Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4P-31-2018.pdf
PDF · 82.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Ing. Mgr. Martinom Bekešom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. V., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: S. V., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Č.. XXX, Q. S. a otca: Ľ. V., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Č.. XXX, Q. S., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletá M. V., J.. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec s a z a v ä z u j e platiť na maloletú M. V., J.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 70,- Eur mesačne, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Súd styk otca s maloletou n e u p r a v u j e.
IV. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/11/2012 zo dňa 07.11.2012.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 31.01.2018 sa matka maloletej M. V. domáhala, aby súd maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného podľa jeho možností a schopností a podľa potrieb dieťaťa, no minimálne vo výške 150,- Eur mesačne.
2. Uznesením sp. zn. 4P/31/2018 zo dňa 12.02.2018 súd maloletej M. V., J.. XX.XX.XXXX pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
3. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil sa s návrhom matky, so správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 29.03.2018, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov, s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými rodičmi a vyžiadanými súdom a so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 20P/11/2012.
5. Matka zotrvala na podanom návrhu. Maloletá u nej býva, otec jej platí výživné na maloletú vo výške 50,- Eur mesačne. Žiadala, aby súd otca zaviazal platením výživného vo výške 150,- Eur mesačne. Matka má v súčasnosti príjem približne 480,- Eur mesačne. Žije s priateľom, ktorý hradí všetky výdavky na chod domácnosti a ona zo svojho príjmu kupuje stravu. Otec nesúhlasil s výškou výživného, ktoré požadovala určiť matka. V súčasnosti má príjem iba z opatrovania svojej matky vo výške 182,- Eur mesačne a iný príjem nemá. Na maloletú M. platí mesačne výživné vo výške 50,- Eur. Platí jej aj paušál na telefón a mobilný internet vo výške spolu 20,- Eur mesačne. Zároveň spláca mobilný telefón Iphone, ktorý jej kúpil. Spolu za jeho a dcérine mobilné služby platí mesačne sumu 90,- Eur. Žije so svojimi rodičmi, hospodária spoločne tak, že všetci dajú dohromady peniaze, oni svoj dôchodok, čo je spolu asi 800,- Eur a on príspevok za opatrovanie. Okrem starostlivosti o matku sa venuje chovu oviec a hydiny. S rodičmi sú spoločníkmi, podielníkmi v urbári, tak z neho každoročne berú palivové drevo. Maloletá M. na ÚPSVaR Martin v rozhovore bez prítomnosti rodičov uviedla, že od mája zostala bývať u mamy, že u mamy je lepšie. Obidvaja rodičia to s ňou myslia dobre. Chce zostať u mamy tak, ako je to teraz. K otcovi chce chodiť podľa vlastnej potreby a nechce, aby to bolo upravené súdom. Má depresie, otec má na to iný názor, na liečbu, čo v tomto smere potrebuje. Má aj mladšiu sestru I.V. V., ktorá má deväť rokov. Jej otcom je dlhoročný mamin priateľ M. N., s ktorým sa akceptujú. Kolízny opatrovník vo svojej správe odporučil vyhovieť návrhu matky, zveriť maloletú M. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko je presvedčený, že je to v záujme maloletej. Výšku výživného ponechal na zvážení súdu prihliadnuc na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Styk odporučil neupravovať.
6. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že maloletú M. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného na maloletú vo výške 70,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Maloletá má takmer 17 rokov, v súčasnosti býva u matky a sama sa
vyjadrila, že chce zostať v starostlivosti matky. Obaja rodičia so zmenou osobnej starostlivosti maloletej súhlasili a styk maloletej upraviť súdnym rozhodnutím nežiadali. Čo sa týka stanovenia výšky výživného súd, na základe vykonaného dokazovania má za to, že je jednoznačne v možnostiach otca výživné v sume 70,- Eur mesačne na maloletú platiť. Matka maloletej má v súčasnosti príjem približne 480,- Eur mesačne. Žije s priateľom, ktorý hradí všetky výdavky na chod domácnosti a matka maloletej zo svojho príjmu hradí stravu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Výdavky na maloletú má mesačne v sume 150 až 200,- Eur, z čoho cestovné do školy predstavuje sumu vo výške 20,- Eur. Ďalej má výdavky na jej stužkovú, kozmetiku, oblečenie, lieky a pod. Súd matkou špecifikovanú výšku mesačných výdavkov na maloletú pokladal za primeranú, najmä zo zreteľom na odôvodnené potreby a vek dieťaťa. Otec maloletej má stabilný príjem, keďže tento poberá opatrovateľský príspevok vo výške 185,55 Eur mesačne za opatrovanie svojej matky. Tento býva s rodičmi, ktorí poberajú starobný dôchodok, ako sám uviedol, spolu približne vo výške 800,- Eur. Predmetný dôchodok je použitý aj spolu s príspevkom otca maloletej za opatrovanie na chod spoločnej domácnosti, a preto svoje mesačné výdavky otec maloletej konkretizovať nevedel. Uviedol len, že za mobilné služby pre seba a dcéru platí sumu vo výške 90,- Eur mesačne a tiež na výživu maloletej posiela sumu vo výške 50,- Eur mesačne. Na kúrenie využívajú palivové drevo, ktoré dostávajú z urbáru a zároveň otec maloletej chová ovce a hydinu. Hoci otec maloletej uviedol, že je schopný platiť výživné len v minimálnej výške, súd poukazuje na tú skutočnosť, že tento je zdravá osoba v produktívnom veku, ktorá je povinná zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a nemá prenášať túto povinnosť len na matku dieťaťa. U otca maloletej je preto nutné, aby si v tom smere upravil svoje priority a tzv. „ostatné“ výdavky uhrádzal až po úhrade výživného, ktoré má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné určené otcovi zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a jeho platenie je v možnostiach a schopnostiach povinného otca vzhľadom na jeho príjmové a majetkové pomery.
17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v potrebnom počte rovnopisov (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP). Proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).