Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Emílie Šipkovskej a Márie Bagovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 29. marca 2018 takto

rozhodol:

Obžalované

1/ D. A., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., Q. S. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom S., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznávajú za vinné, že

D. A. st. vo vzájomnej spolupráci s jej dcérou A. A. si od doposiaľ nezistenej doby a od doposiaľ neustálenej osoby najneskôr od mesiaca august 2016 zadovažovali heroín a pervitín a tento spoločne predávali v bytovom dome v byte č. XX na Q. č. XX v meste J. a taktiež aj v blízkosti tejto bytovky doposiaľ neustálenému počtu osôb, najmä však A. K., J. J., S. D., Y. G. a ďalším osobám v cene za 10 € až 15 € za jednu dávku drogy, kde pri tomto predaji sa priebežne striedali, pričom dňa 22.08.2017 bola obvinená D. A. st. zadržaná príslušníkmi Policajného zboru v zmysle § 85 ods. 1 Tr. por. a následne dobrovoľne vydala v zmysle § 89 ods. 1 Tr. por. 49 ks papierových skladačiek s obsahom neznámej látky, ktoré boli podrobené expertíznemu skúmaniu na KEÚ PZ Bratislava, kde bolo na základe znaleckého posudku PPZ-KEU-BA-EXP-2017/10220 zistené, že v prípade 13-tich papierových skladačiek sa v nich nachádzal heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu o koncentrácii účinnej látky 4 % hmotnostných obsahujúce 71 mg absolútneho diacetylmorfínu s celkovou hmotnosťou 1780 mg a toto množstvo zodpovedá 13-tim jednotlivým dávkam drogy, v 6-tich papierových skladačkách sa nachádzal hnedý kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 148 mg s priemernou koncentráciou 56,9 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou efedrínu alebo pseudoefedrínu a toto množstvo obsahujúce 84 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedá 6-tim jednotlivým dávkam drogy a v 30-ich papierových skladačkách sa nachádzal heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu o koncentrácii účinnej látky 4,1 % hmotnostných obsahujúce 208 mg absolútneho diacetylmorfínu s celkovou hmotnosťou 5084 mg a toto množstvo zodpovedá 30-tim jednotlivým dávkam drogy a následne bola vykonaná na základe príkazu sudcu Okresného súdu Trnava domová prehliadka v byte A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M.. M. č. XX, J., kde býva obvinená D. A. st. a jej dcéra obvinená A. A., pričom počas domovej prehliadky boli nájdené 4 ks plastových injekčných striekačiek s obsahom hnedej kryštalickej látky, ktoré boli podrobené expertíznemu skúmaniu na KEÚ PZ Bratislava, kde bolo na základe, znaleckého posudku PPZ-KEU-BA-EXP-2017/10220 zistené, že v štyroch zatavených striekačkách s objemom 2 ml sa nachádzal hnedý kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 7042 mg s priemernou koncentráciou 54,5 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou efedrínu alebo pseudoefedrínu obsahujúce 3838 mg absolútneho metamfetamínu toto množstvo zodpovedá 96 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom

metamfetamín je v zmysle Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a heroín je v zmysle Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok, pričom hodnota 1 gramu psychotropnej látky metamfetamín v 3. štvrťroku 2017 v Trnavskom kraji je 40,00 € podľa informácií o cenách drog v Slovenskej republike zistených Národnou kriminálnou agentúrou Bratislava, čo po prepočte k množstvu zaistenej látky predstavuje sumu najmenej 287,60 € a hodnota 1 gramu omamnej látky heroín v 3. štvrťroku 2017 v Trnavskom kraji je 40,00 €, čo podľa informácií o cenách drog v Slovenskej republike zistených Národnou kriminálnou agentúrou Bratislava, čo po prepočte k množstvu zaistenej látky predstavuje sumu najmenej 274,56 €,

teda

spoločným konaním neoprávnene kupovali, predávali, zadovažovali a prechovávali po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

čím spáchali

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 172 ods. 1, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.

a odsudzujú sa:

1/ Obžalovaná D. A.

podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Trnava, a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. sa obžalovanej po dobu výkonu ochranného dohľadu ukladá aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

2/ Obžalovaná A. A.

podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanej ukladá aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Trnava, a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. sa obžalovanej po dobu výkonu ochranného dohľadu ukladá aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanej 1/ D. A. ukladá aj trest prepadnutia vecí: · čierna dámska kabelka cez rameno, · mobilný telefón zn. NOKIA čiernej farby s IMEI: 354594050930316 + SIM karta, · mobilný telefón zn. NOKIA bielej farby, typ RM1012, s IMEI: 357814067168404 + SIM karta, · malá červená peňaženka, · mobilný telefón zn. NOKIA, model 6300, s IMEI: 356832/02/440144/6 + SIM karta s č. 894210217002045079-0J.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanej 2/ A. A. ukladá aj trest prepadnutia vecí: · mobilný telefón zn. SAMSUNG v koženom puzdre nezisteného IMEI, · mobilný telefón zn. LG nezisteného IMEI, · čierna peňaženka.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanej 2/ Miriame Mihókovej ukladá aj trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 13.252,10 €.

odôvodnenie:

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní (s doplnením právnej vety a právnej kvalifikácie o pojem dlhší čas podľa § 138 písm. b/ Tr. zák.) boli obžalované D. A. a A. A. poučené, že každá z nich môže ku skutku, ktorý sa im kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalované D. A. a A. A. vyhlásili, že sú vinné zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 06.02.2018 sp. zn. 2Pv 258/17 (a prokurátorom na hlavnom pojednávaní mierne pozmeneného čo do právnej vety a právnej kvalifikácie).

*** Prijatie vyhlásenia obžalovaných o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené otázky obžalované D. A. a A. A. odpovedali „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať ich vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie oboch obžalovaných o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (a prokurátorom na hlavnom pojednávaní mierne pozmeneného čo do právnej vety a právnej kvalifikácie), bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe (a doplnením zo strany prokurátora na hlavnom pojednávaní čo do právnej vety a právnej kvalifikácie) tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o trestoch a o ochranných opatreniach.

*** Výroky o trestoch ***

Po prijatí vyhlásenia obžalovaných bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výrokom o trestoch oboznámením týchto listinných dôkazov: zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou (č.l. 221-259), zápisnica o vykonaní prehliadky iných priesto-rov (č.l. 262-272), zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov (č.l. 275-286), zápisnica o vydaní vecí (č.l. 287-288), fotodokumentácia (č.l. 289-294), vklad finančných prostriedkov na účet (č.l. 316-317), hodnotenia na obžalované z ÚVV (č.l. 474-475), správy o povesti na obe obžalované (č.l. 476-483), aktuálne lustrácie na obe obžalované (č.l. 588-595) a rodný list (č.l. 596).

Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:

Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou (č.l. 221-259) a zápisnica o vydaní vecí (č.l. 287-288) dokumentovali všetky odňaté a vydané veci oboch obžalovaných, vo vzťahu ku ktorým prichádzalo do úvahy uloženie trestu prepadnutia veci, keďže boli použité na spáchanie trestného činu alebo získané trestným činom (prípadne ako odmena zaň). Boli medzi nimi i veci, ktoré boli predložené súdu ako vecné dôkazy spolu s obžalobou, resp. pokiaľ ide o zaistené finančné prostriedky v celkovej výške 13.252,10 €, tieto boli vložené na účet do banky a neskôr po podaní obžaloby do depozitu súdu.

Vo vzťahu k týmto veciam sa obe obžalované v rámci ich oboznámenia na hlavnom pojednávaní vyjadrili takto:

Obžalovaná D. A. uviedla: „Som vlastníčkou týchto vecí: čierna dámska kabelka cez rameno, mobilný telefón zn. NOKIA čiernej farby s IMEI: 354594050930316 + SIM karta, mobilný telefón zn. NOKIA bielej farby, typ RM1012, s IMEI: 357814067168404 + SIM karta, malá červená peňaženka a mobilný telefón zn. NOKIA, model 6300, s IMEI: 356832/02/440144/6 + SIM karta s č. 894210217002045079-0J.“

Obžalovaná A. A. uviedla: „Som vlastníčkou týchto vecí: mobilný telefón zn. SAMSUNG v koženom puzdre nezisteného IMEI, mobilný telefón zn. LG nezisteného IMEI, čierna peňaženka a finančná hotovosť vo výške 13.252,10 €, pričom tieto peniaze pochádzajú z drogovej trestnej činnosti.“

Z oboznámených správ o povesti na obe obžalované bolo zistené nasledovné:

Obe obžalované neboli z miesta bydliska bližšie hodnotené. Ústav na výkon väzby ich hodnotil kladne, bez zistenia akýchkoľvek negatívnych prejavov. Neboli počas výkonu väzby ani disciplinárne odmenené ani potrestané. Ich správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni. Obžalovaná D. Mihóková je rozvedená a má X detí, najmladší W. A. sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Obžalovaná A. A. je dcérou obžalovanej D. A., je slobodná a bezdetná. Žiadna z obžalovaných nemá záznam v registri priestupkov a v registri trestov má jeden záznam len obžalovaná D. A., avšak ide o odsúdenie z roku 1985, kedy mala 16 rokov, pričom v tomto prípade bolo upustené od potrestania. V spojitosti s obžalovanou D. A. je tiež potrebné poznamenať, že počas výkonu väzby bola opakovane hospitalizovaná v NOO a v ÚVTOS v Trenčíne pre problémy so žlčníkom a podstúpila počas výkonu väzby aj operačný zákrok a bola dlhšiu dobu pod lekárskym dozorom.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. S poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. súd bol tiež povinný obom obžalovaným uložiť len trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. pre stíhaný trestný čin prevyšovala 10 rokov.

Súd bol toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a predovšetkým na pomery oboch obžalovaných by použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zák. bolo pre nich neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania, a preto súd aplikoval v tomto prípade inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu.

Tiež vzhľadom k úprimným priznaniam sa obžalovaných D. A. a A. A. k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti už od prvopočiatku ich trestného stíhania, ako aj s poukazom na výraznejšiu prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v prípade oboch obžalovaných (viď nižšie) a tiež k ich vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že každá z nich je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (s jeho doplnením zo strany prokurátora na hlavnom pojednávaní čo do právnej vety a právnej kvalifikácie), ktoré vyhlásenia súd aj prijal, bolo možné postupovať v predmetnej trestnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 týkajúceho sa zjednotenia v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por., podľa ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamena-né rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), teda inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pri dohode o vine a treste, ktorý je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Tr. zák. a umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,

vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Za takéto okolnosti prípadu súd považoval: · oboznámené správy o povesti obžalovaných, ktoré neboli nikdy v minulosti postihované či súdne trestané za hocijaké protispoločenské konanie (na odsúdenie obžalovanej D. A. súd vzhľadom na hore uvedené skutočnosti neprihliadal), · nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej D. A. a početnosť jej detí, · prezentovaný postoj oboch obžalovaných v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinné zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (s jeho doplnením zo strany prokurátora na hlavnom pojednávaní čo do právnej vety a právnej kvalifikácie).

Súd v prípade obžalovaných A. G. a A. S. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u oboch obžalovaných dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedli pred spáchaním trestného činu riadny život, a § 36 písm. l/ Tr. zák.

- priznali sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutovali) a žiadnu priťažujúcu okolnosť a vzhľadom k ich postoju v predmetnej trestnej veci (ako bolo uvedené vyššie), dospel k záveru, že obom obžalovaným postačuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov (teda vo výmere trestu odňatia slobody, ktorú by im mohol „ponúknuť“ prokurátor v rámci konania o dohode o vine a treste, ak by takéto konanie začal) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď mal za to, že závažnosť trestného činu a najmä miera narušenia oboch obžalovaných nie je natoľko vysoká, aby bolo potrebné výkonom trestu odňatia slobody na ne pôsobiť v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, do ktorého by ich musel inak zaradiť (s poukazom na § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.). Súd bol toho názoru s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že náprava oboch obžalovaných je možná a bude aj lepšie zaručená práve v ústave s najmiernejším stupňom stráženia, pričom zohľadnil okrem iného aj ich úprimné oľutovanie spáchania trestnej činnosti, ktoré na hlavnom pojednávaní navonok prezentovali obe obžalované.

Vzhľadom k prezentovaným vyjadreniam oboch obžalovaných na hlavnom pojednávaní k zaisteným či vydaným veciam, o pravdivosti ktorých nemal súd žiadne pochybnosti rozhodol súd aj o treste prepadnutia týchto vecí tak, ako je to zrejmé z výrokovej časti tohto rozsudku, vo vzťahu ku každej obžalovanej zvlášť a z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 60 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., pričom vlastníkom „prepadnutých“ vecí sa stane štát (§ 60 ods. 5 Tr. zák.).

Takto uložené tresty obom obžalovaným zohľadňujú všetky kritériá, ktoré Tr. zák. pri ukladaní trestu ustanovuje (§ 34 a nasl.), pričom istotne u každej z obžalovaných splnia svoj účel, pričom súd mal za to, že uložené tresty splnia jednak funkciu ochrany spoločnosti pred nimi ako páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

*** Výroky o ochranných opatreniach ***

Po prijatí vyhlásenia obžalovaných o vine bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výrokom o ochranných opatreniach oboznámením záverov znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosti v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. č. 134/2017 (č.l. 168-181), ktorý sa týkal obžalovanej A. A..

Znalecký ústav v záveroch svojho znaleckého posudku navrhol uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, keďže bolo zistené, že obžalovaná A. A. je závislá od metamfetamínu - pervitínu. Stotožňujúc sa so závermi tohto znaleckého posudku jej preto súd takto navrhované ochranné liečenie s použitím § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. aj uložil.

Povinnosťou súdu bolo samozrejme i uloženie ochranného dohľadu obom obžalovaným, a to s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. zák. Obom obžalovaným súd uložil ochranný dohľad na 2

(dva) roky a určil im aj, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody budú povinné oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Trnava a tiež vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v tomto rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že z trestnej činnosti získavali obžalované vyšší príjem na svoje živobytie, na zvýšenie účinku ochranného dohľadu im súd uložil po dobu výkonu ochranného dohľadu aj povinnosť (podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák.) spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, ktorá ich bude viesť k tomu, aby si finančné prostriedky na svoje živobytie po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu zabezpečovali „legálnou“ cestou.

Takto uložené ochranné opatrenia budú nepochybne v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (§ 31 ods. 3 Tr. zák.).

Súd taktiež nezistil splnenie podmienok na prípadné uloženie v poradí ďalšieho trestu či ochranného opatrenia niektorej z obžalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.