Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-1-2010.pdf
PDF · 190.75 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/1/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu L.. M. M., D. XX.X.XXXX, N. N. XX, G., zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanej N. I., D. X.X.XXXX, N. Z.. U. Č.. XXX/XX, G., zastúpenej JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Fejova 4, Košice, o zaplatenie 19.916,35 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 15% ročne zo sumy 19.916,35 eura od 7.2.2003 do 11.6.2006 a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.10.2009 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 19.916,35 eura spolu s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o pôžičke pôvodne uzavretou medzi žalobcom: L.. M. M., N. N. XX, G. proti žalovanej: N. I., D.. X.X.XXXX, N. Z.. U. XXX/XX, G.- G. D. S. dňa 6.8.2002 menovanej požičal sumu 600.000,-Sk s 5% úrokom mesačne, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v peňažnej forme alebo prevodom nehnuteľnosti (bytu) zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, G..Ú.. G.-T., Z.. Č. XXX, A..Č.. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu v termíne do 6.2.2003. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 1.2.2003 bola splatnosť pohľadávky predĺžená do 31.12.2006 s úrokom 15% ročne a v prípade omeškania s úrokom 0,05% za každý deň omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 300.000,- Sk. Žalovaná dlžnú čiastku vo výške 19.916,35 eura dobrovoľne neuhradila ani napriek, poslednej výzve na vrátenie pôžičky s príslušenstvom zo dňa 18.9.2009. Žalobca si týmto návrhom zároveň uplatňuje nárok na úhradu úrokov z omeškania a dohodnutej zmluvnej pokuty. Úrok z omeškania žiada za obdobie odo dňa 6.8.2002 do 6.2.2003 vo výške 5% mesačne, za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 vo výške 15% ročne a úroky z omeškania za obdobie od 1.1.2007 až do zaplatenia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. V zmysle dodatku k zmluve o pôžičke si tiež uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 9.958,17 eura. Žalovaná je teda povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.916,35 eura, úroky z omeškania za obdobie od 6.8.2002 do 31.12.2006 vo výške 5% mesačne, úroky z omeškania za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 vo výške 15% ročne a zmluvnú pokutu vo výške 9.958,17 eura, ako aj úroky z omeškania za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania.
2. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.12.2009 žalovaná uviedla, že žalobca si požičal od žalovanej taktiež 600.000,- Sk dňa 11.8.2005 a tieto mal vrátiť do 11.6.2006. Bola vzájomná
dohoda, že pokiaľ do tej doby túto pôžičku nevráti, vzájomné dlhy z pôžičiek sa započítajú. Keďže o započítaní písomná dohoda vyhotovená nebola, len z opatrnosti vznáša aj v tomto konaní, v tomto podaní započítaciu námietku v celom rozsahu poskytnutej pôžičky s tým, že ku dňu stretu vzájomných pohľadávok, t.j. 11.6.2006 tieto pohľadávky zanikli, nemá preto ani nárok na úroky z omeškania, ani na zmluvnú pokutu. K zániku došlo pred splatnosťou pôžičky žalobcu, t.j. pred 31.12.2006, teda tomuto nevznikol nárok ani na zmluvnú pokutu.
3. Vo vyjadrení zo dňa 12.5.2010 žalobca uviedol, že si nikdy od žalovanej nepožičal peňažnú čiastku vo výške 600.000,- Sk a ani od žalovanej takú sumu nikdy neprevzal. Nemá vedomosť o tom, že by bol žalovanej dlžný akúkoľvek sumu. Žalovaná mu uvedenú sumu nikdy neodovzdala ani nepožičala, čo ani listinnými dôkazmi nepreukázala. Zmluvu o pôžičke zo dňa 11.8.2005, ktorú žalovaná predložila do spisu, nikdy nepodpísal a ani podpis na tejto zmluve nebol overovať pred žiadnym Obvodným úradom v Košiciach. Zmluva o pôžičke, ktorú žalovaná predložila do spisu je podľa neho nepravá, fiktívna. Neuznáva žiaden nárok žalovanej voči nemu z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, ktorú žalovaná predložila do spisu, avšak z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania, pretože nie je možné započítavať pohľadávky premlčané. V predloženej zmluve o pôžičke žalovanou sa vraj zaviazal, že sumu 600.000,- Sk vráti žalovanej do 11.6.2006. Od tohto dňa začala plynúť žalovanej trojročná premlčacia lehota podľa ustanovenia § 101 OZ a skončila dňa 12.6.2009. Premlčanie tejto pohľadávky znamená jednak stratu nároku a jednak i nemožnosť započítania žalovanou vymyslenou, fiktívnou a neexistujúcou pohľadávkou voči nemu, a naviac žalovaná úkon započítania proti žalovanej pohľadávke neurčila, až teraz v odpore na premlčanú pohľadávku, a to len účelovo.
4. Vo vyjadrení zo dňa 27.9.2010 žalobca uviedol, že trvá na tom, že si nikdy od žalovanej nepožičal peňažnú čiastku vo výške 600.000,- Sk a ani od žalovanej takú sumu nikdy neprevzal. Žiada, aby žalovaná predložila doklad o tom, že mu skutočne odovzdala predmetnú sumu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočne odovzdanie predmetu pôžičky. Do dnešného dňa žalovaná túto skutočnosť nepreukázala. Nie je dlžný žalovanej žiadnu sumu. Žalovaná mu uvedenú sumu nikdy neodovzdala ani nepožičala, čo ani listinnými dôkazmi nepreukázala. Zmluvu o pôžičke zo dňa 11.8.2005 a tiež zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, ktoré žalovaná predložila do spisu nikdy nepodpísal a ani podpis na týchto zmluvách nebol overovať pred žiadnym Obvodným úradom v Košiciach. Aj napriek tomu, že do súdneho spisu boli predložené akože originály týchto zmlúv, považuje tieto zmluvy, ktoré žalovaná predložila do spisu, za nepravé, fiktívne. Ide o listiny, ktoré sú nanajvýš pochybne a nie sú osvedčené ako stanovuje zákon č. 599/2007 Z.z. (§7 ods. 5). Na základe týchto skutočnosti dáva na zváženie súdu, aby si vyžiadal od Obvodného úradu v Košiciach, kde mali byť tieto listiny overované, stanovisko, resp. smernicu, v akých farbách sa používala pozdĺžna nápisová pečiatka v čase 17.8.2005.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania a svedkov a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu, s odporom a vyjadreniami žalovanej, so zmluvou o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a s jej dodatkom zo dňa 1.2.2003, so zmluvou o pôžičke zo dňa 11.8.2005, so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že so žalovanou v tom čase spolu žili, odberateľ piva od nej požadoval sumu 600.000,- Sk z dôvodu, že spolu podnikali tak jej uvedenú čiastku požičal. Najprv jej tie peniaze nechcel požičať, a preto požadoval nejakú zábezpeku. Chcel zábezpeku od tej tretej osoby, ktorá im dovážala pivo, pretože táto si chcela zabezpečiť byt a táto si chcela požičať peniaze od p. žalovanej, s ktorou v t. č. žil v družobnom pomere. Žalobca povedal, že bez zábezpeky nedá peniaze, avšak žalovaná mu povedala, že je to ako jej syn, že mu verí. Má za to, že ten dodávateľ žil s priateľkou, ktorá dala predmetný byt do zábezpeky, preto protistrane požičal peniaze, by bol zabezpečený na žalovanú resp. na jej dcéru, jeho to nezaujímalo, lebo v t.č. žili spolu a veril jej. Nakoniec sa stalo to, že prišiel aj o peniaze aj o predmetný byt. V čase keď sa rozišli, prišiel o byt aj o peniaze, bolo to asi v roku 2002 - 2003, presne si nepamätá. V roku 2000 medzi nimi začali vznikať problémy, žalovaná na neho zavolala aj políciu, ktorá ho vyniesla z prevádzky a aj z domu, boli to dosť vážne problémy. Prišiel aj o dom, o prevádzku, vyhodili ho zovšade, nemá nič. Písomné znenia predmetných zmlúv vypracovávala žalovaná, on sa staral len o prevádzku, tieto veci mala na starosti ona, keďže spolu žili. Dohoda bola taká, že papiere bude robiť ona a on sa bude starať o stavby. Pokiaľ ide o peniaze, tieto jej odovzdal, avšak vrátené mu neboli. Peniaze mali byť vrátené asi do pol roka. Neskôr spísali aj dodatok k predmetnej zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002,
ktorý spísala takisto žalovaná, pretože mu nevracala peniaze. On peňažné prostriedky požičal žalovanej a táto ich následne požičala dlžníkovi a zároveň zabezpečila vlastne už v t.č. svoju pohľadávku, keďže ona vystupovala ako veriteľ zálohom, ktorý bol vo vlastníctve dlžníka, pričom on prišiel aj o peniaze a zároveň nenadobudol vlastnícke právo k tomuto zálohu k tomuto bytu, ktorý bol založený touto treťou osobou, pričom však vlastnícke právo k tomuto bytu nadobudla žalovaná, tá ktorá poskytla na základe zmluvy ďalej finančné prostriedky dlžníkovi - tretej osobe pánovi, ktorého meno teraz nevie uviesť. Podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 11.8.2005 je jeho podpisom. Žalobca ďalej uvádza, že táto zmluva sa nerealizovala, žiadne finančné prostriedky vo výške 600.000,- Sk od žalovanej mu neboli na základe tejto zmluvy poskytnuté. Táto zmluva je vymyslená, on na základe nej nedostal žiadne finančné prostriedky od žalovanej. Podpis na zmluve o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 11.8.2005 je podobný jeho podpisu, zmluva nebola nikdy urobená, uvedený podpis nie je jeho podpisom. Na úrady chodili často overovať podpisy, pretože brali rôzne pôžičky z nebankových inštitúcií. Zároveň opravuje, že podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 11.8.2005 nie je jeho podpisom. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či keď niečo podpisoval, či aj prečítal obsah predmetných listín, žalobca uviedol, že nečítal to z dôvodu, že veril žalovanej. Uvedené listiny podpísal a všetko čo mu predložila z dôvodu, že jej veril a tak aj skončil. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, čo žalobca spolu so žalovanou podpisovali na úrade dňa 17.8.2005, o aké listiny išlo, žalobca uviedol, že si to vzhľadom na odstup času nepamätá, ale neboli to zmluvy o pôžičke ani zmluvy o zabezpečení záväzku, to bolo 100 %. Byt na N.j by nedal nikomu, to ho utvrdzuje v tom, že je to podvod, pretože tento byt by nikomu nedal. O obsahu predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 11.8.2005 nevie, pretože takúto zmluvu nepodpisoval, takisto nevie ani o skutočnosti uvedenej v tejto zmluve, že by mal potvrdiť to, že prevzal čiastku 600.000,- Sk od žalovanej z dôvodu, že od žalovanej žiadnu čiastku v takejto výške neprevzal. Medzi účastníkmi vznikali vážne vzťahové problémy už v roku 2002, kedy bol niekoľkokrát denne vynášaný kukláčmi aj z bytu aj z prevádzky, z toho dôvodu by žalovanej nikdy neposkytol ako zabezpečenie predmetný byt. Vrátenie peňažných prostriedkov žiadal až v roku 2010, hoci mali byť vrátené v roku 2006 z dôvodu, že čakal na to, kým skončí reštitúcia budovy stojacej vedľa ich prevádzky, je to budova V., ktorú mala získať v reštitúcii žalovaná spolu so svojimi súrodencami, sestrou a bratom. Čakal, kým táto záležitosť skončí, sa vysporiada, pričom dozvedel sa až v apríli 2008, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnej budove, ktorá bola v dezolátnom stave a to vo februári 2008. Keďže žalovaná mu sľúbila, že predmetnú nehnuteľnosť, potom ako sa vyporiadajú vlastnícke vzťahy v rámci reštitúcie na ňu, túto prevedie následne na žalobcu, ktorý by ju chcel zrekonštruovať a následne žiť z niečoho, prevádzkovať ju a podnikať. Žalovaná by si ani nemohla dovoliť mu dať podpísať takúto zmluvu o zabezpečení ako je uvedená v spise. Túto zmluvu nepodpisoval. Je nelogické, aby on prijímal sumu 600.000,- Sk, keď on práve poskytoval peňažné prostriedky žalovanej. Poskytol jej aj po tomto čase sumu 900.000,- Sk. Nenárokuje si zaplatenie čiastky 900.000,- Sk, ktorú požičal žalovanej, pretože o tom nemá žiadne doklady, avšak má čiastkový doklad, ktorým sa dá preukázať, že vyplatil nejakú zálohu na túto sumu na sumu 900.000,- Sk, túto sumu vyplatil bratovi a sestre žalovanej, ktorí nechceli čakať na skončenie reštitučného konania.
7. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že žalobca tvrdil, že uvedenú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičala finančné prostriedky, nepodpísal, čo nie je pravdou. Žalobca teda vo svojich vyjadreniach neuvádza pravdu. Reálne jej peňažné prostriedky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 boli poskytnuté žalobcom a to za účelom vyrovnania dedičských podielov jej súrodencom. Na základe tejto sumy vyplatila svojich súrodencov po reštitúcii. P. žalobca chcel nadobudnúť nehnuteľnosť, išlo o nehnuteľnosť V., ktorej znalecká hodnota bola vo výške 2 mil. 257.000,- Sk, chcel uhradiť polovicu tejto sumy, aby vyrovnal podiel súrodencov a potom sa chcel v druhej polovici vyrovnať aj s ňou. K tomu nedošlo, trvalo to dosť dlho na úradoch, potom medzi nimi začali vznikať rozpory. Tým, že vznikali medzi nimi rozpory, ona mu navrhla to, že peňažné prostriedky, ktoré uhradil súrodencom na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, mu budú vrátené s tým, že navrhla to, že sa stane výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti t.j. V.. Žalobca mal množstvo dlhov, žil z jej peňazí. Na otázku súdu, kedy žalobca prevzal finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 vo výške 600.000,- Sk p. žalovaná uviedla, že predmetné finančné prostriedky potreboval na úhradu za tovar, potreboval vyplatiť faktúry, keďže obchodoval s alkoholom, túto sumu mu poskytla v hotovosti, pričom finančné prostriedky mu poskytla tesne pred podpisom predmetnej zmluvy o pôžičke na Obvodnom úrade, t.j. 17.8.2005. Žalobca užíval predmetný priestor V., ktorý v reštitúcii patril jej rodine, pričom súrodenci nesúhlasili s vyrovnaním vo výške 600.000,- Sk, pričom však žalobca nemal peniaze na vyrovnanie tohto podielu, nemal peniaze na zvýšenie sumy, ktorou by vyplatil jej súrodencov, to znamená, že takouto formou sa dohodli so žalobcom na tom, že nebudú mať medzi sebou žiadne iné záväzky, tým, že
mu ona poskytne sumu vo výške 600.000,- Sk. On s tým súhlasil, keď chcela, aby uvedené bolo aj na papieri, že si nie sú nič dlžní, chcela uzavrieť dohodu o započítaní, p. žalobca jej povedal, či mu neverí, že medzi nimi je všetko v poriadku. Ona neverila tomu, že by to mohol niekedy v budúcnosti zneužiť a aj preto, že dňa 5.2.2007 ju splnomocnil na zastupovanie vo všetkých veciach, pred všetkými úradmi, dal jej generálne plnomocenstvo, pričom ona toto nezneužila. Žalobcovi darovala nehnuteľnosť, išlo o susedný dom vedľa jej domu, pričom ako náhle videla aké kroky podniká p. žalobca voči nej, žiadala v inom konaní o vrátenie tohto daru. Žalobca požiadal žalovanú o pôžičku, v 8. mesiaci roku 2005 za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na úhradu faktúr za tovar. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či je bežné, aby človek, ktorému má vrátiť peniaze, prišiel za ňou a žiadal ju, aby mu požičala peniaze namiesto toho, aby žiadal od nej vrátenie finančných prostriedkov, p. žalovaná uviedla, že z vypočítavosti nežiadal vrátenie peňazí, pretože stále chcel získať predmetnú nehnuteľnosť V. za tú čiastku, ktorú vyplatil súrodencom. Peňažné prostriedky mu poskytla pred podpisom zmluvy a následne išli osvedčovať podpisy, bolo to u nej v kancelárii, určite to bolo pred podpisom zmluvy, pretože inak by jej túto zmluvu nepodpísal. Pokiaľ ide o spôsob podpisu zmluvy, tak boli vyhotovené asi 4 vyhotovenia predmetnej zmluvy o pôžičke, resp. presne si to nepamätá, pričom jednu zmluvu určite podpisovali pred poskytnutím finančných prostriedkov resp. pri poskytnutí finančných prostriedkov, keď p. žalobca preberal peniaze, túto zmluvu si nechala ona podpísanú aj žalobcom ako dlžníkom a následne išli na úrad osvedčiť podpisy na ďalších rovnopisoch zmluvy. Až 17. preto podpísali tie zmluvy, pretože zmluva je síce z 11.8.2005, ale ona potrebovala dať dohromady uvedené finančné prostriedky. Žalovaná nedisponuje predmetnou zmluvou, ktorá bola podpísaná pred osvedčením podpisu, má len originály osvedčené pred Obvodným úradom, nepredpokladala, že toto môže byť zneužité, zmluva bola podpísaná 17.8.2005, kedy žalobca prevzal peniaze, jednu zmluvu podpísali u nej v kancelárii a v ten istý deň ďalšie rovnopisy predmetnej zmluvy podpisovali na úrade, kde sa osvedčovali podpisy. Pritom ako poskytla žalobcovi finančné prostriedky vo výške 600.000,- Sk nebol nikto prítomný. Nedala mu ani žiaden výdavkový doklad, stačilo jej, že sa dohodli ústne, dôverovali si v tom čase. Finančné prostriedky mala v hotovosti, pričom jej rodina disponovala množstvom majetku, množstvom nehnuteľností, ktoré im boli vrátené v reštitúcii, boli to pozemky, rôzne nehnuteľnosti, takže rodina disponovala množstvom jednak aktív vo forme nehnuteľností tak aj aktív vo forme peňažných prostriedkov. Uvedené nesúviselo s podnikaním. Žalovaná ďalej uvádza, že spomína si na to, že v t.č. jej vrátili 600.000,- Sk jej súrodenci, bolo to tých 600.000,- Sk, ktoré boli pôvodne určené na vyrovnanie podielov domu na V., pretože za takúto cenu nechceli predmetnú budovu predať žalobcovi. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či v t.č., kedy poskytla žalobcovi finančné prostriedky, si požičiavala peniaze od bánk žalovaná uvádza, áno, avšak boli to len peniaze na podnikanie, nie peniaze na súkromné účely, bolo to formou úverov. Zmluvu podpisovali dňa 17.8.2005 a vtedy boli poskytnuté aj finančné prostriedky p. žalobcovi. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či po januári 2007 povedala žalovaná žalobcovi, že si vzájomne započítavajú ich pohľadávky resp. že si ona započítava pohľadávku s jeho pohľadávkou, p. žalovaná uviedla, áno a týmto to považovala za vyrovnané. Z toho dôvodu takisto žalovaná nedala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 na kataster, pretože považovala ich vzťahy za vyporiadané. Z toho dôvodu nerealizovala túto zmluvu.
8. Z výpovede svedkyne O.. H. P. vyplynulo, že proces osvedčovania prebieha tak, že príde k nim nejaká osoba, od ktorej si pýtajú nejaký doklad totožnosti napr. občiansky preukaz resp. iný doklad, táto osoba im ho predloží, následne overí si totožnosť uvedenej osoby tým, že si ju stotožní s fotografiou, ktorá je uvedená na nejakom preukaze napr. na občianskom preukaze, pozrie sa, či tento preukaz nie je poškodený a tak potom pristupuje k osvedčovaniu, buď k osvedčovaniu podpisov alebo osvedčovaniu listín. Pre ňu sú dôležité údaje, ktoré sú zapísané v osvedčovacej knihe, uvedené zapíše do osvedčovacej knihy, žiadateľ jej túto knihu podpíše, teda do kolónky sa podpíše. Pokiaľ ide napr. o zmluvu, pozrie si, či sú tam mená osoby, ktorá ju podpisuje v prvej časti zmluvy, nezaujíma ju obsah tejto zmluvy, následne dá osvedčovaciu doložku, pokiaľ ide o farbu osvedčovacej doložky do dnešného dňa majú modré doložky aj na Obvodnom úrade Košice - okolie, stále boli modré aj v roku 2005. Pokiaľ ide o skutočnosť, prečo je uvedená pečiatka na predmetnej zmluve zo dňa 11.8.2005 čierna, ide o odtlačok pozdĺžnej pečiatky s osvedčovacou doložkou v čiernej farbe, svedkyňa uviedla, zákon toto neošetruje, avšak dôležité je podľa zákona o štátnych symboloch, aby okrúhla pečiatka so štátnym znakom bola v červenej farbe, teda jeho odtlačok, čo v uvedenom prípade je splnené. Pokiaľ ide o pečiatky, boli to samonamáčacie pečiatky, ktoré sa aktivovali stlačením, nebolo treba ich osobitne namáčať na farebnú podušku, predpokladá, že tak bola tá doložka vtedy vyrobená, že tlačila na čierno. Zákon farbu predmetných doložiek neošetruje, ošetruje len to, ako uviedla, že okrúhla pečiatka so štátnym znakom musí byť v červenej farbe. Na otázku súdu, či podpis na zmluve pod okrúhlou pečiatkou
je p. svedkyne, táto uviedla, je to jej podpis. Uvedená listina v časti osvedčenia podpisov účastníkov zmluvy nevykazuje znaky nepravosti. U obidvoch osôb dňa 17.8.2005 vo svojej kancelárii osvedčila podpisy, vychádza z knihy osvedčení. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, ako vie svedkyňa vysvetliť rozpor, keďže Obvodný úrad vo svojom vyjadrení uviedol, že v čase, keď sa overovali tieto pečiatky, bola overovacia pečiatka v modrofialovom odtieni, p. svedkyňa uviedla, že predpokladá, že uvedené vyjadrenie podpisoval p. W.. H., G. S. H..Č.. nebol zamestnancom Obvodného úradu, podpisy sa osvedčovali v čase, kedy sa zlučovali jednotlivé Okresné úrady do jedného Obvodného úradu, pričom prevzali aj agendu overovania resp. osvedčovania podpisov ako aj listín a preto bola zhotovená takáto pečiatka. Všetko je tak pri osvedčení ako malo byť, nevie podávať v tejto veci nejakú fundovanejšiu odpoveď z dôvodu, že osvedčovanie podpisov a listín nebola jej hlavná pracovná náplň, bolo to len v čase dovoleniek. Nikdy sa pri podpisoch neuvádzal názov listiny, ktorá sa osvedčovala, napr. kúpna zmluva, číslo, zo dňa, uvádzali tam len nejakú skratku, napr. čestné vyhlásenie, kúpna zmluva. Nie je to povinnosťou zväzovať listiny, ktoré majú viac strán, ona osvedčuje a ju zaujíma len podpis a pravosť tohto podpisu. Pokiaľ nahliada do osvedčovacej knihy a do predmetnej kúpnej zmluvy o pôžičke, museli uvedení účastníci tejto zmluvy pred ňou podpísať overovaciu knihu. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či by mohla byť osvedčovacia doložka vypísaná aj rukou nie pretlačená pečiatkou resp. či by mohla byť napísaná aj strojom, svedkyňa uviedla, že bolo by to platné v zmysle zákona, áno dôležitá je len okrúhla pečiatka so štátnym znakom. Je to na urýchlenie osvedčovania, keby mali všetko vypísať rukou bol by to problém.
9. Z výpovede svedka M.. A. H. vyplynulo, že prevzali kompetencie Obvodného úradu v Košiciach. Obvodný úrad v Košiciach sídli D. C. X.. Na základe dožiadania súdu dal pokyn p. O.. B., aby vybrala z archívu osvedčovaciu knihu, ktorú súd žiadal, čiže do styku s týmto prípadom došiel tak, že potom uvedený sprievodný list, s ktorým prišla osvedčovacia kniha, podpísal. Od roku 2007, kedy boli zrušené krajské úrady, vznikol Obvodný úrad Košice. Na Obvodnom úrade Košice pracoval ako vedúci správneho oddelenia a vedúci odboru od minulého roku od 26.10.2010 a odvtedy spadá do jeho riadiacej pôsobnosti aj osvedčovanie podpisov, dovtedy s osvedčovaním podpisov nemal skúseností. V súčasnosti majú modrú pozdĺžnu pečiatku s osvedčovacou doložkou. Určite sa môže stať, že by mohla byť táto pozdĺžna pečiatka aj inej farby, pri tom počte osvedčení sa môže stať, že sa pečiatka namáča do inej podušky, avšak mala by byť vo farbe modrej v modrom odtieni. Pokiaľ vie podušky s čiernou farbou nemajú.
10. Z výpovede svedkyne O.. Z. B. vyplynulo, že osvedčovanie podpisov prebieha tak, že prídu účastníci resp. klienti, ktorí chcú niečo osvedčiť, predložia občianske preukazy, vypíše podľa občianskeho preukazu o koho ide, tento človek sa jej podpíše do knihy, podpíše sa na tú danú listinu, ktorú chce osvedčiť predo ňou, ona na túto listinu dá doložku a vypíše údaje z občianskeho preukazu, dáva sa tam poradové číslo z knihy a pečiatka Obvodného úradu, ktorá je malá červená okrúhla. Ona sa podpisuje k tejto doložke, resp. k pečiatke. Môže stať niekedy, že v rýchlosti buchnú pečiatku do červenej farby a následne dajú fialovú farbu alebo tlačia osvedčovaciu doložku na nálepku počítačom. Na otázku súdu, či sú podušky aj v inej farbe, svedkyňa uviedla, momentálne používa podušky v modrej a červenej farbe, resp. tlačí doložky na počítači, vtedy má doložka čiernu farbu, keďže tlačiareň tlačí na čierno. Na otázku súdu, či vykazuje listina v časti osvedčenia podpisov účastníkov zmluvy zo dňa 11.8.2005 znaky nepravosti svedkyňa uviedla, že nevidí nič podozrivé, nevykazuje táto listina znaky nepravosti.
11. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a z jej dodatku zo dňa 1.2.2003 súd zistil, že žalobca ako veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava (prenecháva) žalovanej ako dlžníkovi sumu 600.000,-Sk s 5% úrokom mesačne. Dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku vrátiť najneskôr do 6 mesiacov od podpísania tejto zmluvy t.j. do 6.2.2002. Vzájomnou ďalšou dohodou medzi zmluvnými stranami je možné dohodnúť vrátenie pôžičky aj iným spôsobom, než peňažným plnením a to prevodom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXXX, G..Ú.. T., P.: G.Š. L., súp. číslo domu XXX, D. A..Č.. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu. Dlžník dňom podpísania tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume 600.000,- Sk a súčasne sa zaväzuje predmetnú sumu s dohodnutým úrokom osobne vrátiť veriteľovi do 2.2.2002 v mieste veriteľovho bydliska. Z dodatku zo dňa 1.2.2003 súd zistil, že zmluva o pôžičke 600.000,-Sk s 5% úrokom mesačne, uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dňa 6.8.2002 na dobu do 6.2.2003, sa mení v dĺžke splatnosti pohľadávky do 31.12.2006 s úrokom 15% ročne. Ak sa dlžník dostane do omeškania so splatením celej pohľadávky aj v tejto predĺženej lehote, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 300.000,- Sk.
12. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 súd zistil, že touto zmluvou prenecháva žalovaná ako veriteľ žalobcovi dlžníkovi peňažnú čiastku 600.000,- Sk (slovom šesťstotisíc slovenských korún). Dlžník sa zaväzuje túto sumu vrátiť veriteľovi najneskôr do 11.6.2006. Veriteľ odovzdá dlžníkovi sumu označenú v ods. 1 tohto článku v deň podpisu tejto zmluvy.
13. Zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 súd zistil, že zmluvné strany a to žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník v snahe zabezpečiť splnenie záväzku, ktorý vznikol medzi nimi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, na základe ktorej prevzal dlžník od veriteľa sumu vo výške 600.000,- Sk, slovom: šesťstotisíc slovenských korún a zaviazal sa, že veriteľovi pôžičku vráti, sa dohodli, že zabezpečia riadne splnenie vyššie uvedeného záväzku zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka. Touto zmluvou prevádza dlžník na veriteľa za účelom zabezpečenia veriteľovej pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 uzatvorenej medzi rovnakými zmluvnými stranami ako táto zmluva, a ktorá tvorí súčasť tejto zmluvy, vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam: 1 a pol izbový byt na ul. Č.. N. XX, S. G., Č.. N. XX D. X. A. obytného domu, Z.. Č. XXX na parcele Č.. XXXX/XX P. S. XXXmX- zastavané plochy a nádvoria, parcele č. 2447/150 o výmere XXXmX - zastavané plochy a nádvoria, parcele Č.. XXXX/ XXX P. S. XXXmX- zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na Katastrálnom úrade v Košiciach Správe katastra Košice na liste vlastníctva Č.. XXXXX, G..Ú.. H., P. G. - R..
14. Zo znaleckého posudku č. 15/2017 znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej zo dňa 8.3.2017 súd zistil, že znalkyňa mala zamerať znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu žalobcu na zmluve o pôžičke zo dňa 11.8.2005, ktorá sa nachádza na čísle listu 14 predmetného spisu, na zmluve o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, ktorá sa nachádza na čísle listu 28 predmetného spisu a na návrhu na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005, ktorá sa nachádza na čísle listu 30 predmetného spisu, pričom zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že podpisy na zmluve o pôžičke zo dňa 11.8.2005, na zmluve o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 a na návrhu na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005, sú pravými podpismi žalobcu.
15. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
17. Zo zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu; vznik právneho vzťahu z pôžičky predpokladá nielen zmluvné dohody strán, ale aj skutočné odovzdanie (slovami zákona "prenechanie") predmetu pôžičky (odovzdanie peňazí alebo bezhotovostný prevod dohodnutej sumy). Inak povedané, k zmluve o pôžičke nedochádza (a právny vzťah z pôžičky nevzniká) len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14. mája 2004, sp . zn. 21 Cdo 2217/2003, uverejnený v časopise Súdna judikatúra 6/2004 pod č. 110, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. októbra 2007, sp. zn. 21 Cdo 3161/2006, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 58/2008, a ďalej rozsudok z 11. decembra 2009, sp. zn. 21 Cdo 4520/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. augusta 2008, sp. zn. 29 Odo1386/2006). Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR vyvodila, že pri peňažnej pôžičke veriteľ zo zmluvy o pôžičke splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi peniaze v zmysle § 657 obč. zák. nielen ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného styku, tj. bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, popr. podľa dohody zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie (pozri rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 11. novembra 2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008, z 24. marca 2004, sp. zn. 29 Odo 350/2003, z 29. mája 2008, sp. zn. 33 Odo 454/2006, a z 29. septembra 2010, sp. zn. 33 Cdo 4312/2008). Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak poukáže
veriteľ zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvnej dohody s dlžníkom (dohody o platobnom mieste) určitú peňažnú čiastku na účet dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú čiastku v dohodnutej lehote vrátiť; uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29. augusta 2012, sp. zn. 33 Cdo 671/2011).
18. Súd má na základe vykonaného dokazovania a to z výsluchu strán konania, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a z jej dodatku zo dňa 1.2.2003 za preukázané a nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 6.8.2002 záväzkový právny vzťah na základe zmluvy o pôžičke, ktorej platnosť žalovaná nenamietala (uvedené ani netvrdila), v zmysle obsahu ktorej žalobca ako veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy prenechal žalovanej ako dlžníkovi sumu 19.916,35 eura (600.000,- Sk) ako úročnú peňažnú pôžičku s úrokmi vo výške 15% ročne, pričom žalovaná ako dlžník sa zaviazala vrátiť požičanú sumu 19.916,35 eura aj s úrokmi žalobcovi ako veriteľovi najneskôr do 31.12.2006.
19. Nespornou je aj skutočnosť, že žalovaná titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a jej dodatku zo dňa 1.2.2003 nevrátila žalobcovi žiadnu sumu.
20. Spornou ostáva skutočnosť, či žalovaná účinne vzniesla započítaciu námietku, na základe ktorej právo žalobcu z občianskoprávneho vzťahu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 v znení jej dodatku zo dňa 1.2.2003 zaniklo.
21. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
22. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
23. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
24. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
25. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010).
26. Právo z občianskoprávneho vzťahu zaniká (okrem iného) spôsobom predpokladaným v § 580 OZ. Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú a/ vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektami, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak), b/ rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých započítateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov) a d/ právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný či dvojstranný). Ku kompenzácii
treba, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma takéhoto právneho úkonu nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. OZ a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. K zániku peňažných pohľadávok v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú, dochádza okamihom, kedy sa pohľadávky stretli. Z ustanovenia § 581 ods. 2 OZ je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Inými slovami povedané, pre posúdenie, či je pohľadávka premlčaná (a teda či ju možno použiť na započítanie, prípadne započítanie proti nej úspešne namietať) je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. apríla 2007, sp. zn. 33 Odo 336/2005).
27. Obrana žalovanej spočíva na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 mala ako veriteľ voči žalobcovi ako dlžníkovi takisto peňažnú pohľadávku vo výške 19.916,35 eura (600.000,- Sk) spôsobilú na započítanie, v čoho dôsledku, keďže išlo o vzájomné pohľadávky, t.j. dva záväzky medzi tými istými subjektami, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, s rovnakým druhom plnenia a spôsobilé na započítanie, právo žalobcu z občianskoprávneho záväzkového vzťahu titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 zaniklo započítaním dňa 31.12.2006, t.j. okamihom, kedy sa navzájom sa kryjúce pohľadávky strán konania stretli (okamihom splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná, t.j. pohľadávky žalobcu), keďže žalovaná urobila (pred začatím konania aj počas neho) prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, t.j. žalobcovi.
28. Tieto žalovanou tvrdené skutočnosti žalobca poprel, v dôsledku čoho ostáva spornou skutočnosť, či na základe predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 došlo k reálnemu (skutočnému) odovzdaniu peňažných prostriedkov (predmetu pôžičky) zo strany žalovanej žalobcovi, teda či medzi účastníkmi predmetnej zmluvy o pôžičke vznikol právny vzťah z pôžičky, ktorú skutočnosť je povinná preukázať žalovaná.
29. Žalobca tvrdí, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalovanej ako veriteľa titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 žalobcovi nedošlo.
30. Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť, môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné listiny, ohliadka a výsluch strán. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť.
31. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (opatrené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené) alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky
iba pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenou skutočnosť.
32. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana sporu bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
33. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti kompenzačnej námietky bolo presvedčivo zistiť, či žalovaná ako veriteľ prenechala žalobcovi ako dlžníkovi peňažnú sumu 19.916,35 eura (600.000,- Sk) ako bezúročnú peňažnú pôžičku.
34. Súd konštatuje, že v tejto časti vykonané dôkazy (výpoveď strán konania, svedkov, listinné dôkazy a znalecký posudok) majú rovnakú dôkaznú silu. Žalobca vo svojej výpovedi niekoľkokrát tvrdil, že peniaze od žalovanej titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 nikdy neprevzal, zmluvu o pôžičke zo dňa 11.8.2005, zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, ani návrh na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005, nepodpisoval a nemal o nich vedomosť.
35. V protiklade s tým žalovaná tvrdila, že medzi účastníkmi predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 vznikol záväzkový právny vzťah z pôžičky, teda že žalovaná ako veriteľ prenechala žalobcovi ako dlžníkovi peňažnú sumu 19.916,35 eura (600.000,- Sk) ako bezúročnú peňažnú pôžičku. Tieto svoje tvrdenia podporila žalovaná listinnými dôkazmi a to zmluvou o pôžičke zo dňa 11.8.2005, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 a návrhom na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005.
36. Súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu, že predmetné listiny nepodpísal, sú v rozpore so znaleckým posudkom č. 15/2017 znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej zo dňa 8.3.2017, z ktorého má súd za preukázané, že podpisy na zmluve o pôžičke zo dňa 11.8.2005, na zmluve o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 a na návrhu na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005, sú pravými podpismi žalobcu, ako aj v rozpore s výpoveďou svedkyne O.. H. P., ktorá na pojednávaní po nahliadnutí do osvedčovacej knihy č. II uviedla, že dňa 17.8.2005 vo svojej kancelárii osvedčila podpisy žalobcu a žalovanej na presne nekonkretizovaných listinách, s oznámením Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 3.2.2011 na č.l. 74 a s osvedčovacou knihou č. II Obvodného úradu Košice, z ktorej obsahu má súd za preukázané, že pod poradovými číslami XXXX/XXXX V. XXXX/ XXXX boli svedkyňou O.. H. P. - zamestnankyňou Obvodného úradu Košice dňa 17.8.2005 osvedčené podpisy strán konania a to podpisy žalobcu na listinách pod poradovými číslami XXXX/XXXX V. XXXX/ XXXX a podpisy žalovanej na listinách pod poradovými číslami XXXX/XXXX V. XXXX/XXXX, pričom z druhej strany zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 je zrejmé, že pod poradovým číslom XXXX/XXXX N. W. XX.X.XXXX na tejto zmluve osvedčený podpis žalovanej a pod poradovým číslom XXXX/XXXX bol dňa 17.8.2005 na tejto zmluve osvedčený podpis žalobcu, ako aj to, že zo štvrtej strany zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 je zrejmé, že pod poradovým číslom XXXX/XXXX N. W.Ň. XX.X.XXXX na tejto zmluve osvedčený podpis žalovanej a pod poradovým číslom XXXX/XXXX N. W. XX.X.XXXX na tejto zmluve osvedčený podpis žalobcu. Žalobca nenamietal nepravdivosť údajov uvedených v osvedčovacej knihe (pokiaľ ide o meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu) a ani nepravosť svojich podpisov pod poradovými číslami XXXX/XXXX V. XXXX/XXXX v osvedčovacej knihe Č.. L. P. Ú. G..
37. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, ktorú žalovaný podpísal slobodne, vážne, nie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, bez fyzického a psychického nátlaku a v omyle (čl. VIII. bod 2 cit. zmluvy), má súd za preukázané, že základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 prevzal dlžník (žalobca) od veriteľa (žalovanej) sumu vo výške 19.916,35 eura. Zmluva o pôžičke zo dňa 11.8.2005 okrem iného obsahuje podstatné náležitosti a to označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí).
38. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia posudzovaného právneho úkonu (zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
39. Z obsahu citovaného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pojmovými znakmi právneho úkonu sú vôľa, jej prejav, ako i smerovanie (zameranie) vôle na právne následky, ktoré právne predpisy s týmto prejavom vôle spájajú. Prejav vôle je platným právnym úkonom, ak vyhovuje všetkým náležitostiam stanoveným v zákone, ktoré ak splnené nie sú, ide o právny úkon vadný. Vada má spravidla za následok neplatnosť právneho úkonu (nullum negotium), čo znamená, že právny úkon sa síce považuje za vzniknutý a existujúci, jeho právne následky však nenastanú, pričom dôvody neplatnosti sú rôzne podľa toho, ktorá z náležitostí predpísaných pre platnosť právneho úkonu je vadou postihnutá. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, má vôľa význam iba vtedy, ak je slobodná a vážna a ak je prejavená spôsobom uznaným právom a sleduje spôsobenie právnych následkov. Sloboda vôle je vylúčená, ak konajúci urobí úkon pod tlakom fyzického násilia alebo ak ide o psychické donútenie bezprávnou vyhrážkou alebo ak osoba urobí úkon za okolností hospodárskeho alebo sociálneho stavu, ktorý na konajúceho vplýva takým spôsobom, že urobil úkon za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré skutočnosti majú ale iné právne dôsledky, upravené v § 49 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Napokon z prejavu vôle musí byť zrejmé, čo týmto prejavom chcel konajúci prejaviť.
40. Po obsahovej ako aj formálnej stránke teda zmluva o pôžičke zo dňa 11.8.2005 a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 splňujú zákonné kritéria platnosti právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Obsah týchto dohôd, ako každý právny úkon, možno vykladať podľa vôle toho, kto ho učinil, len za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, učineným v písomnej forme. Výkladom podľa § 35 ods. 2 obč. zák. nemožno už učinený prejav vôle doplňovať, meniť, či dokonca nahradzovať (porov. rozsudok zo dňa 18. 12. 2002, sp. zn. 25 Cdo 1116/2001, uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 23, C 1627). Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý učinili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb (porov. rozsudok zo dňa 27. 3. 2002, sp. zn. 33 Cdo 512/2000, uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 15, C 1108).
41. Súd ďalej nezistil ani iné dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 (§ 37 až 42a, § 49a Občianskeho zákonníka). Predmetom zmlúv nie je nemožné plnenie, účastníci predmetných zmlúv mali spôsobilosť na právne úkony, nekonali v duševnej poruche, ktorá by ich robila na tento právny úkon neschopnými, zmluvy svojím obsahom a účelom neodporujú zákonu, zákon neobchádzajú a nepriečia sa dobrým mravom a sú urobené v písomnej forme.
42. Súd konštatuje, že skutočnosť, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany veriteľa titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 nevyplýva zo samotného znenia predmetnej zmluvy, v ktorej článku I. ods. 3. je uvedené, že veriteľ odovzdá dlžníkovi sumu označenú v ods. 1 tohto článku v deň podpisu tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, a to jej článku I a článku II. bodu 1, však má súd
za preukázané, že zmluvné strany a to žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník v snahe zabezpečiť splnenie záväzku, ktorý vznikol medzi nimi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, na základe ktorej prevzal dlžník od veriteľa sumu vo výške 600.000,- Sk a zaviazal sa, že veriteľovi pôžičku vráti, sa dohodli, že zabezpečia riadne splnenie vyššie uvedeného záväzku zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka resp. touto zmluvou prevádza dlžník na veriteľa za účelom zabezpečenia veriteľovej pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 uzatvorenej medzi rovnakými zmluvnými stranami ako táto zmluva, a ktorá tvorí súčasť tejto zmluvy, teda, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 vznikol medzi jej účastníkmi právny vzťah z pôžičky.
43. Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol zavedený do Občianskeho zákonníka novelou - zákonom č. 509/1991 Zb., a doterajší výklad treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa citovaného § 553 musí jednoznačne určovať: zmluvné strany (účastníkov zmluvy); záväzok, ktorý je zabezpečovaný; majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza; že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká); ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí; dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2009, sp. zn. 1 Cdo 58/2008).
44. Vzhľadom na znenie článku I a článku II. bodu 1 zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, teda že žalobca ako dlžník prevzal na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 od žalovanej ako veriteľa sumu vo výške 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 eura, je bez relevancie, keďže ide o reálnu zmluvu, či boli peňažné prostriedky prenechané žalovanou žalobcovi v deň podpisu zmluvy (11.8.2005) alebo (ako tvrdí žalovaná) až dňa 17.8.2005, kedy boli osvedčované podpisy na predmetných zmluvách pred Okresným úradom Košice.
45. Súd konštatuje, že znenie článku I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 má aj povahu uznania dlhu žalobcu, ktorý vznikol titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, t.j. ide o písomný prejav vôle žalobcu ako dlžníka s uvedením dôvodu dlhu (zmluva o pôžičke zo dňa 11.8.2005), jeho výšky (600.000,- Sk) a prísľubu zaplatiť dlh.
46. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom upraveným až v ôsmej časti Občianskeho zákonníka; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) je k jeho platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenia dôvodu dlhu a jeho výšky, čiže ak má mať písomné uznanie práva dlžníkom právne dôsledky uvedené v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka (tj . dôsledky v podobe pretrhnutia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu práva ako čo do dôvodu, tak čo do výšky. Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí síce byť tento dôvod vždy v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený výslovne, ale musí byť jednoznačne dôvoditeľný, napr. poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu výslovne obsiahnutý. Rovnako tak uznanie práva čo do jeho výšky musí byť vyjadrené tak, aby výška bola objektívne určiteľná.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené, zo žalovanou označených a predložených listinných dôkazov ako aj z výsluchu žalovanej a svedkyne O.. H. P., zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, z návrhu na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005, z oznámenia Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 3.2.2011, z osvedčovacej knihy č.
II Obvodného úradu Košice a zo znaleckého posudku č. 15/2017 znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej zo dňa 8.3.2017, má súd preukázanú skutočnosť, že žalovaná ako veriteľ prenechala žalobcovi ako dlžníkovi najneskôr dňa 17.8.2005 peňažnú sumu 19.916,35 eura ako bezúročnú peňažnú pôžičku, pričom žalobca ako dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi požičanú sumu vo výške 19.916,35 eura do 11.6.2006, teda, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah z pôžičky.
48. Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenou zo strany žalobcu.
49. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
50. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
51. Tak ako súd uviedol v bode 26 tohto odôvodnenia, z ustanovenia § 581 ods. 2 OZ je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Inými slovami povedané, pre posúdenie, či je pohľadávka premlčaná (a teda či ju možno použiť na započítanie, prípadne započítanie proti nej úspešne namietať) je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. apríla 2007, sp. zn. 33 Odo 336/2005).
52. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 má súd za preukázané, že žalobca ako dlžník sa zaviazal vrátiť žalovanej ako veriteľovi požičanú sumu 19.916,35 eura najneskôr do 11.6.2006 (čl. I. bod 2 predmetnej zmluvy). Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a z jej dodatku zo dňa 1.2.2003 vyplýva, že žalovaná ako dlžník sa zaviazala vrátiť žalobcovi ako veriteľovi požičanú sumu 19.916,35 eura najneskôr do 31.12.2006. Neskôr splatnou bola teda pohľadávka žalobcu. Vzájomné pohľadávky strán sa stretli 31.12.2006, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky žalovanej splatnej dňa 11.6.2006. Premlčacia doba ohľadne pohľadávky žalovanej začala plynúť dňa 12.6.2006 (nasledujúci deň po dni splatnosti dlhu žalobcu) a uplynula by dňa 12.6.2009. Premlčacia doba ohľadne pohľadávky žalobcu začala plynúť dňa 1.1.2007 (nasledujúci deň po dni splatnosti dlhu žalovanej) a uplynula by dňa 1.1.2010. V čase, keď sa stretli pohľadávky strán dňa 31.12.2006, nebola pohľadávka žalovanej premlčaná (tá ty bola premlčaná dňa 12.6.2009). Je pritom bez relevancie, kedy bol urobený prejav žalovanej smerujúci k započítaniu.
53. Súd uvádza, že tým, že žalovaná uplatnila v tomto konaní (teda po tom, keď sa vzájomné pohľadávky strán konania stretli) započítací prejav (v odpore proti platobnému rozkazu), došlo k zániku vzájomných pohľadávok strán konania v dôsledku započítania, a to v rozsahu v akom sa navzájom kryjú, t.j. v rozsahu istiny vo výške 19.916,35 eura. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti požadovanej istiny vo výške 19.916,35 eura zamietol.
54. Predmetom konania sú ďalej dohodnuté úroky vo výške 5% mesačne za obdobie od 6.8.2002 do 31.12.2006 podľa článku I. zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 (žalobca nesprávne uvádza úroky z omeškania), dohodnuté úroky vo výške 15% ročne za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 (žalobca nesprávne uvádza úroky z omeškania), úroky z omeškania za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia vo výške 0,05% za každý deň omeškania podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a zmluvná pokuta vo výške 9.958,17 eura podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002.
55. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Úrok je cena peňažných prostriedkov, resp. odplata, ktorú zaplatí ten, kto si vezme úver, alebo kto si požičia peniaze. Úrok nie je sankciou. Je to protihodnota za to, že jeden subjekt dáva do pozície druhého subjektu určitý
objem peňazí (istinu) na určitú dobu. Úroky sú súčasťou celkového peňažného záväzku dlžníka. Sú teda peňažným plnením a v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s ich plnením (ako aj s plnením istiny), je povinný platiť úroky z omeškania ako sankciu za porušenie povinnosti (viď uznesenie NSSR, sp. zn. 4 Obo 143/1998). Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Úroky z omeškania sú teda zákonnou sankciou za to, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného záväzku a veriteľ ich môže požadovať bez ohľadu na to, či boli medzi účastníkmi dohodnuté.
56. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 5% mesačne za obdobie od 6.8.2002 do 31.12.2006 podľa článku I. zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002, súd konštatuje, že Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
57. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
58. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.
59. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musí byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
60. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
61. V prejednávanej veci súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami konania v zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 (5% mesačne, t.j. 60% ročne) viac ako 7- násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, keďže podľa zdroja Národnej banky SR boli priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre obyvateľstvo v auguste 2002 vo výške 8,15%. Súd má teda za to, že dojednanie zmluvných úrokov vo výške 5% mesačne, t.j. 60% ročne v zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 je pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a preto žalobu v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 5% mesačne za obdobie od 6.8.2002 do 31.12.2006 podľa článku I. zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 zamietol.
62. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 15% ročne za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002, súd konštatuje, že takto dohodnuté úroky podstatne nepresahujú úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, keďže priemerné úrokové miery z dlhodobých úverov obchodných bánk pre obyvateľstvo boli vo februári 2003 vo výške 9,39%. Súd má teda za to, že dojednanie zmluvných úrokov vo výške 15% ročne za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ani dvojnásobne nepresahovali obvyklú úrokovú mieru, teda súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov vo výške 15% ročne zo sumy 19.916,35 eura od 7.2.2003 do 11.6.2006 a v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov za obdobie od 12.6.2006 do 31.12.2006 žalobu zamietol, vzhľadom na skutočnosť, že úroky boli podľa názoru súdu dohodnuté do vrátenia dlžnej sumy, t.j. do splatnosti pohľadávky žalovanej titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 splatnej dňa 11.6.2006.
63. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia vo výške 0,05% za každý deň omeškania podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9.958,17 eura podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002, súd konštatuje, že z doteraz uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalovanej bola skôr splatná (11.6.2006) ako pohľadávka žalobcu (31.12.2006), ku dňu ich stretu tieto pohľadávky čo do istiny zanikli a preto sa žalovaná nemohla dostať do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sú pritom sankciou za to, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného záväzku (čo žalovaná nebola). Takisto zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad omeškania žalovanej so zaplatením peňažného dlhu, k čomu nedošlo, teda súd žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia vo výške 0,05% za každý deň omeškania (ktorých výška je dohodnutá taktiež v rozpore so zákonom) ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9.958,17 eura nepriznal a žalobu v týchto častiach zamietol.
64. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 15% ročne zo sumy 19.916,35 eura od 7.2.2003 do 11.6.2006 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
65. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a to vyzvanie žalovanej na preukázanie toho, že dňa 11.8.2005 mala k dispozícii sumu 600.000,- Sk, z dôvodu, že žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.2.2012 uviedla, že sumu 600.000,- Sk odovzdala žalobcovi v hotovosti a peniaze mala od svojich súrodencov, ktorí jej túto sumu vrátili, vyžiadanie výpisu z U. Č.. XXXXX, G..Ú.. T., z dôvodu, že súd tento dôkaz vykonal výpisom z katastrálneho portálu, ktorý výpis oboznámil na pojednávaní dňa 29.3.2018 a vyzvanie žalovanej na predloženie originálu plnomocenstva zo dňa 5.2.2007, ktorý dôkaz súd, vzhľadom na predmet konania považuje za nepotrebný, pričom dôkaz bol na pojednávaní vykonaný (s obsahom tejto listiny súd oboznámil strany konania) .
66. Takisto je podľa názoru súdu bez relevancie, aj vzhľadom na rozsiahle dokazovanie v tejto časti a to výsluchy žalovanej, svedkov - zamestnancov Okresného úradu Košice, akej farby je odtlačok pozdĺžnej osvedčovacej doložky na predmetných zmluvách, do ktorej boli vpisované údaje osôb, ktorých podpisy sa na zmluvách osvedčovali, keďže tieto údaje mohli byť aj vytlačené resp. ručne napísané. Aj podľa názoru súdu je na týchto zmluvách dôležitá okrúhla pečiatka so štátnym znakom červenej farby, ktorá nebola žalobcom namietaná.
67. Z týchto dôvodov teda súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy a keďže tieto štyri návrhy na doplnenie dokazovania, nepreukázaná plánovaná dovolenka právnej zástupkyne žalobcu a blížiace sa veľkonočné sviatky, boli aj dôvodom žiadosti žalobcu na odročenie pojednávania vytýčeného na deň
29.3.2018, súd na nich neprihliadal, keďže uvedené nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemôže žalobca a jeho právna zástupkyňa zúčastniť pojednávania.
68. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
71. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
72. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
73. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaná mala v časti istiny a zmluvnej pokuty plný úspech vo veci (súd pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadal na príslušenstvo pohľadávky) a priznal jej preto nárok na plnú náhradu trov konania.
74. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).