Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/16/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinným: 1/ KS plus, s. r. o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Jasná 5, IČO: 46 991 727 a 2/ I. T., bytom Y. č. XXX, obaja zastúpení JUDr. Filipom Vavrinčíkom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Kmeťova 18, o vymoženie 20.920,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.augusta 2017, č. k. 4Er/266/2016-38, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu v celom rozsahu zastavil. Výrokom II. rozhodol, že povinný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že poverením č. 5304 056735 zo dňa 07.06.2016 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu so sídlom Bosákova 7, 851 04 Bratislava vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo výške 20.920,80 € s príslušenstvom, trov konania vo výške 1.057,85 € a trov exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. 57/05/15 zo dňa 14.09.2015 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. v Bratislave. Súdu prvej inštancie bol prostredníctvom právneho zástupcu dňa 04.11.2016 doručený návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinného do 30.06.2016, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 3, § 8 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 255 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 06.10.2014 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom a povinným 2/ ako spoludlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 13.248,00 € a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť v 48-ich mesačných splátkach po 276,00 €. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. 57/05/15 zo dňa 14.09.2015 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2015 a vykonateľnosť dňa 20.10.2015. Rozsudkom boli povinný 1/ a povinný 2/ zaviazaní zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne sumu vo výške 20.920,80 € spolu s 6% ročným úrokom od 17.03.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 69,74 €, poplatok za rozhodcovské konanie vo výše 149,37 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 908,48 €. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučný súd po začatí exekučného konania v každom štádiu skúma, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu, ak osoba povinná

z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Formálna vykonateľnosť spočíva v dodržaní formy rozhodnutia, splnení zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie vykonateľné len vtedy, ak obsahuje presnú identifikáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Z ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Podľa § 8 ods. 1 ZoRK s poukazom na bod 5. rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s. r. o. alebo pred Victoria rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s. r. o., podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Oprávnený ako žalobca si v zmysle vyššie uvedených skutočností zvolil na prejednanie a rozhodnutie veci Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, keď dňa 05.05.2015 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o zaplatenie 20.920,80 € s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že nakoľko nedošlo medzi účastníkmi k zhode konkrétneho rozhodcu, tak rozhodcovský súd v zmysle § 8 ZoRK a čl. V ods. 4 Štatútu Slovenského arbitrážneho súdu, rozhodcu v nespotrebiteľských sporoch v prípade rozhodovania sporu jedným rozhodcom ustanovilo Predsedníctvo náhodným výberom rozhodcu Mgr. Branislava Buša. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade rozhodcovský súd postupoval v rozpore s § 8 ods. 1 a 2 ZoRK, keď neprihliadol na skutočnosť, že zmluvné strany si dohodli postup dodatočného ustanovenia rozhodcu a to ak, že ak nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu, ak žiadna strana nenavrhne rozhodcu alebo ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorú osobu zmluvné strany určili za rozhodcu, rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne ustanoví predseda stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovský súd pri ustanovovaní postupoval v rozpore so zákonom, keď podľa čl. V ods. 4 Štatútu Slovenského arbitrážneho súdu, ustanovilo rozhodcu Mgr. Branislava Buša Predsedníctvo. Jednotlivé rozhodcovské súdy vydávajú svoje vlastné štatúty a rokovacie poriadky, ktoré spravidla stanovujú spôsob ustanovovania rozhodcov a počet rozhodcov, ako aj spôsob vedenia konania, náklady rozhodcovského konania. Podľa týchto pravidiel však súd postupuje iba v prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú na inom postupe, kedy je zachovaná tzv. zmluvná voľnosť strán. Zmluvné strany si v rozhodcovskej zmluve nedohodli osobu konkrétneho rozhodcu, ale umožnili tomu účastníkovi, ktorý bude podávať žalobu, aby si vybral jediného rozhodcu zo zoznamu rozhodcov. V čase podania žaloby si oprávnený nezvolil rozhodcu na prejednanie sporu a teda rozhodcu na prejednanie sporu mal podľa dohody v rozhodcovskej zmluve určiť predseda stáleho rozhodcovského súdu. Ustanovenie rozhodcu na základe poriadku alebo štatútu rozhodcovského súdu môže vytvárať množstvo pochybností o zachovaní práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko tie v čase podpisu zmluvy nie sú k dispozícii zmluvnej strane, keďže neboli súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere ani súčasťou rozhodcovskej zmluvy. Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že exekučný titul nespĺňa podmienku formálnej vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základného predpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného titulu. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za následok vadu formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil. Povinný mal vo veci celkový úspech, preto mu podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Za podstatnú vadu a nedostatok napádaného rozhodnutia považoval skutočnosť, že exekučný súd svoj postup a rozhodnutie založil na aplikácií nejestvujúceho zákonného ustanovenia. Uviedol, že z napádaného uznesenia vyplýva, že exekučný súd postupoval a rozhodol podľa ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.. S účinnosťou od dňa 01.01.2015 (kedy nadobudol účinnosť zákon č. 336/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z.) bolo ustanovenie § 45 zo zákona č. 244/2002 Z. z. bez náhrady vypustené. Rozhodcovské konanie vedené pred Slovenským arbitrážnym súdom ako stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri záujmovom združení právnických osôb Asociácia Slovenských arbitrážnych súdov so sídlom Krížna 56, Bratislava bolo začaté a vykonané v roku 2015. Teda v čase,

kedy zákon č. 244/2002 Z.z. už bol zmenený v zmysle vyššie uvedenej novely. Ani v čase rozhodovania exekučného súdu neobsahoval uvedený zákon ustanovenie § 45 alebo jemu podobné ustanovenie. Poukázal na to, že súd v napadnutom rozhodnutí odôvodnil zastavenie exekúcie ustanovením § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., pričom takéto ustanovenie použiť objektívne nemohol, pretože od 01.01.2015 nejestvovalo, teda nejestvovalo ani v čase vykonania rozhodcovského konania a vydania rozhodcovského rozsudku a ani v čase vydania rozhodnutia exekučného súdu. V nadväznosti na to ani nemohol postupovať podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Okrem uvedeného bol toho názoru, že z napadnutého rozhodnutia ani nie je zrejmé, v čom súdom uvádzané skutkové zistenia spĺňajú predpoklady uvedené v niekdajšom ods. 1 písm. c) uvedeného zákona, pretože v exekučnom konaní nebolo zistené, že by rozhodcovský rozsudok zaväzoval na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Zmenou zákona č. 244/2002 Z.z. došlo nielen k vypusteniu § 45, ale k podstatnej zmene aj ďalších ustanovení, pričom tieto zmeny vyvolali stav, kedy nemožno považovať vzniknutú situáciu (ustanovenie rozhodcu rozhodujúceho vo veci náhodným výberom namiesto určenia predsedom stáleho rozhodcovského súdu) za dôvod na zastavenie exekúcie. Právna úprava rozhodcovského konania je založená vo všeobecnosti na oddelení základného konania (tzv. nachádzacie konanie) a vykonávacieho konania. V tejto súvislosti oprávnený dal do pozornosti znenia § 40 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. a dôvodovú správu k zákonu č. 336/2014 Z.z., ku ktorým uviedol, že súd rozhodujúci o podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku by na žiadny z prípadov vymenovaných v uvedenom § 40 ods. 1 písm. a) nemohol prihliadať ani na základe tvrdenia účastníka konania v prípade, ak neboli uplatnené v rozhodcovskom konaní. Ak námietky neboli uplatňované v rozhodcovskom konaní, nie je možné skutkové okolnosti zaraditeľné pod § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. namietať v exekučnom konaní. Uvedená právna úprava vychádza z princípu zodpovednosti účastníka rozhodcovského konania. Bol toho názoru, že ani otázky spojené s ustanovením rozhodcu nie sú sami osebe dôvodom pre zastavenie exekúcie. Ide o dôvod na zastavenie exekúcie len vtedy, ak daná skutočnosť mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a ustanovenie rozhodcu tak, ako to bolo v tomto prípade sa nejaví tak, aby mohlo ísť o skutočnosť s možným vplyvom na rozhodnutie vo veci. Ak teda ktorákoľvek skutočnosť uvedená v § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. nepredstavuje automaticky dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, potom v zmysle arg. a fortiori nemôže ísť o dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený ďalej namietal procesný postup súdu, v dôsledku ktorého bolo porušené jeho právo ako účastníka exekučného konania sa k návrhu povinných vyjadriť, keď návrh povinných na zastavenie exekúcie oprávnenému doručený nikdy nebol. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Povinní 1/, 2/ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

6. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

7. Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd postupoval a rozhodol podľa ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., keď s účinnosťou od dňa 01.01.2015 (kedy nadobudol účinnosť zákon č. 336/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z.) bolo ustanovenie § 45 zo zákona č. 244/2002 Z. z. bez náhrady vypustené, a preto súd rozhodol na základe neexistujúceho ustanovenia.

8. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške 20.920,80 eur s príslušenstvom dňa 22.03.2016 na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 57/05/15 zo dňa 14.09.2015 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2015 a vykonateľnosť dňa 20.10.2015. Súd prvej inštancie poverením č. 5304 056735 zo dňa 07.06.2016 poveril súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu so sídlom Bosákova 7, 851 04 Bratislava vykonaním predmetnej exekúcie na vymoženie sumy vo výške 20.920,80 € s príslušenstvom.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v danom prípade súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným po 1. januári 2015 skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom je spôsobilým na vykonanie exekúcie a či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Vzhľadom na to, že novelou zákona o rozhodcovskom konaní účinnou od 1. januára 2015 bolo ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zrušené a z prechodného ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že úprava novely zákona o rozhodcovskom konaní účinná od 01. januára 2015 sa má aplikovať aj na konania začaté pred 01. januárom 2015, odvolací súd dospel k záveru, že po 01. januári 2015 už nie je možné aplikovať zrušené ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní účinné do 31. decembra 2014 na predmetné konanie. Súd prvej inštancie potom, pokiaľ skúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) z hľadísk uvedených v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom do 31. decembra 2014 vec nesprávne právne posúdil.

10. Keďže v predmetnej veci exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnemu exekútorovi a aj napadnuté uznesenie boli vydané alebo uplatnené po 01. januári 2015, nebolo možné skúmať spôsobilosť exekučného titulu a exekúciu zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.

11. V súvislosti s ďalšou námietkou oprávneného , a teda otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu (ako v tomto prípade), ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scriptasunt“ („práva patria bdelým“, alebo „nech si každý stráži svoje práva“, alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel ako uvádza aj oprávnený vo svojom odvolaní.

12. K námietke oprávneného týkajúcej sa procesného postupu súdu, ktorým bolo porušené jeho právo ako účastníka exekučného konania sa k návrhu povinných vyjadriť, keď návrh povinných na zastavenie exekúcie oprávnenému doručený nebol, odvolací súd uvádza, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vykonáva dôkazy, ktoré prípadne môžu na ťarchu oprávneného revidovať skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. To platí bez ohľadu na to, či sa k nim oprávnený mal šancu vyjadriť už v predchádzajúcom nachádzacom konaní, pretože nové posudzovanie týchto otázok exekučným súdom sa deje v čase, keď oprávnený spravidla nemôže legitímne očakávať opätovné otváranie týchto už raz otvorených otázok. Pri ich novom otvorení musí mať účastník opätovne možnosť navrhnúť jednak dôkazy na vyvrátenie skutkových zistení, ktoré vykonal exekučný súd, jednak prípadné dôkazy na podporu svojich tvrdení. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10. júla 2013)

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doručí návrh povinných na zastavenie exekúcie oprávnenému a umožní mu sa k predmetnému návrhu vyjadriť. Následne opätovne preskúma predmetný návrh v zmysle záverov odvolacieho súdu uvedených vyššie a vo veci opätovne rozhodne.

15. Podľa § 391 ods. 2 je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .