Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/39/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, v konaní zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRBKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému V.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A., C. XXXX/XX, XXX XX, adresa na doručovanie: A. A., W. XX, XXX XX, do 30.06.2016 za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (ďalej v texte len „občianske združenie"), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 80,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/145/2015-136 zo dňa 16.11.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému a občianskemu združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne, počítaným zo sumy 11,90 Eur od 10.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne, počítaným zo sumy 11,90 Eur od 10.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne, počítaným zo sumy 10,37 Eur od 10.09.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok), žalobu v časti o zaplatenie sumy 43,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 10.09.2011 do zaplatenia a sumy 3,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 10.10.2011 do zaplatenia zamietol (druhý výrok) a rozhodol, že žalovaný a občianske združenie majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi každý v rozsahu 16 % (tretí a štvrtý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný uzatvorili v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení zo dňa 30.04.2009, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal platiť právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas cenu poskytnutých služieb podľa cenníka ku zvolenému programu služieb. Žalobca preukázal faktúrami, splatnými 09.07.2011, 09.08.2011 a 09.09.2011 vyúčtovanie poplatkov za služby žalovanému (11,90 Eur, 11,90 Eur a 10,37 Eur vrátane DPH); žalovaný nepreukázal ich úhradu ani skutočnosť, že v období, za aké došlo k vyúčtovaniu, už zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami neexistoval; práve naopak, žalobcom priložená faktúra za upomienku, splatnú 09.10.2011 a na zmluvnú pokutu, splatnú 09.06.2012, poukazuje na trvanie zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami. Od augusta 2011 neboli služby poskytované do konca zúčtovacieho obdobia a kvôli neplateniu bola prerušená dodávka služieb; vo faktúre, splatnej 09.09.2011, boli účtované poplatky, ktoré však majú charakter sankcie za neplnenie

zmluvnej povinnosti žalovaným, nevyplývajúce z právneho predpisu, preto si ich dojednanie vyžadovalo písomnú formu, ako pri zmluvnej pokute. Vzhľadom na nedodržanie písomnej formy žalobca nemal nárok na priznanie poplatkov dvakrát 19,80 Eur vrátane DPH a dvakrát 3,50 Eur. Súd priznal žalobcovi sumu 11,90 Eur, 11,90 Eur a 10,37 Eur, spolu 34,17 Eur a to aj so zákonným úrokom z omeškania a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C. s. p.“) a žalovanému vzhľadom na čiastočný úspech v konaní (58 %) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorého úspech predstavoval 42 %, v rozsahu jeho čistého úspechu vo výške 16 %, priznal v zmysle §255 ods. 2 C. s. p. Podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 2 C. s. p. rozhodol aj o nároku občianskeho združenia na náhradu trov konania z dôvodu, že do 30.06.2016 vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného a malo tak v konaní rovnaké práva ako účastník, vrátane práva na náhradu trov konania. Pri uplatnení § 255 ods. 2 C. s. p. rozhodol tak, že občianske združenie má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu čistého úspechu žalovaného 16 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku o trovách konania pre občianske združenie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu neúčelných trov konania, vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť vynaložených trov konania by mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze, pričom by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Procesné podania občianskeho združenia sa nadbytočne opakujú bez uvedenia nových, procesne významných skutočností, sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci, s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov a zastupovanie spotrebiteľov v súdnom konaní. Združenie musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Občianske združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia, zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilým poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú právnu pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky. Právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje. Poukázal na závery rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.11.2014, kedy došlo k zjednoteniu praxe v rozhodovaní Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorej rozhodujúci senát akceptuje väčšinové stanovisko občianskoprávnych senátov odvolacích súdov. Je teda zrejmé, že ak súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nie je možné ju priznať dodatočne ani vedľajšiemu účastníkovi. Odvolateľ bolo toho názoru, že súd v napadnutom rozsudku vec nesprávne právne posúdil, pretože úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný. Uvedené jasne dôvodí nepriznanie trov právneho zastúpenia intervenientovi, ktorý v konaní vystupuje na strane žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §388 C.s.p. zmenil alebo zrušil napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi resp. intervenientovi.

3. Žalovaný ani občianske združenie sa k odvolaniu nevyjadrili. Žalobca podal žalobu pred 30.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd, v zmysle § 380 C. s. p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne.

7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Procesné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako aj Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o trovách konania prikazujú postupovať podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie, prípadne za náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (tzv. zásada úspechu alebo tzv. princíp úspešnosti) je zakotvená v § 255 C. s. p., v dôsledku ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Uplatnenie tejto zásady prichádza do úvahy pri rozhodovaní o trovách sporového konania (len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu resp. neúspechu účastníka konania). Základom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je teda miera úspechu vo veci, ktorú súd zisťuje u žalobcu aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci sa zisťuje porovnaním uplatneného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; výsledkom konania z tohto hľadiska preto môže byť plný úspech jednej zo strán sporu, prípadne čiastočný úspech strany sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je zakotvená v § 256 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane; ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

8. V prejednávanej veci je zo spisu zrejmé, že žalobca bol v spore čiastočne úspešný, a preto okresný súd správne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa pomeru úspechu. Správne rozhodol, že žalovaný ma nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 16 %, t.j. v rozsahu jeho úspechu. Tým vznikol nárok na náhradu trov konania aj občianskemu združeniu na strane žalovaného, ktorý bol v spore zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil si náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť občianskeho združenia dať sa v spore zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Z chronológie úkonov v priebehu sporu vyplýva, že po podaní žaloby okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 14Ro 28/2014-20 zo dňa 19.08.2014, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal odpor, s ktorým žalobca nesúhlasil. Ešte pred doručením platobného rozkazu a podaním odporu dňa 22.10.2014 vstúpilo do konania občianske združenie ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaného, proti ktorého vstupu žalobca podal námietku, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením č. k. 14C 145/2015-93 zo dňa 03.03.2016. O odvolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením č.k.14Co/305/2016-103 zo dňa 14.06.2016 potvrdením uznesenia súdu prvej inštancie. Následne okresný súd rozhodol vo veci odvolaním napadnutým rozsudkom, v časti ohľadom sumy 34,17 Eur žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti ohľadom zaplatenia sumy 43,10 Eur a sumy 3,50 Eur spolu s príslušenstvom žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

9. Úplne nedôvodné je odvolanie žalobcu aj v časti, kde poukázal na závery rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.11.2014, kedy „došlo k zjednoteniu praxe v rozhodovaní Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorej rozhodujúci senát akceptuje väčšinové stanovisko občianskoprávnych senátov odvolacích súdov; je teda zrejmé, že ak súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nie je možné ju priznať dodatočne ani vedľajšiemu účastníkovi“. Záver kolégia krajského súdu k tejto právnej problematike nekorešponduje s tvrdením odvolateľa, pretože konštatuje, že „senáty 12Co, 13Co, 14Co, 15Co a 17Co, poznajúc aj rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/128/2013, 6Co/173/2014

zotrvali na názore, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (spotrebiteľa) môže vzniknúť právo na náhradu trov konania len v takom rozsahu, ako vzniklo právo na náhradu trov konania účastníkovi, ktorého v konaní podporoval. Z rovnakého právneho názoru vychádza aj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/20/2013 z 28.02.2013... Všetky senáty odvolacieho súdu sa zhodli na tom, že výrokmi o trovách konania je potrebné jednoznačne vyjadriť, ktorému z účastníkov a voči ktorému účastníkovi bolo právo na náhradu trov konania priznané, rovnako je potrebné vyjadriť vzťah medzi účastníkmi aj v prípade nepriznania práva na náhradu trov konania niektorému z nich (napr. navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania..., navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva)“.

10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že občianske združenie vstúpilo do konania v súlade v tom čase platnou zákonnou úpravou za účelom ochrany práv žalovaného; o jeho vstupe do konania rozhodoval aj krajský súd; ochrana žalovaného bola v plnom rozsahu dosiahnutá, keď spor vyvolaný žalobcom skončil v časti zamietnutím žaloby. Právo na náhradu trov konania, medzi ktoré patrí nepochybne aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia, má zásadne úspešná strana v spore, ktorou žalovaný bol a v dôsledku jeho úspechu aj občianske združenie, ktoré vystupovalo na jeho strane. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy, zostali v zmysle § 470 ods. 1, 2 C. s. p. zachované v tom zmysle, že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektmi, ktoré sa účastníkom konania stali do 30.06.2016; len z dôvodu zmeny právnej úpravy spočívajúcej v tom, že Civilný sporový poriadok už titul vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom, aký vyplýval z § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku neupravuje, nemohlo dôjsť k automatickému zániku účastníctva občianskeho združenia v spore. Na úkony tohto subjektu preto v súlade s §470 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd prihliadol; názor odvolacieho súdu je súladný s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 181/2015, v ktorom Najvyšší súd pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom podľa § 93 ods. 1 O. s. p. bez toho, aby tento subjekt pribral do konania ako intervenienta podľa § 81 C. s. p.

11. Žalovaný aj občianske združenie boli úspešní aj v odvolacom konaní. O trovách konania pred odvolacím súdom krajský súd rozhodol tak, že v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p. im nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu nepriznal, pretože si ich neuplatnili a ani im nevyplynuli zo spisu.

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).