Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/90/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu STEFE Trnava, s. r. o., IČO 36 277 215, Františkánska 16, 917 32 Trnava, proti žalovanému: O. G., nar. XX. decembra XXXX, bytom M.. M. XXXX/XX, J., právne zastúpenému: JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom so sídlom Námestie SNP 2, 917 01 Trnava, o privolenie k výpovedi nájmu z bytu, takto

rozhodol:

I. Súd privoľuje k výpovedi z nájmu bytu č. 28, nachádzajúceho sa v J. na ul M. XX, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorú dal žalobca žalovanému.

II. Určuje, že nájomný pomer skončí posledným dňom 3 mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný má právo na náhradné ubytovanie, ktoré je mu povinný žalobca žalovanému zabezpečiť v lehote 60 dní.

IV. Vo zvyšnom rozsahu žalobu zamieta.

V. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu daň 11.1998 domáhal privolenia k výpovedi z nájmu bytu č. XX, nachádzajúceho sa v J. na ul M. XX, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, určenia že nájomný pomer skončí posledným dňom 3 mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, ako aj uloženia povinnosti vypratať dotknutý byt. Pôvodne boli žalovaní dvaja žalovaní. Súd konanie voči žalovanej D. G. zastavil uznesením č.k. 13C/90/2012-122 zo dňa 07.11.2017 (právoplatné dňa 01.12.2017), nakoľko dedičské konanie po nej bolo zastavené preto, že nezanechala žiaden majetok. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaní, sú nájomcami bytu, pričom títo nehradili nájom a služby s tým spojené, a preto žalobca vypovedal žalovaným nájom bytu.

2. Súd rozsudkom č.k. 13C224/98-16 zo dňa 21.01.1999 žalobu zamietol. Krajský súd v Trnave rozsudkom 6Co 257/99 zo dňa 27.10.1999 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Na dovolanie žalovaných Najvyšší súdu Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Cdo 289/2009 rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 6Co 257/99 zo dňa 27.10.1999 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10Co/113/2011-174 dňa 12.06.2012 v dôsledku podania odvolania pôvodnou žalobkyňou - TT-KOMFORT s.r.o., Trnava, Františkánska 16, proti žalovaným v 1. a 2. Rade, napadnutý rozsudok v tom čase vo veci 13C/224/1998-16 zo dňa 21.01.1999 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetná vec bola zapísaná do registra ako nová pod číslom 13C/90/2012. V zrušujúcom rozhodnutí uložil Krajský súd povinnosť súdu prvého stupňa vyhodnotiť otázku vzniku a platnosti nájomnej zmluvy, otázku existencie - dôvodnosti použitého dôvodu výpovede z nájmu bytu existenciu neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých existenciu by súd neprivolil k výpovedi z nájmu bytu.

5. Sú vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 13C/90/2012-55 zo dňa 20.03.2013 tak, že žalobu zamietol.

6. Voči rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave uznesením č.k.10Co/128/2013-81 zo dňa 08.12.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave uložil súdu prvej inštancie povinnosť vysporiadať sa so spornými otázkami v konaní, najmä s otázkou, či žalovaný a členovia jeho domácnosti boli v hmotnej núdzi a či tento stav pretrval do súčasnosti.

7. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom žalovaný zotrval na svojej obrane a skutkovej argumentácii o svojej hmotnej núdzi, ktorá trvá do súčasnosti. Žalobca mal za to, že nájomná zmluva so žalovanými bola platne uzatvorenú s tým, že predmetný byt bol medzičasom exekučne vyprataný dňa 01.12.2008 o čom predložil žalobca listinné dôkazy, teda originál úradného záznamu o vyprataní a odovzdaní bytu súdnym exekútorom O.. O. A. v Z. dňa 01.12.2008, a ktorý byt bol odovzdaný zástupcovi navrhovateľa.

8. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť s tým, že do náhradného bytu, ktorý im poskytol navrhovateľ po vyprataní z bytu, do tohto sa nechceli nasťahovať a nemohli, keďže tento náhradný byt bol v dezolátnom stave, boli tam potkany, v tom čase žila s nimi v domácnosti dcéra D. G. a tiež syn J. G.. Po vyprataní z predmetného bytu bývali odporcovia v J. na P. ulici, keď tu bývajú asi jeden rok. I. v trojizbovom byte, ktoré bývanie im vyhovuje, pôvodne mali dvojizbový byt, z ktorého ich vypratali. Poukázali na to, že riadne platia nájomné za užívanie bytu a splácajú náhradu v prospech navrhovateľa, kde je dlh na nájomnom asi 200,- €. Žalovaní sa chcú nasťahovať späť do takého bytu ako mali pridelený pôvodne, a za ktorý by platili nájomné iba 70,- € mesačne. Žalovaní poukázali na to, že mala celkove 9 detí, v období, keď boli vypratávaní z pôvodného bytu na M. XX v J.. Žalovaný bol v tom období už invalidný dôchodca. V byte - kde momentálne bývajú v podnájme, býva spolu s 15-ročnou dcérou, ktorá chodí do školy a dospelým 26-ročným synom, ktorý si hľadá zamestnanie, pretože sa vrátil z výkonu trestu. Odporkyňa II. poukázala na to, že navrhovateľ im ponúkal náhradný byt za vypratávaný byt, ten bol v tom čase plný potkanov, švábov, bol teda neobývateľný, v tomto byte bývali asi tri mesiace. V byte sa nedalo otvoriť ani okno, keďže sa báli, aby im tam nevliezli potkany. Tento byt následne vyhorel, došlo ku skratu elektriny, na chodbe bývali ďalšie tri rodiny.

9. Z výsluchu svedkyne X. K., správkyne navrhovateľa, súd na pojednávaní dňa 19.11.2012 zistil, že dňa 01.12.2008 osobne odovzdávala predmetný byt v J. na T. č. XX, číslo bytu 8, odporkyni v II. rade, keď následne sa tam G. nasťahovali. Svedkyňa uviedla, že dala odporcom revíznu správu od elektriny, mali ísť do elektrárne urobiť zmluvu o odbere elektriny. Išlo o 1-izbový byt s kuchyňou, byt bol bez kúpeľne a WC bolo na chodbe. Byt bol novo vymaľovaný, okná boli zasklenené, bol tam šporák na tuhé palivo. Pokiaľ si svedkyňa pamätala, nasťahovali sa do bytu len traja ľudia, teda manželia G. a ich dcéra. Na byte boli nové vchodové dvere. Čo sa týkalo tvrdenia pani G., že v tomto priestore boli potkany, svedkyňa potvrdila, že boli, avšak sa nachádzali vonku, mimo bytu. Táto skutočnosť je zapríčinená tým, že obyvatelia bytovky vyhadzujú všetko von okno. Tiež svedkyňa uviedla, že nájomníci v tomto dome sa začali sťažovať, že G. v skutočnosti v byte ani nebývajú, ale chodia tam iní bezdomovci. Po odchode G. z tohto bytu bol byt zamrežovaný, lebo je v dezolátnom stave. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k počtu detí účastníkov konania pri prisťahovaní, súhlas tam mala iba ich dcéra. Dodala, že odporcovia jej doteraz oficiálne byt neodovzdali.

10. Z výpovede svedka X. B., ktorý je synom odporcov, bolo zistené, že býval v J. na M. XX do roku 2006, potom bol vo výkone trestu a odtiaľ sa vrátil v apríli 2009. Keď sa vrátil z výkonu trestu zistil, že rodičia bývajú v J. na T. ul., kde sa bývať ani nedalo, v 1-izbovom byte bývali jeho rodičia, sestra, ako aj ďalší brat J.. Potvrdil, že v byte sa nedalo dobre kúriť, kúrilo sa iba drevom, nedalo sa otvoriť okno,

lebo pred ním bolo veľa špiny a potkanov, z tohto dôvodu on sám odmietol ďalej v byte bývať a išiel na ubytovanie do iného miesta, kde platil 10,- € za noc. Uviedol, že na M. ulici s rodičmi bývali súrodenci D. B., J. G., C. G. a on osobne. Poukázal na to, že v byte, kde predtým bývali, bolo všetko k dispozícii, bolo tam kúrenie, WC, kúpeľňa aj kuchyňa, a v byte, kde boli vyprataní nemali všetko potrebné a nedala sa táto situácia vydržať. Uviedol, že nevedel o tom, že rodičia neplatili nájomné za byt v J. na M. XX ul., predtým dával matke cca. 300,- až 400,- Sk mesačne.

11. Svedkyňa D. B., uviedla, že v predmetnom období, ktoré je skúmané súdom, bývala s rodičmi aj so svojim manželom X. B., s ktorým má dve deti a ona má ešte jednu 12-ročnú dcéru, všetci bývali s rodičmi v byte, z ktorého boli potom vyprataní. Čo sa týka predmetného bytu, uviedla, že do tohto bytu chodili iba prespávať, lebo nebol riadne užívateľný, poukázala na veľkú špinu okolo bytu, nemohlo sa otvoriť okno pre veľa potkanov pred ním. Uviedla, že s rodičmi tam okrem nej a jej rodiny býval brat J., sestra C., sestra D. G., ktorá býva s rodičmi aj v J. na I. XX, taktiež tam býval brat O. G., ktorý momentálne býva na T. ul. v J. - na ubytovni, Y. D., rod. G., býva v J. na G. XX, X. G. býva v J. na M. XX, I. G. - sestra - býva v J., na T. ul. - ubytovňa. Čo sa týka konkrétneho spania v byte, byt bol rozdelený tak, že v jednej izbe spali rodičia, v druhej izbe spávala ona, jej manžel a deti ako aj C. G., na chodbe spával X. G.. Pri vypratávaní sa všetci premiestnili do bytu v J. na T. XX. Na tejto ulici v byte už nemali WC, toto bolo spoločné na chodbe, nemali kúpeľňu, odchádzali k príbuzným, aby sa obriadili, v byte sa podľa možností umývali vo vaničke. Čo sa týka varenia, používali na to šporák na drevo, pretože tam nebol zavedený plyn. V pôvodnom byte mali zavedené aj kúrenie aj plyn. Čo sa týka bytu, kde boli vyprataní, boli tam neznesiteľné podmienky na bývanie.

12. Z výsluchu svedkyne C. G. súd zistil, že bývala s rodičmi na M. XX v J. po dobu, pokiaľ neboli rodičia z bytu vyprataní. Vedela o tom, že na pôvodnom byte bola dlžoba, konkrétne tam boli nedoplatky za vodu. Na M. ul. v J. bývali s rodičmi aj dcéra D., syn J. a syn X., ako aj ona osobne, po vyprataní išla s rodičmi bývať na T. ulici, kde mali pridelenú jednu malú izbu a jednu malú kuchynku, kúpeľňa tam nebola žiadna, WC bolo spoločné na chodbe bez svetla, nedalo sa zamknúť. Q., že rodičom prispievala po 3.000,- Sk mesačne, pretože dostávala materský príspevok vo výške 6.000,- Sk. Tiež dodala, že jej súrodenci prispievali na domácnosť rodičov a na nájomné podľa vlastného uváženia.

13. Z výsluchu svedka J. G., nezamestnaného, syna účastníkov, súd zistil, že na M. ulici v J. býval s rodičmi a sestrami ako aj bratmi. Tam sa im bývalo dobre, nevedel, z akého dôvodu sa rodičia museli vypratať z predmetného bytu. Po vyprataní odišiel aj s rodičmi na T. ulicu v J., kde boli katastrofálne podmienky na bývanie, čo sa týka hygieny, potkany sa nachádzali aj v byte, bola tam jedna malá miestnosť, malá kuchyňa, WC bolo na chodbe, kúpeľňu nemali. S rodičmi tam býval asi mesiac a pol, potom to tam už nevydržal a odišiel. Na nájomné rodičom neprispieval, pretože nepracoval a ani teraz nepracuje.

