Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-735-2015.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/735/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v právnej veci navrhovateľky: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XXX, K. nad C., proti odporcovi: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XXX, K. nad C., v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 24.11.2015 domáhala, aby súd svojim rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na jej výživu. Podanie návrhu odôvodnila tým, že je v súčasnosti nezamestnaná, osobne sa stará o dve maloleté deti. Jej mesačný príjem pozostáva iba z prídavkov na deti vo výške 47 Eur.
2. Odporca sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozsudkom č.k. 8P/381/2015, pripojeným spisom sp. zn. 8P/381/2015, správami o majetkových pomeroch navrhovateľky a zistil tento skutkový stav.
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 01.07.2010. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č. k. 8P/381/2015-63 zo dňa 19.04.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2017. Odporca bol zaviazaný na platenie výživného pre maloleté deti mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na každé z nich.
5. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/381/2015 a to konkrétne zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.04.2017 súd zistil, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2015. Odporca odvtedy pracuje v zahraničí a to v Slovinsku. Má vedomosť, že navrhovateľka má známosť, preto po tom čo sa vrátil domov odišiel bývať k rodičom.
6. Podľa správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Trebišov, pracovisko Streda nad Bodrogom vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.09.2015 aj v súčasnosti. Je príjemcom dávok v hmotnej núdzi od 01.11.2015 a prídavku na dve nezaopatrené deti vo výške 47,04 Eur mesačne.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
8. V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
9. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
10. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
11. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
12. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
13. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
14. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že návrhu na určenie manželského výživného nie je možné vyhovieť. Aj napriek tomu, že účastníci konania v čase podania návrhu boli manželmi a to do dňa 09.06.2017, kedy rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť. Súd v konaní za uvedené obdobie zisťoval ich osobné, majetkové a zárobkové pomery a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného nie je dôvodný. Na strane odporcu, aj keď tento v súčasnosti pracuje nie sú dôvody na určenie manželského výživného. Navrhovateľka mala v období, kedy podala návrh na manželské výživné inú známosť, s odporcom už nežila v spoločnej domácnosti. Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľka nemala v konaní úspech, a odporca si trovy konania neuplatnil, žiadny nárok na ich náhradu mu nevyplýva ani zo súdneho spisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.