Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-11-2022.pdf
PDF · 113.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Adrianou Tomrecaj, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. U. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 20.04.2022, takto
rozhodol:
obžalovaný
U. U., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., prechodne bez prihlásenia A., Q. XXXX/XX, t.č. od XX.XX.XXXX vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS M.,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
od presne nezistenej doby roku 2019 do 16.09.2021 na bližšie nezistených miestach v okrese Topoľčany a v meste Sereď, pre vlastnú potrebu, ako aj za účelom ďalšej distribúcie a získania finančného prospechu, si neoprávnene bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR zadovažoval nezistené množstvá omamných a psychotropných látok, najmä drogy zvané ,,heroín“ a „pervitín“ od neznámych osôb, ktoré drogy prechovával pri sebe v A. v mieste bydliska na E. Q. XXXX/XX tieto sčasti použil pre vlastnú potrebu a sčasti následne po telefonickom dohovore tieto predával v meste A. a v jeho širšom okolí a to heroín v rôznych množstvách a za rôznu finančnú hotovosť, pervitín spravidla za sumu 10 eur za obvykle jednorazovú dávku, prípadne bezodplatne poskytol užívateľom D. I., nar. XX.XX.XXXX, S. T., nar. XX.XX.XXXX, A. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. S., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX, v prípade osôb D. I. a S. T. vedel, že ide o osoby, ktoré sa liečili z drogovej závislosti, pričom uvedeného konania sa dopustil po tom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T 155/2011 zo dňa 16.11.2011, v ten deň právoplatným uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom heroín (diacetylomorfin) je v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení, zaradený do I. skupiny omamných látok, a metamfetamín je v zmysle citovaného zákona zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a :
neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku, spáchal čin, a už bol za taký čin odsúdený, pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,
t ý m s p á c h a l :
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.
Za t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu ukladá trest prepadnutia vecí, a to:
- Mobilný telefón značky Motorola, čiernej farby, vyklápací, s nalepeným bielym papierom s poznačením čísla XXXX XXX XXX,
- Mobilný telefón značky ZTE, čiernej farby, ošúchaný zadný kryt nezisteného IMEI. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Topoľčanoch sp. zn. Pv 250/21/4406, prejednal Okresný súd Topoľčany trestnú vec proti obžalovanému U. U. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku MUDr. V. F. č. 126/2021 a listinných dôkazov založených v spise.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný U. U. na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste a o ochrannom opatrení.
Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu, pričom v rámci takto vykonávaného dokazovania bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný MUDr. V. F., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého záverov
vyplývalo, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel takou duševnou chorobou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Trpel kombinovanou závislosťou, ktorá spomenuté schopnosti nijako nelimitovala. Obžalovaný v čase spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedel svoje konanie ovládať. Obžalovaný v čase spáchania skutku nebol po celý čas pod vplyvom alkoholu či iných psychotropných látok a v čase keď bol pod vplyvom psychoaktívnych látok, nemalo to žiadny vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Pamäťové schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku boli plne zachované. U obžalovaného ide o chorobný vzťah (závislosť) voči viacerým psychoaktívnym látkam (alkohol, opioidy, psychostimulanciá
- metamfetamín, kanabinoidy). Rozsah ich užívania však nebolo možné znalcom objektivizovať. U obžalovaného neboli zistené psychické ani somatické zmeny závažnejšieho charakteru, ktoré by boli spôsobené užívaním omamných a psychotropných látok, alkoholu alebo iných návykových látok. Rozvinutá chronifikovaná kombinovaná závislosť obžalovaného podľa znalca súvisí s charakterom spáchaného skutku, ale o tejto súvislosti mal však obžalovaný plnú schopnosť vedieť. Obžalovaný je závislý od viacerých psychoaktívnych látok po obdobie mnohých rokov, pričom v jeho prípade ide o chronické štádium závislosti. Znalec však nezistil u obžalovaného taký stupeň závislosti, ktorý by znižoval alebo celkom potláčal jeho schopnosť zdržať sa svojho konania v dobe pred spáchaním skutku. Aktuálne obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania, účel trestného postihu aj prípadné uloženie trestu. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Znalec však neodporučil uložiť obžalovanému žiadne liečenie, nakoľko obžalovaný nie je ku žiadnej liečbe motivovaný, a preto by liečba u neho nemohla naplniť svoj účel.
Z výsledkov laboratórnych vyšetrení, správy Svet zdravia Nemocnica A. a zápisu z dychovej skúšky vyplývalo, že v čase zadržania obžalovaný mal vo vzorke moču pozitívny výsledok na amfetamín, metanfetamín, morfín a cannabis, nebol pod vplyvom alkoholu a pri príchode na urgentný príjem bol obžalovaný agresívny, nespolupracoval a mal ústa plné drog, pričom ústa silno zatínal. Vzhľadom na priame ohrozenie života udusením alebo predávkovaním boli zo strany zdravotníkov realizované život zachraňujúce úkony.
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, priložených fotografií, zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie, zo zápisnice o odňatí veci a z odborného vyjadrenia vyplývalo, že pri domovej prehliadke vykonanej na adrese prechodného pobytu obžalovaného bez prihlásenia boli vydané veci a to: mobilný telefón značky Motorola, čiernej farby, vyklápací, s nalepeným bielym papierom s poznačením čísla XXXX XXX XXX, zošit A5 s plast doskami s obsahom telefónnych čísiel, SIM karta za „4“ nezisteného čísla, plastové puzdro ružovej farby s obsahom 1 ks blister s označením Nimid s 9 svetložltými tabletkami, 1 blister s označením LINKOCIN so 7 bielymi tabletkami, jedna zašúľaná cigareta, jedna kovová lyžička, plastový sáčok s obsahom neznámej kryštalickej látky, jeden plastový obal s ihlou a plastová krabička s nezisteným počtom SIM kariet (zalepené). Pri obhliadke miesta činu na autobusovej stanici na ul. M. D. v A. bol zaistený plynový zapaľovač zelenej farby, a následne boli obžalovanému príkazom vyšetrovateľa Policajného zboru odňaté veci, a to mobilný telefón značky ZTE, čiernej farby, ošúchaný zadný kryt neisteného IMEI, vrecko s nápisom CAMEL, žltej farby s tabakom a s cigaretovými filtrami a SIM karta TESCO. Na základe odborného vyjadrenia súd zistil, že mobilný telefón značky Motorola bol ohodnotený na sumu 20 eur a mobilný telefón značky ZTE bol ohodnotený na sumu 50 eur.
Zo správ o povesti a k osobe obžalovaného, teda z rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 2T/155/2011-267 zo dňa 16.11.2011, zo skráteného výpisu klienta, zo správy o povesti Mesto A., z lustrácie ISP-Poldat, z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, z evidencie zbraní a zbrojných preukazov, z evidencie motorových vozidiel, z avíza, z hodnotenia z výkonu väzby, z lustrácie v sociálnej poisťovni, z odpisu registra trestov, z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a z lustrácie v v evidencií Zboru väzenskej a justičnej stráže, súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ len jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 2T/155/2011-267 zo dňa 16.11.2011, právoplatným dňa 16.11.2011, kedy súd schválil dohodu o vine a treste a uznal obžalovaného vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a
ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky. Z výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 26.05.2016 so skúšobnou dobou 3 (tri) roky, v ktorej sa osvedčil dňa 15.05.2020. Z nariadeného ochranného liečenia bol obžalovaný prepustený dňa 17.04.2018. Toho času je obžalovaný vo výkone väzby, od 16.09.2021 19:17 hod. na základe uznesenia Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2Tp/44/2021 zo dňa 18.09.2021, právoplatný v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tpo/63/2021 zo dňa 07.10.2021 v tejto trestnej veci. Väzbu vykonáva obžalovaný v štandardnom režime od 18.09.2021, správanie a vystupovanie má na požadovanej úrovni, pokyny a príkazy príslušníkov rešpektuje a plní, konflikty medzi spoluobvinenými neboli zaznamenané, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, zásady ústrojovej disciplíny, úpravy zovňajška a hygieny má osvojené a v osobných veciach si udržiava poriadok. Pracovne zaradený doposiaľ nebol, z dôvodu nedostatku pracovných možností, a disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. V mieste pobytu nebol obžalovaný riešený Komisiou verejného poriadku a v evidencií priestupkov Mestskej polície Topoľčany ma evidovaný len jeden záznam zo dňa 29.01.2021. Doposiaľ sa obžalovaný dopustil 4 (štyroch) priestupkov, ktoré boli všetky vyriešené blokovými pokutami. Obžalovaný nie je držiteľom zbrane ani zbrojného preukazu, nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a nie je a ani nebol zamestnaný.
Vo vyjadrení obžalovaného doručeného súdu dňa 19.04.2022 obžalovaný opísal svoj doterajší život aj s problémami, ktoré ho doposiaľ zasiahli do takej miery, že sa stal závislým na omamných a psychotropných látkach a dopúšťal sa protiprávneho a spoločenský nevhodného správania v dôsledku užívania drog. Je živený rodičmi, má množstvo exekúcií, stratil zamestnanie a rodičom rozpredal množstvo osobných vecí za účelom získania finančných prostriedkov na kúpu drog. Obžalovaný vo vyjadrení uviedol, že na hlavnom pojednávaní chce urobiť vyhlásenie o svojej vine, nakoľko si bol vedomí svojich činov, no svoje konanie odôvodňoval svojou chorobnou závislosťou, ktorá si vyžaduje liečenie a nie výkon trestu a zároveň upozorňoval súd na neprimerane vysokú trestnú sadzbu ktorá mu za spáchanie žalovaného trestného činu hrozí v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Tiež bolo preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu a, že skutok spáchal obžalovaný U. U..
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti obzvlášť závažného zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 2 Trestného zákona) na 10 rokov až 15 rokov.
Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky (podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve tri roky (podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné obžalovanému uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.
Pri úvahách týkajúcich sa výšky ukladaného trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, ako aj na okolnosti spáchania skutku, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade na obdobie približne dvoch rokov, počas ktorých obžalovaný obchodoval s drogami. Nemej dôležitým je aj rozsah jeho trestnej činnosti, aj s prihliadnutím na počet osôb, ktorým drogy predával. Tieto okolnosti sú už ale subsumované do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu kladeného obžalovanému za vinu. Obžalovaný je na základe psychologického posúdenia chronicky závislý na viacerých psychoaktívnych látkach po obdobie mnohých rokov. Táto závislosť však nemala žiadny forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. Obžalovaný si bol počas celej doby páchania skutku plne vedomý nezákonnosti, ako aj spoločenskej nebezpečnosti svojho konania, obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že už bol v minulosti súdne trestaný za rovnakú trestnú činnosť, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia ochranného liečenia a ochranného dohľadu po výkone trestu odňatia slobody nemalo na obžalovaného požadovaný výchovný vplyv, ktorý by mu zabránil v opakovaní tak závažnej trestnej činnosti.
Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona
a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne trestný čin oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona), a že obžalovaný svojim vyhlásením, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku súdu napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti keďže súd nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom viny obžalovaného (§ 36 písm. n) Trestného zákona). Páchateľ nemusí bezpodmienečne napomáhať od začiatku všetkým orgánom činným v trestnom konaní, keďže vzhľadom na kontradiktórnosť trestného konania je ťažisko dokazovania v konaní pred súdom, a preto má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Obžalovanému nemožno pričítať v jeho neprospech skutočnosť, že v prípravnom konaní realizoval svoje ústavné právo a odmietol k veci vypovedať. Súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, nakoľko na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného nemohol súd prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, keďže predchádzajúce odsúdenie zakladá jeden zo zákonných znakov tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a jeho duplicitné zohľadnenie ako priťažujúcej okolnosti je neprípustné. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností v pomere 2:0, a preto v súlade s § 38 odsek 3 Trestného zákona súd hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (15 rokov) znížil o jednu tretinu (t.j. o 20 mesiacov) a trest ukladal v rámci takto upravenej trestnej sadzby, teda v rozmedzí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiace.
Vo výroku o vine (z pohľadu spôsobu ustálenia skutku aj jeho právnej kvalifikácie) označené predchádzajúce odsúdenie v rámci právnej kvalifikácie skutku založilo zákonný znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty aj podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (dikcia „už bol za taký čin odsúdený"). Vzhľadom na zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia v rámci právnej kvalifikácie skutku nie je možné vo výroku o treste identické predchádzajúce odsúdenie zohľadnil ako zákonný dôvod pre aplikáciu § 38 ods. 6 Trestného zákona (dikcia „opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu"), v dôsledku čoho by sa pri ukladaní trestu zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o dve tretiny. Takýmto postupom by súd porušil tzv. zásadu ne bis in idem upravenú v ustanovení § 38 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Súd dôsledne hodnotil osobu páchateľa - obžalovaného, prihliadol na jeho pomery a možnosť jeho nápravy, keďže ide stále o relatívne mladého človeka, ktorý po vykonaní trestu, vrátane programu resocializácie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, bude mať možnosť zmeniť spôsob života a vyvarovať sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody konaniu obdobného charakteru. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a dosiahnutie účelu trestu postačuje aj trest uložený na úplne spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 rokov.
Sud v tomto prípade nevzhliadol u obžalovaného významné výnimočné okolností, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona a oprávňovali by súd na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. U obžalovaného neboli splnené zákonné predpoklady na takýto postup hlavne preto, že už v minulosti sa obžalovaný dopustil totožnej drogovej trestnej činnosti za ktorú mu bol právoplatne uložený trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a napriek tomu tento trest neviedol obžalovaného k prevýchove, keďže sa opätovne dopustil rovnakej trestnej činnosti. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj zistenú závislosť obžalovaného od viacerých psychoaktívnych látok, ktorou obžalovaný ospravedlňoval svoje konanie. Preto nie je možné konštatovať, že by trest uložený obžalovanému v rámci vyššie uvedenej trestnej sadzby bol pre neho neprimerane prísny oproti iným páchateľom obdobného skutku a že by súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval trest kratšieho trvania.
Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu súd aplikoval § 48 ods. 2 písm. b) a ods. 4 Trestného zákona a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd nezaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, napriek tomu, že ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu preto, že je súd toho názoru, že s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
obžalovaného, bude náprava obžalovaného v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia lepšie zaručená. Po náležitom posúdení osoby obžalovaného, možností jeho nápravy, ako aj v súlade s návrhom prokurátora na hlavnom pojednávaní, súd v súlade s princípom individualizácie trestu rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia.
Obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia vecí, a to dvoch mobilných telefónov opísaných vo výroku o treste, nakoľko tieto boli použité na spáchanie trestného činu, čo vyplývalo jednak z povahy vecí, ich vlastností a účelu požitia, ako aj z popisu skutku, keď sa mal obžalovaný prostredníctvom týchto telefónov kontaktovať s osobami, ktorým drogy predával.
Obžalovanému súd obligatórne uložil ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko ho súd uznal vinným za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento ochranný dohľad súd uložil vo výmere 3 roky, keďže predchádzajúci ochranný dohľad uložený obžalovanému vo výmere 2 roky nezabezpečil dovŕšenie nápravy obžalovaného tak, aby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život.
Podľa názoru súdu je uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona tak v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplýva- nia na ostatných členov spoločnosti z hľadiska generálnej prevencie. Súd považoval najmä vzhľadom na okolnosti predmetnej veci (neliečenú závislosť obžalovaného a opakované páchanie trestnej činnosti) uloženie tohto trestu odňatia slobody za primerané, nakoľko bolo zrejmé, že predchádzajúce odsúdenie, nemalo na obžalovaného požadovaný výchovný vplyv, neviedlo k jeho prevýchove a nezabránilo mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.