Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-58-2016.pdf
PDF · 146.56 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/58/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu F., zastúpeného P. proti žalovanej Y., zastúpenej U., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa26. novembra 2015, č.k. 16C/161/2013-449, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal položku č. 1/ - jednoizbový byt č. X na T. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v k.ú. W., zápis v LV č. XXXX a podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, o veľkosti podielu 4413/24000 v hodnote 15.500 Eur, položku č. 2 - umývačku riadu Zanussi v hodnote 400 Eur, položku č. 3- elektrickú rúru Whirlpool v hodnote 330 Eur, položku č. 4 - varnú dosku Gorenje v hodnote 350 Eur, položku č. 5 - chladničku Whirlpool v hodnote 120 Eur, položku č. 6 - rýchlovarnú kanvicu Sencor v hodnote 8 Eur, položku č. 7 - 6 ks stoličiek v hodnote spolu 150 Eur, položku č. 8 - obývaciu stenu prírodnú v hodnote 100 Eur, položku č. 9 - stôl v obývačke v hodnote 50 Eur, položku č. 10 - televízor Philips v hodnote 50 Eur, položku č. 11 - reprosúpravu 6 ks Sencor v hodnote 30 Eur, položku č. 12- notebook Acer v hodnote 370 Eur, položku č. 14 - rohovú sedačku béžovú v hodnote 250 Eur, položku č. 15 - sklenenú skriňu v hodnote 30 Eur, položku č. 16 - 2 ks detské válendy v hodnote 250 Eur, položku č. 18 - skriňu v hodnote 300 Eur, položku č. 19 - manželskú posteľ v hodnote 300 Eur, položku č. 20 - komodu v hodnote 200 Eur, položku 21 - 2 ks matrace v hodnote 200 Eur, položku č. 22 - botník v hodnote 30 Eur, položku 23 - osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1,4 Tdi F. XXX B. v hodnote 3.200 Eur, položku č. 26 - DVD rekordér Philips v hodnote 150 Eur, položku č. 30 - fritovací hrniec v hodnote 20 Eur, položku č. 32 - práčku Whirlpool v hodnote 150 Eur, položku č. 33 - digestor v hodnote 20 Eur, položku č. 34 - rádio v kuchyni v hodnote 20 Eur, položku č. 36 - zrkadlo v chodbe v hodnote 10 Eur, položku č. 35 - odšťavovač Philips v hodnote 50 Eur, položka č. 37 - fotoaparát Panasonic v hodnote 50 Eur, položka 38 - kamera Sony v hodnote 200 Eur, t. j. veci spolu v hodnote 22.888 Eur. Žalovanej z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva položku č. 13 - tlačiareň Epson farebnú v hodnote 60 Eur, položku č. 24 - eliptikal v hodnote 100 Eur, položku č. 25
- DVD prehrávač Sencor v hodnote 50 Eur, položku č. 27 - hriankovač v hodnote 5 Eur, položku č. 28 - sendvičovač v hodnote 5 Eur, t. j. veci spolu v hodnote 220 Eur. Žalobcovi uložil povinnosť vydať žalovanej hnuteľné veci patriace do jej výlučného vlastníctva, a to položku č. 17 - zariadenie detskej izby, a to 2 ks skrine (skriňa so zásuvkami a skriňa s otvorenými poličkami), komodu, skrinku na stenu s poličkami nadobudnuté v roku 2008, položku č. 29 - kuchynský robot Moulinex nadobudnutý v roku 2004, položku č. 42 - kuchynskú linku so stolom nadobudnuté v roku 2012, položku č. 43 - obedovú súpravu sadu hnedú nadobudnutú v roku 2002, položku č. 44 - obedovú súpravu sadu
bielu nadobudnutú v roku 2002, položku č. 45 obedovú súpravu - sadu bielo kvetovanú nadobudnutú v roku 2002, položku č. 46 - žehličku ETA nadobudnutú v roku 2002, položku č. 47 - kuchynský príbor nadobudnutý v roku 2002, položku č. 48 - čierny zapekací hrniec nadobudnutý v roku 2010, položku č. 49 - 5 ks zapekacích misiek, bábovkovú formu, modré sklenené misy na šaláty 5 ks, všetko nadobudnuté v roku 2002, položku č. 50 - ručný mixér ETA s príslušenstvom nadobudnutý v roku 2002, položku č. 51 - súpravu kuchynských hrncov nadobudnutú v roku 2002, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaplatiť žalovanej 9.969,30 Eur, a to v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet vedený v X. súdny poplatok každému vo výške 346,50 Eur, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania na účet tamojšieho súdu každému vo výške 15,14 Eur, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.463,03 Eur, na účet zástupkyne žalovanej, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom, tamojšieho súdu, č. k. 9P/72/2012-190 zo dňa 15.05.2013, maloleté deti - I. P., nar. XX.XX.XXXX a Y. P., nar. XX.XX.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ich výživu mesačne sumou spolu vo výške 200 Eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v časti o rozvode dňa 19.06.2013.
3. V priebehu súdneho konania sa strany sporu dohodli na rozsahu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na ich zostatkových hodnotách, pričom položku č. 2 - umývačku riadu Zanussi v hodnote 400 Eur, položku č. 3 - elektrickú rúru Whirlpool v hodnote 330 Eur, položku č. 4- varnú dosku Gorenje v hodnote 350 Eur, položku č. 5 - chladničku Whirlpool v hodnote 120 Eur, položku č. 6 - rýchlovarnú kanvicu Sencor v hodnote 8 Eur, položku č. 7 - 6 ks stoličiek v hodnote spolu 150 Eur, položku č. 8 - obývaciu stenu prírodnú v hodnote 100 Eur, položku č. 9 - stôl v obývačke v hodnote 50 Eur, položku č. 10 - televízor Philips v hodnote 50 Eur, položku č. 11 - reprosúpravu 6 ks Sencor v hodnote 30 Eur, položku č. 12- notebook Acer v hodnote 370 Eur, položku č. 14 - rohovú sedačku béžovú v hodnote 250 Eur, položku č. 15 - sklenenú skriňu v hodnote 30 Eur, položku č. 16 - 2 ks detské válendy v hodnote 250 Eur, položku č. 18 - skriňu v hodnote 300 Eur, položku č. 19 - manželskú posteľ v hodnote 300 Eur, položku č. 20 - komodu v hodnote 200 Eur, položku 21 - 2 ks matrace v hodnote 200 Eur, položku č. 22 - botník v hodnote 30 Eur, položku 23 - osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1,4 Tdi F. XXX B. v hodnote 3.200 Eur, položku č. 26 - DVD rekordér Philips v hodnote 150 Eur, položku č. 30 - fritovací hrniec v hodnote 20 Eur, položku č. 32
- práčku Whirlpool v hodnote 150 Eur, položku č. 33 - digestor v hodnote 20 Eur, položku č. 34 - rádio v kuchyni v hodnote 20 Eur, položku č. 36 - zrkadlo v chodbe v hodnote 10 Eur, obaja zhodne navrhli prikázať žalobcovi a položku č. 13 - tlačiareň Epson farebnú v hodnote 60 Eur, položku č. 24 - eliptikal v hodnote 100 Eur, položku č. 25 - DVD prehrávač Sencor v hodnote 50 Eur, položku č. 27 - hriankovač v hodnote 5 Eur, položku č. 28 - sendvičovač v hodnote 5 Eur obaja zhodne navrhli prikázať žalovanej. Zhodli sa i na tom, že veci - položku č. 43 - obedovú súpravu sadu hnedú nadobudnutú v roku 2002, položku č. 44 - obedovú súpravu sadu bielu nadobudnutú v roku 2002, položku č. 45 obedovú súpravu
- sadu bielo kvetovanú nadobudnutú v roku 2002, položku č. 46 - žehličku ETA nadobudnutú v roku 2002, položku č. 47 - kuchynský príbor nadobudnutý v roku 2002, položku č. 48 - čierny zapekací hrniec nadobudnutý v roku 2010, položku č. 49 - 5 ks zapekacích misiek, bábovkovú formu, modré sklenené misy na šaláty 5 ks, všetko nadobudnuté v roku 2002, položku č. 50 - ručný mixér ETA s príslušenstvom nadobudnutý v roku 2002, položku č. 51 - súpravu kuchynských hrncov nadobudnutú v roku 2002, patria do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže ich žalovaná nadobudla ako svadobný dar a žalobca súhlasil s ich vydaním žalovanej.
4. Sporné položky zostali položka č. 1 - jednoizbový byt č. X na T. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v k.ú. W., zápis v LV č. XXXX, položka č. 17 - zariadenie detskej izby, položka č. 29 kuchynský robot Moulinex, o ktorom žalovaná tvrdila, že zostal u žalobcu, s čím žalobca nesúhlasil, položka č. 35 odšťavovač Philips, položka č. 37 fotoaparát Panasonic, položka č. 38 - kamera Sony, u ktorých posledných troch položiek sa strany sporu dohodli na ich zostatkových hodnotách, odšťavovač a fotoaparát v hodnote po 50 Eur a kamera v hodnote 200 Eur, avšak podľa vyjadrenia žalobcu si ich zobrala žalovaná a podľa vyjadrenia žalovanej zostali v byte u žalobcu. Sporná medzi stranami sporu zostala i položka č. 39 - 2 ks plastové
okná do garáže, o ktorých žalovaná tvrdila, že patria do BSM, žalobca tvrdil, že nepatria do BSM a patria do vlastníctva jeho otca, položka č. 40 - príklepová vŕtačka, položka č. 41 - vŕtačka - uťahovačka, o ktorých žalovaná tvrdila, že patria do BSM, žalobca tvrdil, že patria do výlučného vlastníctva jeho otca a ďalej položka č. 42 - kuchynská linka a stôl (pôvodne zahrnutý tiež pod pol. č. 7), ktoré veci zostali v trojizbovom byte, ktorý majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve, o ktorých hnuteľných veciach žalovaná tvrdila, že patria do jej výlučného vlastníctva a žalobca tvrdil, že patria do BSM . Sporné taktiež bolo, či žalobca má nárok na náhradu toho, čo zo svojho výlučného vlastníctva vynaložil na spoločný majetok strán sporu, a to konkrétne žalobcom tvrdenú sumu vo výške 170.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte 5.642,97 Eur, ktorú mu podľa neho darovali jeho rodičia na zaplatenie kúpnej ceny jednoizbového bytu a ďalej zohľadnenie vložených investícií, teda finančných prostriedkov žalobcu, ktoré mu darovali jeho rodičia, na rekonštrukciu jednoizbového bytu, teda investície spolu v hodnote 2.729,39 Eur, z toho na zakúpenie okien 1.054,39 Eur a rekonštrukciu kúpeľne 1.675 Eur.
5. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania v súvislosti so spornou položkou č. 1 - jednoizbovým bytom č. X v bytovom dome súp. č. XXX, zápis v LV č. XXXX v k.ú. W. dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetný jednoizbový byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť kupovali za trvania manželstva, obaja boli účastníkmi kúpnej zmluvy z 13.08.2008. V konaní nebolo presvedčivo preukázané, že na kúpu predmetného bytu použil žalobca výlučne jeho finančné prostriedky, ktoré získal darom od svojich rodičov. V predžalobnej výzve z 05.11.2013 žalobca tvrdil, že byt patrí do BSM a neuvádzal skutočnosť, že by mu na zaplatenie kúpnej ceny za byt darovali finančné prostriedky jeho rodičia. V uvedenej výzve žiadal len zohľadnenie nákladov na rekonštrukciu, ktorú platili jeho rodičia ako výlučný dar pre neho. Taktiež žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.06.2014 tvrdil, že len časť kúpnej ceny bola splatená z finančných prostriedkov, ktoré mu výlučne darovali jeho rodičia (a to z kúpnej ceny 180.000,- Sk suma 170.000,- Sk). Počas konania však bolo preukázané, že kúpna cena bytu bola 170.000,- Sk, pričom žalovaná tvrdila, že uvedené finančné prostriedky na kúpu bytu im požičali rodičia žalobcu, ktoré finančné prostriedky však v nasledujúcom období v celom rozsahu vrátili. I keď v konaní rodičia žalobcu, sestra žalobcu i manžel sestry žalobcu, ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia, vypovedali, že kúpnu cenu na kúpu uvedeného jednoizbového bytu žalobcovi v celom rozsahu darovali rodičia žalobcu, s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti samotným žalobcom v predžalobnej výzve, v žalobe o vyporiadanie BSM, kde tvrdil, že celú kúpnu cenu na byt vo výške 180.000,- Sk mu darovali jeho rodičia a následne na pojednávaní uviedol, že časť z kúpnej ceny platili i zo spoločných finančných prostriedkov, a najmä i s prihliadnutím na vyjadrenie matky žalobcu do zápisnice o pojednávaní v konaní 9P/72/2012 z 16.04.2013, kedy uviedla, že „My sme im (poznámka teda obom účastníkom) predtým darovali jednoizbový byt, opravujem kúpili, potom na ten jednoizbový byt dali peniaze aj oni, ten trojizbový sme im darovali my s manželom.,“ súd vyhodnotil, že predmetná nehnuteľnosť, a to byt č. X v bytovom dome súp. č. XXX v k.ú. W. patrí do BSM strán sporu. Z výpovede žalovanej, jej matky M. W. i brata žalovanej U. W. vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré im poskytli rodičia žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny bytu, boli iba pôžičkou, čomu nasvedčuje i vyjadrenie matky žalobcu do zápisnice o pojednávaní v konaní 9P/72/2012 z 16.04.2013, kedy matka žalobcu uviedla, že na ten jednoizbový byt dali peniaze aj oni, čo nasvedčuje pravdivosti tvrdení žalovanej, že tieto finančné prostriedky rodičom žalobcu vrátili. Uvedenému nasvedčuje i tá okolnosť, že počas manželstva strán sporu rodičia žalobcu darovali obom účastníkom do ich podielového spoluvlastníctva trojizbový byt, pričom ako ekvivalent tohto bezodplatného prevodu neposkytli sestre žalobcu žiadnu protihodnotu, pričom keďže sa sestra žalobcu i rodičia žalobcu vyjadrili, že vždy to, čo dali jednému z detí, dali aj druhému z detí, t. j. žalobcovi i jeho sestre, súdu sa javí nevierohodné, že stranám sporu darovali do podielového spoluvlastníctva trojizbový byt a ešte aj zaplatili kúpnu cenu jednoizbového bytu. Uvedenému nasvedčuje i tá skutočnosť, že v listine z 10.07.2013 (č.l. 133 spisu), ktorou si obaja rodičia žalobcu uplatnili voči žalovanej nárok na vrátenie darovaného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a trojizbovom byte č. X vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX v k.ú. W. uviedli, že 30.05.2012 uzavreli so žalovanou a jej manželom, ich synom, darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej žalovanej a ich synovi darovali do podielového spoluvlastníctva uvedenú nehnuteľnosť, každému v podiele jednej polovice. Okrem toho uviedli nasledovné: „Okrem daru citovaného vyššie sme synovi a žalovanej počas ich manželstva veľakrát pomáhali. Naša pomoc spočívala v tom, že sme ich finančne podporovali, resp. za naše finančné prostriedky sme im zakúpili hnuteľné veci. Náš syn so žalovanou žili dlhodobo v Českej republike. Po ich prisťahovaní sa z Českej republiky na Slovensko sme im v snahe zabezpečiť bývanie darovali nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom daru podľa vyššie uvedenej darovacej zmluvy.“ Z uvedeného teda nevyplýva, že by žalobcovi darovali sumu 170.000,- Sk na kúpu
jednoizbového bytu, doslovne uviedli, že za naše finančné prostriedky sme im zakúpili hnuteľné veci, a teda nie nehnuteľnosť- jednoizbový byt. Súd prvej inštancie na základe všetkého uvedeného vyhodnotil, že predmetný jednoizbový byt patrí do BSM strán sporu a títo za trvania manželstva vrátili rodičom žalobcu požičanú sumu vo výške 170.000,- Sk, na základe čoho žalobca nemá nárok na zohľadnenie uvedenej investície pri vyporiadaní BSM v tomto konaní.
6. Čo sa týka ďalšej spornej položky č. 17 - zariadenia detskej izby, z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že uvedenú nábytkovú zostavu do detskej izby vyrobil na vlastné náklady pre žalovanú otec žalovanej, čo jednoznačne uviedla vo svojej výpovedi žalovaná, obaja rodičia žalovanej, brat žalovanej a v podstate i obaja rodičia žalobcu, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že zariadenie uvedenej detskej izby nepatrí do BSM účastníkov, patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, a preto uložil žalobcovi vydať žalovanej zariadenie detskej izby, pozostávajúce z dvoch kusov skríň, komody, skrinky na stenu.
7. Čo sa týka spornej položky č. 29 - kuchynský robot Moulinex, zo zhodných výpovedí strán sporu súd prvej inštancie zistil, že uvedená hnuteľná vec nepatrí do BSM účastníkov, bol to dar výlučne žalovanej, žalovaná však žiadala uvedenú vec vydať od žalobcu, ktorý tvrdil, že si ho už žalovaná zobrala. Z výpovede žalovanej i jej brata jednoznačne vyplynulo, že uvedenú hnuteľnú vec si odporkyňa po jej odchode z trojizbového bytu nevzala, na základe čoho súd vyhodnotil, že uvedená hnuteľná vec musela zostať v dispozícii žalobcu, preto mu uložil vydať uvedenú hnuteľnú vec žalovanej.
8. Čo sa týka sporných položiek č. 35 - odšťavovač Philips, č. 37 - fotoaparát Panasonic a č. 38 - kamery Sony, súd prvej inštancie uviedol, že nesporne uvedené hnuteľné veci patrili do BSM účastníkov, pričom neuveril tvrdeniam žalobcu, že žalovaná si uvedené hnuteľné veci zobrala, pretože z výpovede žalovanej i brata žalovanej jednoznačne vyplýva, že uvedené hnuteľné veci si z bytu nezobrala, žiadne takéto veci nepriniesla ani k svojim rodičom, keď sa k nim od žalobcu presťahovala, čo potvrdila i matka žalovanej, na základe čoho súd prvej inštancie jednoznačne vyhodnotil, že tieto veci museli zostať v byte u žalobcu, preto všetky uvedené tri veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, a to v zostatkových hodnotách, ako sa zhodli strany sporu.
9. Čo sa týka spornej položky č. 39 - 2 ks plastové okná do garáže, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené hnuteľné veci nepatria do BSM účastníkov, finančné prostriedky na kúpu týchto okien dal žalobcovi otec žalobcu, čo potvrdil vo svojej výpovedi otec žalobcu, preto tieto nepatria do BSM. Čo sa týka sporných položiek č. 40 - príklepová vŕtačka a č. 41 - vŕtačka uťahovačka, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedené hnuteľné veci nepatria do BSM účastníkov, patria do výlučného vlastníctva otca žalobcu, čo potvrdili vo svojich výpovediach viacerí svedkovia, a to obaja rodičia žalobcu, manžel sestry žalobcu.
10. Čo sa týka spornej položky č. 42 - kuchynskej linky a stola, ktorý stôl bol pôvodne zahrnutý pod položkou č. 7, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že kuchynská linka a stôl nepatria do BSM, pretože tieto vyrobil otec žalovanej ako dar pre žalovanú. Materiál (dosky) na výrobu kuchynskej linky i stola boli zaplatené z finančných prostriedkov patriacich do BSM, avšak následne tieto finančné prostriedky žalovanej otec žalovanej preplatil a tieto hnuteľné veci, a to linku a stôl v konečnom dôsledku zhotovil otec žalovanej, ktorý ich daroval žalovanej, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené veci nepatria do BSM a uložil žalobcovi, aby uvedené hnuteľné veci vydal žalovanej.
11. Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu na náhradu toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a to sumy 170.000,- Sk, ktorú mu údajne darovali rodičia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené finančné prostriedky boli za trvania manželstva stranami sporu rodičom žalobcu vrátené, preto v tejto časti podanú žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
12. Čo sa týka ďalšieho uplatneného nároku, aby žalobcovi bolo pri vyporiadaní BSM zohľadnené, že pri rekonštrukcii jednoizbového bytu vložil výlučne jeho finančné prostriedky poskytnuté od jeho rodičov, spolu v hodnote 2.729,39 Eur, z toho na rekonštrukciu kúpeľne 1.675 Eur a na zakúpenie okien 1.054,39 Eur, súd prvej inštancie uveril pravdivosti uvedených tvrdení, že na rekonštrukciu a na zakúpenie uvedených okien boli použité finančné prostriedky poskytnuté rodičmi žalobcu, vzhľadom na výpoveď oboch rodičov žalobcu, jeho sestry a jej manžela, na základe čoho má žalobca nárok na zohľadnenie sumy 2.729,39 Eur pri celkovom vyporiadaní BSM. Preto súd prvej inštancie
na základe uvedeného o celkovom vyporiadaní BSM účastníkov rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia.
13. V danej veci vznikli štátu trovy konania, a to z titulu vyplatenej odplaty X. za podanie informácie za zaslaný výpis z účtu v sume 24 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2014 (č.l. 326 spisu) a z titulu doplatku znalečného vo výške 6,28 Eur v zmysle uznesenia 16C/161/2013-437 zo dňa 24.08.2015, teda spolu 30,28 Eur, ktoré zaplatil štát z rozpočtových prostriedkov súdu, preto k náhrade trov štátu zaviazal v jednej polovici obe strany sporu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na výsledok tohto konania. O poplatkovej povinnosti oboch strán sporu rozhodol v súlade s § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok za vyporiadanie BSM v danom prípade predstavuje 3 % z predmetu konania, ktorým v zmysle § 7 ods. 8) citovaného zákona je cena všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pri tom vyporiadavajú, čo v danom prípade predstavuje sumu 23.108 Eur, z čoho 3 % predstavujú sumu po zaokrúhlení 693 Eur. Vzhľadom k tomu, že vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch účastníkov, o poplatkovej povinnosti každého z účastníkov súd rozhodol v rovnakom rozsahu, a teda každého z účastníkov zaviazal k poplatkovej povinnosti vo výške 346,50 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď sumu 170.000,- Sk (5.642,96 Eur) neuznal ako aktívum na jeho strane, teda ako výlučný dar jeho rodičov pre neho na zakúpenie predmetného bytu, ktorý patrí do masy BSM. Týmto spôsobom súd prvej inštancie skreslil celé vyporiadanie BSM, keď uveril tvrdeniam žalovanej a jej rodinných príslušníkov bez toho, aby jeho rozhodnutie malo jednoznačne oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na svoju výpoveď, výpoveď svojich rodičov, sestry i jej manžela, ktorí jednoznačne uviedli, že dostal od svojich rodičov dar na zakúpenie predmetného bytu vo výške 170.000,- Sk, nejednalo sa o pôžičku a nikdy nedošlo k vráteniu tejto finančnej čiastky jeho rodičom. Napriek tomu súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalovanej a jej rodičov, ktorí si nedovolili poprieť, že uvedenú sumu mu poskytli na kúpu bytu jeho rodičia, avšak tvrdili, že sa jednalo o pôžičku, ktorú mali so žalovanou jeho rodičom splatiť v dvoch splátkach (70.000,- Sk + 100.000,- Sk). Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s dôkazom, že 11.08.2008 vybrali jeho rodičia z vkladnej knižky sumu 350.000,- Sk, z ktorej mu darovali 170.000,- Sk, jeho sestre rovnakú sumu, keď tvrdili, že v ich rodine bolo zvykom, že pokiaľ jedno z detí dostalo dar, vždy takú istú sumu darovať aj druhému dieťaťu. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil nelogicky a nesprávne, pretože skutočnosť, že jeho rodičia sumu 350.000,- Sk z vkladnej knižky vybrali a sumu 170.000,- Sk darovali jeho sestre nikto nespochybnil, nedá sa potom vysvetliť, prečo by sumu 170.000,- Sk jemu požičali. Žalovaná síce tvrdila, že tri mesiace po podpísaní kúpnej zmluvy na byt vrátili jeho rodičom sumu 70.000,- Sk, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie vôbec nepreveroval a žalovaná neprodukovala v tomto smere žiaden dôkaz. Zdôraznil, že žalovaná bola od roku 2006 do roku 2012 na materskej dovolenke, jediný príjem do domácnosti bola jeho výplata v rozpätí 15.000,- Kč - 20.000,- Kč s tým, že mesačné splátky hypotéky boli 7.030,- Kč, splácali úver na kúpu motorového vozidla vo výške 170.000,- Kč len z jeho príjmu, čo spolu predstavovalo na splátkach úverov sumu cca 11.000,- Kč mesačne. Nemá žiadnu logiku, aby si brali úver na motorové vozidlo, pokiaľ by mali úspory vo výške 70.000,- Sk, ako uvádza žalovaná. Nie je tiež pravdou, že by vrátili sumu 100.000,- Sk jeho rodičom, nakoľko predmetný byt v Čechách predali za 1.850.000,- Kč, 1.100.000,- Kč a 160.000,- Kč použili na vyplatenie hypotekárneho úveru a úveru na kúpu motorového vozidla, 55.000,- Kč daň z prevodu a zvyšnú sumu 437.579,- Kč použili na rekonštrukciu 3-izbového bytu v W., ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve. Vyjadril nepochopenie, akým spôsobom súd prvej inštancie z citácie vyjadrenia jeho matky v konaní, sp. zn. 9P/72/2012, „...na ten jednoizbový byt dali peniaze aj oni“, čo malo nasvedčovať, že došlo v súvislosti so sumou 170.000,- Sk, ktoré mu rodičia darovali k pôžičke. Zdôraznil, že už na pojednávaní vysvetlil, že v ich rodine existovala dohoda, že stará matka, ktorá obývala dvojizbový byt, sa presťahuje do jednoizbového bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, jeho rodičia sa presťahujú z trojizbového do dvojizbového bytu, v ktorom žila stará matka a on so žalovanou a maloletými deťmi sa presťahujú do trojizbového bytu jeho rodičov, čo považuje za normálne riešenie v rodine. Jeho rodičia sú vlastníkmi ďalšej nehnuteľnosti, o ktorej bola dohoda v tom zmysle, že v rámci dedičského konania bude patriť jeho sestre a on si vzhľadom na darovanie trojizbového bytu nebude robiť žiaden nárok na túto nehnuteľnosť. Za nepochopiteľný považoval tiež výrok, že ho súd prvej inštancie zaviazal vydať žalovanej hnuteľné veci - zariadenie detskej izby, pozostávajúce z 2 skríň, komody, skrinky na stenu s poličkami, ktoré boli nadobudnuté v roku 2008 a kuchynskú linku so stolom, nadobudnuté
v roku 2012. I v tomto prípade boli v konaní rozdielne výpovede, keď na jednej strane výpoveď jeho a jeho rodinných príslušníkov, kde uviedli, že korpus kuchynskej linky, stola linky a detskej izby objednali u spoločnosti M. a kovanie na kuchynskú linku u spoločnosti O., pričom je pravdou, že kuchynskú linku poskladal otec žalovanej s ním, detskú izbu poskladal v Českej republike on a po presťahovaní ju poskladal s otcom žalovanej. Na druhej strane žalovaná so svojimi rodinnými príslušníkmi tvrdila, že na kuchynskú linku, stôl a detskú izbu zakúpil materiál výlučne jej otec, ktorý linku vyrobil a poskladal, ktoré tvrdenie je v rozpore s dokladmi, ktoré predložil v konaní o kúpe materiálu na uvedené hnuteľné veci. Všetky drevené časti kuchynskej linky boli zakúpené u M. a kovanie bolo zakúpené v spoločnosti O., pričom platby za uvedený materiál boli realizované cez X. z účtu strán sporu a nemali nič spoločné s rodičmi žalovanej. Rovnaké argumenty boli i v súvislosti s detskou izbou, pričom súd prvej inštancie uvedené dôkazy prešiel bez povšimnutia a nepochopiteľne sa priklonil k argumentácii žalovanej, že kuchynskú linku a detskú izbu vyrobil výlučne jej otec a následne ju daroval žalovanej. Toto tvrdenie je preukázateľne nepravdivé, nakoľko existujú listinné dôkazy, že tieto komponenty, vrátane doplnkov potrebných na skompletizovanie, boli vyrobené inou firmou, ktorou boli vyrobené a až následne boli poskladané otcom žalovanej spolu s ním. Kuchynská linka, stôl a detská izba jednoznačne patria do masy BSM. Vytýkal súdu prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaná nemala vo veci plný úspech, čo pri vyporiadaní BSM ani nie je možné. Záverom zhrnul, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil masu BSM, keď nepojal do masy BSM kuchynskú linku, stôl a detskú izbu, nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom tvrdenia žalovanej, že suma 170.000,- Sk, ktorú mu poskytli rodičia ako výlučný dar, bola pôžička. Pokiaľ by súd prvej inštancie postupoval podľa vykonaného dokazovania, masa BSM s kuchynskou linkou, stolom a detskou izbou by predstavovala sumu 24.608 Eur, od tejto sumy je potrebné odpočítať výlučné dary pre jeho osobu, a to kúpnu cenu na byt 5.642,97 Eur a zhodnotenie jednoizbového bytu 2.729,39 Eur, čo bol výlučne dar pre jeho osobu, hodnota BSM by tak predstavovala 16.235,64 Eur, polovičný podiel každej zo strán sumu 8.117,82 Eur, do výlučného vlastníctva žalovanej boli prikázané veci v hodnote 1.720 Eur, takže do úplného vyporiadania BSM by jej mal vyplatiť sumu 6.397,82 Eur, ako navrhoval v záverečnej reči jeho zástupca.
15. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že na kúpu predmetného bytu mu rodičia darovali sumu 170.000,- Sk, a teda kúpna cena bytu bola darom pre žalobcu. Skutočnosť, že nešlo o dar, ale o pôžičku, vyplýva z predžalobnej výzvy zo dňa 05.11.2013, ktorú jej žalobca zaslal prostredníctvom svojho zástupcu. Pokiaľ ide o sporný byt, vôbec nežiadal zohľadnenie sumy 170.000,- Sk ako daru od svojich rodičov, žiadal len peniaze, ktoré zaplatili jeho rodičia na rekonštrukciu tohto bytu v celkovej sume 4.054 Eur. Následne v žalobe uviedol, že predmetný byt bol zakúpený za cenu 180.000,- Sk, ktorú sumu mu ako dar dali jeho rodičia, potom uviedol, že kúpna cena bytu bola 170.000,- Sk. Po pojednávaní v danej veci uviedol, že kúpna cena bola 180.000,- Sk, z toho mu 170.000,- Sk darovali rodičia a 10.000,- Sk zaplatili zo spoločných prostriedkov strany sporu. Poukázala na výpoveď matky žalobcu v konaní, sp. zn. 9P/72/2012, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa. Ďalej uviedla, že dňa 28.12.2011 bol uskutočnený výber z ich účtu 5.500 Eur, z ktorej sumy vrátili druhú časť pôžičky rodičom žalobcu v sume 100.000,- Sk (prepočítanú v eurách) a z účtu v C. dňa 07.11.2008 vyplatili prvú časť pôžičky vo výške 70.000,- Sk. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu, že „len prežívali“ nie sú pravdivé, nakoľko jej príjem počas materskej dovolenky bol 7.600,- Kč, za upratovanie 8-poschodovej bytovky dostávala 3.887,- Kč, žalobca poberal daňový bonus na dve deti, na vkladnú knižku chodili rodinné prídavky, ktoré v čase rozvodu predstavovali 2.071,86 Eur, ktoré nemíňali. Ďalej uviedla, že v priebehu celého prvoinštančného konania žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, akú protihodnotu jeho sestre darovali jeho rodičia v súvislosti s tým, že im darovali trojizbový byt. Poukázala na skutočnosť, že rodičia žalobcu im síce darovali trojizbový byt do podielového vlastníctva za to, že prerobia jednoizbový a dvojizbový byt, čo oni urobili. Rodičia žalobcu podali proti nej i žalobu o vrátenie daru, ktorú však vzali späť (sp. zn. 4C/113/20013). Pokiaľ žalobca udáva, že jeho rodičia sú vlastníkmi ďalšej nehnuteľnosti, o ktorej sa dohodli, že bude v dedičskom konaní patriť jeho sestre a on si nebude robiť žiaden nárok, vzhľadom na darovanie trojizbového bytu nič nebránilo rodičom žalobcu uskutočniť prevod tejto nehnuteľnosti na sestru žalobcu súčasne s tým, ako previedli na nich trojizbový byt, čo však neurobili. Navyše sestra žalobcu ako svedkyňa uviedla, že v jej prípade má dôjsť ku kompenzácii v budúcnosti, spôsobom, o ktorom nechce hovoriť. Alternatívu, uvádzanú žalobcom v podanom odvolaní, neuviedla. Z uvedeného vyvodila, že tvrdenia žalobcu sú účelové a suma 170.000,- Sk nebola darom pre žalobcu, ale pôžičkou, ktorú vrátili. Pokiaľ ide o hnuteľné veci - zariadenie detskej izby a kuchynskej linky, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento nábytok navrhol, nakreslil, vyhotovil a zmontoval jej
otec, len narezanie materiálu uskutočnili konkrétne firmy. Materiál na kuchynskú linku a stôl zaplatila zo spoločných peňazí, ktoré jej rodičia preplatili, materiál na detskú izbu kupovali jej rodičia. Za správny považovala i výrok o trovách konania. Poukázala na dôkazné bremeno ako procesný inštitút v spore, ktoré žalobca neuniesol.
16. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov odvolania žalobcu podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
17. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu (právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode) dňa 19.06.2013. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebol návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).
19. Aj keď výroková časť predmetného rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje viacero výrokov (výrok o tom, čo z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej, čo má žalobca zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu, vydanie vecí nepatriacich do BSM žalobcom žalovanej, zamietajúci výrok, súvisiace výroky o poplatkovej povinnosti strán sporu, o trovách konania štátu a trovách konania), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu v BSM a konštituovať ich nové práva.
20. Pokiaľ strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (hoci len niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016 (v súčasnosti § 379 CSP) viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, keďže ide o vec, v ktorej z právneho predpisu (Občianskeho zákonníka) vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu.
21. Vyporiadanie BSM v širšom zmysle zahŕňa otázky tzv. investície do spoločného majetku, ktoré boli vynaložené niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov. Právne vzťahy bývalých manželov sa v dobe medzi zánikom manželstva a vyporiadaním BSM riadia primerane ustanoveniami upravujúcimi BSM.
22. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., účinného do 30.06.2016, keď dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) CSP).
23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p., účinného do 30.06.2016 (§ 191 CSP). Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné vyvodiť zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
24. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne ustálenie masy BSM, keď do masy BSM nepojal kuchynskú linku, stôl a zariadenie detskej izby, pričom o zakúpení materiálu, potrebného na ich zhotovenie z finančných prostriedkov patriacich do BSM predložil listinné dôkazy a nezohľadnil pri vyporiadaní BSM sumu 170.000,- Sk, ktorú mu rodičia darovali na kúpu bytu, ktorý je súčasťou masy BSM. Nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne žalovanou tvrdenej skutočnosti, že sumu 170.000,- Sk jeho rodičom vrátili titulom dlhu z pôžičky, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia zaťažovalo žalovanú.
25. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p., účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
27. V danej veci žalobca tvrdil, že sumu 170.000,- Sk na kúpu bytu č. X na X. poschodí, vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na parc. č. XXX, k.ú. W., vedenom na LV č. XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel pozemku na parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2 o veľkosti podielu 4413/24.000 mu vo výške 170.000,- Sk poskytli ako dar jeho rodičia. Jeho tvrdenie potvrdili ako svedkovia obaja jeho rodičia - Q. P. a D. P., ako i jeho sestra H. N. a jej manžel P. N., žalobca produkoval i listinný dôkaz - výpis z účtu, z ktorého jeho rodičia vybrali
v rozhodnom období sumu 350.000,- Sk s tým, že 170.000,- Sk mu mali poskytnúť ako dar na kúpu predmetného bytu a rovnakú sumu 170.000,- Sk poskytli ako dar jeho sestre H. N.. Je potom možné vyvodiť, že žalobca dôkazné bremeno preukázať, že mu zo strany jeho rodičov bola poskytnutá suma 170.000, - Sk na kúpu predmetného bytu, uniesol a svedeckými výpoveďami ním navrhnutých svedkov preukazoval existenciu darovacej zmluvy (zhodné tvrdenia darcov a obdarovaného).
28. Žalovaná potvrdila, že rodičia žalovaného im poskytli sumu 170.000,- Sk na kúpu predmetného bytu. Tvrdila však, že nedošlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi rodičmi žalobcu ako darcami a žalobcom ako obdarovaným, ale bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke medzi rodičmi žalovaného ako veriteľmi a žalobcom a ňou ako dlžníkmi, ktorú za trvania manželstva strán sporu rodičom žalobcu vrátili.
29. Žalovaná nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, a preto, pokiaľ tvrdila, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi rodičmi žalobcu a stranami sporu, ktorú za trvania manželstva vrátili, musela na svoje tvrdenia predložiť alebo označiť dôkazy. Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
30. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, a to z ust. § 657 Občianskeho zákonníka.
31. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí je dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky, o odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu a určenie času vrátenia peňazí. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy nepatrí písomná forma, takže zmluva o pôžičke peňazí môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. V tomto prípade však výlučne stranu sporu, tvrdiacu existenciu zmluvy o pôžičke, zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody účastníkov zmluvy o jej podstatných náležitostiach.
32. Žalovaná mala preto povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie peňažnej sumy (táto skutočnosť je nesporná) a súčasne musela preukázať zánik záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom, nakoľko ju zaťažuje dôkazné bremeno.
33. Pokiaľ súd prvej inštancie bez vykonania potrebného dokazovania minimálne na vrátenie sumy 170.000,-Sk rodičom žalobcu, ktoré skutkové zistenie by nasvedčovalo tvrdeniu žalovanej o existencii zmluvy o pôžičke, uveril tvrdeniu žalovanej o existencii zmluvy o pôžičke a vrátení uvedenej sumy za trvania manželstva strán sporu, bol jeho skutkový záver predčasný a nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca dôkazné bremeno preukázať poskytnutie sumy 170.000,- Sk jeho rodičmi preukázal, pričom svoje tvrdenie o existencii darovacej zmluvy preukazoval svojou výpoveďou ako obdarovaného a výpoveďami svedkov - Q. P. a D. P., ako darcov, výpisom z peňažného ústavu, výpoveďou svedkyne H. N. - sestry žalobcu, ktorá potvrdila, že rovnakú sumu od rodičov obdržala v rovnakom období i ona a vedela o poskytnutí darovacej zmluvy i žalobcovi. Žalovaná tvrdila, že medzi rodičmi žalobcu, ňou a žalobcom bola uzavretá zmluva o pôžičke peňazí, ktorú so žalobcom vrátili za trvania manželstva. Na svoje tvrdenie nepredložila, ani neoznačila žiaden relevantný dôkaz. O uvedenom právnom úkone mali svedčiť iba jej rodičia, ktorí pri uzavretí tejto zmluvy prítomní neboli. Naviac, otec žalovanej uviedol, že nevie, či si strany sporu požičiavali peniaze od rodičov žalobcu, ani, či boli nejaké peniaze darované žalobcovi jeho rodičmi, kúpnu cenu bytu zaplatili v splátkach. Matka žalovanej potvrdila tvrdenia žalovanej, netvrdila, že bola prítomná pri uzavretí zmluvy o pôžičke. Listinné dôkazy, ktoré predložila žalovaná o vybratí finančných čiastok z účtu strán sporu v rozhodnom období (165.000 Kč, 5.500 Eur) osvedčujú výlučne výber týchto súm z účtov strán sporu, nepreukazujú ich odovzdanie rodičom žalobcu. Títo prevzatie súm 70.000,- Sk a 100.000,- Sk popreli. Nie je potom možné bez ďalšieho uzavrieť, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno a preukázala existenciu zmluvy o pôžičke medzi rodičmi žalobcu ako veriteľmi a ňou a žalobcom ako dlžníkmi. Rovnako nie je možné uzavrieť, resp. je predčasné uzavrieť, že k vráteniu pôžičky i došlo.
34. Rovnaká situácia nastala i v prípade, pokiaľ išlo o hnuteľné veci - zariadenie detskej izby a kuchynskej linky, stola, kde nebolo medzi stranami sporné, že materiál na uvedené hnuteľné veci - drevo, úchytky, klince a podobne boli zaplatené z finančných prostriedkov patriacich BSM strán sporu, a že otec žalovanej (podľa tvrdenia žalobcu spolu s ním) uvedené hnuteľné veci poskladal. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že uvedené hnuteľné veci patria do BSM a predložil listinné dôkazy o zakúpení materiálu na uvedené hnuteľné veci, uniesol dôkazné bremeno, že uvedené hnuteľné veci do BSM patria. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že uvedené finančné prostriedky jej otec preplatil, o tomto nepredložila žiaden dôkaz, okrem tvrdenia svojho otca, ktorý žiaden dôkaz o svojom tvrdení rovnako nepredložil.
35. Javí sa potom ako dôvodné tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie rôznym spôsobom hodnotil dôkazné bremeno strán sporu a vykonané dôkazy, keď neprikladal dôraz k priamym dôkazom a nevyhodnocoval preukázanie jednotlivých skutkových okolností danej veci rovnako v prípade dôkazov predkladaných žalobcom a dôkazov predkladaných (resp. nepredložených) žalovanou. Skutkové závery súdu prvej inštancie tak nezodpovedajú obsahu spisu a vykonaným dôkazom. Pokiaľ súd prvej inštancie opakovane citoval z výpovede matky žalobcu zo spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 9P/72/2012 „... my sme im predtým darovali jednoizbový byt, opravujem kúpili, potom na ten jednoizbový byt dali peniaze aj oni ...“ a o túto výpoveď z opatrovanského konania oprel svoj záver o existencii zmluvy o pôžičke a jej vrátení, odvolací súd považuje jeho záver za nesprávny a poukazuje na výsluch oboch rodičov žalobcu v danom spore o vyporiadanie BSM, v ktorom jednoznačne poskytli svoje tvrdenia o existencii darovacej zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o pravdivosti výpovede svedkyne - D. P., vzhľadom na jej výpoveď v konaní, sp. zn. 9P/72/2012, mal tento rozpor odstrániť jej výsluchom po oboznámení predmetného spisu vrátane citácie výpovede tejto svedkyne. Rovnako poukázanie súdu prvej inštancie na iné súdne konanie, v ktorom sa mali rodičia žalobcu domáhať od žalovanej vrátenia daru - nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom tohto súdneho konania, pričom predmetný spis ani neuviedol v dôkazoch, ktoré mali byť v tomto konaní vykonané a vyvodil nedôveryhodnosť darovacej zmluvy, existenciu ktorej tvrdili obe zmluvné strany, nemôže bez ďalšieho jeho záver obstáť. Totožný názor odvolací súd vyjadruje i k poukazovaniu na nejasné, resp. rozdielne vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k predmetnému bytu a jeho kúpnej cene pred začatím konania a v priebehu konania, nakoľko všetky dôkazy a skutočnosti musia strany sporu predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí (§ 120 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016). Z takto rozdielnych tvrdení pred začatím konania a v jeho priebehu, ktoré v konečnom dôsledku vyplývali z predloženej kúpnej zmluvy na predmetný byt (rozdielne tvrdenia ohľadne kúpnej ceny bytu) nemôže súd prvej inštancie vyvodzovať svoje skutkové závery.
36. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., účinného do 30.06.2016, bol daný, a preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vypočuť strany sporu i svedkov, opätovne a podľa rovnakých princípov bude posudzovať bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu v súvislosti s tvrdeným darom 170.000,- Sk, ako aj v súvislosti s hnuteľnými vecami - zariadenie detskej izby a kuchynská linka, stôl. Opätovne vyhodnotiť všetky dôkazy v súvislosti s týmito spornými položkami v konaní vykonané každú jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti s tým, že každému z dôkazov pripíše i dôkaznú silu (priamy dôkaz, nepriamy dôkaz, tvrdenie, ústne tvrdenie, písomný doklad a pod.), až následne opätovne vo veci rozhodne s tým, že ustáli masu BSM, ktorú následne vyporiada podľa princípov vyplývajúcich z ust. § 150 Občianskeho zákonníka.
38. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).