Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-6-2018.pdf
PDF · 112.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/6/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. H., dieťa matky D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., I. XXX, zastúpenej N.. S. Y., advokátkou, C. H., F. XX/XX a otca W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XXXX/XX, zastúpeného Z., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. mája 2017, č.k. 4P/38/2016-124, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo určené, že matka bude maloletého I. Z. zastupovať a spravovať jeho majetok, ako aj vo výrokoch o výživnom, o zameškanom výživnom, o styku otca s maloletým a o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého I. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. I. výživným vo výške 200 eur mesačne od 01.06.2016, ktoré má otec poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého. Zameškané výživné od 01.06.2016 do 31.05.2017 vo výške 1.400 eur súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur, ktoré má otec zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Ďalej súd prvej inštancie určil, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. I. každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod., kedy si dieťa v sobotu a v nedeľu o 09:00 hod. spred bydliska matky prevezme a v sobotu a v nedeľu o 18:00 hod. dieťa pred bydlisko matky privedie a dieťa matke odovzdá. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.2 Súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie tým, že matka sa domáhala zverenia mal. I. do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca vo výške 300 eur od 01.06.2016 a úpravy styku otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať s maloletým každú nedeľu od 11:00 hod. do 17:00 hod. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia mal. I. nie sú manželia a od 01.06.2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva spolu s mal. I. v rodinnom dome, ktorý patrí jej otcovi, kde obýva samostatnú bytovú jednotku na spodnom podlaží, na bývanie prispieva sumou 55 eur mesačne a podieľa sa na nákladoch na zakúpenie dreva vo výške 500 eur ročne. Okrem mal. I. má vyživovaciu povinnosť k synovi H., na ktorého jeho otec prispieva výživným vo výške 100 eur mesačne. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur. Mal. I. nenavštevuje predškolské zariadenie, celodenne sa o neho stará matka. Ako vyplýva z potvrdenia všeobecného lekára pre deti a dorast I.. I. I. zo dňa 05.05.2017, dieťa má atopický ekzém, v dôsledku čoho podstupuje liečbu dermatológom. Vzhľadom k diagnóze je nutné pravidelné
ošetrovanie pokožky matkou niekoľkokrát denne s užívaním antihistaminík pri svrbení a chrániť dieťa pred infektom. Podľa vyjadrení matky, táto dieťaťu zakupuje sprchové gély a lokálne masti, za ktoré mesačne platí 5 - 20 eur, za oleje do kúpeľa 12 eur a za špeciálne detské mlieko 110 - 120 eur mesačne. Otec maloletého bol od 19.02.2014 do 29.04.2016 spoločníkom a konateľom spoločnosti V., s.r.o., F., ktorá bola zrušená bez likvidácie uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 10.04.2017, sp. zn. 5CbR/152/2016-34, pričom spoločnosť nebola vlastníkom žiadneho relevantného majetku. Od 17.08.2015 do 16.08.2016 bol otec zamestnaný v spoločnosti J. G., s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom v roku 2016 vo výške 901,90 eur brutto. Pracovný pomer skončil z dôvodu uplynutia doby, na ktorý bol dojednaný. Od 29.04.2016 je otec konateľom a spoločníkom spoločnosti D.. Podľa správy Daňového úradu F. zo dňa 30.05.2017 daňové priznanie za spoločnosť D. otec nepodal. Od 16.08.2016 do 08.09.2016 bol otec práceneschopný, za mesiac august 2016 mu boli vyplatené dávky v nezamestnanosti vo výške 236 eur a za mesiac september 2016 vo výške 118,90 eur. Dňa 12.09.2016 podal otec žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, avšak podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny F. zo dňa 24.11.2016, keďže otec je stále spoločníkom a konateľom spoločnosti D., nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 18.05.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že spoločnosť D. v období od 20.05.2016 do 25.11.2016 zamestnávala 34 zamestnancov, ktorí v tejto spoločnosti pracovali na dobu určitú, okrem dvoch zamestnancov, ktorých pracovný pomer doposiaľ trvá. Otec je vlastníkom motocyklov KAWASAKI ZR 750F Heavy Industries Ltd, Honda WFR 800 Fi, osobných vozidiel BMW 316I, BMW 310D, Volkswagen Golf 1J a nákladných vozidiel Peugeot Boxer 320HM a Mercedes Benz 313 CDI. Ako vyplýva z otcom predložených nájomných zmlúv zo dňa 01.01.2017, motorové vozidlo Peugeot Boxer 320 a motorové vozidlo Mercedes Benz otec bezodplatne prenajal spoločnosti D.. Tvrdenia, že niektoré vozidlá vlastní len formálne a ich vlastníkom je jeho brat, otec nepreukázal. Otec je vlastníkom dvojizbového bytu, v ktorom však nebýva v dôsledku jeho rekonštrukcie. V súčasnej dobe býva otec u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 150 eur mesačne. Od 01.01.2017 je otec zamestnaný v spoločnosti I. U. G., s.r.o., F. s priemerným mesačným zárobkom za obdobie 01 - 03/2017 vo výške 633,51 eur netto. Zo zhodného tvrdenia matky a otca, ako aj z výpisu z účtu matky mal súd prvej inštancie preukázané, že za obdobie od 01.06.2016 do 30.06.2017 otec prispel na výživu mal. I. výživným vo výške spolu 1 000 eur.
1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rodičia maloletého I. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Nakoľko súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého I., s poukazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a súhlas otca rozhodol o zverení maloletého I. do osobnej starostlivosti matky. K tomu uviedol, že v súvislosti so zverením dieťaťa do starostlivosti vzniklo matke oprávnenie, ale i povinnosť dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Keďže matka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, nemôže prispievať na výživu mal. I. v rovnakej miere ako otec, pričom matka sa o dieťa stará výlučne sama, bez pomoci otca. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že otec popri tom, ako bol zamestnaný v pracovnom pomere v spoločnosti J. G., s.r.o. a popri tom, ako je zamestnaný od 01.01.2017 v spoločnosti I. U. G., podnikal v dvoch spoločnostiach, a to V., s.r.o., F. a D.. Účelom podnikania je okrem iného aj dosahovanie zisku, a pokiaľ otec tvrdí, že z podnikateľskej činnosti nemá príjmy, mal ukončiť podnikanie a hľadať si zamestnanie, v ktorom by dosahoval vyšší príjem. Pokiaľ otec tvrdil, že spoločnosť D. nemá žiaden príjem, súd tvrdeniam otca neuveril, nakoľko zo správy Sociálnej poisťovne je zrejmé, že otec v období od 20.05.2016 do 24.11.2016 zamestnával 34 osôb na dobu určitú, naďalej na internetových stránkach ponúka dlhodobú brigádu na predaj ruží, ponúka prepravu tovaru, sťahovanie nábytku a podľa matkou predloženej e-mailovej komunikácie naďalej hľadá osoby na predaj ruží. Otcom predložené mesačné výkazy poistného a príspevkov, ktorými sa snažil preukázať, že zamestnancov vedie len formálne a títo nemajú žiaden príjem, súd nepovažoval za relevantný dôkaz. Okrem toho tým, že otec za spoločnosť D. nepodal daňové priznanie, vystavil sa ďalšiemu riziku vo forme sankcií daňového úradu a znemožnil tak zistenie skutočných príjmov a výdavkov tejto spoločnosti. Otec je vlastníkom viacerých motocyklov a motorových vozidiel, dokonca dve z nich prenajíma spoločnosti D. bez nároku na nájomné, čím sa vzdáva majetkového prospechu. Otec spochybňoval zdravotné problémy maloletého a výdavky matky s tým spojené a predložil výpis z účtu poistenca, z ktorého vplýva, že matka nedoplatila od 01.06.2016 za maloletého na nákup liekov žiadnu sumu. Súd však uveril tvrdeniam matky o tom, že dieťaťu zakupuje voľnopredajné lieky. Je logické, že pokiaľ odborný lekár nepredpisuje dieťaťu lieky, masti, oleje, ale odporučí ich používanie, matka tieto ako voľnopredajné, bez platby poisťovne, dieťaťu zakupuje. Bez ohľadu na zdravotný stav dieťaťa,
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa podľa súdu prvej inštancie vyžadujú (a pomery otca toto umožňujú), aby otec prispieval na výživu dieťa výživným vo výške 200 eur mesačne. Dieťa je vo veku, keď rastie, matke vzniká sústavne potreba zakupovať mu nové veci (oblečenie, obuv, hračky a podobne). Keďže matka sa domáhala určenia výživného vo výške 300 eur mesačne od 01.06.2016, vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec na výživu maloletého I. poukázal od 01.06.2017, teda od času, od ktorého rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spolu sumu 1.000 eur. Za obdobie od 01.06.2016 do 30.06.2017 tak vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 1.400 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne popri bežnom výživnom. Styk otca s maloletým upravil súd prvej inštancie podľa návrhu matky, pričom mal za to, že rozsah styku rešpektuje právo otca na zachovanie pravidelného styku s dieťaťom a rozvíjanie citových väzieb medzi otcom a maloletým. Súd prvej inštancie uviedol, že povinnosťou otca bude prispôsobiť svoj pracovný čas tak, aby sa s dieťaťom stretával v zmysle rozhodnutia súdu, pretože nie je možné, pokiaľ nedôjde k dohode medzi rodičmi ohľadom úpravy styku, upraviť styk podľa toho, ako otec bude mať pracovné zmeny. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nedostatočne zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery tak na strane matky, ako aj na strane otca a pre rozhodnutie mu postačovali len chabé a nepreukázané tvrdenia matky o výdavkoch na ňu samú a maloletého. Okrem toho, že matka ničím nepreukázala náklady vo výške 55 eur mesačne za energie a 500 eur ročne za uhlie a drevo, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či súd z týchto nákladov vypočítal alikvotnú časť pripadajúcu zvlášť na maloletého, na matku a zvlášť na staršieho syna matky. Otec žil v tejto domácnosti niekoľko rokov, presne pozná výdavky na domácnosť, preto spochybňuje výšku nákladov matky spojených s bývaním. V jednej domácnosti s matkou maloletého žije totiž aj jej prvý syn - mal. H., starý otec matky spolu s partnerkou a aj nový partner matky. Otec spochybňuje aj matkou uvádzané náklady vo výške 110 - 120,- eur mesačne na špeciálne telové mlieka pre maloletého, ktoré matka ničím nepreukázala. Súd prvej inštancie disponoval výpisom zo zdravotnej poisťovne, v ktorom nebol žiaden záznam o poskytnutí odbornej zdravotnej starostlivosti, z čoho vyplýva, že matka žiadneho odborného lekára dermatológa, či kožného lekára s maloletým nenavštevuje. Ak by ho navštevovala, odborný lekár by zrejme volil najprv liečbu prípravkami, ktoré sú skoro celé plne hradené poisťovňou. Matka predložila len potvrdenie od všeobecného lekára, z ktorého vyplýva len polemické konštatovanie, že sa matka musí celodenne o maloletého starať, natierať ho - nejedná sa teda o odporúčanie nákupu žiadnej drahej kozmetiky. Matka v konaní tvrdila údajné návštevy troch špecialistov, avšak ani od jedného nepredložila správu. Podľa otca nie je pravdivé tvrdenie matky, že v čase podania návrhu už rodičia maloletého nežili v spoločnej domácnosti. On sa odsťahoval od matky až v auguste 2016 po tom, čo už nezvládal slovné útoky matky. Dovtedy plne financoval chod domácnosti a výdavky na maloletého, ako aj matku. Napriek rozporným vyjadreniam oboch rodičov súd nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie tejto okolnosti. Ďalej otec uviedol, že je síce pravdou, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti D., avšak v podnikaní sa mu nedarí, táto spoločnosť vytvorila minimálny zisk (výsledok hospodárenia za rok 2016 bol 169 eur). Súd prvej inštancie podľa neho neskúmal v dostatočnom rozsahu jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, skúmal len jeho príjem, pričom nereflektoval na jeho tvrdenia o stave jeho spoločnosti a výdavkoch a nevzal do úvahy ani jeho dočasnú práceneschopnosť v mesiacoch august, september 2016. Súd nevzal do úvahy otcom predložené mesačné výkazy, na základe ktorých boli títo zamestnanci len formálne vedení a títo nemali žiaden príjem. Ďalej súd prvej inštancie jednostranne konštatoval, že tým, že otec nepodal daňové priznanie za rok 2016, znemožnil zistenie jeho skutočných príjmov a výdavkoch spoločností. Otec len požiadal o legálnu možnosť odkladu podania daňového priznania, pričom daňové priznanie podal v predĺženom termíne. K e-mailu zo dňa 02.10.2016, ktorý predložila matka (čl. 62 súdneho spisu), otec uviedol, že nešlo o poštu z adresy, ktorú by používal on. Naopak, bola to práve matka, ktorá ešte koncom roka 2015 mala vytvoriť e-mailový účet (otec nevie jeho presnú adresu), prostredníctvom ktorého mala komunikovať s potencionálnymi brigádnikmi. On sám ako firemný používal úplne iný e-mailový účet. V októbri 2016 nemal ambíciu zamestnať ďalších nových ľudí, keďže v tom čase už riešil ukončovanie pracovných zmlúv s vtedajšími zamestnancami, práve z finančných dôvodov. Podobne ďalšie matkou predložené dôkazy považuje otec za účelové, nakoľko z
nich nevyplýva, že sa týkajú rozhodného obdobia pre určenie jeho vyživovacej povinnosti. K svojim majetkovým pomerom otec v odvolaní uviedol, že hoci je vlastníkom viacerých motorových vozidiel a motocyklov, je to v podstate len stav „na papieri“, nakoľko auto Peugeot Boxer a motocykel Kawasaki ZR7 užíval a všetky náklady súvislosti s ním hradil jeho brat v ČR. Ide o staršie motorové vozidla, a teda ich hodnota je minimálna. Otec od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu maloletého mesačne sumou cca 100 - 150 eur. Uvedená suma postačovala na výdavky maloletého aj v čase, kedy otec žil v spoločnej domácnosti s matkou. Od jeho odchodu z domácnosti neprešiel ani rok, preto nemohlo dôjsť k takej zmene pomerov na strane maloletého, ktorá by odôvodňovala zvýšenie tejto sumy na 200 eur mesačne. Pokiaľ ide o styk s maloletým, otec zdôraznil, že do augusta 2016 (do odchodu zo spoločnej domácnosti) sa podieľal na starostlivosti o maloletého minimálne v rozsahu rovnakom ako matka. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti matka podmieňovala a dodnes podmieňuje stretávanie maloletého s otcom vyplatením výživného v sumách matkou premrštených, ktoré otec nie je schopný zaplatiť. To vyústilo do incidentu medzi matkou a otcom za účasti príslušníkov PZ, ktorých privolala matka maloletého. Aj preto bol otec následne nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Považská Bystrica vyhovel a uznesením, č.k. 4P/38/2016-58 z 28.10.2016 dočasne upravil styk tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým 2 x každý týždeň (8 x do mesiaca), pričom napadnutým rozsudkom je otec oprávnený stretávať s maloletým len 2 x každý druhý týždeň (4 x do mesiaca), čím došlo zo strany súdu k výraznému zúženiu rozsahu styku, a to bez zmeny pomerov na strane otca, či maloletého alebo iného objektívne zisteného dôvodu. Rozsah styku určený v napadnutom rozsudku otec považuje za nedostatočný, v rozpore zo záujmom maloletého, a najmä jeho právom na vytváranie vzťahov s oboma rodičmi. Maloletý je už „naučený“ sa s otcom stretávať aj počas pracovného týždňa, preto otec považuje za potrebné toto stretávanie zachovať a navrhuje, aby súd styk rozšíril oproti napadnutému rozsudku o štvrtky v každom týždni od 12:00 hod. do 18:00 hod.
3. Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odporúča odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.
4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, zákonné a spravodlivé, preto navrhuje napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch potvrdiť. Keďže žila s otcom v spoločnej domácnosti a robila mu aj účtovníctvo, vie, aké skutočné príjmy dosahoval. Pokiaľ by nemal dostatok finančných prostriedkov, nevlastnil by motorové vozidlá, nekúpil by si byt do výlučného vlastníctva, atď. Keďže otec neuvádzal pravdivé údaje o svojich príjmoch a majetkových pomeroch, podľa matky mal súd vychádzať s poukazom na § 63 Zákona o rodine z toho, že jeho príjem je 3.989,60 eur. To, že otec umelo vykazuje nižší príjem, než v skutočnosti má, je ľahké preukázať aj tým, že má dva mobilné telefóny, za ktoré platí viac ako 100 eur mesačne, autá, byt, pri ktorom spláca hypotéku a žije na úrovni, ktorá nezodpovedá jeho oficiálnemu príjmu. K zdravotnému stavu mal. I. uviedla, že tento podložila listinami a vysvetlila. Otec opustil spoločnú domácnosť v júni 2016 a ničím nepreukázal, že by jej v júni 2016 dal nejaké finančné prostriedky. Nie je pravdou, že ona žije v spoločnej domácnosti s niekým iným ako sú jej dve deti a jej otec.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak spravovať jeho majetok a zastupovať ho sú oprávnení obaja rodičia, nielen matka. Napriek otcovým výhradám matka ani raz neuviedla, ktorých lekárov - špecialistov s maloletým navštívila a nepredložila lekársku správu dermatológa. Napokon sa otec vyjadril k realizácii styku s maloletým po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, k čomu predložil súdu rozhodnutie Okresného úradu F., odboru všeobecnej vnútornej správy o zastavení priestupkového konania voči nemu, ktoré bolo začaté na základe oznámenia matky dieťaťa.
6. Matka k rozhodnutiu Okresného úradu F., ktoré predložil otec, uviedla, že toto rozhodnutie jej ako oznamovateľke nebolo doručené. Trvá však na tom, že otec dieťaťa ju fyzicky napadol a vzal jej dieťa.
7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c), resp. písm. b) CSP.
8. Aj keď otec v odvolaní uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok (bez uvedenia konkrétnych výrokov, resp. častí, ktorých sa odvolací petit týka), z obsahu odvolania v spojení s replikou otca na vyjadrenie matky k odvolaniu vyplýva, že otec nenapáda tú časť prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti matky (otec v odvolaní na túto časť výroku nijako nereagoval a v následnom vyjadrení výslovne uviedol, že v tejto časti s rozhodnutím súhlasí). Preto odvolací súd považoval túto časť rozsudku súdu prvej inštancie za nenapadnutú odvolaním a nepreskúmaval ju.
9. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletého a správu jeho majetku, súd prvej inštancie nesprávne z ustanovení § 36 ods. 1 a § 24 ods. 1 Zákona o rodine vyvodil, že v súvislosti so zverením dieťaťa do starostlivosti vzniklo matke aj oprávnenie (a povinnosť) dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ rodičia dieťaťa spolu nežijú a nedohodnú sa (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine), rovnako ako v prípade rozvodu rodičov, ktorí boli manželmi (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine), zákon síce ukladá súdu povinnosť určiť, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, avšak tieto inštitúty (osobnú starostlivosť, zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku) je potrebné dôsledne rozlišovať. Pokiaľ rodičia spolu nežijú, je zrejmé, že každodennú osobnú starostlivosť o dieťa môže vykonávať vždy len jeden z nich (aj v prípade striedavej osobnej starostlivosti je to vždy len jeden z rodičov, kto v danom časovom momente vykonáva osobnú starostlivosť). Zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku sú však také rodičovské práva a povinnosti (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine), ktorých výkon je možné obmedziť len v osobitne odôvodnených prípadoch (napokon aj právo a povinnosť starať sa o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa majú obaja rodičia aj vtedy, ak osobnú starostlivosť vykonáva len jeden z nich). V preskúmavanej veci súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody pre pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie otca dieťaťa výkonu týchto rodičovských práv (§ 28 ods. 3, § 38 - 39 Zákona o rodine), resp. dôvody, pre ktoré by otec dieťaťa nebol spôsobilý riadne zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok spoločne s matkou (s tým, že v prípade nedohody rodičov o podstatných veciach rozhoduje súd - § 35 Zákona o rodine). Je preto potrebné, aby súd prvej inštancie po vrátení veci zistil, či takéto dôvody existujú, ak áno, aby rozhodol o pozastavení, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, a ak nie, aby rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
10. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že otec podľa evidencie dopravného inšpektorátu vlastní tri motocykle, tri osobné a dve nákladné vozidlá, pričom niektoré z týchto vozidiel bezodplatne prenajíma spoločnosti D. (a podľa vlastného vyjadrenia otca aj svojmu bratovi), čím sa vzdáva možného majetkového prospechu z ich komerčného prenájmu alebo predaja. Pokiaľ však ide o príjem zo spoločnosti D. (kde je otec jediným spoločníkom a konateľom), z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd tento príjem ustálil. Súd prvej inštancie si od Sociálnej poisťovne vyžiadal výkaz zamestnancov spoločnosti D., z ktorého vyplýva, že spoločnosť vykazovala v priebehu roka 2016 spolu 34 zamestnancov, pričom všetci boli zamestnaní na dohodu maximálne na 6 mesiacov. Pri troch zamestnancoch nebol v tomto výkaze uvedený dátum odhlásenia z evidencie Sociálnej poisťovne, čo by mohlo znamenať, že spoločnosť ich v čase vystavenia tohto výkazu (18.05.2017) stále zamestnávala. Na druhej strane však z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu otca, podloženému aj výkazmi poistného a príspevkov za mesiace 10/2016 - 03/2017, že zamestnancov vedie len formálne a nevypláca im žiadnu mzdu. Pokiaľ mal súd pochybnosti o autenticite týchto výkazov, mohol si vyžiadať aj k tejto okolnosti správu od Sociálnej poisťovne. Podobne pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť D. naďalej na internetových stránkach ponúka brigádu na predaj ruží, ako aj sťahovanie a hľadá osoby na predaj ruží, tieto tvrdenia nebolo možné považovať za preukázané, keďže nie je zrejmé, či e-mailovú adresu a@b.c naozaj používa spoločnosť D.
11. Súd prvej inštancie argumentoval nepodaním daňového priznania za spoločnosť D., čím mal otec znemožniť zistenie skutočných príjmov a výdavkov. V skutočnosti však zo súdneho spisu vyplývalo len to, že otec do mája 2017 nepodal daňové priznanie za seba ako fyzickú osobu, ani za spoločnosť D. a ani neoznámil daňovému úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb (správy daňového úradu z 15.05.2017 a z 30.05.2017). Pokiaľ však ide o daň z príjmov právnických osôb spoločnosti D., otec na pojednávaní dňa 20.04.2017 uviedol, že požiadal o odklad podania daňového priznania a toto tvrdenie neodporovalo uvedeným správam daňového úradu (vzhľadom na názor súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozsudku otec k odvolaniu pripojil oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za spoločnosť D. s podacou pečiatkou
Daňového úradu F. z 31.03.2017, ako aj samotné daňové priznanie). Nemožno teda tvrdiť, že by otec dieťaťa znemožnil zistenie skutočných príjmov a výdavkov (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine).
12. Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že uveril tvrdeniam matky, že dieťaťu zakupuje voľnopredajné lieky, pretože navštevuje s maloletým dermakologickú ambulanciu. Tvrdenia matky o cene ňou nakupovaných liekov sa však podstatne rozchádzali (na pojednávaní dňa 13.09.2016 tvrdila, že maloletému kupuje špeciálne detské mlieko za 110 - 120 eur mesačne, na pojednávaní dňa 20.04.2017 uvádzala, že synovi kupuje špeciálne mlieko, za ktoré dopláca mesačne 30 - 40 eur. K týmto výdavkom (ich výške) matka nepredložila žiadne listinné dôkazy. V spise sa nachádza len potvrdenie od všeobecnej detskej lekárky, že dieťa trpí atopickým ekzémom, pre ktorý by malo byť v liečbe dermatológom a je nutné pravidelné ošetrovanie pokožky a pri svrbení antihistaminiká. Odporúčanie dermatológa nakupovať (konkrétne) voľnopredajné lieky a ani samotná návšteva u dermatológa neboli preukázané, pričom za situácie, keď otec dieťaťa tieto výdavky spochybňoval, mal súd prvej inštancie vykonať k týmto výdavkom podrobnejšie dokazovanie.
13. Úpravu styku súd prvej inštancie zdôvodnil len tým, že rešpektuje denný režim dieťaťa. Nie je celkom jasné, čo mal súd prvej inštancie na mysli vyjadrením, že nie je možné upraviť styk podľa toho, ako bude mať otec pracovné zmeny. Otec žiadal upraviť styk s dieťaťom aj počas pracovného týždňa, čo znamená, že otec bol ochotný upraviť si svoj pracovný čas tak, aby sa s dieťaťom mohol stretávať aj častejšie a dieťa nenavštevovalo predškolské zariadenie, takže styku aj v pracovných dňoch nič nebránilo. V nariadenom neodkladnom opatrení (uznesení, č.k. 4P/38/2016-58 z 28.10.2016) bol styk otca s dieťaťom upravený širšie než v napadnutom rozsudku, preto bolo nevyhnutné, aby súd v rozsudku zúženie úpravy styku zdôvodnil, čo však v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje, preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj v tejto časti.
14. Napokon k tvrdeniu otca, uvedenému v odvolaní, že sa od matky odsťahoval nie v júni 2016, ale až v auguste 2016, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie považuje za účelové, odporujúce inému tvrdeniu otca, ktorý na pojednávaní dňa 13.09.2016 uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletého výživným od 01.06.2016 a ani na ďalších pojednávaniach, na ktorých bol prítomný, nespochybňoval tvrdenie matky, že v spoločnej domácnosti nežijú od júna 2016.
15. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykoná podrobnejšie dokazovanie k majetkovým pomerom otca, vrátane majetkových pomerov spoločnosti, v ktorej je otec jediným spoločníkom a konateľom (v prípade potreby aj účtovnou dokumentáciou, pričom pri výdavkoch môže zhodnotiť, či ich bolo nevyhnutné vynaložiť - § 63 ods. 2 Zákona o rodine) a tiež k výdavkom matky na maloletého. Súd tiež preskúma, ako sa realizuje doteraz určený styk otca s dieťaťom, prípadné dôvody pre zúženie tohto styku a následne vo veci opätovne rozhodne.
16. Vzhľadom na zrušenie výroku o výške výživného odvolací súd súčasne zrušil aj výrok o zameškanom výživnom, ktorý je závislý od výroku o výške výživného. Podobne výrok o trovách konania, aj keď nebol napadnutý odvolaním, môže byť dotknutý výsledkom ďalšieho konania vo veci samej, preto pri zrušení ostatných výrokov bolo potrebné zrušiť aj tento výrok podľa § 379 písm. a) CSP. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o prípadnom zameškanom výživnom a o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.