Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-31-2017.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická č.56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený Jakubčák advokátska kancelária s. r. o. Bratislava, Michalská č.14, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: J.N. Autodoprava s. r. o. ,so sídlom Močiar č. 85, IČO: 46 671 706 o žalobe na zaplatenie sumy 2.298,34 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.298,34 € spolu s 9, % úrokom z omeškania ročne zo sumy 186,03 € odo dňa 26.6.2014 do zaplatenia, s 9, % úrokom z omeškania ročne zo sumy 192,06 € odo dňa 26.7.2014 do zaplatenia, s 9, % úrokom z omeškania ročne zo sumy 193,06 € odo dňa 26.8.2014 do zaplatenia, s 9, % úrokom z omeškania ročne zo sumy 172,34 € odo dňa 26.9.2014 do zaplatenia, s 9, % úrokom z omeškania ročne zo sumy 181,98 € odo dňa 28.10.2014 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.372,87 € odo dňa 28.4.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plné právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/. Žalobou sa žalobca ako právny nástupca ( Slovak Telekom a. s. Bratislava ) domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny a zákonného úroku z omeškania titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a tiež zaplatenia dohodnutej zmluvnej pokuty s odkazom na uzatvorené Zmluvy o poskytovaní verejných služieb za obdobie 5/2014 až 10/2014 a tiež úhrady zmluvnej pokuta splatnej 27.4.2015.
2/. Vo veci súd rozhodol vydaním platobného rozkazu dňa 18.12.2017, ktorý sa žalovanému doručiť nepodarilo na adresa sídla spoločnosti a súd z tohto dôvodu platobný rozkaz zrušil a nariadil vo veci pojednávanie. Žalobcu, právneho zástupcu žalobcu ako i žalovaného súd riadnym spôsobom na pojednávanie predvolal. Právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, predvolanie pre žalovaného bolo doručené na pojednávanie dňa 23.1.2018, žaloba dňa 27.12.201, žalovaný sa k žalobe nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil. Súd s odkazom na ustanovenie § 180 Civilného sporové poriadku ( ďalej len C. s. p. ) vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.
3/. Z predložených listinných dôkazov stranami sporu súd zistil nasledovné:
4/. Aktívnu legitimáciu žalobca v konaní preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel so Slovak Telekom a. s. dňa 27.8.2015. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvy o poskytovaní verejných služieb / čl. 20 až 27 spisu / na základe takto uzatvorených zmlúv právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako podnikateľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej
činnosti uzatvoril zmluvy na základe ktorých boli pre žalovaného poskytované telekomunikačné služby v rozsahu uzavretých zmlúv s povinnosťou žalovaného bolo realizovať úhradu dojednanej ceny v zmysle platného cenníka. Takúto povinnosť si žalovaný voči poskytovateľovi služieb nesplnil za obdobie 5/ 2014 až 10/2014 ( fa čl. 17-21 spisu ) a úhradu nerealizoval do dňa splatnosti. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodli zmluvné strany v dodatku k zmluvám o pripojení ( čl. 1 ) zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný ak poruší svoju povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zmluvy pre prípad nedodržania zmluvných povinností, ktorú žalobca uplatnil v konaní.
5/ Súd právne vec posúdil :
Podľa § 261 ods. 1. Obchodného zákonníka ( ďalej len Obz ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé, že s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 262 ods. 1. Obchodného zákonníka ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 264 ods. 1, 2, Obchodného zákonníka ObZ, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy, alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaniu povahu.
Podľa § 302 Obz odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa § 324 ods. 1 Obz záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 340 ods. 1 Obz dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľ ods. 2 ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkalu po tom. Čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa § 365 ods. 1 Obz dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo dohody do doby, keď záväzok zanikne.
Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby kedy záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1. ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.
Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
6/. Žalobca osvedčil dôvodnosť uplatňovaného nároku, produkoval v rámci prostriedkov procesného útoku dôkazy ( Zmluvy o pripojení, dodatky k zmluvám, vystavené faktúry za poskytnuté služby, Zmluva o postúpení pohľadávok, všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa ), ktorými preukázal, že cenu fakturovanú za poskytnuté služby za obdobie máj až október 2014 vo výške žalovanej istiny v lehote splatnosti neuhradil žalovaný a preto súd žalobe vyhovel. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dohodnutých zmluvných pokút, žalobca osvedčil porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou.
7/. Súd zaviazal žalovaného i k zaplateniu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých súm v zmysle vystavených faktúr
8/. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) s tým, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania s platením fakturovaných súm predstavovala 1,0 % ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9,0 % ročne (1,0 % + 8 % = 9,0 %. ).
9/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal plné právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).