Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/35/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne Slovenskej republiky za ktorú konajú Lesy Slovenskej republiky š.p. so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, zastúpenej JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 25, proti žalovanému Y. T., bytom v P. Č.. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.11.2017 č.k. 11C 84/2017-14 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému vykonávať výrub a vývoz drevnej hmoty s výnimkou povinnosti žalovaného na vykonanie náhodnej ťažby spracovania kalamitného dreva v lesoch u nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S. A. a to parcela č. LV . č. XXXX - ostatné plochy vo výmere X XXX L.X, parc. č. XXXX - ostatné plochy vo výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere X XXX XXX L.X, parc. č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XX m2, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere X XXX m2, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XX m2, parc.č. XXXX/ XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XX m2, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere X XXX L.X, parc.č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere X XXX m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere XXX XXX L.X, parc. Č.. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty vo výmere XX XXX L.X, parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere X XXX L.X, parc. XXXX/X - orná pôda vo výmere X XXX L.X, parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere X XXX L.X, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere XX XXX L.X, parc. XXXX - orná pôda vo výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere X XXX L.X, parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere X XXX XXX L.X, parc. č. XXXX

- lesné pozemky vo výmere XX XXX L.X a parc.č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo F. X XXX L.X a to do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Trebišov, sp.zn. 10C/47/2003 a zároveň súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému.

2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom uloženia zákazu žalovanému vykonať výrub a vývoz drevnej hmoty hore uvedených parciel.

3. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že po oboznámení sa s obsahom návrhu, ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a žalobkyňa osvedčila potrebu jeho nariadenia. Súd bol toho názoru, že je nutná dočasná úprava pomerov strán a to s poukazom na záznam č. 1/2014 z výkonu štátneho dozoru, vykonávaného Okresným úradom Trebišov spolu s ročnou evidenciou výkonov v lesných porastoch vrátane evidencie ťažby za rok 2014, 2015 a 2016, podľa ktorých u predmetných nehnuteľností naďalej prebieha ťažba drevnej hmoty zo strany žalovaného, ktorý má nehnuteľností v nájme od vlastníka zapísaného na LV resp. správcu konkurznej podstaty, keďže na majetok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5K 253/2001 vyhlásený konkurz. Súd považoval uloženie zákazu výrubu a vývozu drevnej hmoty za účelné a potrebné pre dočasnú úpravu pomerov strán z dôvodu poskytnutia predbežnej ochrany práva žalobkyne uplatneného vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 10C 47/2003 do času, kým vo veci nebude právoplatne rozhodnuté. Zákaz tak ako je vymedzený umožní obhospodarovateľovi lesa realizovať jeho práva a povinnosti v rozsahu nevyhnutnom v zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z..

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd vzhľadom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci aktívne vecne legitimovaný je žalobca v takom konaní a tým je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií a nie Slovenská republika zastúpená Lesmi SR š.p. , ktoré sú iba vedľajším účastníkom v konaní vedenom na okresnom súde vo veci samej pod sp.zn. 10C 47/2003. Ďalej namietal, že súd neskúmal, či takýto návrh podal oprávnený subjekt, oprávnená osoba za takýto subjekt. Návrh podávala JUDr. Irena Sopková, advokátka a predložila plnomocenstvo od Lesy SR š.p. zo dňa 3.10.2017, výslovne udelené na zastupovanie splnomocniteľa v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní pod sp.zn. 10C 47/20013. JUDr. Irena Sopková, advokátka nemala preto splnomocnenie podať za Lesy SR š.p. tento samostatný návrh na okresnom súde, kde sú celkom iní účastníci konania. Podľa jeho názoru je potrebné mať za to, že takýto návrh ani podaný nebol. Ďalej uviedol, že žalovaný nie je v žiadnom právnom vzťahu s označeným žalobcom, nie je preto prípustné smerovať neodkladné opatrenie na úpravu pomerov proti nemu, nie je pasívne vecne legitimovaný pri nariadení tvrdenej úpravy pomerov súdom. Takýmto môže byť len žalovaný v konaní vo veci samej na Okresnom súde Trebišov 10C47/2003. Na vyhovenie návrhu na úpravu pomerov musí existovať potreba takéto pomery upraviť ku dňu rozhodovania súdu, teda, že cieľ ktorý je dôvodom neodkladného opatrenia bude takýmto opatrením dosiahnutý. To, v tomto prípade preukázané nie je. Správca konkurznej podstaty úpadcu môže uzatvoriť zmluvu o nájme ihneď aj s iným napr. nájomcom, prípadne ťažbu riadiť za odbornej osoby pre speňaženie a navýšenie konkurznej podstaty. Nie je preto preukázaná potreba neodkladného opatrenia proti žalovanému, tým sa nemôže dosiahnuť tvrdený zamýšľaný účel zdôvodňujúci takéto neodkladné opatrenie. Ďalej bol toho názoru, že súd nesprávne posúdil skutkový stav, ak vychádzal z listinných dôkazov z roku 2014 - 2016, pričom na rok 2017 a najmä ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia existencia potreby neodkladného opatrenia proti žalovanému nebola absolútne ničím preukázaná ani preukazovaná, dokonca skutkom ani žalobcom tvrdená. Neodkladné opatrenie totiž nemôže byť účinné a dôvodné do minulosti, ale musí byť osvedčené v prítomnosti a jeho dôvodnosť do budúcna, čo napadnuté rozhodnutie neobsahuje.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Tvrdila, že odvolanie je podané proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11C 84/2017 zo dňa „31.3.2017“ je odvolaním, ktoré je podané proti neexistujúcemu rozhodnutiu súdu, pretože takéto uznesenie neexistuje. Vo vzťahu k nedostatku aktívnej legitimácie uviedla, že Lesy SR š.p. sú správcom sporného majetku, tak ako to vyplýva zo zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z., § 50 ods. 3 a nasledujúcich. Teda vlastníkom sporných nehnuteľností, ktorých sa dožaduje žalobkyňa do svojho vlastníctva je Slovenská republika a správu tohto majetku vykonávajú Lesy Slovenskej republiky š.p. Banská Bystrica. Plnú moc na zastupovanie súdu predložila a preto odvolacie námietky ohľadne zastúpenia Slovenskej republiky sú absolútne právne irelevantné.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

17. Správne súd prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčila nárok voči žalovanému a súčasne aj potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. naliehavosť situácie odôvodňujúcej uloženie zákazu žalovanému vykonávať výrub a vývoz drevnej hmoty s výnimkou povinnosti žalovaného

na vykonanie náhodnej ťažby spracovania kalamitného dreva v lesoch u nehnuteľnostiach uvedených vo výroku napadnutého uznesenia.

19. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa v konaní vedenom pred Okresným súdom Trebišov pod sp.zn. 10C 47/2003 sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom toto konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Tiež žalobkyňa v konaní dostatočným spôsobom osvedčila tvrdenie, že žalovaný vykonáva na predmetných nehnuteľnostiach úkony (výrub a vývoz drevnej hmoty), ktoré nevyhnutne smerujú k vykonaniu výrazných zmien na týchto nehnuteľnostiach, ktoré by v prípade úspechu žalobkyne v konaní vedenom pod sp.zn. 10C 47/2003 znemožnili alebo zásadne sťažili navrátenie predmetných nehnuteľností do pôvodného stavu, pričom niet pochýb ani o tom, že takýmto konaním žalovaného by vznikla žalobkyni škoda, preto bez nariadenia predbežného opatrenia v tejto veci do právoplatného skončenia konania vo veci samej je dôvodné žalovanému uložiť zákaz vykonávať výrub a vývoz drevnej hmoty, tak ako správne rozhodol súd prvej inštancie.

20. Odvolaciu námietku žalovaného, že existencia a potreba nariadenia neodkladného opatrenia nie je v súčasnosti ničím preukázaná nemožno považovať za opodstatnenú. Niet totiž pochýb, čo nespochybňuje ani samotný žalovaný, že tento vykonáva výrub a vývoz drevnej hmoty z predmetných nehnuteľností, ktoré má v nájme, čo zakladá dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaný v odvolaní ani len netvrdí, že by ukončil výrub a vývoz drevnej hmoty na predmetných nehnuteľnostiach.

21. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, odvolací súd udáva:

22. Podľa § 73 C.s.p. na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

23. Podľa § 135 ods. 1 C.s.p. ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia § 135 je zrejmé, že ak je stranou v spore štát, musí byť v žalobe označený uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciou štátu nesúvisí. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako strany sporu. Štát je ako strana sporu označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť žaloby so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 129 C.s.p.. Štát môže v konaní zastupovať tiež právnická osoba, ktorá nemá postavenie štátneho orgánu. Rozsah pôsobnosti konať za štát je vymedzený zákonom. Pri stanovení štátneho orgánu, ktorý je oprávnený konať za štát, treba vychádzať predovšetkým zo zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Okrem ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré zákon považuje za právnické osoby, sú oprávnené konať za štát ďalšie štátne orgány a právnické osoby s právnou subjektivitou, zriadené osobitnými zákonmi. V konaniach o majetok štátu je potrebné ustáliť konkrétneho správcu, ktorému bol daný majetok zverený do správy. Tieto vzťahy upravuje zákon č. 279/1993 Z.z.. Podľa tohto zákona správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére vykonáva správca majetku a to: štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia a iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu. Pod správou majetku štátu sa rozumie súhrn oprávnenia a povinnosti správcu k tej časti majetku štátu, ktoré mu štát zveril do správy, vrátane oprávnenia využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, teda aj podanie v reivindikačnej žaloby, resp. žaloby na určenie vlastníckeho práva.

25. Podľa § 50 ods. 6 zák.č. 326/2005 Z.z. správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobný správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo a štátu a neznámych vlastníkom je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.

26. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, niet pochýb, že v danej veci je stranou sporu Slovenská republika (štát)za ktorú konajú Lesy Slovenskej republiky š.p., ako subjekt vykonávajúci správu majetku štátu zvereného mu do správy. Správca (Lesy SR š.p.) v zmysle § 50 ods. 3 a 4 zák.č.326/2005 vykonáva práva vlastníka k lesnému pozemku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Správu majetku, vo vzťahu ku ktorému sa dožaduje žalobca svojho vlastníckeho práva vykonávajú Lesy SR, š.p., preto odvolacie námietky žalovanému v tomto smere nemožno považovať za opodstatnené.

27. Z hore uvedeného dôvodu nemožno považovať za opodstatnené ani odvolacie námietky smerujúce k spochybneniu splnomocnenia právnej zástupkyne žalobcu.

28. Možno preto konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie námietky, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto v súlade so zásadou úspechu v konaní, ktorá sa aplikuje pri rozhodovaní o trovách konania súd zaviazal na náhradu trov neúspešného žalovaného.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).