Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Csr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: V. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. I. XXXX/XX, N., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Milanom Valluom, advokátom so sídlom Vajnorská 43, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 02967/15 zo dňa 11.02.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, Bratislava, sp.zn. SRSAspA 02967/15 zo dňa 11.02.2016 a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.09.2013 podpísal so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur. Súčasne s podpisom zmluvy bola žalobcovi daná na podpis aj dohoda o plnení v splátkach, ktorej súčasťou bol aj splátkový kalendár. Žalobca, ktorý je spotrebiteľom a nemá právne povedomie, skúsenosti a vedomosti v oblasti finančnej gramotnosti, si po podpise zmluvy o úvere a dohody o splátkach uvedomil, že by mal žalovanému zaplatiť celkovo 1.968 Eur v 12 mesačných splátkach, teda takmer dvojnásobnú sumu aká mu bola poskytnutá zo strany žalovaného. Nakoľko žalobca považoval konanie žalovaného za úžeru, obrátil sa na Národnú banku Slovenska s podnetom o prešetrenie zákonnosti konania žalovaného. Listom zo dňa 15.11.2016 Národná banka Slovenska uviedla, že konanie žalovaného, ktorý dal žalobcovi bezprostredne po zmluve podpísať aj dohodu o splátkach, ktorá rozkladá záväzok žalobcu na pravidelné mesačné splátky, môže u priemerného spotrebiteľa vyvolať dojem, že nemení výhodnosť zmluvy, čo však nie je pravda a uvedené je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Uvedené Národná banka Slovenska odôvodnila tým, že pôvodne bola v zmluve vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 96,8%, pričom v dohode o splátkach bola vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 304,10%. Po prepočítaní ročnej percentuálnej miery nákladov vyplývajúcej z dohody o splátkach bola 277,76%. Národná banka Slovenska zároveň vyjadrila názor, že odplata žalovaného za poskytnutie úveru žalobcovi je neprimerane vysoká. Žalobca nebol schopný splácať splátky úveru podľa dohody o splátkach, pričom tento na výzvu žalovaného požiadal o zhovievavosť a revíziu splátkového kalendára znížením splátok. Žalovaný žiadosť žalobcu neakceptoval a listom zo dňa 04.03.2015 vyzval žalobcu na označenie stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý bude rozhodovať spory medzi účastníkmi konania alebo na odmietnutie rozhodcovského konania do 30 dní odo dňa doručenia predmetného listu. Žalobca listom zo dňa 20.03.2015, podaným na poštovú prepravu dňa 25.03.2015 oznámil žalovanému, že rozhodcovské konanie odmieta a žiada o úpravu splátkového kalendára. Napriek oznámeniu žalobcu, žalovaný podal žalobu na Rozhodcovský súd, o čom žalobca nemal vôbec vedomosť. O rozhodcovskom konaní sa žalobca dozvedel tak, že Rozhodcovský súd vydal napadnutý Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha. Po právnej stránke žalobca namietal rozpor odplaty žalovaného so zákonom a dobrými mravmi, rozpor rozhodcovskej zmluvy so zákonom, porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy a porušenie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy, neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, zánik rozhodcovskej zmluvy, či porušenie procesných noriem v rozhodcovskom konaní.

3. Žalobca vzhliada rozpor odplaty žalovaného so zákonom a s dobrými mravmi opierajúc sa o ustanovenie § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v tom, že podľa Dohody o splátkach mal žalobca zaplatiť žalovanému skutočný úrok vo výške 122,80% ročne oproti úroku uvedenému v zmluve vo výške 39,15% ročne. Po podpise Dohody o splátkach sa úroková sadzba fakticky ešte zvýšila a to podstatne, v dôsledku skutočnosti ktorej úroková sadzba v zmysle Dohody o splátkach, ako aj administratívny poplatok za spracovanie úveru vo výške 576,50 Eur sú jednoznačne neprimeranými. V zmysle uvedeného žalobca považuje samotnú zmluvu ako aj Dohodu o splátkach sa neplatné právne úkony podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca ďalej tvrdil, že spolu so zmluvou bola tomuto daná na podpis aj rozhodcovská zmluva zo dňa 30.09.2013, ktorú žalobca považoval za súčasť zmluvy, nakoľko mu pri podpise zmluvy nebolo vysvetlené, že tento dokument nemusí podpísať. Žalobca považoval rozhodcovskú zmluvu za súčasť zmluvy o úvere, túto podpísal spoločne so zmluvou o úvere a fakticky si ani neuvedomoval čo podpisuje. Podľa rozhodcovskej zmluvy pritom platí, že akékoľvek spory zo zmluvy sa žalobca zaväzuje riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva tak podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobuje podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho úkonu.

5. Poukazujúc na ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b) a ustanovenie § 7 ods. 3 zákona ochrane spotrebiteľa žalobca namietal porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, keď žalobca podpísal zmluvu o úvere a Dohodu o splátkach v nevedomosti, v časovom zhone, pričom nemal možnosť si uvedené dokumenty dôkladne preštudovať. Žalobca je navyše zraniteľnou osobou z dôvodu jeho veku, dôverčivosti a nedostatku znalosti v oblasti práva a financií, čo spôsobuje taktiež neplatnosť právnych úkonov. Porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy žalobca vidí v tom, že pred uzatvorením zmluvy tomuto neboli v dostatočnom časovom predstihu uvedené všetky zmluvné podmienky, ktoré navyše ani nemohol meniť.

6. Žalobca namietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy keď uviedol, že zmluvu aj Dohodu o splátkach podpísal v nevedomosti, v časovom zhone, pričom nemal možnosť si uvedené dokumenty dôkladne preštudovať. Zmluvu, Dohodu o splátkach a aj rozhodcovskú zmluvu podpisoval mimo miesta svojho bydliska alebo sídla žalovaného, iba v „teréne“ a boli mu predložené všetky súčasne s tým, že pokiaľ má záujem o úver, má ich všetky podpísať. Poukázal pritom na ustanovenie § 3 ods. 5 a 7 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré priamo rozporuje konanie žalovaného opísané vyššie. Žalobca má za to, že zmluva o úvere ako aj Dohoda o splátkach sú pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné právne úkony, neplatnosti ktorých sa žalobca domáha v samostatnom konaní na základe žaloby zo dňa 24.01.2017. Preto neplatnosť zmluvy a neplatnosť Dohody o splátkach aj bez ďalšieho spôsobuje neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

7. Zánik rozhodcovskej zmluvy žalobca odvodzuje od ustanovenia § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keď uviedol, že žalovaný žalobcu listom zo dňa 04.03.2015 vyzval na označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude rozhodovať spory medzi účastníkmi konania alebo na odmietnutie rozhodcovského konania v lehote do 30 dní odo dňa doručenia predmetného listu. Žalobca listom zo dňa 20.03.2015, daným na poštovú prepravu dňa 25.03.2015 oznámil žalovanému, že rozhodcovské konanie odmieta, z dôvodu ktorého nastali účinky zániku rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný tak už nemal možnosť domáhať sa akýchkoľvek nárokov zo zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní

a rovnako tak ani rozhodcovský súd nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy.

8. Žalobca inter alia zdôraznil, že po odmietnutí rozhodcovského konania vôbec nemal vedomosť o tom, že bolo začaté rozhodcovské konanie, ako ani nevedel o ustanovení rozhodcu, o priebehu rozhodcovského konania, pričom o tomto sa dozvedel až z napadnutého rozhodcovského rozsudku.

9. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že vzhľadom na uvedený rozsah žaloby má za to, že tvrdenia žalobcu si nenachádzajú potrebnú právnu oporu, ktorou by žalobca dostatočne odôvodnil svoje tvrdenia. Žalovaný poukázal na článok II bod 1 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade žalobná odpoveď doručená nebola. Súčasne podotkol, že žalobca mal možnosť v lehote do 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na odstúpenie, a to aj bez uvedenia dôvodu, v lehote 10 dní odkazuje čl. II ods. 3 rozhodcovskej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení žalovaný uviedol rozhodnutia slovenských všeobecných súdov (rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015, rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 19C/289/2014 zo dňa 21.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.02.2016), českých súdov o prípustnosti rozhodcovskej doložky ako i rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. K samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere v rámci procesnej obrany žalovaný zastáva názor, že v zmluve sú riadne uvedené všetky náležitosti vyžadované vtedy platným a účinným zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu jej neopodstatnenosti.

10. Súd vo veci samej nariadil na deň 01.03.2018 pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu pridŕžal podanej žaloby a žiadal, aby súd rozhodcovský rozsudok zrušil tak ako to navrhol v petite podanej žaloby. Súčasne navrhol vypočuť žalobcu. Súd pristúpil k vypočutiu žalobcu, ktorý k veci uviedol, že zmluvu o úvere a všetku súvisiacu dokumentáciu podpísal na ul. Prievozská na stretnutí s pani S., ktorá je mandatárkou žalovaného a spoznal tak, že telefonicky zavolal na inzerát v tlači ponúkajúci úvery a na stretnutie prišla pani S.. Zmluvnú dokumentáciu si žalobca neprečítal, nakoľko pani Valašková ho súrila k podpisu zmlúv. Na výzvu žalovaného, aby žalobca oznámil výber rozhodcovského súdu, reagoval tak, že odmietol riešenie tohto prípadu cestou rozhodcovského súdu. Žalovanému zaplatil celú istinu úveru. Žalobca podotkol, že od roku 1992 je uznaný za ťažko zdravotne postihnutého s plnou invaliditou vo výške 75%. Žalovaný v prvom rade namietol zmeškanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňou. V druhom rade poukázal na to, že žalobca prejavil súhlas byť viazaný rozhodcovskou zmluvou ako i potvrdil, že bol poučený o následkoch jej uzatvorenia. Neuzatvorenie rozhodcovskej zmluvy by nemalo žiaden vplyv na obsah samotnej zmluvy o úvere a teda aj priemernému čitateľovi muselo byť zrejmé, že ide o zmluvu odlišnú od úverovej zmluvy, vzhľadom k čomu považuje žalovaný konanie žalobcu za ľahkovážne, pričom ľahkovážnosť nie je možné stotožňovať s neznalosťou. To, že bola rozhodcovská zmluva pripravená vopred, nemá na jej platnosť žiaden vplyv. V ďalšom uviedol, že žalobca svojim podpisom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež i samotná zmluva o úvere bola uzatvorená platne a ako právny úkon spĺňala všetky náležitosti. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

12. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 1.000 Eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému spolu s celkovými nákladmi vo výške 968 Eur, náklady ktoré sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 %ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 391,50 Eur a administratívnych nákladov vo výške 576,50 Eur, s termínom konečnej splatnosti úveru ku dňu 08.10.2014, s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 96,80 %, s priemernou výškou hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov 49,13%. Za žalovaného podpisovala dňa 30.09.2013

zmluvu o spotrebiteľskom úvere mandatárka S.. Súčasťou zmluvy boli na osobitnom tlačive aj všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru

13. Z Dohody o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku 1.968 Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 164 Eur k ôsmemu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 08.11.2013, s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 304,10% a výškou priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov 49,13%. Za žalovaného podpisovala dňa 30.09.2013 dohodu o splátkach mandatárka S.Š..

14. Zo splátkového kalendára súd zistil, že jednotlivé splátky úveru sú uvedené v prehľadnej tabuľke so špecifikáciou každej splátky úveru k ôsmemu dňu v mesiaci začínajúc dňom 08.11.2013 a končiac dňom 08.10.2014. Za žalovaného podpisovala dňa 30.09.2013 splátkový kalendár S..

15. Medzi žalobcom ako dlžníkom na jednej strane a žalovaným ako veriteľom na strane druhej došlo dňa 30.09.2013 k uzatvoreniu Rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej totožného dňa, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote do 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Za žalovaného podpisovala dňa 30.09.2013 rozhodcovskú zmluvu mandatárka S..

16. Z Listu z Národnej banky Slovenska zo dňa 15.11.2016 adresovaného žalobcovi súd zistil, že Národná banka Slovenska zostáva názor, že konanie žalovaného, ktorý dal žalobcovi bezprostredne po zmluve podpísať aj dohodu o splátkach, ktorá rozkladá záväzok žalobcu na pravidelné mesačné splátky, môže u priemerného spotrebiteľa vyvolať dojem, že nemení výhodnosť zmluvy, čo však nie je pravda a uvedené je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Uvedené Národná banka Slovenska odôvodnila tým, že pôvodne bola v zmluve vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 96,8%, pričom v dohode o splátkach bola vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 304,10%. Po prepočítaní ročnej percentuálnej miery nákladov vyplývajúcej z dohody o splátkach bola 277,76%. Národná banka Slovenska zároveň vyjadrila názor, že odplata žalovaného za poskytnutie úveru žalobcovi je neprimerane vysoká.

17. Žalovaný listom zo dňa 04.03.2015 vyzval žalobcu k označeniu rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spotrebiteľské spory alebo aby odmietla rozhodcovské konanie písomne v lehote do 30 dní.

18. Žalobca listom zo dňa 20.03.2015 odmietol, aby jeho prípad vedený pod č.XXXXXXXXX a pod č. XXXXXXXXX riešil rozhodcovský súd. Žalobca odoslal list na poštovú prepravu dňa 25.03.2015, skutočnosť ktorú preukazuje kópia podacieho lístka označeného ako „doporučený list 1.trieda“.

19. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, vydal dňa 11.02.2016 pod spisovou značkou: SRSAspA 02967/15 rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého uložil žalovanému (v tomto konaní označený ako žalobca) povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní označený ako žalovaný) sumu 483 Eur, úrok v sume 481,51 Eur, úrok z omeškania vo výške 23,46 Eur, poplatok v sume 576,50 Eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 483 Eur od 11.09.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 483 Eur od 11.09.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur, poplatok za upomienku vo výške 10 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 287,87 Eur a to v mesačných splátkach vo výške 180 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci. Stály rozhodcovský súd dospel k záveru, že jeho právomoc je založená v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. a je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej na podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 30.09.2013.

20. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý upovedomil žalobcu ako povinného o začatí exekúcie pod spisovou značkou I. XXXXX/XX zo dňa 02.01.2017 v prospech žalovaného ako oprávneného z exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 561,82 Eur a príslušenstva pohľadávky a to na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SRSAspA 02967/15, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. a ktorý sa stal právoplatným dňa 20.06.2016 a vykonateľným dňa 01.08.2016. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 11.01.2017, skutočnosť ktorú preukazuje fotokópia obálky (doručenky) adresovanej žalobcovi.

21. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok ak rozhoduje vo veci samej.

22. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa ustanovenia § 73 ods. 8 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa

podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

25. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

27. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, vychádzajúceho z rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca ako dlžník na jednej strane a žalovaný ako veriteľ na strane druhej a ktorá priamo odkazuje na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktoré obe zmluvy sporové strany uzatvorili dňa 30.09.2013. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Medzi stranami nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaný vyzval zo

dňa 04.03.2015 žalobcu na označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude vec prejednávať alebo na odmietnutie rozhodcovského konania a to písomne v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný namietal, že vzhľadom ku skutočnosti, že od žalobcu neobdŕžal písomné vyjadrenie sa k výzve, bol v práve podať na Stály rozhodcovský súd žalobu domáhajúc sa svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Súčasne namietal i nedodržanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedenej v ustanovenia § 48 ods. 2 exekučného poriadku. Tieto skutočnosti boli medzi stranami sporné.

35. Súd sa v zmysle sporných skutočností v prvom rade zaoberal posúdením splnenia lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca bol v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 exekučného poriadku účinného v čase podania žaloby, oprávnený podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Z fotokópie obálky (doručenky) je zrejmé, že žalobca prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 11.01.2017. Žalobca doručil žalobu súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu dňa 25.01.2017, teda v posledný deň lehoty na podanie žaloby. V zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, bola súdu doručená žaloba v listinnej podobe dňa 06.02.2017 (dané na poštovú prepravu dňa 03.02.2017). Keďže posledný deň lehoty pripadol na deň 04.02.2017, ktorým bola sobota, súd uzatvára, že žalobca podal žalobcu včas opierajúc sa o ustanovenie § 121 ods. 4 a 5 Civilného sporového poriadku.

36. Opierajúc sa o ustanovenie § 73 ods. 8 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, mal súd za preukázané, že žalobca odmietol listom zo dňa 20.03.2015, aby jeho prípad vedený pod č.XXXXXXXXX a pod č. XXXXXXXXX riešil rozhodcovský súd. Žalobca odoslal list na poštovú prepravu dňa 25.03.2015, čo sama táto skutočnosť umožňuje súdu prijať záver o tom, že žalovaný nebol oprávnený podať žalobu na Stály rozhodcovský súd domáhajúc sa svojich práv vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere a teda konal v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 písm. i) a k) zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré priamo zakladá právo žalobcu úspešne sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde.

37. Nad rámec uvedeného sa súd zaoberal i posúdením rozhodcovskej zmluvy z pohľadu, či táto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v dôsledku čoho by bola neplatnou. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine a tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že bola súčasťou zmluvy o úvere, súd ju posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a pri posúdení nárokov vychádzal z úpravy zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa dohodnutej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom možnosť voľby spočívala na žalovanom. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je spôsobilé zaručiť už dojednanie, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko práve táto predpokladá prvotné prejendnanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle uvedeného súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako absolútne neplatnú a teda nespôsobilú vyvolať zamýšľaný cieľ, ktorým je rozhodcovské konanie a rozhodnutie.

38. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluva o úvere, dohoda o splátkach ako aj rozhodcovská zmluva, boli navyše žalobcovi predložené súčasne (v ten istý deň) a teda žalobca mohol ľahko nadobudnúť dojem, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je podmienkou poskytnutia peňažných prostriedkov zo strany veriteľa. Z predložených listín teda nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne žalobca vymienil a vzhľadom na povahu zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by žalobca

mal možnosť do podstatnej časti zmluvných formulárov obsahujúcich zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu a dohodu o splátkach akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Rozhodcovská zmluva, zmluva o úvere ako aj dohoda o splátkach navyše neboli uzatvorené v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, veku, finančnej a právnej gramotnosti, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.

39. Zrušeniu rozhodcovského rozsudku napomáha i skutočnosť, že zo strany rozhodcovského súdu neboli dodržané všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti odplaty, na ktorú poukazuje vo svojom vyjadrení i Národná banka Slovenska, keď výška odplaty žalovaného za poskytnutie úveru žalobcovi je neprimerane vysoká čo vykazuje priamy rozpor s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Rozhodcovský súd teda rozhodol vo veci v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, čím bol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

40. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.