. spoločnosť je platobne neschopná), majú možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť ako dlžník voči vlastným konateľom (t. j. aj tie, ktorých sa spoločnosť platne vzdala alebo o ktorých uzavrela platnú dohodu o urovnaní; v prípade dohody o urovnaní bude predmetom nároku len suma predstavujúca rozdiel medzi celkovou výškou pôvodného nároku spoločnosti a výškou konateľmi skutočne uspokojeného nároku v dôsledku urovnania).

14. Predpokladom uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Podanie takejto žaloby zo strany veriteľa je obmedzené do výšky jeho pohľadávky s príslušenstvom voči spoločnosti. Na to, aby bol veriteľ ako žalobca v súdnom konaní úspešný, bude musieť súdu preukázať nielen vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, ale aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti. 15. Z dikcie odseku 5 prvá veta, podľa nášho názoru, vyplýva, že nárok na náhradu škody, ktorý patrí spoločnosti, môže veriteľ uplatniť za zákonom upravených podmienok ako svoj vlastný nárok („vo vlastnom mene a na vlastný účet“), pričom v odseku 5 tretia a štvrtá veta sa však už výslovne uvádzajú (uplatnené) nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom. Zákonná konštrukcia teda predvída prechod nároku zo spoločnosti na jej veriteľa, ku ktorému dochádza momentom jeho uplatnenia zo strany veriteľa.

16. Z gramatického aj systematického výkladu odseku 5 sa javí, že ak a) veriteľ disponuje pohľadávkou voči spoločnosti, b) túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti a c) uplatní voči konateľom nárok (do tohto momentu patriaci) spoločnosti na náhradu škody, sám sa stáva oprávneným subjektom, ktorému tento nárok hmotnoprávne patrí. Zohľadňujúc účel odseku 5 je potrebné vychádzať z toho, že zmyslom takto koncipovanej právnej úpravy je práve garancia účinnej ochrany práv a nárokov veriteľov

za okolností, kedy je majetok spoločnosti zmenšený v dôsledku porušenia povinností konateľov a nepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov. V praxi sú časté prípady, kedy sú spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným zároveň aj jej konateľmi. V tomto prípade sa fakticky stiera rozdiel medzi záujmami spoločnosti ako takej, jej spoločníkov a jej konateľov, keďže tieto sa spájajú v tých istých osobách. V extrémnych, nie však ojedinelých prípadoch sa dokonca záujmy právne odlišných subjektov stretávajú v jednej a tej istej fyzickej osobe (ak má spoločnosť jediného spoločníka, ktorý je zároveň konateľom). Za takýchto okolností nemožno dôvodne predpokladať, že fyzická osoba ako spoločník bude žalovať samu seba ako konateľa za škodu, ktorú spôsobila spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom. Ak by uplatňovanie nárokov vyplývajúcich z porušenia povinností konateľov záviselo výlučne od aktívneho konania osoby, ktorá sa takéhoto konania sama dopustila, prípadne z neho aj mala prospech, veritelia by nemali reálnu možnosť domôcť sa svojich nárokov a právna forma spoločnosti s ručením obmedzeným by poskytovala ochranu nelegitímnemu správaniu dlžníkov.

17. Možno teda konštatovať, že nositeľom hmotnoprávneho nároku na plnenie voči konateľom spoločnosti je veriteľ, ktorý si nárok vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatní. Nositeľom hmotnoprávneho nároku voči konateľom sa veriteľ, ktorý nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, stáva okamihom uplatnenia nároku voči konateľom spoločnosti, pričom pôvodný nárok voči spoločnosti zaniká dňom zániku (napr. splnením) nadobudnutého nároku veriteľa voči konateľovi.

18. Súd vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, žalobe v časti o zaplatenie 1.188,67 Eur vyhovel. Mal za preukázané, že žalovaný ako konateľ spoločnosti Alan net spol. s.r.o. nepostupoval starostlivo a s odbornou spôsobilosťou vyžadovanou od konateľa obchodnej spoločnosti a zároveň sa bezdôvodne spoliehal na skutočnosť, že sa mu podarí získať finančné prostriedky predajom podielu v spoločnosti.

19. Za nedôvodnú súd považoval námietku žalovaného, že nemohol byť z dôvodu premlčania trestného stíhania trestne stíhaný a trestné konanie bolo z tohto dôvodu zastavené. Tak ako je to uvedené aj v Uznesení o zastavení trestného stíhania zo dňa 28.05.2014 skutok sa bez ohľadu na zastavenie trestného stíhania stal, a teda úmysel žalovaného nezaplatiť za objednaný a prevzatý tovar tu bol preukázaný ako prítomný od začiatku. Škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto už tresne nepostihnuteľným skutkom si mal právo žalobca v zmysle uvedeného uznesenia uplatniť v občianskom súdnom konaní, ako to aj urobil. Súd má za to, že sú naplnené všetky podmienky pre možnosť uplatnenia náhrady škody zo strany žalobcu (porušenie právnej povinnosti zo strany dlžníka- žalovaného neuhradením faktúry vznik škody na strane veriteľa - žalobcu, ktorú v konaní vyčíslil tejto a príčinná súvislosť- tzv. kauzálny nexus medzi konaním dlžníka a vznikom škody na strane veriteľa). Súd je naviac predmetným rozhodnutím (že sa skutok stal a že škoda vznikla príčinnej súvislosti s ním) orgánu činného v trestnom konaní v zmysle právnych predpisov viazaný.

20. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že žalovaná výška vzniknutej škody, ktorú si žalobca uplatnil, pozostáva zo sumy neuhradenej faktúry, ktorá bola žalobcovi priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 14 Rob/47/2010 zo dňa 24.11.2010, a teda sa u nej v zmysle ust. § l10 ods. 1 uplatňuje 10 - ročná premlčacia, ktorá ku dňu podania žaloby (09.09.2016) neuplynula.

21. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko vzniknuté trovy v súvislosti s vykonávanou exekúciou nemožno preniesť do zodpovednosti konateľa spoločnosti vyžadujúce sa podľa ustanovenia §135a odst. (5) Obchodného zákonníka.

22. Výrok o trovách konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v konaní čiastočne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania 62%.

23. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 277 ods. 1 ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Podľa § 277 ods. 3 návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).