14. Z výpovede Y. D. (dcéry žalovaného) vyplynulo, že k žalovaný je jej otec, má k nemu negatívny vzťah. O predmete sporu nevie nič. Z., že sa otec nachádza u brata. F. je hluchý, nerozumie. Je ako keby bol dementný, čo odvodzuje to od toho, že je chorý, prekonal mozgovú príhodu. K. ho cca pred rokom a predtým zase asi X-X roky. D. sa s ním stretávajú súrodenci tak hovoria, že je hluchý, nekomunikuje, je starý. Y. nevychodil ani školu, je negramotný, nevie ani čítať. V byte na M. žila sestra D. Heráková, čo vie, tak tam boli rôzne, jeden brat so ženou a striedavo tam žili súrodenci, najviac D. G.. Poberali dávku v hmotnej núdzi. Súrodenci neprispievali. Žalovaný prekonal mozgovú príhodu, to bolo potom a matka liečila sa na srdcové choroby a v roku 2013 zomrela, starala sa o otca. Žalovaný po roku 2013 žil v podnájme na Prednádraží, má ťažký život, túla sa po súrodencoch. Svedkyňa uviedla, že nepozná aktuálny zdravotný stav žalovaného. Žalovaný strieda pobytu u súrodencov v dôsledku, že žalovanému sa neľúbilo u sestry, lebo musel spať na zemi a raz za deň mu dávali jesť, a preto sa rozhodol ísť k bratovi. V rokoch 2007-2009 žil stále s matkou a mladšou sestrou, bývali na M. XX, potom dostali byt v kolónie a potom išli do podnájmu, hradil sa mu na nájom aj súrodenci, bývala tam D. B., X. B., býval tam aj brat O. G.. Súrodenci pracovali a mali ja príjem. Títo traja prispievali matke a otcovi na nájom a spolu to hradili. Byt bol 3 izbový na M. XX, potom išli na Botanickú XX, a tam zostali až po kým matka nezomrela. Žili tam otec, mama a D. G. a súrodenci sa im skladali na podnájom, aby to mali z čoho hradiť. Svedkyňa pracuje ako aj ostatní súrodenci. Otec žije u jednotlivých súrodencov striedavo. Žalovaného videla 2-3 krát medzi rokmi 2013 - 2017, a to som ho stretla. žalovaný to rieši tak, že odíde a proste nikomu nepovie. Nebol podaný návrh na pozbavenie svojprávnosti otca. Otec bral dôchodok a odvtedy nikde nepracoval.

14. Ďalej boli súdu predložené potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi, konkrétne v prípade D. G., ktorá poberala dávky za mesiace september a október 2008 po 2.500,- Sk, podľa ďalšieho potvrdenia tieto dávky poberala za mesiace január až jún 2008. D. G. poberala dávky v hmotnej núdzi aj za rok 2007, 2006, 2005, 2004, 2003, 2002, 2001, 2000. Súd vykonal lustrácie žalovaného a jeho rodinných príslušníkov v Sociálnej poisťovni, ako aj dopyt na Sociálnu poisťovňu na výšku poberaného dôchodku.

15. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

16. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení rozhodnom pre túto vec (teda do nadobudnutia účinnosti zákona č. 261/2001 Z. z. a všetkých ďalších po ňom nasledujúcich novelizácií O. z.) prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len s privolením súdu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace.

17. Podľa § 711 ods. 2 OZ, ak súd privolí k výpovedi z nájmu bytu, určí súčasne, ku ktorému dátumu sa nájomný pomer skončí; pritom prihliadne na výpovednú lehotu ( § 710). Výpovedná lehota začne plynúť až prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Súd súčasne tiež rozhodne, že nájomca je povinný byt vypratať najneskôr do 15 dní po uplynutí výpovednej lehoty. Ak má nájomca právo na náhradný byt (náhradné ubytovanie), rozhodne súd, že nájomca je povinný vypratať byt do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu, a ak stačí poskytnutie náhradného ubytovania, do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.

18. Podľa § 712a ods. 2 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. c), d) alebo j), nájomca má právo len na náhradné ubytovanie.

19. Podľa § 712b OZ. v rovnakom znení súd neprivolí k výpovedi nájmu bytu z dôvodu uvedeného v § 711 ods. 1 písm. d/, ak sa nájomca a jeho domácnosť ocitli bez vlastného zavinenia v hmotnej núdzi, kým sa jeho hmotná núdza neodstráni.

20. Podľa § 115 OZ. domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

21. Podľa § 879c ods. 1 vety prvej (v tomto prípade ustanovenia spolu s ďalším po ňom nasledujúcim ustanovením § 879d zákona nadpísaného spoločnou tzv. marginálnou rubrikou „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2001“, pričom tu spomínanými úpravami treba rozumieť práve zákon č. 261/2001 Z. z.) začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu do nadobudnutia účinnosti tohto zákona (i tu rozumej do nadobudnutia účinnosti zákona č. 261/2001 Z. z.) dokončí súd podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými sú: a) jednotlivec, b) manžel a manželka, c) manžel, manželka a nezaopatrené deti4) žijúce s nimi v domácnosti, d) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, e) rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna mzda5) a žijú s rodičmi v domácnosti, f) rodičia a deti nad 25 rokov veku žijúce s nimi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, g) fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitného predpisu,6)

h) plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.7)

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., príjem na účely tohto zákona nie je 25% zo starobného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a z predčasného starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1% priznaného starobného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu 9) a vyplácaného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu 12a) za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,

27. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá a) dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, c) je nezaopatrené dieťa, d) je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa, e) sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie; 26) to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa osobitného predpisu, 26a) f) sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, g) si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa, h) má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

29. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z., (v znení platnom od 30.06.2017 ) za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 199,48 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 139,16 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 91,06 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. 2)

30. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z., (v znení platnom od 30.06.2013 do 30.06.2017 ) Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. 2)

31. Súd skúmal žalobu z pohľadu jej dôvodnosti, pričom ako prvotnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Súd konštatuje, že v súlade so záväznými právnymi názormi Krajského súdu vyjadrenými v predchádzajúcich rozhodnutiach, nemá pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, a to či už na závery prvého zmeňujúceho rozhodnutia, ktoré jasne rozobralo obsah zakladajúcej listiny na strane dva rozhodnutia, resp. aj oprávnenie žalobcu konať vo vlastnom mene a podávať vo vlastnom mene súdne návrhy za Mesto Trnava mimo iné aj o privolenie k výpovedi z nájmu bytu. Rovnako aj rozhodnutie 10Co/113/2011-174 zo dňa 12.06.2012, ktoré rovnako riešilo uvedenú otázku a uložilo

súdu skúmať vecnú stránku veci. Súd teda kúmal platnosť podanej výpovede z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného, a to či bola daná oprávnene pre neplatenie nájomného, a teda či bol naplnený výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný neplatil riadne a včas nájomné po dobu dlhšiu ako tri mesiace (viď č.l. 4 pôvodného súdneho spisu), a teda výpoveď bola daná žalovanému oprávnene a je platná. Následne sa súd zameral na skutočnosť, či sú naplnené dôvody, podľa § 712b OZ, a či do súčasnosti trvajú. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania má preukázané, že žalovaný poberá starobný dôchodok vo výške 235,40 eur od 01.01.2018 a vdovecký dôchodok vo výške 59,20 eur, dôchodok celkom v sume 294,60 eur. Žalovaný poberal v roku 2017 dôchodky v celkovej výške 283,80 eur mesačne a v roku 2016 vo výške 273,30 eur. Podľa svedeckej výpovede jeho dcéry na pojednávaní dňa 08.03.2018 žalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojími plnoletými a zarábajúcimi deťmi striedavo podľa svojho uváženia. Vzľadom na to má súd za to, že v súčasnosti už nie sú naplnené dôvody pre to, aby bol posúdený žalovaný ako osoba v hmotnej núdzi, nakoľko má príjem prevyšujúci sumu životného minima (do 30.06.2017 to bola suma 198,09 eur a v súčasnosti je to suma 199,48 eur), keďže suma dôchodku je vyššia, v roku 2018 poberá 294,60 eur a v roku 2017 sumu 283,80 eur. Súd posudzoval životné minimum a hmotnú núdzu podľa aktuálne platných právnych predpisov za súčasného stavu, resp. po roku 2013. Súd konštatuje, že rozhodujúci je súčasný stav v dobe vydania rozhodnutia, pričom v tomto čase žalovaný v hmotnej núdzi nie je resp. uvedené nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti. Súd poukazuje na závery Krajského súdu v Trnave, ktorý uvedenú otázku posúdil tak, že: „ustanovenie § 712b O. z. v znení platnom a účinnom do 31. augusta 2001 vrátane však zakazuje súdu privoliť k výpovedi z nájmu, ak nastane skutočnosť predpokladaná v hypotéze takejto právnej normy, teda stav ocitnutia sa nájomcu a jeho domácnosti bez ich vlastného zavinenia v hmotnej núdzi a to až do času, kým sa takáto hmotná núdza neodstráni (pričom aj v tomto prípade, teda pri úvahách o odstránení stavu hmotnej núdze či opaku takejto skutočnosti, treba odstránením rozumieť taký jav u všetkých členov domácnosti a to bez ohľadu na zjavne nenáležité použitie zákonodarcom v diskutovanej súvislosti prisvojovacieho zámena „jeho“, evokujúceho dojem, žeby sa tu skúmať mali len pomery samotného nájomcu). Kým ocitnutím sa v hmotnej núdzi treba nepochybne rozumieť už stav existujúci tu v čase vzniku výpovedného dôvodu, spočívajúceho v neplatení nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu po zákonom určený čas (keďže záujem na prípadnom eliminovaní takéhoto dôvodu a obraznom vyrazení prenajímateľovi zbrane