Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/106/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci T. zastúpenej do dovŕšenia plnoletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, s. r. o., dieťa rodičov - matky C. právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, s. r. o. a otca G. o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 05. 10. 2010, č. k. - 39, v časti výživného tak, že zvyšuje výživné na T. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne, a to za obdobie od 26. 08. 2020 do budúcna, ktoré je otec G. povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci, a to od podania návrhu do dovŕšenia plnoletosti dcéry matke a od plnoletosti dcéry do budúcna plnoletej dcére.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

III. Dlžné výživné na T. za obdobie od 26. 08. 2020 do 15. 04. 2022 vo výške 4 033,35 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 120 eur mesačne, počnúc mesiacom máj 2022, spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci plnoletej dcére, až do úplného zaplatenia dlhu, pod stratou výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodná navrhovateľka, matka T., podala dňa 26.08.2020 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 05.10.2010, sp. zn. a zvýšil výživné pre mal. dcéru T. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 390 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. V priebehu konania dcéra T. dovŕšila plnoletosť, pričom sa pripojila k návrhu pôvodnej navrhovateľky a žiadala zvýšiť výživné.

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť otca bola naposledy určená rozsudkom OS Kežmarok zo dňa 05.10.2010, č.k. -39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.05.2011, ktorým súd určil výživné na maloletú a otca zaviazal prispievať na výživu mal. T. mesačne sumou 150 eur vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Za obdobie od poslednej zmeny sa výrazným spôsobom zmenili pomery maloletej dcéry. V čase posledného rozhodnutia bola maloletá žiačkou prvého stupňa ZŠ, mala 8 rokov, mala výdavky spojené so školskými pomôckami, krúžkami stravou na základnej škole. V čase podania návrhu mala 17, skoro 18 rokov, je študentkou Strednej odbornej školy pedagogickej v Levoči, s čím sú spojené cestovné výdavky, internát a strava v sume 121 eur mesačne, výdavky na telefón v sume 20 eur mesačne, vreckové 40 eur mesačne, výdavky na školské pomôcky, učebnice 15 eur mesačne a na začiatku roka 90 eur. Gitara a učenie hry na gitare 160 eur. Za volejbal v škole platila poplatok 60 eur. Potom platí 5 eur mesačne na stužkovú.

Výdavky na stravu mimo školy sú v sume 120 eur mesačne. Potom má bežné výdavky spojené s hygienickými potrebami, ošatením, voľnočasovými aktivitami v sume 100 eur mesačne. Na okuliare má výdavky 35 eur a zubára 20 eur. Poistenie má v sume 11 eur. okrem toho mala zvýšené výdavky, a to na kurz autoškoly v sume 740 eur, školské kurzy ( lyžiarsky, plavecký, KOŽAZ ) v sume 345 eur, bicykel v sume 390 eur. Pôvodná navrhovateľka mala v prvom polroku 2020 príjem okolo 350 eur mesačne a od marca bola poberateľku pandemickej OČR vo výške 14,124 eur na deň, pričom z toho príjmu hradí náklady spojené s bývaním stravu, cestovné do práce a náklady maloletej dcéry, pričom jej príjem nepostačuje na úhradu všetky výdavkov dcéry. Zároveň má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorého má nového manželstva. Súčasný manžel sa podieľa na úhrade spoločných nákladov na domácnosť i maloletého syna, no nie je povinný znášať náklady jej dcéry. Otec pracuje stále v zahraničí, v Rakúsku, no výšku príjmu otca uviesť nevedela. Otec je taktiež vlastníkom nehnuteľností v obci Výborná. Otec okrem súdom určeného výživného inou čiastku na výdavky dcére neprispieva a zároveň sa prestal o dcéru približne pred dvomi rokmi zaujímať. Keďže na strane oprávnenej osoby sa podstatným spôsobom zmenili výdavky, s otcom nie je možná dohoda, preto sa domáhala zvýšenia výživného pre dcéru prostredníctvom návrhu podaného na súd.

3. Otec vo svojom vyjadrení s podaným návrhom nesúhlasil, nakoľko aj na jeho strane došlo k zmene pomerov, a to narodil sa mu z partnerského vzťahu syn, teda má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Syn má alergie, s čím sú spojené zvýšené výdavky na stravu. Pracuje v stavebnej firme, ktorá počas zimných mesiacov pracuje v obmedzenom režime. Pokiaľ ide o príjmy, ktoré uvádzala matka navrhovateľky, tak pozemky v obci Výborná sú nie sú vedené ako stavebné pozemky a nemá z nich žiaden príjem. A pokiaľ ide o motorové vozidlo, tak je vlastníkom motorového vozidla, ktoré je vyrobené v roku 2002 zn. Škoda Octavia. K vyjadreniu pripojil svoj príjem a výdavky, výplatné pásky za mesiace apríl, máj, jún, júl, august, september 2020, výpisy z účtu, doklady o výdavkoch v Rakúsku. Pripojil tiež výdavky jeho družky a maloletého syna.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila pôvodná navrhovateľka - matka, navrhovateľka - dcéra, právny zástupca navrhovateliek, kolízny opatrovník na čas do plnoletosti navrhovateľky. Nedostavil sa otec, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil bez uvedenia dôvodov, avšak v maily zo dňa 06.04.2022 uviedol, že dôvodom jeho neúčasti je skutočnosť, že je toho času nezamestnaný, vedený na úrade práce vo Viedni, s čím je spojená jeho povinnosť byť k dispozícii pre potreby úradu práce.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodnej navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky - dcéry, výsluchom právneho zástupcu navrhovateliek, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. , výpismi z LV otca, lustráciami v registri SP účastníkov, vyjadrením otca k návrhu, špecifikáciou jeho príjmov a výdavkov, písomnosťami v nemeckom jazyku na čl. 26 - 46, rodným list mal. dieťaťa J., pokladničnými bločky otca, výdavkami mal. syna a jeho bývalej partnerky, nájomnou zmluvou otca, výdavkami navrhovateľky, sobášnym listom matky navrhovateľky, rodným listom syna matky navrhovateľky, výplatnými páskami matky navrhovateľky za rok 2020, 2021, dokladmi o výdavkoch matky spojené s bývaním, prekladmi z nemeckého jazyka, vyjadrením navrhovateľky, vyjadrením otca, jeho aktuálnymi výdavkami.

6. Pôvodná navrhovateľka, matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že kvôli pandémii bola poberateľkou pandemickej OČR, a teda mala nižší príjem. V tom čase bola škôlka, ktorú navštevoval jej syn zatvorená a dcéra sa učila doma dištančne. Poberala príjem okolo 270 - 280 eur mesačne. Inak bol jej príjem v čistom je okolo 550 - 600 eur mesačne. V tomto príjme sú zarátané rodinné prídavky a daňový bonus. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak platí inkaso cca. 70 eur, bývajú v rodinnom dome. Na drevo majú výdavky vo výške 300 eur na zimu. Plyn využíva iba na varenie. Internet 22 eur, paušál 20 eur. Za škôlku neplatí, avšak musia deťom nosiť do škôlky stravu. V škôlke nie je jedáleň. Výdavky na syna za stravu sú okolo 50 eur mesačne. Daň z nehnuteľnosti 120 eur ročne, 10 eur mesačne. Pracuje v Spišskej Belej, na cestu to vyjde okolo 40 eur mesačne. Sporenie pre deti je 40 eur mesačne. Strava celej rodine doma zhruba vyjde na 400 eur mesačne. Lieky neužíva. Obuv, oblečenie a drogéria zhruba 90 eur mesačne. Syn má v súčasnej dobe 6 rokov. Syn užíva lieky na alergiu, to je 5 eur štvrťročne na lieky. Na ošatenie na chlapca minie cca. 40 - 50 eur mesačne. Za mobilný telefón platí 20 eur, dcére osobitne 20 eur na paušál. Jej manžel má príjem okolo 600 - 700 eur mesačne v čistom. On nemá inú vyživovaciu povinnosť. S bývalým manželom vôbec nie je v žiadnom kontakte. Kým bola dcéra menšia, boli spolu v kontakte, avšak teraz za posledné dva roky ju nekontaktuje.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní pristúpila k návrhu tak, ako ho ešte v auguste 2020 podala v tom čase zákonná zástupkyňa, jej mama. Trvala na zvýšení výživného na 390 eur. Študuje v Levoči na strednej škole pedagogickej, preto býva na internáte. Za internát platí okolo 120 - 150 eur mesačne, v čom je zahrnutá strava, ktorá je však pohyblivou zložkou, môže sa meniť, v súčasnej dobe je to za internát je 70 eur na stravu + 30 eur internát + cestovné cca. 50 eur mesačne. Potrebovala do školy novú gitaru, nakoľko musí hrať na hudobnom nástroji. Súčasťou štúdia sú aj rôzne krúžky, na ktoré potrebuje oblečenie, na výtvarnú výchovu potrebuje kufrík. Gitara stála 60 eur, kufrík okolo 20 eur, školské pomôcky aj na začiatku roka okolo 100 - 120 eur. Priebežne podľa potreby dopĺňa, čo treba. Priebežné výdavky do školy, vrátane farby do tlačiarne a nákupu učebníc, sú okolo 30 eur mesačne. Zakúpila si nový notebook za cca. 900 eur. V škole majú povinné kurzy, ako plavecký, lyžiarsky a turistický, ktoré máme rozložené počas štúdia, plavecký okolo 100 eur, lyžiarsky možno 120 - 140 eur, turistický 140 eur. Plus oblečenie na kurzy, ktoré si musela zakúpiť. Na víkendy nemôže ostať na internáte, musí sa vracať domov. Šetria si na stužkovú po 6 eur mesačne. ZRPŠ 25 eur ročne. Vreckové dostáva od mamky od 40 - 50 eur, ako kedy. Mesačne na stravu mimo internátu minie cca. 150 - 200 eur mesačne, a to podľa toho, ako často je doma Hygienické potreby a kozmetika ju vyjdú cca. 30 eur mesačne, ošatenie a obuv 50 - 60 eur mesačne. Užíva lieky na alergiu na 3 mesiace má výdavok 5 eur a ďalšie lieky, ktoré ju vyjdú na 35 eur za každé dva mesiace. Nosí okuliare, častejšie sa menia sklíčka vo výške 35 eur mesačne. Zubár cca. 20 eur. Ide o bežnú preventívnu prehliadku spolu s občasným vyšetrením. 740 eur na autoškolu jej uhradila mama spoločne s jej novým manželom. Otec jej pravidelne prispieva čiastkou 150 eur, nič viac. O sporení otca pre ňu nemala žiadnu vedomosť. Občas jej otec napíše na Messenger. Nepýta sa na ňu, píše jej iba k nejakému sviatku. K narodeninám jej ani nepíše. Tento rok jej napísal raz k Vianociam. Vôbec sa nekontaktujú, ani ona, ani jej mama. Ona ho sama od seba nekontaktuje. Pokúšala sa o to v minulosti, no stále sa na niečo vyhováral, aj keď chcela ísť ku nemu. V roku 2018 bola naposledy u neho v Rakúsku. Vtedy sa aj naposledy videli. Jeho rodinu pozná. Príjem matky je nižší, lebo je PN. Zároveň sa zmenili výdavky na bývanie, zobrali si hypotéku a stavajú nový dom, nakoľko ten, v ktorom bývajú, nie je dostačujúci. Matka hradí 361,26 eur mesačne na tento úver. Výdavky spojené s bývaním hradí mama s otčimom. V súčasnej dobe končí 4. ročník strednej školy a plánuje študovať na vysokej škole, dala si prihlášku do Banskej Bystrici na učiteľstvo v materskej škole a jednu si dala do Bratislavy na odbor dizajn, kde ju nevzali. Platila po 50 eur za prihlášky na vysokú školu. Vzhľadom na jej výdavky, záujem pokračovať v štúdiu a naďalej sa pripravovať na svoje budúce povolanie, trvala na návrhu na zvýšení výživného.

8. Právny zástupca navrhovateliek vo svojej výpovedi na pojednávaní trval na podanom návrhu, a to na sume 390 eur mesačne od podania návrhu. Mal za to, že otec, nakoľko priamo nepreukázal svoj celý príjem od podania návrhu do marca 2022, sa dá to odvodiť iba čiastočne. Dá sa odvodiť, že otec mal pravidelný mesačný príjem cca. od 1 800 eur do 2 100 eur a z tohto príjmu otec je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v navrhovateľkou navrhovanej výške. Výdavky navrhovateľky sa nezmenili, skôr došlo k ich nárastu. V priebehu tohto konania došlo k nárastu spotrebiteľských cien o 15 %. Čo sa týka nezamestnanosti otca, mal za to, že ide len o prechodnú záležitosť. Je v možnostiach otca mať príjem rovnaký ako v minulosti a vzhľadom na rovnaký nárast ceny práce v odbore stavebníctvo pravdepodobne aj vyššie. Čo sa týka výdavkov otca, mal za to, že aj po odrátaní výdavkov, ktoré otec musí nevyhnutne vynaložiť, mu ostane dostatočný priestor na uhrádzanie výživného v navrhovateľkou navrhovanej výške. Čo sa týka matky navrhovateľky, táto je v súčasnosti PN. Táto PN vzhľadom na jej diagnózu bude trvať dlhšie obdobie.

9. Otec vo svojich písomných vyjadreniach považoval návrh nedôveryhodný a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach rozpísal svoj príjem, ako aj výdavky. V čase podania návrhu bol zamestnaný a jeho príjem v mesiaci august 2020 bol vo výške 2128,83 eur a jeho výdavky v tomto mesiaci boli v celkovej sume 1719,10 eur. Výdavky, ktoré vyčíslil pozostávali nákladov na byt v Rakúsku v sume 360,44 eur podľa predloženej nájomnej zmluvy, elektrina + plyn Rakúsko 277,20 eur, výživné na dcéru T. 150 eur, korona test 120 eur ( zamestnávateľ neprepláca ), úver 45,46 eur, mesačníky 66 eur, sporenie 50 eur, strava v práci 200 eur, potraviny + bežné nákupy do domácnosti 300 eur. Tieto výdavky preukázal listinnými dôkazmi na čl. 26-58 súdneho spisu, a to jednak potvrdeniami o príjme, výpismi z účtu, nájomnou zmluvou na byt v Rakúsku, výdavkami na elektrinu a plyn, potvrdeniami o príjme v rakúsku. Okrem týchto mesačných výdavkov mal aj jednorázové ročné výdavky, ktoré pozostávali z poistky na auto 131 eur, ortopedických topánok 36,96 eur, servis plynového kotla 177 eur, vyplatenie

úveru 258,93 eur, nedoplatok na energiách 328,49 eur, ortopedická pomôcka 20,74 eur, servis auta 300 eur. Ako ďalší dôvod, pre ktorý žiadal, aby súd návrh zamietol, bola ďalšia vyživovacia povinnosť, nakoľko sa stal otcom syna J.. Súčasťou jeho vyjadrenia boli príjmy a výdavky jeho družky a ich spoločného dieťaťa.

V ďalšom vyjadrení otec uviedol, že od 01.02.2022 je nezamestnaný, vedený na úrade práce, momentálne nemá príjem zo závislej činnosti. Poberá príspevok vo výške 37,10 eur na deň, čo mesačne podľa počtu dní činí sumu od 1000 eur do 1150 eur. Aj naďalej musí platiť nájom v sume 360,95 eur, mesačný cestovný lístok 33 eur, výživné na T. 150 eur, výživné na syna J. v sume 320 eur + 80 eur dlh, nakoľko mu to nariadil Úrad pre deti a mládež v Rakúsku, kvartálne výdavky na plyn a elektrinu 312 eur, strava, drogéria 600 eur. Zároveň uviedol, že minulý rok sa od neho odsťahovala jeho družka so synom, preto mu rakúsky úrad určil platiť výživné v sume 320 eur mesačne. Dôvodom rozchodu bol finančný teror, intrigy zo strany matky navrhovateľky. Poukázal na to, že súdom určenú povinnosť si vždy plnil a nikdy nežiadal o zníženie výživného hoci na to na jeho strane boli dôvody ( jeho nezamestnanosť, pokles príjmov ). Dcéra ho nekontaktuje od roku 2019, na jeho správy neodpisuje, čo on akceptuje.

10. Navrhovateľka vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že doposiaľ otec súdu zaslal len nekompletné údaje o svojom príjme, pričom z jeho posledných, súdu predložených dokladov za obdobie od 01.06.2021 do 31.08.2021 možno vydedukovať čiastočný príjem otca cca 2114,96 eur mesačne, ktorý postačuje na hradenie navrhovateľkou požadovaného výživného. Poukázala na to, že otec prestal komunikovať so súdom, súdu nepredkladal doklady, na ktoré ho súd vyzýval, a aj touto nečinnosťou predlžoval konanie. Mala za to, že nakoľko otcovi bolo zaslané poučenie o jeho právach a povinnostiach, a otec doposiaľ súdu nepredložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a ani riadne súdu nepreukázal svoj príjem, navrhla, aby súd postupoval v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine. Otec si v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas, nemá žiaden dlh na výživnom, no nad súdom určeného výživného dobrovoľne neprispieva. Ďalej uviedla, že otec vo svojich vyjadreniach uvádza nepravdivé tvrdenia a úmyselne zavádza, nakoľko vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie v Rakúsku nemôže byť dôvodom, ktorý by znemožňoval vycestovať a zúčastniť sa súdneho pojednávania. Súdne pojednávanie je ospravedlniteľným dôvodom, ak by aj úrad otca predvolal alebo ho poslal na pohovor. Mala za to, že momentálna nezamestnanosť otca nemá vplyv na jeho možnosť plnenia si vyživovacej povinnosti od podania návrhu do 31.01.2022, nakoľko otec je nezamestnaný od februára 2022. Z potvrdenia o priznaní dávky vo výške 37,10 eur sa dá vypočítať čistý príjem otca za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa výpočtu EURES dávka v nezamestnanosti predstavuje 55-60% denného čistého príjmu otca za predchádzajúci kalendárny rok, čiže čistý príjem otca v roku 2021 činil od 61,83 eur do 67,45 eur, čo mesačne predstavuje od 1854,90 eur do 2090,95 eur. Tento príjem teda postačuje na plnenie zvýšeného výživného. Nezamestnanosť otca považovala len za dočasnú a je možnostiach a schopnostiach otca nájsť si v jeho odbore ( stavebníctvo ) v zahraničí s príjmom cca. 1850 eur mesačne v čistom. Čo sa týka výdavkov otca, tak nie všetky výdavky sú nevyhnutné, ako napríklad nájomné za garáž alebo výdavky na stravu v sume 600 eur mesačne, čo je značný nadštandard pre jednu osobu ( 20 eur denne ), keďže ceny potravín i drogérie sú porovnateľné s cenami na území SR. Zvýraznila, že výživné je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred výdavkami otca, ktoré nie je nevyhnutne vynaložiť. Rovnako poukázala na skutočnosť, že otec na maloletého syna, ktorý má 4 roky uhrádza výživné v sume 320 eur + 80 eur dlh, teda celkovo 400 eur mesačne, no na plnoletú dcéru platí výživné 150 eur, čo je v zjavnom nepomere. Ak je teda otec schopný platiť výživné na 4-ročného syna v sume 320 eur, ktorého výdavky sú rozhodne nižšie, je schopný platiť výživné minimálne v takejto sume aj na plnoletú dcéru, ktorej výdavky súd aj z dôvodu vyššieho veku, výdavkov na prípravu na budúce povolanie, stravu určite vyššie ako sú výdavky na maloleté dieťa, ktoré navštevuje materskú školu. Nepravdivé sú aj obvinenia otca ohľadom rozpadu jeho ďalšieho vzťahu, nakoľko matka navrhovateľky ani navrhovateľka s partnerkou otca nie je v žiadnom kontakte, nezaujímajú sa o ňu. Teda matka navrhovateľky určite nezapríčinila rozpad ďalšieho vzťahu jej otca. Samotná výška výživného 150 eur mesačne ako finančný teror hovorí sama za seba. Na záver opätovne uviedla, že jej vzrástli výdavky spojené s prípravou na budúce povolanie, ako aj ostatné výdavky. Rovnako výdavky vzrástli aj jej matke vo vzťahu k maloletému synovi, ktorý v septembri 2021 nastúpil do 1. ročníka ZŠ.

11. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na čas do plnoletosti je návrh na zvýšenie výživného dôvodný, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. Konkrétnu sumu zvýšeného výživného z dôvodu neprítomnosti otca však neuviedol.

12. Podľa Potvrdenia o návšteve školy navrhovateľka je v školskom roku 2021/2022 študentkou denného štúdia na Strednej odbornej škole pedagogickej v Levoči.

13. Podľa výplatných pások za rok 2020 mala matka navrhovateľky príjem cca 600 eur mesačne, rovnako aj v roku 2021 mala matka navrhovateľky čistý príjem v priemere podľa registra Sociálnej poisťovne, ako aj predložených výplatných pások vo výške 660 eur mesačne. V súčasnej dobe je od 25.01.2022 práceneschopná.

14. Otec súdu predložil len výplatné pásky za obdobie od apríla 2020 do septembra 2020, podľa ktorých mal príjem v čistom cca 1850 eur až 2000 eur, vrátane preddavku vo výške 700 eur, ktorý mu bol v tomto období každý mesiac vyplácaný ( vorchuss ). Ďalšie výplatné pásky či potvrdenia o výške príjmu otec nepredložil.

15. Podľa mzdového listu za obdobie od 21.06.2021 do 31.08.2021 mal otec hrubý príjem 6015,83 eur, z toho boli príspevky do sociálneho poistenia a dobrovoľné príspevky v sume 1977,96 eur, a zdaniteľný príjem tak bol v sume 4037,87 eur a zrazená daň bola 428,93 eur. Z toho potom vyplýva, že otec mal čistý príjem za toto obdobie 3608,94 eur, teda mesačný príjem okolo 1800 eur.

16. Podľa prekladu o zamestnávateľoch otca z augusta 2021, bol otec zamestnaný od 08.04.2019 do 31.12.2020 ako robotník, od 01.01.2021 do 21.03.2021 poberal podporu v nezamestnanosti a bol uchádzačom o zamestnanie, od 22.03.20231 do 10.06.2021 bol zamestnaný ako robotník, od 11.06.2021 do 20.06.2021 bol nezamestnaný a poberal pomoc v núdzi, preklenovacia pomoc, od 21.06.2021 je otec zamestnaný ako robotník, jeho pracovný pomer v tom čase trval. A ako otec uviedol, od februára 2022 je nezamestnaný, teda z toho možno dedukovať, že je pracovný pomer trval do 31.01.2022.

17. Podľa potvrdenia úradu práce v Rakúsku zo dňa 22.02.2022 ( čl. 235 spisu ) je otec poberateľom podpory v nezamestnanosti ( arbeitslosengeld ), a to vo výške 37,01 eur denne, pričom podľa tohto potvrdenia je vymeriavacím základom suma 2721,65 eur ( bemess-grundtage ). Zároveň podľa tohto potvrdenia má otec nárok na podporu v nezamestnanosti od 01.02.2022 do 31.10.2022, teda celkovo 8 mesiacov vznikol otcovi nárok na podporu v nezamestnanosti.

18. Z výpovede navrhovateľky, ako aj z písomných vyjadrení otca vyplynulo, že otec si plní súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur a podľa súdom určeného výživného nemá dlh na výživnom. Rovnako mal súd za preukázané, že okrem výživného inou čiastkou otec navrhovateľke na výživu neprispieva.

19. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

- úroveň starostlivosti o dieťa,

- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa ; Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane

Podľa ; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Predmetom tohto konania bol nárok na zvýšenie výživného pre v súčasnosti už plnoletú dcéru T., zo sumy 150 eur mesačne na sumu 390 eur mesačne. Pôvodná navrhovateľka i samotná dcéra podaný návrh odôvodňovali skutočnosťou, že dcéra toho času už študuje na strednej škole, je plnoletá, nemá žiaden príjem, pričom jej náklady spojené so štúdiom ako i náklady živobytie vzrástli, Tak ako to vyplýva z ustanovenia , vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.

22. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii, už právoplatného rozhodnutia.

23. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť

o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.

24. Pri hodnotení výdajov dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.

25. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vo veci samej bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom OS Kežmarok sp. zn. zo dňa 05.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 26.05.2011, kedy bolo určené výživné na sumu 150 eur. Teda od poslednej úpravy uplynulo 11 rokov, pričom v čase poslednej úpravy bola navrhovateľka žiačkou prvého stupňa ZŠ a teraz končí strednú školu a chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

26. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky, tak táto je toho času študentkou Strednej odbornej školy v Levoči, pričom býva na internáte s čím jej vznikli náklady na bývanie a stravu na internáte v sume 100 eur mesačne ( 70 eur strava + 30 eur internát )a na cestovné výdavky v sume 50 eur mesačne. Nakoľko sa jedná o odbornú školu, má dcéra výdavky, ktoré spočívali v zakúpení gitary + učenie hry v sume 160 eur, absolvovaní kurzov, a to kurzu plaveckého v sume 100 eur, turistického kurzu v sume 140 eur a lyžiarskeho kurzu v sume 120 eur. ZRPŠ 20 eur. Potom má bežné výdavky so zakúpením učebníc, školských pomôcok v sume 30 eur, vrátane farby do tlačiarne, avšak na začiatku roka má zvýšené výdavky v sume cca 90 eur a na stužkovú v sume 5 eur mesačne. Potom má výdavky so stravou doma v sume 120 eur mesačne a bežné výdavky na hygienické potreby, ošatenie, obuv cca 80-90 eur mesačne. Vreckové mesačne má okolo 40-50 eur. Mesačné výdavky na telefón a internet má v sume 25 eur. Na lieky na alergiu platí 35 eur na 2 mesiace. Potom ešte preventívne návštevy zubára cca. 20 eur. Mama je platí sporenie 25 eur mesačne. Mama jej za pomoci nového manžela zaplatila kurz v autoškole v sume 740 eur. Okrem toho jej mama zakúpila bicykel v sume 350 eur a kolieskové korčule 60-70 eur. V súčasnej dobe vzrástli mame výdavky na bývanie, nakoľko spláca hypotéku v sume 361,26 eur, inkaso platí v sume 68,84 eur. Strava celej rodiny je cca. 400 eur mesačne. Na týchto výdavkoch sa podieľa aj súčasný manžel matky navrhovateľky, ktorý má príjem okolo 600-700 eur mesačne. Okrem toho má matka ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi.

27. Ďalej súd mal za preukázané, že dcéra, hoci je už v súčasnej dobe plnoletá, toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože ešte študuje, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.

28. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky v roku 2021 bol vo výške 650 eur vrátane daňového bonusu a rodinných prídavkov. Momentálne je však matka práceneschopná, a to 25.01.2022, pričom aj v čase vyhlásenia rozhodnutia bola PN. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 68,84 eur a splátka hypotekárneho úveru v sume 361,26 eur, výdavky na drevo cca 300 eur na zimu. Splátka internetu, mobilu sú v sume 42 eur mesačne. Cestovné výdavky do práce 40 eur mesačne. Mesačné náklady na stravu má v sume 400 eur mesačne. Ďalej má už len bežné výdavky so zabezpečením ošatenia, hygienických potrieb. Na maloletého syna má výdavky spojené so školou, ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, liekmi na alergiu cc 120 eur. Sporenie pre deti má v sume 40 eur mesačne.

29. Pokiaľ ide o príjem otca, tak tento napriek výzvam súdu nezdokladoval svoj príjem za rozhodné obdobie, ktorým je trvania súdneho konania. Podľa potvrdení o príjme otca za obdobie od apríla 2020 do septembra 2020, mal otec čistý príjem okolo 1200 eur a k tomu ešte preddavok v sume 700 eur, ktorý je uvedený v každej jednej výplatnej páske predloženej otcom. Svedčí o tom tiež pripísanie tejto čiastky na účet otca dňa 29.09.2020, čo vyplynulo aj z výpisu z účtu za mesiac september 2020 ( čl. 28 zadná strana ), pričom otec túto položku začiernil a vo svojom vyjadrení uvádzal príjem vo výške 2128,83 eur, namiesto reálne vyplatenej sumy 2828,83 eur. Z potvrdenia o zamestnávateľoch otca, ktoré predložil úrad práce z Rakúska mal súd za preukázané, že otec bol zamestnaný od 08.04.2019 do 31.12.2020 ako robotník, od 01.01.2021 do 21.03.2021 poberal podporu v nezamestnanosti a bol uchádzačom o zamestnanie, od 22.03.20231 do 10.06.2021 bol zamestnaný ako robotník, od 11.06.2021 do 20.06.2021 bol nezamestnaný a poberal pomoc v núdzi, preklenovacia pomoc, od 21.06.2021 je otec zamestnaný ako robotník, jeho pracovný pomer v tom čase trval. A ako otec uviedol, od februára 2022 je nezamestnaný, teda z toho možno dedukovať, že je pracovný pomer trval do 31.01.2022.

30. Zároveň podľa internetového portálu EURES, sú rakúske úrady práce inštitúciou, ktorej predmetom činnosti je registrácia nezamestnaných a rovnako aj agenda súvisiaca s dávkami v nezamestnanosti. Podľa tohto portálu nárok na podporu v nezamestnanosti má každý, kto preukáže minimálnu dĺžku zamestnania s povinným poistením vrátane poistenia do fondu nezamestnanosti a počas poberania podpory v nezamestnanosti je pripravený prijať prácu, pričom dĺžka poberania nebola vyčerpaná. Výška podpory v nezamestnanosti, tak základná suma podpory pozostáva z 55% denného čistého príjmu. Pri podaní žiadosti pred 30.06. je vymeriavacím základom pre výpočet príjem z predchádzajúceho kalendárneho roka a po podaní žiadosti po 30.06. príjem zo súčasného kalendárneho roka. Ak nie sú tieto jednoročné vymeriavacie základy k dispozícii, berie sa do úvahy posledný príjem. Z tohto teda vyplýva, že denný čistý príjem otca bol v období pred jeho nezamestnanosťou vo výške 67,29 eur a teda mesačný príjem otca je okolo 2000 eur mesačne. Zároveň podľa potvrdenia rakúskeho úradu práce zo dňa 22.02.2022 je vymeriavacím základom suma 2721,65 eur ( bemess-grundtage ). Teda súd má za to, že príjem otca bol v rozhodnom období okolo 2000 eur v priemere, dokonca aj v mesiaci február mal otec príjem zo závislej činnosti, nakoľko v mesiaci január 2022 bol ešte zamestnaný a až od mesiaca február s výplatou v mesiaci marec bol otec poberateľom podpory v nezamestnanosti, čo ku dňu vyhlásenia rozhodnutia boli iba dva mesiace.

31. Pokiaľ ide o výdavky otca výdavky, tak výdavky spojené s bývaním tvorí nájom 360,95 eur, garáž 60 eur, 104 eur elektrina plyn, potom výživné na Karmen 150 eur, výživné pre syna J. 400 eur mesačne (výživné 320 eur + úhrada dlhu 80 eur), strava a drogéria 600 eur, cestovný lístok 33 eur.

32. Otec sa s dcérou v súčasnej dobe nestretáva. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o zvýšení výživného, a zvýšil výživné zo sumy 150 eur mesačne na sumu 350 eur od podania návrhu, t. j. od 26.08.2020. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko mal za to, že otec počas rozhodného obdobia dosahoval mzdu vo výške viac ako 2000 eur mesačne, len krátko bol počas tohto obdobia nezamestnaný a aj v súčasnej dobe počas straty zamestnania má príjem v sume 1100 eur mesačne, pričom súd má za to, že sa jedná sa len o prechodný stav. Otec okrem iného v predloženom výpise z účtu za mesiac september 2020 začiernil príjem v sume 700 eur, čo je preddavok, ktorý mu bol vyplácaný v každej jednej výplate, čo vyplynulo z výplatných pások otca za obdobie od apríla 2020 do septembra 2020. Preto súd mal za to, že v tomto období bol príjem otca cca 2000 eur, dokonca v mesiaci august 2020 nemal otec príjem v sume 2.128 eur, ale v sume 2828,83 eur.

33. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že otec na maloletého syna, ktorý je vo veku 4 rokov platí výživné v sume 320 eur mesačne + dlh 80 eur, a to na základe rozhodnutia rakúskeho úradu pre deti, pričom na plnoletú dcéru, kde sa predpokladajú vyššie výdavky platí sumu 150 eur a túto považuje otec za dostačujúcu, s čím sa však súd nestotožnil. Súd má za to, že výživné na plnoletú dcéru vzhľadom na

jej vek, odôvodnené výdavky spojené s prípravou na budúce povolanie, stravou, zdravotným stavom, vreckovým, by malo byť vyššie ako výživné na maloletého syna. Okrem toho sa súd zaoberal aj nevyhnutnými výdavkami otca, pričom výdavky na stravu a hygienu v sume 600 eur súd považoval za nadhodnotené a neprimerané potrebám jednej osoby, ak bežne má 4-členná rodina výdavky na stravu v sume 400-500 eur mesačne. Aj po odrátaní jeho nevyhnutných výdavkov (cca. 1350 eur, kde sú zahrnuté ním vyčíslené výdavky, a to bývanie v sume 470 eur, strava 250 - 300 eur, hygienické potreby a ošatenie 100 eur, výživné na syna 400 eur, cestovné 33 eur, auto 40 eur) mu ostane čiastka zodpovedajúca sume výživného.

34. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ohľadne zvýšenia výživného zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na jej aktuálne výdavky a aktuálny príjem otca.

35. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.

36. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

37. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

38. Súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

39. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov v poslednom období, podľa ktorej by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20-30% jeho priemerného čistého príjmu

( samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem jednocení rozhodovací praxe soudu v otázkach výživného na nezaopatřené děti“

40. Zohľadňujúc jednu vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z výživného - otca, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky ako študentky strednej školy, ktorá má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, súd zvolil spodnú hranicu percentuálneho rozmedzia a ustálil ho na hodnote 20 %, pričom rozpätie je od 19-25%. Po vykonanom prepočte z priemerného čistého príjmu ( príjem zo závislej činnosti do konca februára 2022 bol vo výške vyše 2000,- eur), tak 20 % z čistého príjmu otca predstavuje 400 eur, čo je dokonca o 50 eur viac ako súd určil výživné pre plnoletú dcéru.

41. Súd priznal výživné od 26.08.2020, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u navrhovateľky za obdobie od 26.08.2020 do 15.04.2022 v celkovej sume 4033,35 eur. Otec si od podania návrhu plnil iba súdom určenú povinnosť a platil výživné v sume 150 eur. Otcovi vznikla povinnosť doplatiť 200 eur mesačne ( 350 - 150 ), pričom za mesiac august 2020 mu vznikla povinnosť zaplatiť pomernú časť v sume 33,35 eur a za obdobie od septembra 2020 do apríla 2022 mu vznikla povinnosť zaplatiť výživné za 20 mesiacov po 200 eur, teda 20x 200 eur činí sumu 4000 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 4033,35 eur pre navrhovateľku, platobné schopnosti otca, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre navrhovateľku formou mesačných splátok vo výške po 120 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom máj 2022, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca. Musel však prihliadnuť aj na výšku dlhu, ktorá je pomerne vysoká a na skutočnosť, aby splácanie dlhu netrvalo nepomerne dlhý čas.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .