Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/131/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: Alois Dallmayr Automaten-Service, s.r.o., IČO: 35803118, Prístavná 10 Bratislava, zastúpený: AK Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., IČO: 35917148, 29. augusta 36A, Bratislava, proti žalovanému: A. K., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX, zastúpený splnomocnencom: A. K., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX, o zaplatenie 3894,11 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má právo na 100% náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 05.04.2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3894,11 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne od 16.03.2012 do zaplatenia, z dôvodu zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, znalcov a svedkov, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu a splnomocnenca žalovaného, pracovnou zmluvou, faktúrami, oznámeniami o rozhodnutí zamestnávateľa o predpísaní škody k náhrade, výplatnou páskou, správou o nehode, dohodou o zrážkach zo mzdy, oznámením o výške poistného plnenia, zákazkovým listom, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, č. X/XXXX, č. X/XXXX, výzvami na úhradu, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalovaný bol v čase od 01.12.2011 do 29.02.2012 na základe pracovnej zmluvy zamestnancom žalobcu, pričom pri výkone práce používal motorové vozidlo žalobcu zn. Citroen Berlingo 1.6HDi, EČV K. XXXCK. Dňa 12.01.2012 mal žalovaný úmyselne spôsobiť škodu na predmetnom vozidle, pričom žalovaný v rozpore s pracovnými povinnosťami žalobcovi vznik škody neoznámil včas a riadne. Po zistení, že bola spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá dňa 29.02.2012 žalobca prerokoval náhradu škody so žalovaným a súčasne mu oznámil, že na základe predložených dokladov sa ustálila výška skutočnej škody na sume 4145,54 eur. Následne žalovaný písomne uznal záväzok nahradiť škodu do 15.03.2012. Nakoľko bola uspokojená len do výšky 251,43 eur, žalobca požadoval zaplatenie istiny 3894,11 eur na základe ust. § 120 ods. 1 OZ, § 186 ods. 1 ZP, § 186 ods. 3 ZP, § 191 ods. 1, ods. 2 ZP. Úmysel v konaní žalovaného videl v porušení ust. § 178 a teda v predchádzajúcej vedomosti žalovaného o tom, že svojím konaním spôsobuje alebo môže spôsobiť škodu. Ku škode malo dôjsť v dôsledku zrážky vozidla so zverou (diviakom), následne si žalovaný nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu v nahlásení udalosti žalobcovi,

napriek tomu žalovaný pokračoval v jazde poškodeným vozidlom, v dôsledku čoho došlo k ďalšej škode, a to k zjavnému úniku chladiacej kvapaliny a tzv. zadretiu motora, čo predstavuje nepriamy úmysel žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti došlo k celkovo dvom opravám vozidla, a to prvou bola opravená predná časť karosérie vozidla, práca a materiál boli vyfakturované fa č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bolo žalobcovi poisťovňou vyplatených 2226,70 eur. Avšak žalobný nárok vzišiel z v poradí druhej opravy vozidla, na základe prác a materiálov podľa fa č. XXXXXXXXXX na sumu 4173,98 eur, pričom išlo o následné poškodenia vozidla, ktoré poškodenia nevznikli priamo v súvislosti s nárazom vozidla a zvieraťa, ale v súvislosti s následným konaním žalovaného, ktorý napriek zrejmému poškodeniu vozidla v jazde pokračoval. Neuviedol, ktoré konkrétne práce a materiály boli v opravách použité a vykonané. Spochybnil správnosť záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca T.. M. C., v súvislosti s čím súdu navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, k znaleckému posudku č. X/ XXXX v zásade výhrady nemal. Poukázal na rozpory a účelovosť výpovede žalovaného, ktorý účelovo dodatočne upravil čas škodovej udalosti zo 14.00 h na 17.00 h, ako aj nevierohodnosť jeho tvrdenia o vybití mobilného telefónu s poukazom na hovory uskutočnené z uvedeného zariadenia po tvrdenom čase vybitia telefónu. Po vykonaní znaleckých dokazovaní mal za to, že je nesporné, že bezprostredne potom, čo dňa 12.01.2012 došlo k poškodeniu vozidla, ktoré viedol žalovaný v rámci výkonu pracovnej činnosti, musel žalovaný ako vodič evidentne vizuálne spozorovať únik chladiacej kvapaliny, ako aj s ním spojené poškodenie chladiaceho systému vozidla, musel zároveň vedieť, že ďalšou jazdou môže na vozidle spôsobiť škodu a pre prípad, že sa tak stane, musel s tým byť uzrozumený. Z technického hadiska totiž bolo po urážke vozidlo spôsobilé na ďalšiu jazdu len s nenaštartovaným motorom, žalovaný však podľa vlastného vyjadrenia v jazde pokračoval, čo malo priamy vplyv na prehriatie motora a vyústilo do jeho poškodenia. Mal za jednoznačne preukázané, že prvotnou technickou príčinou celého škodového deja bolo práve konanie žalovaného formou nepriameho úmyslu.

5. Žalovaný uviedol, že so žalobou vcelku nesúhlasí, najmä nesúhlasil s úmyslom spôsobiť žalobcovi škodu, mal za to, že celá škoda bola žalobcovi poisťovňou uhradená, spoluúčasť v sume 165 eur zaplatil žalobcovi formou zrážky zo mzdy za 02/2012, pričom ide o nárok z pracovnoprávneho vzťahu, kde zamestnanec za škodu zodpovedá do výšky štvornásobku hrubej mesačnej mzdy, ktorá predstavovala sumu 356,29 eur, ktorý štvornásobok žalovaná suma presahuje. Uznanie dlhu so zákonnými náležitosťami nikdy nepodpísal, v prípade predloženého listu č. 4 spisu tento podpísal len preto, že sa mu žalobca vyhrážal políciou a zľakol sa. Ak by aj uznanie dlhu podpísal, išlo by o uznanie neexistujúceho dlhu vzhľadom na zaplatenie škody poisťovňou. Neporušil žiadne predpisy. Ku zrážke s diviakom došlo na ceste z Banskej Bystrice okolo 17.00 h, mobil sa mu vybil po 14.00 h. po zrážke nebola viditeľná žiadna škoda okrem prasknutej prednej masky auta. Vzhľadom na to, že na diaľnici nebolo možné odstaviť auto hneď, išiel ním asi 2 km, potom zastavil a následne auto tlačil asi 1 km. Došiel k reštaurácii, odkiaľ zavolal na dve čísla, ktoré mal v pamäti, najprv volal svojmu majstrovi, tento nebol v dosahu a potom svojmu otcovi. Ten pre neho asi o 2 h prišiel a odtiahli auto pred firmu. To bola už asi 1.00 h v noci. Nasledujúce ráno sa dostavil k zamestnávateľovi a udalosť nahlásil, aj poisťovni. Vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu uviedol, že v zásade súhlasí s oboma znaleckými posudkami, pričom vytknuté nedostatky prvého z nich boli spôsobené nedostatočnou dokumentáciou zo strany žalobcu, avšak oba preukazujú neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom uplatnenej škody.

6. Splnomocnenec žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal, aká škoda mu vlastne mala vzniknúť, nakoľko ani nevedel uviesť, z akých prác a materiálov uplatnená škoda pozostáva, na vozidle boli vykonané dve opravy v časovom odstupe, pričom zrejme malo ísť o náklady druhej opravy v poradí, avšak mal za to, že po vykonaní prvej opravy bolo vozidlom jazdené. On sám ako otec žalovaného zabezpečil a uhradil odťah auta do sídla žalobcu, vozidlo muselo byť ťahané, lebo nebolo pojazdné, pričom však na pohľad nevyzeralo poškodené okrem prednej časti karosérie. Podľa jeho názoru boli v rámci druhej opravy vykonané práce aj nad rámec potreby. Závery znaleckého dokazovania považoval za správne a vyvracajúce dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, nakoľko nimi nebolo preukázané, že opravy vykonané na vozidle v rámci v poradí druhej opravy boli v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a ani nebolo preukázané, ktoré konkrétne opravy a v akom rozsahu vykonané boli. Prvá oprava bola pritom vykonaná 16.01.2012, druhá závada bola zistená až 16.02.2012 a auto bolo na opravu prijaté až 28.02.2012, pričom na ňom podľa predloženej faktúry boli vykonané aj také opravy a výmeny, ktoré sa bežne robia pri najazdených 100000 km.

7. Z výsluchu svedka M. F., zamestnanca žalobcu a bývalého nadriadeného žalovaného vyplynulo, že dňa 13.01.2012 nafotil a odviezol do opravy predmetné vozidlo, všimol si, že okrem preliačenej prednej časti karosérie je posunutý chladič, auto bolo v servise 2 až 3 týždne. Boli vykonané dve opravy, po prvej mal vozidlo P. M. asi 3 dni, jazdil ním a vrátil ho, že nefunguje dobre, pričom v rámci prvej opravy boli opravené plechové časti vozidla a opravená vypadnutá vstrekovacia tryska, podľa jeho názoru bola vyrazená prehriatím motora.

8. Z výsluchu svedka M. W., zamestnanca Motor Partner s.r.o., spoločnosti ktorá vykonala obe opravy vozidla po škodnej udalosti, vyplynulo, že pri prvej oprave bola opravená predná časť karosérie a druhá oprava riešila prehriatie motora, oprava bola vykonaná potom, čo vozidlo obhliadol zamestnanec poisťovne a stanovil rozsah poškodenia, na vozidle neboli známky zrážky so zvieraťom, na prednom nárazníku bol brizolit, podľa neho išlo o náraz do steny a voda z chladiča vytiekla hneď, avšak týmto sa pri prvej oprave nezaoberali.

9. Zo znaleckého posudku T.. M. C. č. XX/XXXX a z jeho výsluchu vyplynul záver, že predmetné vozidlo nebolo vybavené čidlom snímajúcim a signalizujúcim pokles chladiacej kvapaliny, avšak je vybavené kontrolkou STOP, ktorá signalizuje potrebu okamžitého zastavenia vozidla a vypnutia motora, po vytečení chladiacej kvapaliny nemuselo dôjsť k poškodeniu motora. Nie je možné uviesť, za aký čas jazdy by sa mohla rozsvietiť kontrolka STOP, závisí to od viacerých faktorov, pričom vyjadrenie žalovaného o skutkovom priebehu udalosti považuje za technicky prijateľné, teda že po zrážke s diviakom jazdil autom 3 až 5 minút (2-3 km) a následne sa rozsvietila kontorolka STOP, kedy vozidlo zastavil a vypol motor. Ak by malo dôjsť k poškodeniu motora, musel by na danom vozidle vodič po rozsvietení kontrolky STOP jazdiť ďalších 5 km pri vonkajšej teplote 20 stupňov celzia, potom dochádza k prasknutiu tesnenia pod hlavou valcov aj k prasknutiu hlavy valcov. Podľa jeho názoru v prípade správneho postupu pri prvej oprave v súvislosti s kontrolou systému chladenia a po vykonaní činnosti motora ak sa na skúšobnej jazde závada neprejavila, nemohla tam byť. Poukázal na to, že keď po prvej oprave vozidlo prevzal zamestnanec žalobcu, bolo najazdených 6398 km, v čase prijatia vozidla na v poradí druhú opravu bolo najazdených 6499 km, avšak v zákazkovom liste č. XXX/XXXX je stav tachometra 7457 km.

10. Kontrolný znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný T.. M. V. dospel k záveru, že znalecký posudok č. XX/XXXX vykazuje nedostatky, ktoré však nemajú zásadný vplyv na správnosť jeho záverov, pričom nedostatky spočívajú v chýbajúcich dokumentoch, neuvedení menovitých podkladov použitých na účely znaleckého dokazovania, znalec nerozoberal iné možnosti, pri ktorých mohlo dôjsť k poškodeniu motora vozidla v rozsahu deklarovanom v predloženom spise a podľa zákazky č. XXX/XXXX, napr. neuvedený údaj o množstve chladiacej kvapaliny v motore.

