Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/113/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: F.. V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., M. R. I. XXXX/XX, o zaplatenie 2.341,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. októbra 2016 č. k. 7C/332/2015-56 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.341,13 eura, úrok vo výške 139,19 eura, úrok z omeškania vo výške 3,50 eura, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a/, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 2.341,16 eura, úrok 139,19 eura (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky z omeškania 3,50 eura (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úrok 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne a to: z nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia a nezaplatených úrokov 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 17. 12. 2012 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. 25731, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.500 eur na žalovaným určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15. 12. 2015. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 20. 05. 2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 11. 06. 2013. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému uhradená. Úroky vo výške 139,19 eura predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 17,90 % p. a. vyplýva zo zmluvy. Úrok z omeškania 3,50 eura predstavuje ročnú omeškanú dlžnú splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti v úročení úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne.

Uviedol, že žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 17. 12. 2012 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd poukázal i na to, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 17. 12. 2012 uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.500 eur, čím si žalobca splnil svoje povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal splácať tento úver formou pravidelných 36-tich mesačných splátok vo výške 90,50 eura. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnil a poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a preto žalobca ku dňu 11. 06. 2013 pristúpil k zosplatneniu úveru. Istina tak predstavuje 2.341,16 eura, ktorú sumu je žalovaný povinný žalobcovi uhradiť. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 139,19 eura, ako i zaplatenie úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia. Vo vzťahu k dohodnutým úrokom súd uviedol, že tieto sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka a sú splatné spolu s istinou, teda doba splatnosti úrokov je rovnaká ako doba splatnosti úveru, preto dôsledkom omeškania s ich splatením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Avšak dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi iba do splatnosti jeho dlhu, pretože po vyhlásení splatnosti úveru sa istina ďalej neúročí. V prípade, že dôjde k splatnosti (v tomto prípade k predčasnej splatnosti) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nie však už nové dohodnuté zmluvné úroky. Po vyhlásení splatnosti veriteľ nie je oprávnený požadovať od žalovaného aj zmluvne dohodnuté úroky. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98). Súd v zmysle uvedeného preto priznal žalobcovi len vyčíslené úroky vo výške 139,19 eura (dohodnutý úrok 17,90 % z poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia) a úroky vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia považoval za nedôvodné a v tejto časti žalobu zamietol. Žalovaný tým, že nesplácal žalobcovi poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto má žalobca nárok aj na ním uplatnený úrok z omeškania, ktorý ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru vyčíslil v sume 3,50 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením istiny dňom predčasného zosplatnenia úveru, dňom 11. 06. 2013. Prvým dňom omeškania bol teda deň 12. 06. 2013. Z toho dôvodu si žalobca dôvodne uplatňoval úrok z omeškania z istiny 2.341,16 eura, počnúc dňom 12. 06. 2013 do zaplatenia. K uvedenému dňu úrok z omeškania predstavoval výšku 8,50 % (8 % + 0,50 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska), avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 %, čím je súd viazaný a z toho dôvodu priznal súd úrok z omeškania v tejto výške. Súd zamietol žalobu v časti uplatnenia úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia. Úroky, aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky zákonník, ani nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda strán, nakoľko táto je pri obchádzanie zákona absolútne neplatná. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške, keďže bol neúspešný v nepatrnej časti. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia 8% úroku z omeškania zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/62/2007 a na to, že pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na ústavný princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, má za to, že jeho nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru je daný.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

4. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 2.341,16 eura, úroku vo výške 139,19 eura, úroku z omeškania vo výške 3,50 eura, úroku vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok odvíjal od Úverovej zmluvy č. 25731 zo dňa 17. 12. 2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.500 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15. 12. 2015. Nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, bol listom zo dňa 20. 05. 2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 11. 06. 2013. Napriek výzve nebola pohľadávku žalobcu uhradená. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby realizoval úhradu vo výške 60 eur, o ktorú bola znížená istina pohľadávky žalobcu.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 , tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.341,13 eura, úrok vo výške 139,19 eura, úrok z omeškania vo výške 3,50 eura, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (v časti uplatneného úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia). Predmetom prejednania odvolacieho súdu je zamietajúca časť napadnutého rozhodnutia týkajúca sa zaplatenia 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, keď v zostávajúcom zamietajúcom výroku (v časti uplatneného úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia), ako i vo vyhovujúcom výroku, v dôsledku absencie odvolania v týchto častiach, rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne. Súd prvej inštancie správne ustálil, že právo veriteľa požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky zákonník a ani nepripúšťa, pričom na uvedenom nič nemení ani dohoda strán, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná.

10. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že predmetná vec sa týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma

úver na spotrebu. Ide teda o typický občiansko-právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje Občiansky zákonník a zároveň aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak teda rozumieme pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istinu, potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občiansko-právnym záväzkom, definuje príslušenstvo, ktoré možno popri omeškaní s plnením peňažného dlhu - hlavného peňažného záväzku, žiadať vedľa istiny. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR R70/1995

- oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania. Problematikou zákonného príslušenstva z príslušenstva pohľadávky sa zaoberal i Veľký senát Obchodného kolégia NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 35Obo/101/2002, ktorý uviedol, že úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že si môže nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona, práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva.

12. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím neporušil princíp právnej istoty a princíp predvídateľného rozhodnutia, tak ako namietal žalobca v podanom odvolaní, keď poukaz žalobcu na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú právnu záväznosť.

13. Pokiaľ teda súd prvej inštancie svoje závery založil na úvahe, podľa ktorej zákon neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, je jeho právne posúdenie veci správne, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste priznať mu náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .