Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csr-1-2017.pdf
PDF · 143.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: I. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX K. nad L., t.č. bytom J., T. XX, proti žalovanému: R. KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zo dňa 3.10.2017 pod sp.zn. SRSAspA 11978/16.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.11.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zo dňa 3.10.2017, vydaný pod sp. zn. SRSAspA 11978/16 s odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.6.2013, sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorá vznikla na základe zmluvy č. 2154716 uzavretej dňa 2.6. 2004. Po postúpení pohľadávky bola medzi žalovaným a žalobcom uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Za účelom prípadných sporov z uvedenej Dohody o uznaní záväzku došlo k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Pre porušenie splátkového kalendára žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý vydal dňa 3.10.2017 rozhodcovský rozsudok, ktorý žiada žalobca z nižšie uvedených dôvodov zrušiť. Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je absolútne neplatný právny úkon. Pohľadávka právneho predchodcu žalovaného zo zmluvy o úvere bola v čase uznania dlhu jednoznačne premlčaná. Rozhodcovská zmluva spolu so samotnou dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je vzorovým príkladom konania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v zmysle ktorého: ,,predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaním služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody“. Pohľadávka spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. opísaná v dohode o uznaní záväzku, najmä jej výška, nie je preukázaná minimálne s poukazom na to, že úver je bezúročný a bezpoplatkov, pretože zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa názoru žalovaného, podpisom uznania dlhu žalovaný uznal premlčaný dlh, o ktorej skutočnosti však nebol nijakým spôsobom poučený, pričom žalovaný nemôže poukazovať na dotazník, v rámci ktorého žalobca zaškrtol, že si
je vedomý premlčania pôvodného záväzku. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Aj keď dlžník podpíše dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a uvedie v nej, že má vedomosť o premlčaní dlhu, a jeho následkoch, takáto dohoda je v praxi súdov Slovenskej republiky považovaná za rozpornú s dobrými mravmi, čo vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/234/2013 zo dňa 2.7.2014: ,,Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (smernica Rady EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument, sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom, a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť“. Na základe uvedených skutočností dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je absolútne neplatný právny úkon. Keďže rozhodcovská zmluva bola uzavretá za účelom riešenia prípadných sporov z dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá je však neplatná, má to za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu viesť rozhodcovské konanie a vydať rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože ich naplnenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Dňa 2.6.2004 uzatvoril žalobca ako dlžník s právnym predchodcom žalovaného ,,Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VUB, a.s.“, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca 21.000 Sk (697,07 eur), ktoré sa žalobca zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 700 Sk (23,24 eur) a dodržiavať podmienky uvedené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Podstatou zmluvného vzťahu bolo, že žalobca ako dlžník realizoval platobné transakcie a operácie do výšky úverového rámca vo výške a frekvencii na základe vlastného uváženia, pričom bol povinný mesačne uhradiť minimálnu určenú mesačnú splátku. Žalobca si svoje zmluvné povinnosti nesplnil riadne a včas, čím z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných podmienok podstatným spôsobom. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný s dlžníkom (žalobcom) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky, ktorej výsledkom bola vôľa a ochota žalobcu predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť naraz. Keďže žalovaný nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho konania, poskytol žalovaný žalobcovi možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach, podľa uváženia žalobcu a predložil mu na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s rozhodcovskou zmluvou a dotazníkom. Po predložení vyššie uvedených dokumentov mal žalobca možnosť prezrieť si ich, oboznámiť sa s ich obsahom a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť a podpísať v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobca dohodu, rozhodcovskú zmluvu a dotazník vyplnil a podpísal dňa 9.1.2014. Od tohto momentu ich žalovaný považoval za platne uzavreté. V zmysle dohody zo dňa 9.1.2014 žalobca uznal záväzok vyplývajúci zo zmluvy a zaviazal sa uhradiť žalovanému dlh pozostávajúci z istiny vo výške 1.870,99 eur, ostatného príslušenstva zo zmluvy vo výške 19,93 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.870,99 eur od 1.6.2013 do zaplatenia. Uznanú pohľadávku sa žalobca zaviazal uhradiť v splátkach po 102 eur splatných k 31. dňu v mesiaci, počnúc dňom 31.1.2014. Uvedené dohodnuté splátky žalobca rovnako ako podmienky dohodnuté v pôvodnej zmluve opätovne porušil, pretože neuhradil ani jednu dohodnutú mesačnú splátku riadne a včas. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná rozhodcovskou zmluvou zo dňa 9.1.2014, v ktorej sa v zmysle bodu 3.1 žalobca so žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde....................... a b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok). Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukazuje na to, že pohľadávka žalovaného je premlčaná, žalovaný poukazuje na to, že žalobca svoj splatný dlh v zmysle článku 2.2.1 Dohody zo dňa 9.1.2014 riadne uznal, čo do právneho dôvodu a výšky. Na základe
takto prejavenej vôle žalobcu došlo k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v čase uznania trvá. Takéto uznanie dlhu zo strany žalobcu je ako právny inštitút zakotvené v Občianskom zákonníku (ďalej len „OZ“), pričom právnym následkom uznania práva, ktoré nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Podpisom dohody došlo k naplneniu § 110 ods. 1 druhá veta OZ, to znamená, k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Teda aj uznanie premlčaného záväzku, bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú vyššie uvedené účinky. Žalovaný rovnako považuje za potrebné poukázať na rozdielnosť účinkov a rovnako aj rozdielnosť náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta OZ a ust. § 558 OZ. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatia plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Úprava obsiahnutá v § 558 OZ spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že ust. § 110 ods. 1 OZ nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch. Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Tým, že žalobca podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobca nemal možnosť oboznámiť a mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať a v prípade ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ním svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ide o prejav slobodnej vôle žalobcu, ktorý si je vedomý svojho záväzku uzavrieť so žalovaným predmetnú dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. Žalobca zároveň 9.1.2014 vyplnil a podpísal dotazník k dohode o uznaní pohľadávky a k rozhodcovskej zmluve, v ktorom vyjadril jednoznačné súhlasné stanovisko okrem iného aj s tým, že v prípade nesplnenia záväzku podľa dohody o uznaní záväzku je ochotný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zároveň vyhlásil, že chce rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Tento dotazník v jednoduchých tézach osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle dlžníka - žalobcu uzavrieť dohodu ako aj rozhodcovskú zmluvu, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznať a podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetný dotazník žalovaný zaviedol do praxe práve z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a poučovacej povinnosti, ktorej nepreukázanie súdy Slovenskej republiky v minulosti vytýkali. Žalobca mal možnosť v predmetnom dotazníku vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas k jednotlivým tézam. Žalobca k všetkým tézam dobrovoľne vyjadril svoj súhlas, ktorý potvrdil vlastnoručným podpisom. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca bol informovaný o podmienkach dohody o uznaní záväzku ako aj rozhodcovskej zmluvy a považuje ich za platné. Obsah dohody ako aj rozhodcovskej zmluvy a dotazníka bol žalovaným síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvy v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, čo sa týka zmluvných vzťahov vo všetkých oblastiach života. Aj keď žalovaný v rozhodcovskom konaní (žalobca v súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval, uvedené nie je jeho nevýhodou, pretože uvedené dokumenty mal možnosť vyplniť a podpísať v prípade, že s nimi súhlasí. Naopak, v prípade, ak s niektorou tézou z dotazníka nesúhlasil, mal možnosť toto nesúhlasné stanovisko vyjadriť označením krížika, čo však neurobil.
3. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, oboznámením obsahu spisu - žaloba (č.l. 1), rozhodcovský rozsudok (č.l. 4), elektronické podanie žalovaného (č.l. 15), dotazník (č.l. 19), rozhodcovská zmluva (č.l. 20), Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (č.l. 24) spolu so splátkovým kalendárom (č.l. 24), obsah spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp.zn. SRSAspA 11978/16 - z neho osobitne Žiadosť o vydanie kreditnej karty, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluva o postúpení pohľadávok, ustanovenie rozhodcu, žalobná odpoveď, uznesenie zo dňa 23.11.2016 a rozhodcovský rozsudok, list spoločnosti EOS doručovaný žalobcovi zo dňa 18.6.2013, listy subjektu Slovenské kreditné karty adresované žalobcovi zo dňa 13.1.2010 a 14.2.2010, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
4. Dňa 2.6.2004 uzatvoril žalobca ako dlžník s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca žalobcovi vo výške 21.000 Sk (697,07 eur), ktoré sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 700 Sk (23,24 eur). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si svoje zmluvné podmienky riadne nesplnil, z dôvodu ktorého právny predchodca žalovaného vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru. Skutočnosť, že predmetný úver bol zosplatnený ku dňu 12.2.2010, vyplýva z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 6.6.2013.
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.6.2013 právny predchodca žalovaného, Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, postúpila pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy na žalovaného. V čase postúpenia pohľadávky dlhoval žalobca úverovú istinu vo výške 1.870,99 eur, na poplatkoch sumu 185,56 eur, na základnom úroku sumu 14,33 eur a na sankčných úrokoch sumu 5,60 eur.
6. Listom zo dňa 13.1.2010 Slovenské kreditné karty vyzývali žalobcu k okamžitej úhrade mesačných splátok v omeškaní vo výške 195 eur, pričom celková dlžná suma mala predstavovať sumu 2.225,55 eur s tým, že v prípade, ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných splátok, budú od žalobcu požadovať okamžité zaplatenie celého dlžného zostatku a kreditná karta bude zrušená. Doručenie tohto listu žalobcovi žalovaný nepreukázal.
7. Listom zo dňa 14.2.2010 Slovenské kreditné karty mali doručiť žalobcovi vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku (č.l. 53). Doručenie tohto listu žalobcovi žalovaný takisto nepreukázal.
8. K úhrade dlžnej sumy po postúpení pohľadávky vyzýval žalobcu takisto žalovaný listom zo dňa 18.6.2013 (č.l. 55).
9. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaný doručil žalobcovi prostredníctvom poštovej prepravy viacero písomností, ktoré žalovaný sám formulárovo pripravil a datoval dňom 17.12.2013. Išlo o Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve (ďalej len „Dotazník“), Rozhodcovskú zmluvu (ďalej len „RZ“) a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) spolu so splátkovým kalendárom. Vyššie uvedené písomnosti žalobca podpísal, datoval dňom 9.1.2014 a poslal späť poštovou prepravou žalovanému. Na pojednávaní pred súdom žalobca potvrdil, že s vyššie uvedenými písomnosťami sa oboznámil, ich obsah pochopil a po podpise týchto písomností tieto následne žalovanému poštovou prepravou vrátil. Potvrdil, že v Dotazníku jednotlivé rámčeky krížikom označil on sám, takisto potvrdil, že o výške splátok uvedených v splátkovom kalendári vedel, ako i to, že žiadnu zo splátok žalovanému neuhradil. Uviedol tiež, že nerozumie termínu premlčanie a že písomnosti by v prípade, ak by si bol vedomý, že by pohľadávku žalovanému v skutočnosti z dôvodu premlčania jeho nároku uhradiť nemusel, nepodpísal. 10. Na pojednávaní pred súdom ešte pred samotným výsluchom žalobcu, žalobca predložil súdu písomnosť, ktorá je založená v spise na č.l. 62, ktorá nie je nikým podpísaná a ktorú mu podľa tvrdenia žalobcu doručila Prvá oddlžovacia s.r.o. so sídlom v Žiline, s obsahom ktorej sa stotožnil. Z obsahu uvedeného listu vyplýva žiadosť o vyhovenie žalobe v plnom rozsahu. Uvádza sa v nej takisto, že vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z banky na žalovaného v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalovaný nemal v rozhodcovskom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Postúpenie pohľadávky prebehlo v rozpore so zákonom, preto oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho nemôže zakladať aktívnu legitimáciu postupníka. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaného konštantná judikatúra považuje za absolútne neplaný právny úkon, pretože nepoučením žalobcu o význame premlčania žalovaný pri uzatváraní uznania dlhu koná v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností Dohoda je absolútne neplatný právny úkon. Keďže RZ bola uzavretá za účelom riešenia prípadných sporov z Dohody, ktorá je však neplatná, má to za následok neplatnosť RZ. Rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť, pretože Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. V Dotazníku zaškrtnutím políčok žalovaný súhlasil s tým, že žalobca vypracoval a predložil mu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na základe jeho požiadavky a výška splátok a doba splácania je vyjadrením jeho záujmu a jeho schopností svoj záväzok uhradiť. Vyhlásil, že všetky finančné nároky veriteľa uvedené v Dohode sú správne vypočítané a chce ich uhradiť. Berie na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby a posilnenie jeho vymáhateľnosti na súde. Vyhlásil, že Dohodu chce uzavrieť, že mu boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, najmä výška súdneho poplatku, zásada písomnosti konania, možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku, možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a vyhlásil, že je ochotný v prípade nesplnenia svojho záväzku podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vyhlásil tiež, že rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť, že mu boli vysvetlené podmienky mediačného konania a v prípade, že nebude svoj záväzok plniť riadne a včas, je ochotný zúčastniť sa mediácie ako formy mimosúdneho vyriešenia sporu. Vyhlásil tiež, že dotazník vyplnil dobrovoľne a pravdivo, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
12. V Rozhodcovskej zmluve je v článku 3 bod 3.1 uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde....................... a b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok). V článku 3 bod 3.2 RZ si strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1 tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto RZ; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto RZ v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. V bode 3.3 vyššie uvedeného článku si zmluvné strany dohodli možnosť odstúpenia od RZ aj bez uvedenia dôvodu, najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. V článku 4 RZ je obsiahnuté poučenie o rozhodcovskom konaní. Podľa článku 2 RZ, rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie a/ Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave alebo po b/ rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. so sídlom v Košiciach.
13. V Dohode, v článku 2 je uvedené, že dlžník podľa § 110 ods. 1 OZ týmto uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa 2.6.2004 s pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma vo výške 2460 eur pozostáva z istiny vo výške 1870,99 eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy vo výške 19,93 eur, z úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 1870,99 eur za dobu od 1.6.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške 335,56 eur. V tomto článku žalovaný vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V článku 3 dohody sa žalovaný zaviazal zaplatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 24 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 102 eur k 31. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 31.1.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky je 31.12.2015. V tomto článku sa tiež uvádza, že v prílohe Dohody sa nachádza písomný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok s uvedením ich dohodnutej minimálnej výšky zahrňujúci úrok z omeškania. Žalobca sa takisto v tomto článku zaviazal poukazovať platby na konkrétny účet žalovaného, s tým, že v prípade, ak žalobca nebude splácať svoj záväzok v pravidelných mesačných splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stratí výhodu splátok a je povinný uhradiť celý zvyšok uznaného dlhu prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. V článku 4 Dohody strany dohody vyhlásili, že táto Dohoda bola uzavretá vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu v celosti i s prílohami prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali.
14. Dňa 2.6.2016 bol na Stály Rozhodcovský súd pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave podaný návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 2.076,48 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca (v tom konaní žalovaný) si voči žalovanému (v tom konaní žalobca) nesplnil svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal v Dohode. Stály rozhodcovský súd pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave vydal dňa 3.10.2017 Rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalobcovi (v tom konaní žalovanému) povinnosť zaplatiť žalovanému (v tom konaní žalobca) sumu 1.890,92 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.870,99 eur od 8.6.2013 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania, všetko v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného (v tom
konaní žalobca) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred súdom okrem iného uviedol, že žiadnymi ďalšími písomnosťami okrem tých, ktoré do spisu doložili, žalovaný nedisponuje. Dohoda, RZ a Dotazník neboli podpísané dlžníkom (žalobcom) na základe osobnej návštevy splnomocneného zástupcu veriteľa, ale dlžníkovi boli zaslané poštou na základe jeho telefonickej žiadosti zo dňa 13.12.2013, kedy požiadal o možnosť zaplatiť dlh v 24 mesačných splátkach. Následne po podpise dokumentov tieto žalobca odoslal poštou veriteľovi a veriteľ ich obdržal dňa 13.1.2014, čo osvedčuje aj dátumová pečiatka na Dohode. Žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, pretože má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukázal na to, že žalobca si je svojich záväzkov voči veriteľovi vedomý a nijako nepoprel predmetné listiny, teda predovšetkým Dohodu, RZ ako aj Dotazník. Tieto listiny boli doručované žalobcovi poštou, a to na základe predchádzajúcej telefonickej komunikácie. Žalobca mal dostatok času, aby sa s predmetnými listinnými dôkazmi oboznámil a v prípade akýchkoľvek výhrad, resp. nesúhlasu, mal možnosť tieto listiny odmietnuť podpísať. Taktiež v prípade, že žalobca akýmkoľvek ustanovení predmetných listín nerozumel, mal možnosť a dostatok času poradiť sa. Žalobca taktiež uviedol na pojednávaní, že so všetkými ustanoveniami predmetných dokumentov súhlasil a porozumel im, na znak čoho ich vlastnoručne podpísal. S poukazom na uvedené žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.
16. Žalobca na pojednávaní pred súdom okrem iného uviedol, že má uzavretú zmluvu s Prvou oddlžovacou s.r.o., prostredníctvom ktorej aj uhrádza nejaké platby a s ktorou spoločnosťou sa radil aj pred pojednávaním. Nevedel jednoznačne uviesť, ktoré všetky písomnosti mu boli zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu doručené. Na okolnosti uzavretia Zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty dňa 2.6.2004 sa pamätal. Zmluvu uzatváral na pobočke banky. Body I., II., III., IV. Zmluvy vypisoval on sám. Po vypísaní týchto údajov v zmluve sa to niekam posielalo, nakoniec mu papiere došli poštou spolu aj s kreditnou kartou. Pri uzavretí zmluvy bol s úverovou zmluvou a obchodnými podmienkam riadne oboznámený. Nespochybnil, že úver sa následne nesplácal tak, ako sa splácať mal. Nikdy nepoprel že úver splatiť nechce. Dotazník, RZ a takisto Dohoda spolu so splátkovým kalendárom mu boli doručené poštou. S týmito písomnosťami sa riadne oboznámil, tieto si prečítal a následne aj podpísal. Súhlasil s tým, čo je v týchto dokladoch uvedené. Krížiky do jednotlivých políčok v Dotazníku k jednotlivým vyhláseniam uviedol on. Po podpísaní vyššie uvedených písomností ich následne vrátil spoločnosti EOS poštou. Mal vedomosť aj o splátkovom kalendári. Myslí si, že po písomnej konzultácii sa určila výška splátok tak, ako je určená v splátkovom kalendári. Všetky písomnosti pripravil žalovaný, on do týchto písomností nijakým spôsobom nezasahoval. Rozhodcovskú zmluvu si prečítal, vedel, ktorý rozhodcovský orgán bude predmetný spor prípadne riešiť. Keď podpisoval Dohodu, nikto ho nepoučil o tom, čo je to premlčanie nároku, čo tento inštitút znamená. V prípade, ak by mal vedomosť o tom, že jeho dlh voči žalovanému je premlčaný, keby tomu porozumel, predmetné písomnosti by nepodpisoval, poradil by sa v predmetnej veci s nejakým právnikom. Pokiaľ ide o VÚB, je pravda, že mu oznámili, že ich pohľadávka voči nemu je v celom rozsahu splatná z dôvodu omeškania nejakých splátok. O aký konkrétny list malo ísť zo strany EOS, nevedel uviesť. O tom, že pohľadávka mala byť postúpená, vedel. Ozvala sa mu konkrétna spoločnosť, že prebrali pohľadávku. Po vzhliadnutí upomienky zo dňa 13.1.2010 a vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku uviedol, že nevie, „či tieto písomnosti mu boli doručované, ak mu v minulosti niečo doručené bolo, vždy tam bolo uvedené, že je to z VÚB banky“. Je pravda, že v minulosti jemu a jeho bývalej manželke vzniklo viacero dlhov, ktoré ešte teraz spláca sám.
17. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
18. Podľa § 2 ods. 1, veta prvá zák. č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených pod písm. a/ až l/.
20. Podľa § 73 (prechodné ustanovenia) ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.januárom 2015, zostávajú zachované.
21. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
22. Podľa § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
23. Dňa 1.1.2015 nadobudol účinnosť aj zákon č. 336/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
24. Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2015, v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
25. Súd predovšetkým skúmal, či žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 3.11. 2017. Dňa 15.11. 2017 podal žalobca na súd žalobný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže žaloba na súd bola doručená žalobcom v kratšom čase ako tri mesiace od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi, bola podaná v zákonnej prekluzívnej dobe podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z..
26. Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu 2.6. 2004, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
29. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
30. Z osobných údajov žalobcu ako dlžníka v Zmluve o vydanie kreditnej platobnej karty, kde žalobca je označený menom a priezviskom, rodným číslom a bydliskom, jednoznačne vyplýva, že zmluvu uzavrel ako fyzická osoba nepodnikateľ a teda spotrebiteľ.
31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
32. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
35. Podľa čl. 3 ods. 1 až 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
36. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3), za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
37. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
38. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.3. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
39. V danej veci je podľa právneho názoru súdu za neprimeranú potrebné považovať RZ uzatvorenú medzi stranami dňa 9.1. 2014. RZ bola uzavretá ako formulárová zmluva, ktorú predložil veriteľ dlžníkovi, nebola individuálne dojednaná, jej obsah nemohol žalobca ovplyvniť a dopĺňali sa v nej len údaje o navrhovateľovi - jeho meno, dátum narodenia a bydlisko. Na základe takto uzavretej RZ žalovaný ako veriteľ z úverovej zmluvy mohol na základe tejto RZ vec predložiť na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Žalobca tak ako spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
40. Aj napriek tvrdeniam žalovaného, je súd toho právneho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom inicioval sám veriteľ, ktorý formuloval obsah RZ, navyše vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a ktorý jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc potom z RZ, resp. z jej obsahu, je potrebné túto v celom rozsahu považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. RZ súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 OZ.
41. Aby rozhodcovská zmluva vznikla, je potrebné individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by s odbornou starostlivosťou žalovaný ako dodávateľ najprv poučil žalobcu ako spotrebiteľa a dal mu priestor na rozhodnutie. Predtlačené poučenie v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikovaným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, ako to bolo i v tomto prípade (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
42. Treba tiež poukázať na to, že ak je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2. 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul.
43. Navyše, podľa právneho názoru súdu, za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá proti nemu žalobu na rozhodcovskom súde.
44. Keďže len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, pretože bol vydaný rozhodcovským súdom na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy.
45. Súd sa preto nezaoberal ďalšími tvrdenými dôvodmi neplatnosti rozhodcovského rozsudku. Relevantným dôvodom bola námietka žalobcu týkajúca sa neplatnosti postúpenia pohľadávky, a tým aj vecnej legitimácie žalovaného na podanie návrhu na rozhodcovský súd. Súd sa s touto námietkou stotožňuje. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. V konaní žalovaný síce predložil výzvy banky (právneho predchodcu žalovaného) na zaplatenie dlžných splátok z úveru z 11.9.2003 a z 14.10.2003, avšak v konaní nebolo preukázané doručenie týchto písomností žalobcovi. Tiež nebolo preukázané, aký dlh žalobkyňa mala v čase pred postúpením pohľadávky a s akou dobou omeškania, či bol jej dlh z úveru zosplatnený a v akej výške, či bol alebo nebol premlčaný a podobne.
46. Vzhľadom k tomu, že súd považuje rozhodcovskú zmluvu za neplatnú z dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu, pretože tento bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý na konanie a rozhodnutie nemal právomoc.
47. O nároku žalobcu na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto súd rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.