Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-137-2017.pdf
PDF · 101.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/137/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava, P.O.BOX 205 proti žalovanému: K. H., W.. X.X.XXXX, F. Y. XXX/XX, V., o zaplatenie 256,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie v časti 41,98 eur s príslušným úrokom z omeškania.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 144,30 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 204,30 eur od 30.10.2014 do 22.12.2017, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 184,30 eur od 23.12.2017do 18.1.2018, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 164,30 eur od 19.1.2018 do 27.3.2018, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 144,30 eur od 28.3.2018 do zaplatenia, a to v splátkach po 20 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 90 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) sa návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 256,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky čerpanej zmluvou o pôžičke zo dňa 12.7.2013 a trovy konania. 2. Žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti 40 eur ( pre úhradu žalovaným 2 x 20 eur dňa 22.12.2017, 18.1.2018) a v časti 1,98 eur s príslušenstvom žalovanej titulom zmluvných pokút. 3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 12.7.2013, zmluvnými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu, prehľadom splátok a úhrad za obdobie 7/2013-10/2013, predžalobnou upomienkou z 27.8.2014, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.10.2014, amortizačnou tabuľkou k zmluve (bez dátumu a bez podpisu), písomným vyjadrením žalobcu, pracovnou zmluvou žalovaného, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 4. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel s žalovaným, fyzickou osobou, dňa 12.7.2013 zmluvu o pôžičke č. 20469177, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanému reálne pôžičku v sume 404,10 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 23,10 eur v počte 20 splátok, celkové náklady spotrebiteľa 44,90 eur. V zmluve je uvedená celková suma pôžičky bez poistenia 449 eur, s
poistením 462 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 13,02 %, ročnú úrokovú sadzbu 13,02 %, konečnú splatnosť: 3/2015. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 23,10 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 462 eur a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. Z vyjadrenia žalobcu i obsahu prehľadu splátok a úhrad doložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaný splatil celkovo 244,70 eur do marca 2014 v zmysle prehľadu splátok a úhrad (199,80 eur ako riadne splátky a 44,90 eur ako akontácia). 5. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku ku dňu 30.6.2017 na žalobcu. 6. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný reálne vyčerpal sumu 404,10 eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu prehľadu splátok a úhrad, že žalovaný splatil žalobcovi celkovo 244,70 eur. Žalovaný neplácal úver riadne a včas, preto mu predchodca žalobcu listom z 27.8.2014 poslal predžalobnú upomienku na úhradu dlžnej sumy 124,74 eur do 5.10.2014. Taktiež listom z 29.10.2014 oznámil okamžitú splatnosť úveru(pôžičky) a zároveň ho vyzval na zaplatenie celkovej dlžnej sumy po doručení tohto oznámenia. 7. Žalovaný k veci uviedol, že pôžičku splácať prestal z dôvodu jeho finančných problémov, straty zamestnania a poberaní len sociálnych dávok po 60 eur mesačne., Poukázal na to, že začal dlh splácať po 20 eur mesačne a zaplatil túto čiastku v 12/2017, 1/2018 a 27.3.2018. Svoje tvrdenia preukázal i listinami. Požiadal súd povoliť mu dlh splácať po 20 eur mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci. K svojim pomerom uviedol, že aktuálne je zamestnaným, má v hrubom mesačne príjem 480 eur. Je ženatý, jeho manželka je zamestnaná a tiež zarobí brutto mesačne cca 480 eur. Bývajú v dome patriacom príbuznému manželky. Ich mesačné výdavky s bývaním má na elektrinu 100 eur, vodu štvrť ročne cca do 50 eur, kúri drevom. Žalovaný svoje zárobkové pomery súdu preukázal aj listinnými dôkazmi. 8. Žalovaný súdu preukázal dokladom z VÚB, a.s., že zaplatil žalobcovi sumu 20 eur dňa 22.12.2017, 18.1.2018 ä ako to potvrdil žalobca) , ale ešte i dňa 27.3.2018. 9. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 12.7.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 11. Podľa § 11ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 12. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 16. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. Žalobca zobral svoju žalobu účinne späť v rozsahu 41,98 eur pred prvým pojednávaním, súd preto konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil. 19. Predmetom sporu (po čiastočnom späťvzatí a úprave petitu žalobcu) je zaplatenie sumy 214,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 254,97 eur od 30.10.2014 do 22.12.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 234,97 eur od 23.12.2017 do 18.1.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 214,97 eur od 19.1.2018 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky čerpanej zmluvou o pôžičke zo dňa 12.7.2013. 20. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o pôžičke právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne pôžičku (úver) 404,10 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 23,10 eur v mesiaci, celková suma pôžičky ( s poistením) na splatenie v sume 462 eur, počet mesačných splátok 20, RPMN vo výške 13,02 %, ročnej úrokovej sadzbe 13,02 %. Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, zaplatila do podania žaloby na súd na splátkach 199,80 eur a na akontáciu 44,90, eur, po podaní žaloby zaplatil 20 eur v dne: 22.12.2017, 18.1.2018, 27.3.2018. 21. Z obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 199,80 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 404,10 eur zistil, že žalovaný do podania žaloby nezaplatil sumu 204,30 eur, po doručení žaloby na súd zaplatil 3 x po 20 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutej pôžičky doposiaľ sumu 144,30 eur ( 404,10 - 199,80 -20-20-20), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 144,30 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od dňa nasledujúceho po dni, kedy sa žalovaný dostal do omeškania osobitne prihliadajúc na čiastkové úhrady 3 x po 20 eur. 22. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 24. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 12.7.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 12.7.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 12.7.2013), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 27. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 28. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 12.7.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 29. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (12.7.2013), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 30. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 31. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 32. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 33. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
34. Súd povolil žalovanému pohľadávku splácať v splátkach mesačne po 20 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd pritom prihliadal na žalovaným preukázané osobné a zárobkové pomery, výšku dlžnej sumy a fakt, že na prvom mieste je zabezpečiť zaplatenie dlžnej sumy hoc aj v splátkach, než rozhodnúť zaplatiť sumu jednorázovo, čo je pre žalovaného nereálne.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
38. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP posudzujúc pomer úspechu strán sporu. Žalobca žaloval o zaplatenie sumy 214,97 eur ( po čiastočnom späťvzatí v časti 40 eur pre úhradu žalovaným a v časti 1,98 eur), pričom bol úspešný v sume 204,30 eur ( lebo k priznanej sume 144,30 eur súd k úspechu pripočítal platby po začatí konania 3 x 20 eur), čiže mal čistý úspech v sume 95 % ( výpočet čistého úspechu: /204,30 x 100/ deleno 214,97 = 95 % úspech žalobcu; 100-95 =5 % úspech žalovaného. Čistý úspech žalobcu: 95-5 = 90 %).
39. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).