z ruky predpokladá existenciu finančných prostriedkov spôsobilých na úhradu dlhu a ak týchto niet už v čase rozhodovania sa prenajímateľa, či pristúpi k výpovedi z nájmu, ochota nájom nevypovedať sa javí pomerne iluzórnou) a aj identifikácia okruhu osôb spadajúcich do skupiny označenej v zákone „nájomca a jeho domácnosť“ je nutná k rovnakému času (ako pre použitie aj v tomto prípade slovesa v čase minulom, tak aj preto, aby sa tu zamedzilo pokusom o „obohacovanie“ domácnosti nájomcu osobami bez príjmov s cieľom uplatnenia zákonom ustanovenej ochrany aj tam, kde na to neexistuje legitímny dôvod, teda najmä tam, kde v čase vzniku výpovedného dôvodu osoby s nájomcom spolu trvale nežijúce nemali dôvod napĺňať ani druhý zákonom ustanovený definičný znak domácnosti, čiže spoločne uhrádzať aj náklady na svoje potreby - tie bytové z toho nevynímajúc), slovné spojenie „kým sa hmotná núdza neodstráni“ mimo akúkoľvek pochybnosť nejde vykladať inak než ako podržanie (zákonodarcom) imaginárnej ochrannej ruky nad hmotne núdznym nájomcom a členmi jeho domácnosti, ktorí sa do tohto (i pre nich zaiste neželaného) postavenia dostali bez vlastnej viny po celý čas trvania takéhoto stavu (tu rozumej v celom období od času vzniku výpovedného dôvodu až po čas rozhodovania sa súdu, ako so žalobou požadujúcou privolenie k výpovedi z nájmu naloží). Predmetom posudzovania súdu pritom samozrejme ostáva, čo treba rozumieť odstránením stavu hmotnej núdze, pričom vo vzťahu k tomuto aspektu problému možno podotknúť, že tu nepochybne účelom vykladanej a aj v tejto konkrétnej veci sa majúcej použiť úpravy je istá trvalosť stavu (umožňujúca takrečené pozviechanie sa), tá však na druhej strane môže byť len jednorazová (čím treba rozumieť, že ak sa kedykoľvek po vzniku výpovedného dôvodu stav hmotnej núdze odstránil, nemožno už uvažovať o tom, žeby mohlo mať zákonom predpokladané účinky jeho prípadné prinavrátenie)“. Súd sa z uvedenými závermi plne stotožňuje a citoval ich preto, lebo má za to, že vyjadrujú podstatu tohto prípadu, kde v minulosti hmotná núdza existovala (preukázané rozhodnutiami o poskytnutí dávky v hmotnej núdzi), avšak v súčasnosti už tento stav pominul, a preto súd nemôže žalovaného chrániť, ale musí žalobe vyhovieť. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti o privolenie z nájmu bytu. Súd súčasne v súlade so zákonom určil čas skončenia nájomného pomeru k bytu, nakoľko de iure tento do súčasnosti trvá. Rovnako súd uložil povinnosť žalobcovi zabezpečiť náhradné ubytovanie v súlade s príslušnými citovanými zákonnými ustanoveniami 711 ods. 2 a 712a ods. 2 OZ. Vzhľadom na výnimočnosť situácie súd uložil lehotu na plnenie pre žalobcu 60 dní, nakoľko zákon s takouto situáciou nepočítal. Súd neuložil žalovanému povinnosť byt vypratať, nakoľko uvedený výrok by bol nevykonateľný, keďže žalovaný už byt

