Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/137/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281 a žalobcu v 2. rade: ZSE Energia CZ, s.r.o., so sídlom Lidická 1873/36, Černá Pole, 602 00 Brno, IČ: 044 85 262, obaja v konaní zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: SOLMUS, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 49, 949 01 Nitra, IČO: 36 260 291, o zaplatenie 396,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/127/2016-67 zo dňa 14.05.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd konanie z a s t a v u j e.

Odvolací súd žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade odmietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 129 ods. 3, § 112, § 123 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a článku 4 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 19.10.2016 mu bolo doručené podanie žalobcov v 1. a 2. rade, ktoré nebolo formálne úplné a po materiálnej stránke neobsahovalo náležitosti predpokladané ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 861/2007, resp. ustanoveniami CSP. Vzhľadom na neúplné podanie súd tlačivom B zo dňa 21.03.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade, aby podanie doplnil. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade sa podaním zo dňa 07.04.2017 vyjadril k výzve súdu, ale vady podania neodstránil. Podľa názoru súdu žalobcovia podali žalobu, ktorá nespĺňa náležitosti úplnej žaloby. Žaloba síce obsahuje žalobnú žiadosť ako má súd rozhodnúť, no žalobcovia vyjadrili žalobnú žiadosť spôsobom, ktorý je neprípustný. Žalobcovia v žalobe žiadali, aby súd priznal nárok buď žalobcovi v 1. rade alebo alternatívne žalobcovi v 2. rade. Súd v uvedených žalobných žiadostiach videl dva problematické okruhy. Prvým bolo, že súd musí mať od riadneho začatia konania (uplatnením práva žalobcu) v sporovom konaní jasno v otázke, že medzi stranami konania, žalobcom a žalovaným, existuje (zatiaľ tvrdený) žiadaný nárok uvedený v petite žaloby. V prípade, ak v žalobe chýba petit, nejde o úplnú žalobu a uvedený nedostatok je potrebné odstrániť. V tomto prípade počas ktorejkoľvek fázy konania chýba petit vo vzťahu k jednému alebo druhému žalobcovi. Je to tak preto, že ak by aj súd v konečnom rozhodnutí zaviazal žalovaného v prospech jedného zo žalobcov, stále chýba petit (žalobná žiadosť) vo vzťahu k druhému žalobcovi, pričom súd má povinnosť umožniť rozvíjať procesnoprávne vzťahy v civilnom procese iba v prípade, že nepochybne existuje žiadaný (tvrdený) nárok vyjadrený v petite žaloby. Uvedené alternatívne vyjadrenie nemožno stotožňovať s alternatívnym petitom vo vzťahu k

nároku, ktorý je medzi stranami sporu. V prejednávanom prípade nejde o alternatívny nárok, ale o alternatívne vyjadrený subjekt (strana sporu) na strane žalobcu, čo nemôže byť prípustné. Druhý okruh je spojený s podmieneným vyjadrením v procesnom návrhu. V uvedenej žalobe je (v podstate) vyjadrená podmienka, že ak súd neprizná žalobcovi v 1. rade, nech prizná žalobcovi v 2. rade. Keďže však súd rozhoduje o nároku uplatnenom v žalobe, vo vzťahu k druhému zo žalobcov ani nemôže žalobu zamietnuť, pretože ak už si „vybral“ jedného zo žalobcov a priznal mu nárok, druhému chýba žalobná žiadosť, pričom v konaní by bol zúčastneným subjektom, čo podľa názoru súdu nie je prípustné. Nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade svoje podanie nedoplnili, v dôsledku čoho nespĺňa náležitosti riadneho podania vo veci samej a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd prvej inštancie ich podanie odmietol.

4. Proti vydanému uzneseniu podali žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie namietajúc zmätočnosť tvrdenia súdu, že žalobný petit nespĺňa náležitosti alternatívneho petitu, nakoľko nariadenie a ani platné právne predpisy vnútroštátneho práva pojem alternatívny petit expressis verbis nepoznajú. Nariadenie nevylučuje a vnútroštátne právo vyslovene pripúšťa možnosť, aby na strane žalobcu vystupovali viacerí žalobcovia v rámci samostatného spoločenstva, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd v takomto prípade rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. V prejednávanej veci preto neexistuje zákonná a ani iná prekážka, aby sa obaja žalobcovia obrátili na súd s tým, že tento rozhodne, nárok ktorého zo žalobcov je dôvodný, resp. ktorému žalobcovi návrhom uplatnený nárok prizná. Nárok žalobcu v 1. rade je nárokom na zaplatenie plnení titulom dodávky elektrickej energie žalovanému a nárok žalobcu v 2. rade vyplýva z komisionárskej zmluvy, podľa ktorej je žalobca v 2. rade odo dňa nadobudnutia jej účinnosti oprávnený vo vlastnom mene a na účet žalobcu v 1. rade spravovať, vymáhať a likvidovať tie pohľadávky žalobcu v 1. rade, ktoré mu žalobca v 1. rade za týmto účelom zverí. Vzhľadom na túto skutkovú a právnu situáciu je úlohou súdu určiť, ktorý zo žalobcov je v danom prípade aktívne legitimovaný a v tomto zmysle o návrhu následne aj rozhodnúť. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobcovia v 1. a 2. rade navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalovaná spoločnosť SOLMUS, spol. s r.o., Štefánikova 49, 949 01 Nitra, IČO: 36 260 291, bola dňa 27.01.2018 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu (ex offo výmaz).

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

11. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

13. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

14. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

15. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne z úradnej povinnosti skúma počas celého konania. Ak je stranou sporu právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným, jej zánik výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu spôsobuje neodstrániteľnú vadu konania. V posudzovanom prípade bol žalovaný dňa 27.01.2018 vymazaný z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti bez právneho nástupcu, čím stratil procesnú subjektivitu, preto odvolací súd konanie zastavil (§ 64 .

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Keďže procesná zodpovednosť za zastavenie konania je na strane žalovaného, žalobcovia v 1. a 2. rade by mali nárok na priznanie náhrady trov konania. Z dôvodu straty procesnej subjektivity žalovaného po začatí konania v dôsledku jeho zániku výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu by však tieto trovy nemal kto uspokojiť. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .