Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/54/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 (pôvodne oprávnený: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpená právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, a následne oprávnený: PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava), zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: I. J., nar. XX. XX. XXXX, Y. T. XXX/XX, E. Q., o vymoženie sumy 889,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18Er/1279/2016 a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra, pod sp. zn. Ex 2037/15, o odvolaní spoločnosti Poštová banka, a.s. zo dňa 23. 02. 2017 v časti výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18. 01. 2017 č. k. 18Er/1279/2016-38, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s oprávneným BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ako právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464.

II. Odvolací súd odvolanie spoločnosti Poštová banka, a. s. zo dňa 20. 03. 2017 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pripustil, aby do exekučného konania na miesto oprávneného - spoločnosti Poštová banka, a.s. vstúpil nový oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. (výrok I.) a súčasne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 37 ods. 3, 4, 5, § 41 ods. 2 písm. d/ a 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. a/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 a § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení § 80 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/4582, ktorý vydal dňa 30. 05. 2014 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa oboznámil s obsahom návrhu na pripustenie zmeny účastníkov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 06. 2015 a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 06. 2015 registrovanými na súde pod Spr. 987/15 a ich prílohami, ako aj ďalším spisovým materiálom týkajúcim sa predmetnej exekúcie. Na základe predložených zmlúv mal súd za preukázané, že došlo k prevodu práv a povinností, vyplývajúcich z exekučného titulu, a to z oprávneného Poštová banka, a.s. na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., a preto pripustil, aby do exekučného konania namiesto oprávneného: Poštová banka, a.s. vstúpil oprávnený: PRO CIVITAS s. r. o.

5. Súd prvej inštancie preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Súd prvej inštancie uviedol, že je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 06. 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach, napr. pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011 a sp. zn. 6 Cdo 143/2011. Exekučný súd má tak právo skúmať rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 05. 12. 2012, sp. zn. 6Cdo 135/2012.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle vyššie uvedeného preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

7. Oprávnený s povinným uzavreli dňa 16. 06. 2011 zmluvu o úvere č. 1279785311, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 1.000,- eur. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z rozhodovacej činnosti súdu a z reklamnej kampane Poštovej banky, a. s. vo verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) je známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako „pôžička“) širokému, nešpecifikovanému okruhu osôb. Oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Na základe uvedeného mal jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Obchodných podmienok pre úver aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

8. Súd prvej inštancie tiež zistil, že v článku 2 ods. 5 zmluvy o úvere zo dňa 16. 06. 2011 sa nachádza rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke, týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy.

9. Súd prvej inštancie mal zato, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

10. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

11. Rozhodcovská doložka vo VOP spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou VOP, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V čase uzavretia zmluvy o úvere v spojení s VOP ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. V závere súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia citované v napadnutom uznesení, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia.

14. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie Poštová banka, a.s., a to v časti výroku, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

15. Poštová banka, a. s. v odvolaní namietala, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku Poštová banka, a.s. uviedla, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere banka dala do pozornosti súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012.

Poukázala tiež na prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súdom prvej inštancie. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky odmietnuť. Poštová banka, a. s. v podanom odvolaní poukázala i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 4, porušenie § 215 CSP, absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo veci. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tej istej inštancie, dokonca samotné exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň banka poukázala na to, že súd prvej inštancie neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia Uviedla, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené Poštová banka, a.s. konštatovala s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. 16. Poštová banka, a.s. navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18. 01. 2017 č. k. 18Er/1279/2016-38 podala odvolanie spoločnosť Poštová banka, a.s. prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.). S poukazom na skutočnosť, že proti I. výroku napadnutého uznesenia (t. j. proti výroku, ktorým súd prvej inštancie pripustil, aby do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného, t.j. Poštovej banky, a.s. vstúpil nový oprávnený, t.j. PRO CIVITAS s.r.o.) odvolanie prípustné nie je a spoločnosť Poštová banka, a.s. doručením tohto uznesenia prestala byť účastníkom exekučného konania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie podané touto spoločnosťou zo dňa 20. 03. 2017 proti II. výroku napadnutého uznesenia bolo podané neoprávnenou osobou, a preto toto odvolanie odmietol podľa ust. § 386, písm. b/ CSP.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh Poštovej banky, a.s. ako oprávneného zo dňa 25. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/0314/4582 zo dňa 30. 05. 2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 08. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Erik Tóth podaním zo dňa 31. 03. 2015 (osobne podaným súdu prvej inštancie dňa 28. 11. 2016) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného

titulu. Súd prvej inštancie následne výzvou zo dňa 30. 11. 2016 vyzval Poštovú banku, a.s., aby mu v určenej lehote predložila Všeobecné obchodné podmienky k zmluve č. 1279785311. Dňa 11. 01. 2017 bol súdu prvej inštancie doručený návrh spoločnosti Poštová banka, a.s. zo dňa 04. 01. 2017 na zmenu účastníka exekučného konania, ako aj súhlas spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. so vstupom do konania zo dňa 04. 01. 2017. Dňa 18. 01. 2017 sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým pripustil, aby do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného - spoločnosti Poštová banka, a.s. vstúpil nový oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. a súčasne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 66 zákona CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti..

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia a odvolanie zo dňa 23. 02. 2017 podané Poštovou bankou, a.s., ktorú zastupovala Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., podľa § 386 písm. b/ odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou, pretože doručením uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 18. 01. 2017 č.k. 18Er/1279/2016-38 a právoplatnosťou I. výroku jeho uznesenia, spoločnosť Poštová banka, a.s. stratila postavenie oprávneného, resp. účastníka konania v predmetnom exekučnom konaní a účastníkom konania na strane oprávneného sa stala spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.

21. V priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2017 došlo k výmazu oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 z obchodného registra príslušného súdu, pričom táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

22. Vzhľadom na to, že na strane oprávneného, t.j. spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. nastala strata procesnej subjektivity a právne nástupníctvo nastalo až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, postupoval odvolací súd podľa § 64 CSP, teda tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., t.j. spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.

23. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.