Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2T-112-2017.pdf
PDF · 71.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/112/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. marca 2018 takto
rozhodol:
M. I. T. , nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bývajúci v obci C., Na E. XXX/X, prechodne Česká republika, J., E. XX, nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
ako otec dcéry E. T., nar. XX.XX.XXXX, hoci je podľa právoplatného Rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/7/2004 zo dňa 11.02.2004 počnúc dňom 01.07.2003 povinný platiť výživné na dcéru mesačne v sume 900,00 SKK, t.j. 29,87 Eur, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky dieťaťa O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Česká republika, O., B. L. XXX, takto uloženú povinnosť v C. a inde riadne neplní a za obdobie od 20.07.2003 do 20.04.2005 a od 20.01.2008 do 29.03.2018 dlhuje O. P. výživné v celkovej sume 2.198,31 Eur a za obdobie od 01.05.2005 do 31.12.2007 dlhuje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odboru sociálnych vecí a rodiny, ktorý za neho platil náhradné výživné, celkom 955,96 Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 29.03.2018 v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na hlavné pojednávanie nedostavil. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2018 bol obžalovaný vypočutý a urobil vyhlásenie, že zo spáchania žalovaného skutku sa cíti byť vinný. Po jeho zákonnom poučení súd jeho vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, ale vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd v tento deň rozsudok nevyniesol, lebo obžalovaný požiadal o odročenie hlavného pojednávania s tým, že do termínu ďalšieho pojednávania dlžné výživné uhradí. Súd hlavné pojednávanie z tohto dôvodu odročil na 27.03.2018, kedy obžalovaný uviedol, že dlžné výživné ešte neuhradil, no so sebou priniesol 40.000,00 Kč, ktoré je ochotný vyplatiť poškodenej. Preto súd odročil pojednávanie na 29.03.2018, ktorého sa už obžalovaný nezúčastnil, no do spisu pripojil poštovú poukážku, z ktorej je zrejmé, že dňa 27.03.2018 poslal O. P. čiastku X.XXX,XX Eur. Súd sa ďalej oboznámil s výpisom z Evidencie priestupkov, odpisom registra trestov, prehľadom platenia výživného a kópiami poštových poukážok. Po takto vykonanom dokazovaní a to jednak po priznaní obžalovaného a po upravení sumy dlžného výživného a doby neplatenia výživného súd jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný ako otec dcéry E. T., nar. XX.XX.XXXX, hoci je podľa právoplatného Rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/7/2004 zo dňa 11.02.2004 počnúc dňom 01.07.2003 povinný platiť výživné na dcéru mesačne v sume 900,00 SKK, t.j. 29,87 Eur, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky dieťaťa O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Česká republika, O., B. L. XXX, takto uloženú povinnosť v C. a inde riadne neplní a za obdobie od 20.07.2003 do 20.04.2005 a od 20.01.2008 do 29.03.2018 dlhuje O. P. výživné v celkovej sume 2.198,31 Eur a za obdobie od 01.05.2005 do 31.12.2007 dlhuje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odboru sociálnych vecí a rodiny, ktorý za neho platil náhradné výživné, celkom 955,96 Eur. Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona, lebo najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Obžalovaný požíva priemernú povesť. Doposiaľ bol dvadsaťkrát súdne trestaný, naposledy Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/113/2016 zo dňa 03.10.2016, kedy bol odsúdený podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov. Skúšobná doba začala plynúť právoplatnosťou trestného rozkazu dňa 28.12.2016, z čoho je zrejmé, že trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe tohto odsúdenia. Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovaného, doterajší spôsob jeho života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov nepodmienečne. Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, lebo v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že sa k trestnej činnosti priznal a jednu priťažujúcu okolnosť a to tú, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu súd použil § 39 ods. 1 Tr. zákona, t.j. mimoriadne znížil trest a to vzhľadom k tej skutočnosti, že obžalovaný z dlžného výživného uhradil čiastku vo výške 1.540,00 Eur. Súd mal zato, že táto okolnosť je takého charakteru, že možno obžalovanému znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona je zákonom stanovený trest odňatia slobody jeden až päť rokov. Súd obžalovanému uložil trest nepodmienečný, nakoľko sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená už uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky. Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona zaniká len vtedy, ak páchateľ celú svoju povinnosť dodatočne splní skôr, než sa súd odoberie na záverečnú poradu. V tomto prípade páchateľ neuhradil celé dlžné výživné, ale len jeho časť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.