Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/357/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: P.. U. Q., nar. XX. U. XXXX, H. XXX/XX, XXX XX H. X., zastúpená JUDr. Evou Fűkőovou, advokátkou so sídlom AK 979 01 Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti časti právneho úkonu, o vyhlásenie úveru za splatený, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.326,17 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10Csp/4/2017-115 zo dňa 12.09.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.8200051050 zo dňa 30.11.2012 a Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.8200051051 zo dňa 30.11.2012 uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným sú v bode 6 v časti dojednanej úrokovej sadzby a RPMN neplatné (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyhlásil úvery zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200051050 zo dňa 30.11.2012 a Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200051051 zo dňa 30.11.2012 zo strany žalobkyne za splatené. Treťou výrokovou vetou súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.326,17 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Štvrtou výrokovou vetou rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento v konaní zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200051050. Zmluva je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalovaného, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala žalobkyňa podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.500,-Eur s tým, že úver bude splácať v mesačných splátkach splatných vždy k 16. dňu v mesiaci vo výške po 80,37 Eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3.375,54 Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za

úver mala byť vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,21 %. Poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 790,84 Eur. Formulár žalobkyňa podpísal dňa 27.11.2012. Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať." Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1.500,-Eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 80,37 Eur, splatných v 16. deň mesiaca s tým že poskytnutá čiastka úveru predstavuje sumu 1.500,-ur. RPMN za úver bola určená vo výške 67,09 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 60,49 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,21 %. Žalovaný formulár podpísal dňa 30.11.2012 a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5, týkajúce sa RPMN za úver, a predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, a to až po podpísaní formulára žalobcom.

1.2 Súd prvej inštancie tiež zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzavretá aj Zmluva o revolvingovom úvere č.8200051051. Zmluva je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalovaného, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žalobkyňa žiadala podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.500,-Eur s tým, že úver bude splácať v mesačných splátkach splatných vždy k 16. dňu v mesiaci vo výške po 80,37 Eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3.375,54 Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,21 %. Poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 790,84 Eur. Formulár žalobkyňa podpísala dňa 27.11.2012. Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať". Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1.500,-Eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 80,37 Eur, splatných v 16. deň mesiaca s tým že poskytnutá čiastka úveru predstavuje sumu 1.500,-Eur. RPMN za úver bola určená vo výške 67,09 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 60,49 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,21 %. Žalovaný formulár podpísal dňa 30.11.2012 a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa RPMN za úver, predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, a to až po podpísaní formulára žalobkyňou.

1.3 Pokiaľ ide o žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere v časti dojednanej RPMN a úrokovej sadzby a žalobu o vyhlásenie, že úvery zo strany žalobkyne boli splatené, okresný súd túto žalobu zamietol a dôvodil, že tieto žaloby sú žalobami podľa § 137 písm. d) C.s.p., teda žalobami o určenie právnej skutočnosti (nie sú žalobami o určenie, či tu právo je alebo nie je). Takéto žaloby sú prípustné len v prípade, ak zákon dovoľuje sa domáhať takýchto nárokov, teda ak to vyplýva z osobitného predpisu. Okresný súd mal za to, že zo žiadneho právneho predpisu ani zo zákona o ochrane spotrebiteľa nie je možné vyvodiť, že by takéto žaloby boli prípustné, a preto žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere v časti dojednanej RPMN a úrokovej sadzby a žalobu o vyhlásenie, že úvery sú zo strany žalobcu splatené, zamietol. Súd prejudiciálne v konaní skúma otázku platnosti či neplatnosti napadnutých právnych úkonov, resp. či vôbec právny úkon vznikol, nakoľko sa žalobca svojim tretím žalobným petitom domáhal na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia. Uvedené otázky (platnosť, či k neplatnosť právneho úkonu, resp. či právny úkon vznikol) súd rieši v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú otázku. Spotrebiteľ má tak k dispozícii na ochranu svojich porušených práv žalobu o splnenie povinnosti.

1.4 Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným považoval okresný súd za vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, a teda vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalovaný ako veriteľ mal poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky a táto sa mala zaviazať vrátiť ich v splátkach. Išlo teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Tento vzťah podlieha režimu nielen zákonnej úprave podľa Občianskeho zákonníka, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch

č.129/2010 Z.z. Okresný súd z predloženej listiny, resp. zmluvných formulárov a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobkyňa pri oboch žiadostiach podľa bodu 5 zmluvy požiadala o úver a žalovaný v bode 6 zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5 zmluvy, a to ohľadne RPMN za úver a ohľadne predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Bolo tak nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods.2 Občianskeho zákonníka), ktorý mala žalobkyňa následne prijať, teda žalobkyňa mala formulár opäť opatriť svojim podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. Tento postup pri uzatváraní zmluvy však súdu nebol preukázaný, zmluva tak podľa názoru súdu ani nevznikla, nakoľko pri jej uzavretí nebol dodržaný zákonom predpísaný postup. Nakoľko na základe tejto zmluvy bolo žalobkyni poskytnuté plnenie, môže si žalobkyňa prípadný nárok voči žalovanému uplatňovať z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia. Okresný súd tiež zdôraznil, že celý proces uzatvárania zmlúv bol netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom. Spotrebiteľ, v danom prípade žalobkyňa, najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. V zmluve bolo zapracované dojednanie, že zmeny (požadovanú výšku úveru znížiť alebo zmeniť iné parametre) môže veriteľ urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ alebo dodávateľ. V prospech výlučne jednej zmluvnej strany - dodávateľa, je aj dojednanie o tom, že dlžník súhlasil, že s oznámením o schválení úveru bude oboznámený po jeho odoslaní žalovaným až potom, čo už žiadosť/zmluvu dlžník podpísal. Z obsahom oboznámenia by sa mal dlžník oboznámiť podľa dojednaní v zmluve až po tom, čo by ho zmluva mala zaväzovať. Rovnako tento postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so zákonom.

1.5 Vzhľadom k vyššie uvedenému mal okresný súd za to, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na vrátenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, predmetom bezdôvodného obohatenia bol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Išlo o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Plnilo sa, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Strany sporu sa spočiatku domnievali, že zmluvu uzavreli, hoci ju neuzavreli. Súd prvej inštancie sa stotožnil so spôsobom výpočtu bezdôvodného obohatenia, nakoľko podľa zmluvy č.8200051050 žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 3.718,03 Eur a žalobkyňa od žalovaného titulom zmluvy o úvere obdržala sumu 1.963,01 Eur. Žalovaný sa na jej úkor obohatil o rozdiel medzi týmito sumami, čo predstavuje sumu 1.755,02 Eur. Pokiaľ ide o zmluvu č.8200051051 žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 3.537,16 Eur, pričom od žalovaného titulom zmluvy o úvere obdržala sumu 1.963,01 Eur. Pri tejto zmluve sa žalovaný na jej úkor obohatil o rozdiel medzi týmito sumami, teda o sumu 1.574,15 Eur.

1.6 Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, túto bližšie neodôvodnil a nekonkretizoval. Okresný súd ju posúdil ako nedôvodnú. V danom prípade bez právneho dôvodu objektívne bezdôvodné obohatenie u žalovaného by vzniklo od momentu každého čiastkového plnenia. Žalobkyňa sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia v mesiaci jún, resp. júl 2016 a následne spísala žiadosť na MS SR za účelom posúdenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Po obdržaní odpovede potom pristúpila najprv k riešeniu sporu so žalovaným mimosúdne a následne k podaniu žaloby prostredníctvom advokáta. Žaloba bola podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, táto sa pri bezdôvodnom obohatení získaním plnení bez právneho dôvodu viaže na poskytnutie plnenia. Zo stanovísk veriteľa k zmluvám č.8200051050 a č.8200051051 zo dňa 31.10.2016, obsahujúcich prehľad prijatých platieb zo strany žalovaného ako aj podľa špecifikácie bezdôvodného obohatenia v žalobe pre okresný súd vyplynulo, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala v konaní, premlčaný nie je. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške celkom 3.326,17 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

1.7 Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods.2 C.s.p. a vzhľadom ku skutočnosti, že ani jedna zo strán sporu nebola v spore plne úspešná, okresný súd rozhodol tak, že ani jedna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej v texte aj „odvolateľ“) včas odvolanie, v ktorom navrhol, aby súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol, alebo aby vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Aplikoval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

