Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-1-2017.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v sporovej veci žalobcu: ŠOP spol. s r.o., so sídlom Myslenická 2/C, Pezinok, IČO: 35 936 401, zastúpený Mgr. Barborou Hlavatou, advokátkou so sídlom SNP 1445/41-9, Považská Bystrica, proti žalovanému: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, o zaplatenie 94,69 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie 94,69 € zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 84,69 € od 8.11.2016 do 9.2.2017, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 70,30 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 201,59 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný listom zo dňa 20.09.2016 zaslal žalobcovi "Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného č. XXXXXXXXXX", v ktorom uviedol, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2015 je preplatok vo výške 364,83 €, pričom žalovaný si preplatok započíta s evidovanými nedoplatkami za predchádzajúce obdobie vo výške 84,69 € a platiteľovi poistného (žalobcovi) poukáže preplatok po započítaní vo výške 280,14 €. Listom zo dňa 06.10.2016 zaslal žalobca žalovanému nesúhlasené stanovisko, v ktorom odôvodnil svoj nesúhlas s výsledkom ročného zúčtovania tým, že istina vo výške 94,69 € spolu s trovami exekúcie bola uhradená žalobcom dňa 30.08.2016 na účet súdnej exekútorky JUDr. Andrei Ondrejkovej, ktorá dňa 05.10.2016 zaslal istinu vo výške 94,69 € na účet žalovaného. Napriek skutočnosti, že žalovanému bola suma vo výške 94,69 € žalobcom preukázateľne uhradená, zaslal žalovaný dňa 08.11.2016 na účet žalobcu iba sumu vo výške 280,14 €.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 10C/1/2017-23 zo dňa 27.01.2017, ktorý bol uznesením č.k. 10C/1/2017-31 zo dňa 02.03.2017 pre odôvodnený odpor žalovaného.
4. Podaním doručený súdu dňa 27.03.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 94,69 € späť.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie 94,69 € zastavil.
9. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako "C.s.p.") súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 29.03.2018. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 16.03.2018, t.j. najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z Oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného č. XXXXXXXXXX" vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcov, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2015 je preplatok vo výške 364,83 €, pričom žalovaný si preplatok započíta s evidovanými nedoplatkami za predchádzajúce obdobie vo výške 84,69 € a platiteľovi poistného (žalobcovi) poukáže preplatok po započítaní vo výške 280,14 €.
12. Z výpisu z účtu v banke generovaného dňa 05.12.2016 vyplýva, že žalobcovi bola pripísaná na účet suma 280,14 € dňa 08.11.2016 zo strany žalovaného.
13. Z výpisu z účtu v banke generovaného dňa 27.02.2017 vyplýva, že žalobcovi bola pripísaná na účet suma 84,69 € dňa 09.02.2017 zo strany žalovaného.
14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom čase výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Žalobca sa preto okrem istiny domáhal aj úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,69 € odo dňa 8.11.2016 do 9.2.2017.
18. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 08.11.2016 do 09.02.2017 z dlžnej sumy 84,69 €. Rozhodol tak v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 a § 517 OZ, v zmysle ktorých výšku úroku z omeškania tvorí úroková sadzba ECB, ktorá bola od 16.03.2016 vo výške 0, 00 % + 5 %-ných bodov platných ku dňu omeškania. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v časti o zaplatenie ďalšieho 4 % úroku z omeškania ročne zo sumy 84,69 € odo dňa 08.11.2016 do 09.02.2017 žalobu zamietol.
19. Žalobca sa domáhal voči žalovanému aj zaplatenia 40 € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Paušálnu náhradu vo výške 40,- € súd žalobcovi nepriznal, pretože medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka, preto na predmetný zmluvný vzťah neaplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, ale ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zakotveným v čl. 4 ods. 2 CSP, a na rozhodnutie aplikoval princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP (účinného do 31.06.2016), teda podľa, za účinnosti CSP, už fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ďalej súd postupoval v súlade s § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia spolu 134,69 eur s príslušenstvom (94,69 eur - istina, 40 eur - paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Keďže žalobca vzal návrh späť pre správanie žalovaného v časti o zaplatenie 94,69 eur, súd mal za to, že žalobca bol v tejto časti konania úspešný. Žalobca bol preto úspešný v rozsahu 70,30 % (94,69 eur z celkovej sumy 134,69 eur), preto mu súd v tomto rozsahu proti žalovanému priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).