Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Ladislav Bujňák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 3. 2018 v Trebišove, takto

rozhodol:

Obžalovaný O. M. V. I. M. C. , J.. X. X. XXXX v Košiciach, bytom H., Z. Y.. Č.. XXXX/XX,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 23.11.2015 o 14.30 hod. na ul. T.A..S. Č.. XXXX/XX I. Y. uzatvoril zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí s S. G., podnikajúcou pod obchodným menom BUMI-Budkaiová Milota, T.G.Masaryka 2110/32, Trebišov, IČO 44934246, kde predmetom nájmu bolo búracie kladivo Makita HM 1317C /17713E/ v hodnote 879,20 Eur a dňa 27.11.2015 o 11.50 hod. na ul. T.G. Masaryka 2110/32 v Trebišove uzatvoril zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí s S. G., podnikajúcou pod obchodným menom BUMI-Budkaiová Milota, T.G.Masaryka 2110/32, Trebišov, IČO: 44934246, kde predmetom nájmu bolo búracie kladivo zn.Hilti TE 1500AVR v hodnote 2.949,60 Eur, pričom uvedené náradie O. M. nevrátil po skončení nájmu, ale ho v dňoch 25.11.2015 a 27.11.2015 dal do záložne PIKOLO v obci Bidovce 206, spolu za sumu 250,- Eur, čím poškodenej S. G. spôsobil š kodu vo výške 3.430,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trebišov podala dňa 9. 2. 2016 obžalobu na obvineného O. M. pre spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Vo veci bol dňa 16. 2. 2016 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného zo žalovaného prečinu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej S. G. vo výške 2.124,- Eur. Proti tomuto trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote obvinený odpor prostredníctvom obhajkyne, v dôsledku čoho bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania, kde obžalovaný zotrval na písomne podanom odpore v celom rozsahu a preto bolo vo veci vykonávané dokazovanie.

Dokazovanie bolo vykonávané na viacerých hlavných pojednávaniach, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 20. 9. 2016 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Taktiež bol zaviazaný k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu v prospech poškodenej v uplatnenej výške. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý na neverejnom zasadnutí dňa 27. 4. 2017 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu, no jednotlivé dôkazy súd prvého stupňa hodnotil jednostranne len v neprospech obžalovaného, bez toho, aby sa dôsledne zaoberal okolnosťami, ktoré v nemalej miere spochybňovali záver o vine, pričom uvedené pochybnosti mal okresný súd v celom rozsahu vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Krajský súd v tomto smere poukázal na podrobné dôvody odvolania obžalovaného, najmä pokiaľ ide o preukázanie subjektívnej stránky konania, ako aj skutočnosť, či vôbec v danom prípade navrátenie uvedených dvoch búracích kladív bolo nutné riešiť prostriedkami trestného práva. S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd sa stotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného, ktoré poukazujú na princíp ultima ratio, ktorý je odzrkadlením práve uvedenej situácie, t.j. že aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade vôbec nebolo potrebné podávať trestné oznámenie, učiniť tak bolo možné až po vyčerpaní prostriedkov ostatných právnych odvetví. Súčasne odvolací súd poukázal na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorý vystihuje dôkaznú situáciu v tejto veci a pri zohľadnení všetkých okolností bude potrebné sa dôsledne týmto zákonným ustanovením pri hodnotení dôkazov zaoberať.

Po vrátení spisového materiálu na Okresný súd Trebišov bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 7. 9. 2017, na ktoré sa však obžalovaný nedostavil, pričom zásielka z jeho strany nebola prevzatá v odbernej lehote. Preto bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito, za účelom vypátrania pobytu obžalovaného. Samosudca prostredníctvom mailovej komunikácie kontaktoval obžalovaného, aby uviedol súčasnú adresu na doručovanie písomností, pričom obžalovaný ako súčasnú adresu uviedol: U. XX, G., Č. V. a preto bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 6. 3. 2018, kde sa však obžalovaný taktiež opätovne nedostavil, avšak mailovým podaním zo dňa 5. 3. 2018 ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní a zároveň prehlásil, že súhlasí s tým, aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti a verí, že súd bude toto ospravedlnenie akceptovať a rozhodne v jeho neprítomnosti. Zároveň dodal, že veľmi rád by už mal toto celé za sebou.

Z uvedeného dôvodu bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 29. 3. 2018, kde súd rozhodol, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Následne samosudca oboznámil podstatný obsah doterajšieho pojednávania a nakoľko prokurátor nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pokiaľ ide o výsluchy svedkov a podobne, bol oboznámený podstatný obsah spisového materiálu a následne bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a udelené slovo na záverečné reči, po ktorých bol vyhlásený rozsudok, ktorým podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaného spod skutku obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

K tomuto záveru dospel súd prvého stupňa najmä s prihliadnutím na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 4. 2017, kde sám odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je otázne, či došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko v danom prípade absentuje subjektívna stránka, teda úmysel obžalovaného spreneveriť zapožičané búracie kladivá. Z uvedeného je totiž zrejmé, že poškodená bola so svojim známym dňa 10. 12. 2015 vo večerných hodinách u obžalovaného, kde sa dohodla na vrátení uvedených dvoch búracích kladív tak, že obžalovaný ich zo záložne vyzdvihne a odovzdá jej ich. Napriek tejto dohode poškodená toho istého dňa v neskorších večerných hodinách podala na obžalovaného trestné oznámenie, pričom zápisnica s ňou bola spísaná okolo polnoci daného dňa, pričom je evidentné a nesporné, že na druhý deň, t.j. piatok 11. 12. 2015 obžalovaný uvedené kladivá zo záložne vybral a odovzdal ich poškodenej. Aj napriek tejto skutočnosti v tento deň bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre prečin sprenevery.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, súd ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa a nakoľko odvolací súd neuložil žiadnu povinnosť vykonať úkony a dôkazy, nad rámec tých, ktoré boli vykonané v pôvodnom konaní pred zrušením pôvodného rozsudku a nakoľko ani procesné strany, teda prokurátor nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a obžalovaný sa hlavného pojednávania nezúčastnil a súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, nemal súd povinnosť vykonať ďalšie nové dôkazy, ako tie, ktoré už boli vykonané. Aj z pôvodne vykonaného dokazovania sa javilo preukázanie subjektívnej stránky, teda úmyselného konania obžalovaného, ako hraničná okolnosť, nakoľko ako bolo vyššie spomínané, je otázne, či obžalovaný mal úmysel prisvojiť si cudziu vec (dve búracie kladivá), ktorá mu bola zverená a tak mal spôsobiť väčšiu škodu na cudzom majetku, nakoľko po tom, čo sa s poškodenou obžalovaný vo večerných hodinách dohodol, v ranných hodinách vyzdvihol búracie kladivá zo záložne a tieto boli odovzdané poškodenej. Teda správanie a konanie obžalovaného tak, ako to konštatoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení, sa nejaví ako úmyselné konanie obohatiť sa na úkor poškodenej.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Uvedené ustanovenie je výnimkou z formálneho chápania kategórie trestných činov. Ide o princíp tzv. materiálneho korektívu, teda že v konkrétnom prípade je závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky skutkovej podstaty prečinu nepatrná. Pri určení závažnosti prečinu ako merateľného kritéria materiálneho znaku je potrebné vziať do úvahy spôsob vykonania činu a jeho následok, ako aj okolnosti za ktorých bol čin spáchaný a taktiež mieru zavinenia páchateľa. V kontexte vyššie uvedeného je súd toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade, za danej dôkaznej situácie, berúc do úvahy samotné okolnosti prípadu, možno považovať konanie obžalovaného ako výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov, teda uplatnením tzv. materiálneho korektívu a síce, že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj vyššie uvedené dôvody, súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že týmto rozsudkom bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom, obligatórne bola poškodená odkázaná so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.