11. V znaleckom posudku č. X/XXXX znalec T.. M. V. dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétny typ vozidla, ktoré nie je vybavené snímačom množstva chladiacej kvapaliny, je možné únik chladiacej kvapaliny zistiť vizuálne ihneď a po prehriatí motora v čase, ktorý nie je možné presne určiť. Pri úniku chladiacej kvapaliny a pri prehriatí motora signalizuje kontrolka STOP a ukazovateľ teploty motora je v červenej zóne. Ďalšia jazda po prehriatí motora v danom prípade mala vplyv na prehriatie motora, avšak rozsah vplyvu na stav motora nie je možné pre nedostatok podkladových materiálov presne určiť. Po zrážke so zvieraťom bolo vozidlo spôsobilé na ďalšiu jazdu len s nenaštartovaným motorom. Nie je možné vylúčiť, že poškodenia vozidla boli v príčinnej súvislosti so zrážkou tak ako ju opísal žalovaný, nevylúčil však ani opačnú situáciu, a to s poukazom na absenciu zdokumentovania rozhodujúcich skutočností a okolností ako v čase škodovej udalosti, tak aj pri následných opravách. Poukázal na nesúlad v zistenom a zdokumentovanom stave najazdených km predmetného vozidla. Vozidlo nemalo snímač hladiny chladiacej kvapaliny, pričom únik chladiacej kvapaliny bolo možné posúdiť vizuálne po otvorení kapoty motora vozidla, teoreticky aj v zime, čiastočne pri daždi, vetri alebo pri snežení. Nevylúčil možnosť, že k hlavnému poškodeniu motora mohlo dôjsť aj v čase po prvej oprave vozidla pri neštandardnej prevádzke motora.

12. Podľa § 179 ods. 1 zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

13. Podľa § 179 ods. 2 zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

14. Podľa § 182 ods. 1 ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

15. Podľa § 186 ods. 1 zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

16. Podľa § 186 ods. 2 náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

17. Podľa § 186 ods. 3 ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

18. Podľa § 191 ods. 1 zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

19. Podľa § 191 ods. 2 zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

20. Podľa § 191 ods. 3 ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

21. Podľa § 191 ods. 4 požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

22. Ustanovenie odseku 2 obsahuje samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ktorou je vznik škody v dôsledku úmyselného konania zamestnanca v rozpore s dobrými mravmi. Ide o relatívne samostatný druh zodpovednosti zamestnanca, na založenie ktorej definuje odlišné predpoklady. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, kde sa vyžaduje protiprávne konanie, predpoklad protiprávneho konania je nahradený existenciou úmyselného konania v rozpore s dobrými mravmi. Jednoducho povedané, v tomto prípade možno založiť zodpovednosť zamestnanca za škodu bez toho, aby bolo potrebné protiprávne konanie zamestnanca. Zamestnanca však možno brať na zodpovednosť za škodu spôsobenú v dôsledku jeho konania v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak je na strane zamestnanca preukázané zavinenie vo forme úmyslu. Konanie proti dobrým mravom je v odbornej literatúre definované ako konanie odporujúce spoločnosťou uznaným pravidlám, a to najmä pravidlám demokratickej spoločnosti, jej morálky, princípom právneho štátu, občianskej spolupatričnosti a slušnosti. V laickej verejnosti je konanie proti dobrým mravom vnímané ako konanie v rozpore s pravidlami slušného správania, ktoré spoločnosť vo všeobecnosti pozná a uplatňuje. Táto osobitná kategória všeobecnej zodpovednosti zamestnanca prichádza do úvahy, ak zamestnanec úmyselne koná napríklad nemravne, obscénne či vulgárne, a spôsobí tak škodu zamestnávateľovi.

23. Predmetom tohto konania je nárok zamestnávateľa zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom vo výške 3894,11 eur s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania. Súd vychádzal z toho preukázaného skutkového základu, že dňa 12.01.2012 žalovaný ako zamestnanec žalobcu na

základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2011 v rámci výkonu pracovnej činnosti jazdil automobilom vo vlastníctve žalobcu na výkon pracovnej činnosti pridelenom žalovanému zn. Citroen Berlingo 1,6HDI, EČV K. XXXCK, kde počas jazdy sa dostal do kolízie s diviakom (subsidiárne uvádzaný náraz do steny preukázaný nebol), v dôsledku čoho sa na predmetnom vozidle viditeľne poškodila predná časť karosérie. Následne žalovaný pokračoval v jazde vozidlom cca 2 km, následne vypol motor a vozidlo asi 1 km tlačil. Vozidlo bolo potom odtiahnuté do sídla žalobcu a škodová udalosť bola žalovaným žalobcovi oznámená na druhý deň ráno. Dňa 16.01.2012 bola vykonaná autorizovaným servisom prvá oprava vozidla, v rámci ktorej bola opravená poškodená predná časť karosérie vozidla, ktorá oprava bola takmer v plnej sume uhradená poisťovňou a nároky s ňou súvisiace ani nie sú predmetom tohto konania. Predmetom konania sú však nároky súvisiace s následnou opravou vozidla, ktorá bola vykonaná po prijatí na opravu 28.02.2012 v celkovej cene 4145,54 eur, z ktorej žalovaný uhradil formou zrážok zo mzdy sumu 251,43 eur, preto je predmetom konania zaplatenie 3894,11 eur.

24. Prioritne súd posúdil právne odôvodnenie žaloby, pričom dospel k záveru, že právny dôvod uplatneného nároku prezentovaný v rámci konania žalobou je nejasný a nezrozumiteľný, nakoľko ho žalobca definoval ako nárok podľa ust. § 120 ods. 1 (občianskoprávna zodpovednosť za škodu), súčasne podľa § 186 ods. 1, ods. 3 a § 191 ods. 1 a ods. 2 ZP. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že predmetný nárok skutkovo a právne vymedzuje rozhodne v znení účinnom ku dňu uzatvorenia pracovnej zmluvy, nakoľko nebolo sporným, že k vzniku škody malo dôjsť zo strany zamestnanca voči zamestnávateľovi v rámci výkonu pracovnej činnosti zamestnanca. upravuje tri formy zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom zamestnávateľovi, a to jednak zodpovednosť za škodu na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu a prevenčnú zodpovednosť, ktorých aplikácia závisí od splnenia jednotlivých zákonných predpokladov. Napriek skutočnosti, že medzi stranami sporu bola preukázateľne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti žalovaného (v prípade aplikácie ktorej formy zodpovednosti za škodu by žalobca nemusel preukazovať zavinenie žalovaného), je treba skúmať, či predmet, na ktorom mala škoda vzniknúť, možno subsumovať pod pojem hodnoty. Hodnoty, ktoré sa zverujú zamestnancom na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, sú spravidla hotovosť, ceniny, tovar, resp. zásoby tovaru, zásoby materiálu, iné tovary, ktoré sú určené na obeh alebo obrat u zamestnávateľa. Je nevyhnutné, aby to boli také hodnoty, ku ktorým má zamestnanec prístup a nad ktorými má reálnu kontrolu, pričom nie je vylúčené, aby sa také zverené hodnoty prenechávali do dočasného užívania (požičiavali) aj iným ako hmotne zodpovednému zamestnancovi. V praxi sa ako zverené hodnoty najčastejšie objavujú veci, resp. tovary na sklade, príp. ktoré prepravuje alebo s nimi pri plnení pracovných úloh inak nakladá, ale aj finančné prostriedky, ktoré prijíma do pokladne a pod. Hodnoty určené na obeh alebo obrat nie sú pracovné pomôcky ani motorové vozidlo, ktoré má zamestnanec ako vodič vozidla používať. Ak sú predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti veci, ktoré nespĺňajú uvedené charakteristiky, dohoda o hmotnej zodpovednosti je neplatná a nie je možné úspešne uplatňovať nárok z tohto druhu zodpovednosti za škodu s prezumpciou zavinenia. Pod zverením hodnôt treba rozumieť jednak odovzdanie takýchto hodnôt zamestnancovi, a zároveň zabezpečenie možnosti výlučnej dispozície zamestnanca s týmito hodnotami alebo možnosti realizácie kontroly nakladania s hodnotami (najmä pokiaľ ide o ich prevzatie a vrátenie inými osobami). Vzhľadom na skutočnosť, že poškodené bolo vyššie špecifikované vozidlo, ktoré nemožno za hodnotu na účely dohody o hmotnej zodpovednosti považovať, súd dospel k záveru, že aplikácia ust. upravujúcich zodpovednosť za škodu z dohody o hmotnej zodpovednosti je vylúčená.

25. V poradí druhou možnou formou zodpovednosti za škodu podľa Zákonníka práce je všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi podľa ust. § 179 a nasl. ZP. Zamestnávateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to: a) protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d) zavinenie zamestnanca. V rámci preukazovania konania zamestnanca, ktorým boli porušené právne povinnosti vzťahujúce sa na zamestnanca pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, je zamestnávateľ povinný preukázať existenciu pracovnoprávneho vzťahu (pracovného pomeru alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Zodpovednosť zamestnanca za škodu je možné založiť aj v čase, keď pracovnoprávny vzťah už neexistuje, pričom nevyhnutným predpokladom je, aby k vzniku škody došlo ešte počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo už počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a boli splnené všetky

predpoklady na vznik škody, hoci následok, t.j. škoda, sa prejavil až po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Protiprávne konanie je konanie v rozpore s objektívnym právom. V oblasti pracovného práva je to konanie škodcu, ktoré je v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou pre neho z pracovnoprávneho vzťahu. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky, môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať. Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením môže spočívať v porušení ustanovení Zákonníka práce, ustanovení kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ale aj ustanovení pracovnej zmluvy alebo iných právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter. Za predpokladu, že zamestnanec konal protiprávne mimo plnenia pracovných úloh, resp. činnosti v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, nemožno založiť pracovnoprávnu, ale občianskoprávnu zodpovednosť. Pod skutočnou škodou sa rozumie suma, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Príčinná súvislosť sa v právnej teórii aj v súdnej praxi chápe ako súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá spočíva v tom, že jeden jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (napr. škoda) nebol vznikol, resp. nastal. Zavinenie je subjektívna právna kategória, ktorú právna teória definuje ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a k výsledkom tohto konania. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu a nedbanlivosti. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí škodu, a tento výsledok chcel dosiahnuť, alebo vedel, že škodu môže spôsobiť, a pre prípad, že vznikne, bol s takým výsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí, alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol. Zavinenie ako predpoklad zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu musí zamestnávateľ preukazovať iba v prípade aplikácie všeobecnej zodpovednosti, ktorá nastupuje, ak neboli splnené okolnosti pre založenie osobitnej zodpovednosti podľa § 182 - § 185 Zákonníka práce. Presná diferenciácia foriem a stupňov zavinenia má v pracovnom práve význam vo viacerých smeroch: 1. pre ustálenie druhu zodpovednosti za škodu (§ 179 ods. 2 Zákonníka práce), 2. pre určenie rozsahu náhrady škody, ktorú je zamestnanec povinný zamestnávateľovi nahradiť (§ 186 ods. 3 Zákonníka práce), 3. pre určenie podielu jednotlivých pôvodcov škody na náhrade škody, kedy napr. zamestnanec pri spoluzodpovednosti zamestnávateľa uhrádza zamestnávateľovi len pomernú časť škody, a to podľa miery svojho zavinenia. V prípade zodpovednosti viacerých škodcov, každý z nich uhradí len pomernú časť škody, a to tiež podľa miery svojho zavinenia.

26. A) protiprávne konanie žalovaného ako prvá z podmienok vzniku všeobecnej pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu mala spočívať v tom, že po zrážke vozidla so zverou (diviakom), si žalovaný nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu v nahlásení udalosti žalobcovi, napriek tomu žalovaný pokračoval v jazde poškodeným vozidlom, v dôsledku čoho došlo k ďalšej škode, a to k zjavnému úniku chladiacej kvapaliny a tzv. zadretiu motora, ktoré poškodenie riešila v poradí druhá oprava vozidla. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k oznámeniu o vzniku škody zo strany žalovaného nedošlo bezprostredne po škodovej udalosti, pričom procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení o vybití mobilného telefónu používaného žalovaným pred časom škodovej udalosti podľa názoru súdu obstojí, nakoľko zo správy o nehode vyplynulo, že k ku škodovej udalosti došlo o 18,00 h, žalovaný uviedol čas 17,00 h, žalobca uviedol čas 14,00 h, pričom podľa výpisu tel. operátora bol dňa 12.01.2012 z tel. čísla používaného žalovaným naposledy uskutočnené hovory o 16,21 h. Žalobca nepreukázal čas vzniku škodovej udalosti pred časom posledného uskutočneného hovoru z telefónu žalovaného (ktorý bol na ceste mimo sídla žalobcu), pričom ani nevyvrátil ďalšie tvrdenie žalovaného o tom, že keď dotlačil vozidlo k reštaurácii pri diaľnici, snažil sa odtiaľ zavolať svojmu nadriadenému, ktorého tel. číslo poznal naspamäť, avšak tento bol mimo dosah. Rovnako nenamietol nasledovný opis skutkového stavu tvrdený žalovaným o tom, že potom, ako sa spojil telefonicky so svojim otcom, tento vybavil odťah vozidla až do sídla žalobcu, k čomu finálne došlo okolo 01,00 h v noci, preto logicky odišiel domov a škodovú udalosť oznámil žalobcovi. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav súd nemal za to, že žalovaný by sa týmto čiastkovým konaním dopustil protiprávneho konania zamestnanca spočívajúceho v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Druhá časť protiprávnosti jeho konania mala spočívať v tom, že po zrážke s diviakom napriek tomu, že mal alebo mohol vedieť, že z vozidla uniká chladiaca kvapalina v dôsledku poškodenia chladiča, pokračoval v jazde s naštartovaným motorom, na základe čoho došlo k prehriatiu a následnému tzv. zadretiu motora a v konečnom dôsledku k vzniku škody žalobcu vo výške ceny druhej opravy vozidla. Preukázané bolo, že žalovaný po zrážke s diviakom jazdil vozidlom cca 2 km, pričom nemal vedomosť o tom, že by týmto konal protiprávne, teda že by porušil pracovné alebo iné povinnosti v súvislosti s plnením pracovných úloh, nakoľko vozidlo

nesignalizovalo potrebu vypnutia motora a ukončenia jazdy signalizáciou STOP, ktorou je vozidlo vybavené počas tých 2 km dojazdu naštartovaným motorom. Uvedené tvrdenia žalobcu nepodporilo ani znalecké dokazovanie v konaní vykonané. Oba znalecké posudky sa zhodli v tom, že vzhľadom na absenciu potrebných vstupných údajov (listiny a okolnosti), je možné len teoreticky sa domnievať, kedy došlo k signalizácii potreby okamžitého ukončenia jazdy s naštartovaným motorom kontrolkou STOP, nakoľko uvedený typ vozidla nie je vybavený snímačom a signalizáciou poklesu hladiny chladiacej kvapaliny. Znalecký posudok T.. V. síce poukázal na možnosť vizuálneho zachytenia úniku chladiacej kvapaliny po otvorení kapoty motora, avšak vzhľadom na aktuálne ročné obdobie a žalovaným tvrdené poveternostné podmienky (ktoré tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil), podľa názoru súdu nemožno od bežného užívateľa vozidla (bez súvisiaceho odborného vzdelania) spravodlivo požadovať, aby únik chladiacej kvapaliny spôsobom opísaným T.. V. (para) nielen spozoroval, ale aj relevantne (ako prejav závažného poškodenia) vyhodnotil a podľa toho sa bezprostredne zariadil. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že vo vzťahu k preukázaniu protiprávneho konania zamestnanca spočívajúceho v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh neuniesol dôkazné bremeno.

27. B) vznik škody ako reálny úbytok na svojom majetku žalobca v priebehu konania mal za preukázaný predložením faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.0.2012, splatnej 22.03.2012 na sumu 4173,98 eur s DPH 20% a zákazkový list č. 169/2012 CH vystavený spol. MOTOR PARTNER s.r.o. (automobilový servis). Vo vzťahu k dôkaznej hodnote listín súd udáva, že v ich spojitosti preukazujú maximálne existenciu záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom a uvedeným servisom v podobe zmluvy o dielo, avšak nepreukazuje vznik škody v podobe ceny diela zaplatenej na základe zmluvy žalobcom servisu. Relevantným dôkazným prostriedkom by bol výdavkový pokladničný blok, prípadne výpis z účtu preukazujúci zaplatenie ceny opravy žalobcom. Vo vzťahu k uvedenému súd konštatuje, že žalobca ohľadne vzniku škody dôkazné bremeno neuniesol.

28. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody (kauzálny nexus) by bola preukázaná vtedy, ak by z vykonaného dokazovania najmä zo znaleckých dokazovaní vzhľadom na odbornú stránku veci) zreteľne vyplynulo, že skutočnosť, že žalovaný jazdil autom po zrážke s diviakom ešte cca 2 km, v priamej príčinnej súvislosti mala za následok vznik škody riešenej v poradí druhou opravou vozidla. Uvedený priamy vplyv v konaní preukázaný žalobcom nebol, pritom v tejto súvislosti boli vykonané dve znalecké dokazovania, pričom súd mal v konečnom dôsledku za to, že obaja znalci sa zhodli v pre vec podstatnom závere, a síce, že v rámci znaleckého dokazovania nevyplynul jednoznačný záver o tom, že žalovaný následnou jazdou s naštartovaným motorom priamo spôsobil poškodenie motora vozidla riešené v rámci druhej opravy vozidla. Naopak, v konaní bolo preukázané, že na poškodenie motora vozidla mohli mať vplyv aj následné udalosti a konania, nakoľko po škodovej udalosti bola dňa 16.01.2012 vykonaná servisom prvá oprava vozidla, ktorá sa zaoberala výlučne opravou poškodených častí karosérie (zrejmých poškodení), v rámci tejto opravy vôbec nebolo zisťované prípadné iné poškodenie vozidla (motor, chladenie), pričom zo svedeckej výpovede zamestnanca servisu vyplynulo odôvodnenie, že sa držali správy o nehode a v nej poisťovňou opísaného rozsahu a druhu potrebných opráv (čo znalec Ing. Kosík vyhodnotil ako postup nesprávny). Následne mala byť vykonaná predpísaná skúšobná jazda, ktorá nevykázala žiadne ďalšie nedostatky (ktorá skutočnosť sa javí byť vzhľadom na následne opravované poškodenie pochybná), vozidlo bolo použiteľné na určené účely a teda opravené odovzdané žalobcovi, následne na ňom bolo jeden -dva dni jazdené iným zamestnancom žalobcu (kedy mohlo dôjsť k ďalším poškodeniam aj v súvislosti s nedostatočne prevedenou prvou opravou), potom bola zamestnancom žalobcu dňa 16.02.2012 oznámená potreba ďalšej opravy vozidla, na základe čoho sa vozidlo do 28.02.2012 nachádzalo (zrejme) odstavené u žalobcu a nepoužívané, lebo za účelom vykonania v poradí druhej opravy bolo dodané do servisu až dňa 28.02.2012. Obaja znalci pritom upozornili na nezrovnalosti v dokumentácii stavu najazdených kilometrov na vozidle (okrem absencie potrebných vstupných údajov v podobe kompletnej dokumentácie vykonaných opráv). Z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní kauzálny nexus nepreukázal, teda nepreukázal, že v prípade, ak by po škodovej udalosti žalovaný nejazdil cca 2 km s naštartovaným motorom na vozidle, nevzniklo by poškodenie vozidla v rozsahu a kvalite riešenom v rámci druhej opravy vozidla.

29. Vzhľadom na nepreukázanie dôkazného bremena žalobcom vyššie opísané súd žalobu zamietol, pričom existencia údajnej dohody o uznaní dlhu žalovaným (č.l. 4 spisu, ktorý dokument inak obsahovo náležitosti dohody o uznaní dlhu a spôsobe jej úhrady podľa ust. § 191 ods. 3 podľa názoru súdu

nespĺňa) vzhľadom na charakter a účel Zákonníka práce sama osebe relevanciu žalobou uplatneného nároku nepreukazuje.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovaný ako procesne plne úspešná strana sporu má právo na 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.