2.1 podanom odvolaní argumentoval, že závery súdu prvej inštancie sú nesprávne a v rozpore so zákonom. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o RPMN bude dohodnutý. Ak súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, mal v prvom rade zdôvodniť, že tento údaj sa dá dohodnúť. Toto v napadnutom rozsudku chýba úplne. S poukazom na § 2 písm. i) a § 9 ods.2 písm. l) zákona č.129/2010 Z.z. argumentoval, že ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, znamená to, že pri jeho určení sa vychádza z údajov existujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa zákona č.129/2010 Z.z., porušil by tento zákon. Porušenie by vyplývalo práve z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. V takomto prípade by takto určená RPMN nebola vypočítaná podľa zákona č.129/2010 Z.z. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospel súd k záveru o tom, že žalobkyňa vlastne navrhla údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Otázka dohody o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zákon č.129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku oboch zmluvných vzťahov. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3C/106/2016 zo dňa 03.11.2016. Nakoľko súdom prijatý záver o dôvode a vzniku bezdôvodného obohatenia je nedôvodný, potom je nedôvodný a nesprávny aj záver o jeho výške.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal trovy odvolacieho konania. Mala zato, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a rozhodol zákonne. Bolo náležite preukázané, že zmluvy žalovaného sú neprehľadne a zmätočné, pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné. Vo veci samej poukázala na skutočnosť, že zákon (Občiansky zákonník) vymieňuje okamih uzatvorenia zmluvy a spravidla je to okamih, keď sa strany dohodnú na obsahu zmluvy. Ide o moment, keď adresát právneho úkonu prijme návrh na uzatvorenie zmluvy. Návrh musí byť pritom prijatý v celosti, bez výhrad, zmien a doplnkov. Z predloženým zmlúv je nesporné, že žalobkyňa v žiadostiach/ zmluvách vyplnila výhradne bod 5 v oboch prípadoch dňa 27.11.2012 a až následne dňa 30.11.2016 žalovaný vyplnil bod 6 zmlúv, ktorý už žalobkyňa neosvedčila svojím podpisom - za daných okolností išlo o nový návrh zmluvy zo strany žalovaného. Zdôraznila, že aj pokiaľ by súd prvej inštancie zmluvy vyhodnotil ako platné právne úkony, výška úrokov dojednaná v úverových zmluvách bola priečiaca sa dobrým mravom a išlo by o absolútne neplatné dojednanie v oboch zmluvách. Zmluvy by nemohli požívať ochranu v podobe ich platnosti v časti dojednaného ročného úroku vo výške 70,01% ročne. Odvolaním napadnutý tretí výrok rozsudku prej inštancie by ostal nemenný i v prípade, ak by súd bol zmluvy vyhodnotil len za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa namietala, že sa nemožno stotožniť s obranou žalovaného, že pri inom právnom posúdení by bol záver okresného súdu ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia odlišný.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán konania, ktorý mal byť založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200051050, žalobkyňou podpísaná 27.11.2012 a žalovaným 30.11.2012 a na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200051051, žalobkyňou podpísaná 27.11.2012 a žalovaným 30.11.2012 je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, správne poukázal tiež na to, že tento právny vzťah podlieha aj právnej úprave uvedenej v zákone č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere sú uvedené až v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200051050, resp. 8200051051, ktoré je podpísané len žalovaným a nie sú súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, podpísanou žalobkyňou a žalovaným, zmluva neobsahuje náležitosti, predpokladané § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou, ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu, podpísanú obidvomi účastníkmi konania, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 citovaného zákona. Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné, či ide o revolvingový alebo jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že žalobkyňa Žiadosť/Zmluvu (č.8200051050 ako aj č.8200051051) podpísala dňa 27.11.2012 a žalovaný ako veriteľ dňa 30.11.2012, resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalobkyňa písomne akceptovať nemohla. Revolvingový úver vrátane revolvingu pri podpise zmluvy žalobkyňou nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4). Nové údaje smerom ku žalobkyni predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalobkyňa takýto nový návrh akceptovala. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany sporu zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv. zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. nie sú účastníkmi zmluvy podpísané a označené dátumom.

8.1 Zavádzajúci je už samotný názor zmluvy ako Zmluvy o „revolvingovom“ úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru). Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).

8.2 Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže v konaní bolo preukázané, akú sumu žalovaný žalobkyni vyplatil a akú sumu žalobkyňa žalovanému vrátila. Preto krajský súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolateľ v podanom odvolaní síce napáda celý rozsudok súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a aby žalobu zamietol alebo aby vrátil celú vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní však absentujú akékoľvek odvolacie dôvody, ktoré by smerovali proti výrokom I. a II. rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktorými tento zamietol žalobu v časti v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyslovil, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.8200051050 zo dňa 30.11.2012 a Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.8200051051 zo dňa 30.11.2012 sú v bude 6 v časti dojednanej úrokovej sadzby a RPMN neplatné, resp. že úvery z uvedených zmlúv sú splatené. Preto ani v tejto časti z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

8.3 Pokiaľ ide o výšku priznaného bezdôvodného obohatenia žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že nedôvodný a nesprávny je záver o jeho výške z dôvodu, že je nesprávny záver o dôvode vzniku bezdôvodného obohatenia. Výpočet bezdôvodného obohatenia tak ako bol súdom prvej inštancie vypočítaný v bode 26 rozsudku nenapadol. Pokiaľ odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie za právne správne vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia, nemal odvolací dôvod vo vzťahu s správnosti výšky priznaného nároku, ktorá je v konečnom dôsledku v súlade s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise.

9. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré vykonal na návrh strán; závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho právne posúdenie je správne. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.).

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).