Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-71-2017.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci navrhovateľa nesvojprávneho A. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. D. XXXX/X, XXX XX F. Z., zastúpeného opatrovníčkou L. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. D. XXXX/X, XXX XX F. Z., právne zastúpeného spoločnosťou AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Žánovská 5183/2A, 979 01 Rimavská Sobota, (kancelária: C. X, XXX XX F. Z.), IČO: 47 244 798, proti osobe povinnej platiť výživné S. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XXX, XXX XX P., právne zastúpenému JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, na základe odvolania osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 17Pc/2/2017 - 47 zo dňa 12. 10. 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Pc/2/2017 - 58 zo dňa 26. 10. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 12. 10. 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. 10. 2017, vo výroku o zvýšení výživného (I. výrok), a v závislých výrokoch o zameškanom (zročnom) výživnom (II. výrok) a o trovách konania (IV. výrok), p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa zo dňa 12. 10. 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. 10. 2017 zmenil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6C/19/2014-93 zo dňa 18.11.2014 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné S. G., nar. XX. XX. XXXX (ďakej len „povinná osoba“, event. „otec“) na navrhovateľa zo sumy 15,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, ktorú je povinný platiť navrhovateľovi vždy do 25. dňa každého mesiaca do rúk opatrovníčky navrhovateľa, počnúc dňom 28. 07. 2017 (I. výrok). Nedoplatok na výživnom od 28. 07. 2017 do 12. 10. 2017 vo výške 98,33 Eur povolil otcovi zaplatiť po právoplatnosti rozsudku v pravidelných splátkach po 10,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (II. výrok). V prevyšujúcej časti návrh zamietol (III. výrok). Zároveň rozhodol, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti zo sumy 15,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne. V návrhu uviedol, že od narodenia trpí W. A., ktorá je neliečiteľná a to O. F. Z.V. Z. a nie je schopný samostatnej existencie. Od XX. rokov života je uznaný za invalidného, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu súd ustanovil matku. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 6C/19/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 11. 2014 bol schválený zmier, tak, že otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 15,- Eur mesačne. Od uvedeného
rozhodnutia sa zmenili pomery na jeho strane a aj na strane jeho otca, nakoľko v dobe určovania pôvodného výživného bol otec nezamestnaný a v súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku. 1. 3. Ďalšie časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a ich právnych zástupcov, a na vykonané dokazovanie. Po uvedených zákonných ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 3, § 75 ods.1 a § 78 ods.1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (Zákon o rodine) uviedol: „Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný, avšak nebolo možné mu úplne vyhovieť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým nie je schopné samé sa živiť. Kedy túto schopnosť dieťa nadobudne závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať a pod. Súd zistil, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť a túto schopnosť ani nenadobudne v budúcnosti, a to z dôvodu jeho W. A., ktorá je neliečiteľná. Súd ani nezistil, že by plnenie vyživovacej povinnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z výsluchu účastníkov vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi navrhovateľa nemožno charakterizovať ako ideálne.“ Následne prvoinštančný súd poukázal na to, že „od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane oboch účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu úpravy vyživovacej povinnosti a to zvýšenie ich invalidných dôchodkov.“ Ďalej uviedol, že „mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, pričom náklady na bývanie pre navrhovateľa predstavujú čiastku 103,- Eur (časť pripadajúca na navrhovateľa z celkových nákladov na bývanie). Medzi ďalšie mesačné pravidelné výdavky navrhovateľa patria výdavky na stravu vo výške 150,- Eur, ošatenie a hygienické potreby 40,- Eur, mobilný telefón 12,- Eur, pravidelne užívané lieky 25,- Eur a cestovné k starej matke, keď je matka v práci 22,- Eur. Súd zohľadnil aj to, že matka navrhovateľa pravidelne spláca úvery, ktoré zobrala na zabezpečenie ich životných potrieb, zohľadnil však len mesačné splátky vo výške 165,- Eur, pretože platenie iných úverov ako Home Credit Slovakia, a.s. po 65,- Eur mesačne a BNP PARIBAS PERSONAL SE po 100,- Eur mesačne nepreukázala.“ Následne prvoinštančný súd konštatoval: „Porovnaním pomerov u otca navrhovateľa, mal súd za preukázané, že jeho príjem - invalidný dôchodok sa zvýšil na 347,50 Eur mesačne a okrem neho poberá príspevok na L. vo výške 18,- Eur. Súdu preukázal svoje výdavky v podobe nákladov na bývanie (plyn, rozhlas a TV, voda, elektrina) vo výške 78,05 Eur (časť pripadajúca na navrhovateľa z celkových nákladov na bývanie) a uviedol ešte sumu 30,- Eur, ktorú potrebuje mesačne na lieky. Žiadne iné výdavky otec navrhovateľa netvrdil a ani nepreukázal. Súd uznáva, že musí mať aspoň nejaké výdavky na stravu, ošatenie a bežné hygienické potreby a tiež nejaké výdavky na zdravotnú starostlivosť, keď z predložených listinných dôkazov vyplýva, že jeho zdravotný stav je skutočne nie dobrý. Súd uznáva aj výdavok 15,- Eur mesačne, ktoré platí ako výživné na navrhovateľa. Súd má za to, že po odpočítaní od sumy 365,50 Eur (výška invalidného dôchodku spolu s príspevkom na L.) preukázaných súm 78,05 Eur (bývanie), 30,- Eur (lieky), a 15,- Eur (výživné), 35,- Eur (suma o ktorú sa zvýši výživné na navrhovateľa) zostáva otcovi suma 207,45 Eur, ktorá je postačujúca na pokrytie jeho bežných potrieb aj vzhľadom na jeho zdravotný stav.“ Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu potom prvoinštančný súd dospel k záveru, že „odôvodneným potrebám navrhovateľa a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca navrhovateľa zodpovedá výživné vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané. Súd nemohol návrhu celkom vyhovieť, nakoľko má za to, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu vyšším výživným.“ Z uvedeného dôvodu preto „zmenil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6C/19/2014-93 zo dňa 18. 11. 2014 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca S. G. voči navrhovateľovi zo sumy 15,- Eur na sumu 50,- Eur, ktorú je povinný platiť vždy do 25.teho dňa v mesiaci k rukám opatrovníčka navrhovateľa.“ 1. 4. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia o zameškanom (zročnom) výživnom (II. výrok) prvoinštančný súd uviedol, že „za obdobie od 28. 07. 2017 do 12. 10. 2017 vznikol otcovi navrhovateľa nedoplatok na výživnom, ktorý po odpočítaní dvoch mesačných úhrad na výživné splatných k 25. 09. 2017 a 25. 09. 2017 po 15,- Eur, činí sumu 98,33 Eur ((2x 50,- Eur + 28,33 Eur) - 30,- Eur).“ 1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala povinná osoba - otec (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného (I. výrok) a vo výroku o zameškanom (zročnom) výživnom (II. výrok) zmenil a návrh navrhovateľa o zvýšenie výživného v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, a aby navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania (predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia), ktorých výšku presne špecifikoval.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že od doby posledného rozhodovania o výživnom sa ani na strane navrhovateľa, ani na strane jeho matky, a ani na jeho strane nijako nezmenil skutkový stav. Zopakoval svoje tvrdenie, ktoré prezentoval i na pojednávaní, že jeho jediným príjmom je aj naďalej invalidný dôchodok v sume 347,50 Eur mesačne. Vzhľadom na svoje závažné zdravotné problémy (je takmer Z. a trpí ťažkou Y.), nie je schopný sa ani brigádnicky niekde zamestnať. Reálne mu hrozí, že bude sám odkázaný na starostlivosť inou osobou. V porovnaní s príjmom navrhovateľa, ktorý predstavuje sumu 326,80 Eur, je na tom takmer rovnako ako on a nebyť finančnej pomoci od sestry, stal by sa z neho bezdomovec. Uznáva výdavky, ktoré si vyžaduje starostlivosť o navrhovateľa, avšak vzhľadom na svoje osobné majetkové a zárobkové pomery, mal problém platiť aj doposiaľ súdom určené výživné.
3. 1. Navrhovateľ (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k odvolaniu povinnej osoby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom oslavu potvrdil. Zároveň uviedol, že si uplatňuje právo na náhradu trov konania. 3. 2. Konštatoval, že s napadnutým rozsudkom súhlasí, považuje ho za správny a spravodlivý. Nesúhlasil s názorom povinnej osoby, že od doby vydania predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k zmene pomerov. V tejto súvislosti poukázal na to, že predchádzajúcim rozsudkom bola povinnej osobe uložená povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 15 Eur mesačne z dôvodu, že v tej dobe bola povinná osoba nezamestnaná, bez príjmu a jediným jej príjmom bola sociálna dávka vo výške 68 Eur. Od roku 2014 sa príjmy povinnej osoby zvýšili 5 násobne, nakoľko aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 347,50 Eur. Ide o podstatnú zmenu pomerov na strane povinnej osoby, čo podľa jeho názoru zakladá právo na zvýšenie pôvodne určeného výživného. Navrhovateľ ďalej uviedol, že mu je známy aj zdravotný stav povinnej osoby, avšak táto ani do doby, ako sa jej objavili zdravotné problémy, nepracovala a neprejavovala žiadnu snahu o jeho finančné zabezpečenie. Okrem toho poukázal i na to, že je odkázaný na finančnú pomoc svojich rodičov a okrem toho aj na osobnú celodennú starostlivosť druhej osoby.
4. Povinná osoba (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu uviedla, že trvá na odvolaní v celom rozsahu. De facto zopakovala argumentáciu, uvedenú v odvolaní.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o zvýšení výživného (I. výrok) a v závislých výrokoch o zameškanom (zročnom) výživnom (II. výrok) a o trovách konania (IV. výrok), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vychádza z náležite prevedeného dokazovania. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
8. Odvolací súd konštatuje, že povinná osoba v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.
9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na odvolanie
povinnej osoby. V prvom rade uvádza, že prvoinštančný súd náležite zistil skutkový stav a pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky zákonné aspekty vyplývajúce z relevantných ustanovení Zákona o rodine. Prvoinštančný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že od predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného pre navrhovateľa, došlo na strane obidvoch účastníkov k zmene pomerov, pričom na strane povinnej osoby došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v pomerne výraznom náraste jeho pravidelného príjmu, oproti stavu v dobe pôvodného rozhodovania o výživnom. Preto bol zákonný dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine na zvýšenie pôvodne určeného výživného pre navrhovateľa.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvoinštančný súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti povinnej osoby voči navrhovateľovi vzal do úvahy všetky zákonné aspekty vyplývajúce z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda primárne prihliadal na odôvodnené potreby navrhovateľa (osoby oprávnenej na výživné), ale i na možnosti a schopnosti povinnej osoby, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v tom, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného neakceptoval v celom rozsahu. I podľa názoru odvolacieho súdu povinná osoba je objektívne schopná zo svojho pravidelného mesačného príjmu vo výške 347,50 Eur prispievať na výživu navrhovateľa určeným zvýšeným výživným vo výške 50,- Eur mesačne. Odvolací súd poukazuje i na to, že povinná osoba nezabezpečuje žiadnu osobnú starostlivosť o navrhovateľa (ako o osobu odkázanú na celodennú osobnú starostlivosť) a teda určené výživné je jedinou formou jej starostlivosti o neho.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o zvýšení výživného (I. výrok), a v závislých výrokoch o zameškanom (zročnom) výživnom (II. výrok) a o trovách konania (IV. výrok), podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).