dávno vypratal. Súd uložil povinnosť zabezpečiť žalovanému žalobcom náhradné ubytovanie v lehote 60 dní v záujme naplnenia cieľa zákona, pričom ak by mal žalovanému uložiť aj vypratanie, fakticky by stanovil nevykonateľné rozhodnutie, v ktorého dôsledku by boli poškodené práva žalovaného, ktorý v súčasnosti má právo na náhradné ubytovanie. V prvom zmeňujúcom rozhodnutí Krajského súdu tento uložil povinnosť zabezpečiť náhradný byt, avšak od uvedeného času už v spoločnej domácnosti nežijú osoby, ktoré by odôvodňovali priznanie takéhoto nároku, resp. uvedené žalovaný nepreukázal, na čo bol povinný. Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko žalobca v tejto časti žalobu nevzal späť, súd v časti o vypratanie žalobu zamietol, nakoľko by bol takýto výrok nevykonateľný, a na druhej strane priznal právo žalovanému na náhradné ubytovanie, ktoré je mu povinný žalobca zabezpečiť. Súd k otázke preukazovanie hmotnej núdze zastáva ten názor, že tento stav bol povinný preukázať žalovaný, a to od použitia tejto obrany až do rozhodnutia súdu. Súd rovnako ako vyššie poukazuje na odôvodnenie ostatného zrušujúceho rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje a na vec nahliada rovnako: „Súhlasiť síce nešlo s interpretáciou dôkazného bremena, ponúkanou odvolaním (keďže stav hmotnej núdze a aj nedostatok vlastného zavinenia na ňom sú povinné preukazovať osoby hodlajúce toto použiť na vlastnú ochranu a teda v opisovanej procesnej situácii žalovaní v pozícii nájomcov alebo členov domácnosti nájomcu, usilujúcich sa odvrátiť riziko predstavované možnosťou vyhovenia žalobe prenajímateľa o privolenie k výpovedi z nájmu, kým naopak úlohou žalujúceho prenajímateľa je snažiť sa dôkazy na podporu tvrdení procesného súpera vyvrátiť a prípadne poskytnúť iné, nasvedčujúce tomu, že tu o stav hmotnej núdze, resp. o stav ešte trvajúci nejde), v svetle vyššie podaného výkladu sa ale musela prejaviť absencia skutkových zistení i naozaj pádnych argumentov v odôvodnení rozsudku, presviedčajúcich celkom konkrétnym (a takpovediac rukolapným) spôsobom, že tu nielen v čase pristúpenia prenajímateľom k výpovedi z nájmu, ale aj v období potom a to s trvaním až do vyhlásenia tentoraz napadnutého rozsudku stav hmotnej núdze nájomcov aj všetkých členov ich domácnosti bez vlastného zavinenia ktorejkoľvek z takýchto osôb trval.“ Súd má za to, že trvanie hmotnej núdze u žalovaného po roku 2013 nebola preukázaná, pričom na toto žalovaný bol povinný, pričom ak tak nevykonal, súd nemohol jeho obranu vyhodnotiť ako dôvodnú, keďže žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Súd neskúmal spätne čas, kedy prvýkrát nastal stav, kedy žalovaný nebol v hmotnej núdzi, nakoľko uvedené považoval za neúčelné a nehospodárne, ktoré by nemohlo zmeniť výsledok konania vzhľadom na súčasný stav. Súd nevykonal dokazovanie na vypočutie žalovaného, nakoľko má za to, že tento bol riadne predvolaný súdom (dokonca ho upozornil aj právny zástupca na termín), pričom tento sa nedostavil bez ospravedlnenia na termín pojednávania. Vzhľadom na uvedené, preto súd navrhovaný dôkaz vyhodnotil ako nedôvodný a návrh na jeho vykonanie zamietol, nakoľko jeho vykonanie si zmaril žalovaný sám. Súd v súvislosti s argumentáciou strany žalovaného, že tento nie je spôsobilý na právne úkony, uvádza, že takúto argumentáciu musel vyhodnotiť ako nedôvodnú, keďže nebola ničím podložená, ani preukázaná, pričom súd v tomto konaní v zásade nie je oprávnený hĺbkovo skúmať takúto otázku. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne - dcéry žalovaného a jej názoru, že otec nie je spôsobilý na právne úkony(resp. sú tam pochybnosti), pričom uvedené odvodzuje od analfabetizmu, hluchoty a nekomunikácie, musí súd konštatovať, že tak analfabetizmus, hluchota a ani nekomunikácia nie sú primárne dôvodom zníženej spôsobilosti na právne úkony, ale skôr prejavu osobnosti, ktorý sa v dôsledku uvedených hendikepov môže tak javiť. Súd vychádzal zo svedeckej výpovede svedkyne, že žalovaný sa pohybuje slobodne, súrodenci, ktorí s ním žijú rešpektujú jeho vôľu a názory (na pohyb a pobyt) a teda podľa názoru súdu je žalovaný spôsobilý na právne úkony. To, že sa nerozhoduje podľa vôle bezprostredného okolia, ale koná si podľa seba nemožno pričítať nespôsobilosti, ale naopak spôsobilosti na právne úkony, keď žalovaný si vie zabezpečiť životný priestor. Súd súčasne posudzoval túto časť svedeckej výpovede dcéry s ohľadom na to, že všetky jej informácie sú sprostredkované, pričom bezprostredný kontakt s otcom žalovaným mala len 2-3 krát za ostatné roky, čo pri ich nie ideálno vzťahu nemusí viesť k vrelej reakcii zo strany žalovaného ako otca. Vzhľadom na uvedené súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca bol ako účastník úspešnejší v konaní, pričom súd jeho neúspech vyhodnotil na 25% v časti zamietnutého vypratania). Súd posúdil žalobu ako v podstate štyri nároky: 1) privolenie k výpovedi, b) určenie konca platnosti nájomnej zmluvy, c) vypratanie, d) náhradné ubytovanie. Vo zvyšku bol úspešný, čo do ostatných výrokov. Hrubý úspech žalobcu predstavuje 75% a úspech žalovaného 25%, čiže čistý úspech žalobcu je 50%. Súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 50%. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).