Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Csp-9-2022.pdf
PDF · 102.62 KB
Case nature
Subarea
38Csp/9/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. K., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Q. XXX/X, I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.05.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2017 a povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Bekaert Hlohovec, a.s., Mierová 2307, Hlohovec, IČO: 36 234 052, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať na príslušnom súde ako proti žalobcovi ako žalovanému žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2017.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 21.03.2022 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.05.2017, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2017 a vykonania oznámenia zamestnávateľovi žalobcu -Bekaert Hlohovec, a.s., Mzdové oddelenie, Mierová 2317, 920 28 Hlohovec, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Ďalej navrhol, aby súd žalovaného poučil, že na Okresný súd Trnava môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2017 a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že medzi žalobcom v pozícii dlžníka a žalovaným v pozícii veriteľa došlo dňa 04.05.2017 k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 7.692,38 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 133,15 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bola ako súčasť zmluvy o úvere uzatvorená v rovnaký deň, teda dňa 04.05.2017, dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca vo svojom návrhu poukázal na § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V konkrétnej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený ako „84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň, uvedený v zmysle čl. III, bod 7 Zmluvy.“ Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Dodávateľ mal všeobecné (tzv. typové) údaje matematicko-logickými operáciami premietnuť do konkrétneho časového údaja, ktorý mal konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Bolo v kompetencii poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len k neurčitému vymedzeniu splatnosti, čo nie je v súlade s vyššie citovanými závermi, a preto treba považovať predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej argumentoval tým, že zmluva zároveň obsahuje nesprávny údaj o RPMN, keď po zadaní požadovaných údajov do interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN bola RPMN vypočítaná vo výške 11,35 % p.a., zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o RPMN vo výške 13,05 % p.a., ktorý je v neprospech spotrebiteľa, a preto je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Zmluva zároveň obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške úveru 7.692,38 Eur, keďže žalovaný si hneď na úvod započítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 82,- Eur, a preto reálna suma ktorá bola poskytnutá žalobcovi, a ktorá predstavuje správnu celkovú výšku úveru predstavuje suma 7.610,38 Eur. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatný právny úkon. Žalobca tiež zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu, ktorá obsahuje vopred pripravený text bez možnosti akejkoľvek zmeny dohody o zrážkach zo mzdy, čo znamená, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Žalobca ďalej uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Žalobca zastáva názor, že predmetná dohoda o zrážkach neobsahuje poučenie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a žalobca nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorením ktorej bolo zo strany žalovaného podmienené poskytnutie úveru. Dodal, že žalovaný pristúpil prostredníctvom splnomocneného zástupcu k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 02.02.2022, čo podľa žalobcu umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Žalobcovi sú vykonávané zrážky zo mzdy, čo preukazuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca má preto za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Žalobca predložil súdu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.05.2017, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 02.02.2022 a výplatnú pásku za obdobie 02/2022.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
8. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
9. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
18. Podľa § 551 ods. 1 až 3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
19. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
20. Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04.05.2017 zmluvu č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 7.692,38 Eur. V tejto zmluve bola zároveň určená výška mesačnej splátky vo výške 133,15 Eur, celkové náklady vo výške 11.266,60 Eur, ročná úroková sadzba vo výške 11,20 %, RPMN vo výške 13,05 %, priemerná RPMN vo výške 8,99 %, odplata vo výške 12,66 %, najvyššia prípustná odplata vo výške 18,72 %, počet splátok 84, konečná splatnosť úveru 84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň určený v zmysle čl. III, bod 7 Zmluvy, termín splátky 23. dňa príslušného mesiaca, nesplatené záväzky dlžníka vo výške 3.592,387 Eur, mesačne poistné pre poistenie vo výške 2,56 Eur, číslo účtu splácania, dátum poskytnutia pôžičky a číslo účtu čerpania. Súčasťou zmluvy je aj prehľad splátok počas celej doby splácania úveru. Strany si v zmluve v jej čl. IV. za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa dohodli uzatvorenie nasledovných zmlúv: Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Prílohu k zmluve tvorí aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky žalovaného, vrátane jej súčasti a príslušenstva vo výške 7.692,38 Eur na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX. Z výzvy zástupcu žalovaného zo dňa 02.02.2022 vyplýva, že táto bola doručená spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., pričom žalovaný ňou požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, pričom dlh žalobcu voči žalovanému mal k uvedenému dňu predstavovať sumu 5.812,36 Eur.
21. V predmetnej veci sa žalobca domáha toho, aby súd zabránil žalovanému požadovať na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy od zamestnávateľa žalobcu zrážky a aby ten nevyplácal časť mzdy, na ktorú má žalobca nárok. Súd mal vo veci za dostatočne osvedčené, že medzi stranami vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
22. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bolo osvedčené, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2017, ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 04.05.2017. Súd mal za naplnený aj ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď v konaní bolo osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a že zamestnávateľ žalobcu aj začal zrážky zo mzdy žalobu vykonávať. Podľa názoru súdu, v prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovaným a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by mohlo prísť k postihnutiu majetku žalobcu bez súdneho rozhodnutia v nezákonnom rozsahu, čím mu hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak existuje závažná pochybnosť zo strany žalobcu o dôvodnosti výšky požadovanej sumy žalovaným, tak v prípade nedôvodného zrážania zo mzdy po posúdení nároku len veriteľom spotrebiteľského úveru by potom ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal jednak nedostatok náležitosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. g) a § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ), ako aj neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, čím nárok žalovaného plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy relevantne spochybnil. Spochybnil tak výšku dlhu žalobcu voči žalovanému, ktorého uspokojenia sa žalovaný domáha zrážkami zo mzdy. Podrobné skúmanie náležitostí predmetnej zmluvy, skúmanie prípustnosti zabezpečenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy (napr. skúmanie, či bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť) a skúmanie oprávnenosti výšky pohľadávky, uvedenej v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, presahuje ale rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci preto exituje dôvodná obava, že realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k zásahu do majetkových práv žalobcu, pričom pozastavením vykonávania zrážok nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na strane žalovaného, ktorému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma; bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie splatenia úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy, nie však jeho úplné vylúčenie. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré veriteľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Na riadne vyhodnotenie a preverenie spotrebiteľskej zmluvy ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, je potrebné vykonať dokazovanie, na ktoré ale v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie nie je dostatočný priestor.
23. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa 20.05.2020, v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti, alebo výšky tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky má byť tento nárok ex offo podrobený súdnemu prieskumu. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaný nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobcom spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jeho príjmu.
24. V kontexte s vyššie uvedenou argumentáciu súd tiež poukazuje na to že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, pričom výšku dlhu si veriteľ určuje sám, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
25. Súd dodáva, že nariadené neodkladné opatrenie nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa znemožní výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhala prípadného plnenia voči žalobcovi podaním žaloby na súd. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobcu.
26. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami, aby žalovaný na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa žalovaný zdržal výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu a oznámila zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.
27. Keďže žalobca žalobu vo veci samej nepodal, pričom súd má za to, že nebolo potrebné uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože samotným nariadením neodkladného opatrenia je možno dosiahnuť potrebnú úpravu pomerov medzi stranami (a teda toto neodkladné opatrenie môže byť konečným rozhodnutím), súd v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 a 2 CSP iba poučil vo výroku II. žalovaného ako povinného z neodkladného opatrenia, o možnosti podať na príslušnom súde ako žalobca proti žalobcovi ako žalovanému žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3017523817 zo dňa 04.05.2017.
28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže išlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd vo výroku III. uznesenia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.