Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/10/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: I. X., nar. XX. XX. XXXX, I. XXX/X, T., o vymoženie sumy 4.203,04 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9Er/418/2008 a u súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, Štefana Rosívala 2, Bratislava pod sp. zn. EX 346/08, o odvolaní oprávneného zo dňa 03. 10. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/418/2008-44 zo dňa 23. 05. 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 39 ods. 4, § 41 ods. 2 písm.) d/, § 57 od. 1 písm. m), § 196 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. Uviedol, že exekučným titulom je právoplatný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK- 817/07/GR zo dňa 19. 11. 2007. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy v tom čase 12.621,- Sk spolu s úrokom vo výške 6% ročne od 27.10.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu 422,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania 1.500,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k neplneniu svojej povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy a omeškaniu so splácaním pôžičky, žalobca vyplnil blankozmenku v súlade so zmluvou a dohodnutými podmienkami.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 22. 01. 2017 (správne má byť uvedené ako 22. 01. 2016) doručil oprávnený cestou súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.01.2016 podľa

§ 243e zákona č. 233/1995 Z.z., prílohou ktorého bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8000047788 zo dňa 17.07.2006 (správne má byť uvedené 18. 07. 2006), po preskúmaní ktorej skonštatoval, že povinný je v zmluve označený rodným číslom ako fyzická osoba. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal, že povinný vystupuje ako podnikateľ, na predmetný právny vzťah boli aplikované spotrebiteľské právne normy. Poukázal taktiež na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluva o úvere má tak povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ako aj na znenie § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa vo výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že mu bolo z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvné dojednania, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

6. Preskúmaním zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. (pôvodný názor oprávneného) zistil, že v bode 18. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka je obsiahnutá neprijateľná podmienka, rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia zmluvných dojednaní, podľa ktorých "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát so sídlom v Bratislave, JUDr. Ján Smetana, advokát so sídlom v Banskej Bystrici, JUDr. Mariannou Mochnáčovou, advokátom so sídlom v Košiciach alebo Mgr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom v Martine."

7. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

8. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Okrem toho rozhodcovská doložka je vsunutá medzi ostatné podmienky drobným, ťažko čitateľným písmom. Naviac, zastával

názor, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, nebola platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

10. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to hlavne s článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

11. Uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.

12. Vzhľadom k uvedenému, na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t. j. rozhodcovský rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie musel postupovať v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) a m) Exekučného poriadku o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení. Podotkol, že oprávnený svoj návrh v súlade s ust. § 243 písm. f) ods. 6 Exekučného poriadku doplnil v zákonnej lehote dňa 22.01.2016.

14. Súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie k pripravovanému zastaveniu exekúcie a dňa 11.05.2017 mu bolo doručené oznámenie, že si trovy exekúcie súdny exekútor priznať nežiada.

15. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku predmetného uznesenia.

16. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

17. Namietal postup súdu, ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo v roku 2008 vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený namietal, že z napadnutého uznesenia nie je možné objektívne zistiť, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal, a následne takéto výhrady mal, a to bez toho, aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená. Poukázal na ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 Civilného sporového poriadku. Oprávnený považuje rozhodnutie okresného sudu za zmätočné, arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V súdnej praxi je pritom ustálené, že nezdôvodnenie rozhodnutia, predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces,

nakoľko oprávnený nemôže prostredníctvom odvolania napadnúť skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu. Oprávnený v odvolaní považoval za nutné poukázať i na to, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§ 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka). Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému konaniu. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky je dôvodová správa k ustanoveniu § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorú oprávnený v odvolaní citoval. Oprávnený poukázal na znenie čl. 18 ods. 18.1 zmluvy, v ktorom si účastníci dohodli rozhodcovskú doložku. Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Ohľadne dôvodov, kedy môže dlžník vystupovať v postavení žalobcu oprávnený uviedol, že dlžník - spotrebiteľ sa môže žalobou domáhať napríklad vyplatenia úveru, vyplatenia revolvingu, neplatnosti zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, vydaniu časti úrokov pri predčasnom splatení úveru. Veriteľ si bude žalobou uplatňovať svoje práva v zásade len v jednom prípade, a to pri nesplácaní dlhu. Závery súdu vyvolávajú pochybnosti aj preto, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd vyvodzuje pre prípad, kedy rozhodcovské konanie začne na základe žaloby dodávateľa. Žiadny zákon v čase vykonania rozhodcovského konania neurčil, že by rozhodcovské konanie nemohlo začať na základe žaloby spotrebiteľa. Žiadny zákon nevyžaduje osobitné podpisovanie každej strany zmluvy. Zákon nevyžaduje osobitné podpísanie rozhodcovskej doložky v dokumente. Daný zákon vyžaduje podpísaný dokument s rozhodcovskou doložkou. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Oprávnený ďalej poukázal ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podpísanie dokumentu s rozhodcovskou doložkou v časti zmluvy sa objektívne, podľa uvedeného ustanovenia, nedá vykladať inak, než že obe zmluvné strany s ňou súhlasili. Záverom oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 202,50 eur vrátane DPH.

18. Oprávnený v rámci podaného odvolania taktiež navrhol, aby súd postupom podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. konanie o súlade ust. § 243f Exekučného poriadku, ktoré boli do Exekučného poriadku doplnené zákonom č. 438/2015 Z. z. s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to pre jeho retroaktívny charakter, nakoľko umožňuje exekučným súdom zásah do právneho stavu nastoleného rozhodnutím vydaným v základnom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 23. 05. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 08. 07. 2008, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi doručený návrh oprávneného zo dňa 26. 06. 2008 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 19. 11. 2007 rozhodcom JUDr. Gustávom Retom pod sp. zn. RK-817/07/GR, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 12. 2007 a vykonateľnosť dňa 10. 12. 2007. Následne súd prvej inštancie vydal dňa 17. 07. 2008 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 11. 06. 2010 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o posúdenie otázky zákonnosti vykonávania exekúcie vo veci vymáhania zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty. Súdny exekútor v podaní zo dňa 21. 01. 2016 zaslal exekučnému súdu opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným. Prílohou

podania bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom oprávnený uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenie právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. vzhľadom k tomu, že v čase uzatvorenie zmluvy a vyplnenia zmenky tento právny predpis nebol účinný. V súvislosti s výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 07. 04. 2017 na vyčíslenie trov exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie, súdny exekútor v podaní zo dňa 11. 04. 2017 uviedol, že trovy exekúcie nežiada priznať. Dňa 23. 05. 2017 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi nepriznal trovy exekúcie.

21. Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. 22. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. i/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade i/ iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon. Podľa § 57 ods. 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

23. Podľa § 200 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom do 31. 03. 2017, Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

24. Podľa § 45 ods. 1, písm. c/, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

25. Podľa § 162 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania.

27. V predmetnej veci ohľadne povahy právneho vzťahu, vzniknutého medzi účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18. 07. 2006 č. 8000047788 je potrebné uviesť, že táto zmluva o revolvingovom úvere je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov fyzickým osobám ako i podnikateľom, v ktorej sa vypisuje meno, priezvisko, bydlisko dlžníka, číslo zmluvy, rodné číslo a podobne. Právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18. 07. 2006 je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné uplatniť normy spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva vylučujú dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok. Nespotrebiteľský charakter zmluvy o revolvingovom úvere musí preukázať veriteľ (oprávnený), čo však v danom prípade splnené nebolo.

28. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 19. 11. 2007 rozhodcom JUDr. Gustávom Retom pod sp. zn. RK-817/07/GR, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 12. 2007 a vykonateľnosť dňa 10. 12. 2007, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť PROFICREDIT Slovakia, s.r.o., (predtým pod obchodným meno PROFIREAL SLOVAKIA spol. s. r.o.) na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18. 07. 2006, v zmysle ktorej bola povinnému schválená výška úveru 80.028,-Sk, poskytnutá čiastka v sume 40.014,- Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy v sume 1500,- Sk a RPMN 72,02 %. Súčasťou zmluvy sú i zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia spol. s. r. o, v ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka v znení: "Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:

- JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, P. O. Box 85, 830 00 Bratislava 3,

- JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0265, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica,

- JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie č. 11, 040 01 Košice,

- JUDr. Michal Krnáč, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom Konevova 3, 034 01 Martin. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ."

29. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo zmluvných dojednaní štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18. 07. 2006 a tento právny vzťah

teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluvných dojednaniach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18. 07. 2006 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

30. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

31. Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 umožňovalo exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase udelenia poverenia pre súdneho exekútora) a ani v zmysle ust. § 228 ods. 1 v znení účinnom od 01. 07. 2016.

32. Takýmto záverom korešpondovalo i ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, ktoré bolo potrebné aplikovať v predmetnej veci s poukazom na ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nakoľko sa jedná o exekučné konanie vedené na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ktoré nebolo ukončené k 1. januáru 2015. Ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 obmedzovalo účinky rozhodcovského rozsudku len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

33. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18. 07. 2006 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie a poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora nemalo byť vôbec vydané. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil v priebehu exekučného konania, preto správne postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a exekúciu zastavil. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol ďalej poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie.

34. Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18. 07. 2006, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. , v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvej inštancie vo svojom uznesení.

35. V závere odvolací súd poukazuje na to, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 19. 11. 2007 priznal nárok oprávneného na základe zmenky, ktorá mala byť vystavená povinným dňa 17. 07. 2006, ktorá sa ale v exekučnom spise nenachádza. Napriek tejto skutočnosti považoval súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, pretože súd prvej inštancie sa zaoberal predovšetkým tou skutočnosťou, či mal rozhodcovský súd právomoc rozhodnúť o nároku oprávneného v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, nakoľko uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

36. Odvolací súd z odvolania oprávneného zistil, že oprávnený navrhuje exekučné konanie v prejednávanej veci prerušiť podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ pre nesúlad ust. § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

37. Krajský súd v Nitre v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania, dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5), ak osobitný zákon neustanovuje inak. K návrhu oprávneného zo dňa 03. 10. 2017 (ktorý je súčasťou podaného odvolania) na prerušenie exekučného konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že preskúmaním tohto návrhu oprávneného nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť tomuto návrhu vyhovieť. Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ možno len vtedy, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") návrh na začatie konania.

38. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. V danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods.5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému povinnému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak povinnému v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

41. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.