Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-217-2016.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/217/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu SMSCREDITS s.r.o., Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44769911, zast. Advokátkou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., Národná 10, Žilina, IČO: 47 248 327 proti žalovanému U. Y., nar. XX. X. XXXX, Š. XXXX/XX, F., o zaplatenie 150 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 14.12.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 14. 12. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 262,37 eur s úrokom z omeškania od 14. 12. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 2. 12. 2013 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/X. XX. XXXX, v ktorej sa zaviazal poskytnúť mu krátkodobú pôžičku vo výške 150 eur s tým, že táto suma bola na účet žalovaného prevedená dňa 2. 12. 2013. Žalovaný sa uvedenú sumu zaviazal vrátiť žalobcovi v dohodnutej lehote splatnosti. Za poskytnutie pôžičky bola dojednaná odplata vo výške 16,80 eur, ktorá bola splatná spolu s istinou. Žalovaný svoj dlh napriek viacerým upozorneniam a výzvam neuhradil a preto žalobca podal na súd žalobu.
Žalobca si mimo 150 eur uplatnil aj odplatu za poskytnutie pôžičky 16,80 eur, zmluvnú pokutu 35,02 eur (podľa čl. 7 Zmluvných podmienok), províziu za vymáhanie pohľadávky 60,55 eur (podľa čl. 8 Zmluvných podmienok), úrok z omeškania a náhradu trov konania.
2. Dňa 5. 1. 2017 a následne dňa 9. 3. 2017 došli na súd podanie žalobcu, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobca netrvá na zaplatení odplaty za poskytnutie pôžičky 16,80 eur, zmluvnej pokuty 35,02 eur, provízie za vymáhanie pohľadávky 60,55 eur, ako aj na úroku z omeškania z uvedených súm.
Žalovaného teda žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 150 eur s úrokom z omeškania od 14. 12. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Keďže žalobca zobral žalobu späť sčasti pred jej doručením žalovanému, v súlade s ustanovením §145 ods. 3 C.s.p. súd koná vo zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Predmetom konania sa stala suma 150 eur s úrokom z omeškania od 14. 12. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania, na ktorých zaplatenie súd zaviazal žalovaného platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 20. 4. 2017 sp. zn. XCsp/XXX/XXXX, proti ktorému žalovaný podal odpor a preto platobný rozkaz súd uznesením zo dňa 26. 5. 2017 pod sp. zn. 5Csp/217/2016 zrušil.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s obsahom žaloby, zmluvou o pôžičke, zmluvnými podmienkami, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, prepisom SMS komunikácie, výpisom z účtu žalobcu, výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Žalobca (vtedy pod obchodným menom River Euro, s.r.o.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 2. 12. 2013 prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie Zmluvu o pôžičke XXXXXX/X. XX. XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS (ďalej len "Zmluvné podmienky").
Podľa bodu 1 Zmluvy, veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 150 eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy a dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a spolu s istinou pôžičky vrátiť a zaplatiť aj odplatu vo výške 16,80 eur, celková dlžná čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť tak predstavuje sumu 166,80 eur. Ďalej je tam uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 4717,53%.
Podľa bodu 2 Zmluvy, lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 10 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky.
Zmluva o pôžičke vzhľadom na spôsob jej uzavretia účastníkmi, t.j. prostredníctvom internetu a SMS správ, nie je podpísaná.
5. Žalobca predložil súdu výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že na účet žalovaného, uvedený v zmluve, žalobca poskytol dňa 2. 12. 2013 sumu 150 eur.
6. Na pojednávaní dňa 29. 3. 2018 žalovaný uznal nárok žalobcu v časti o zaplatenie 150 eur. Potvrdil, že na jeho účet mu bolo pripísaných 150 eur, ktoré si požičal od žalobcu. Hneď po uzatvorení zmluvy - už po týždni, však od neho žalobca vymáhal inú sumu a to 260 eur, čomu sa žalovaný bránil, že ide o úžeru a aj preto doposiaľ dlh neuhradil. Ďalšie návrhy na dokazovanie nemá.
7. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe po jej úprave je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.
Podľa §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa §1 ods. 3 písm. l) Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa §2 písm. a), c) Zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v §1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v §1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa §24 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
8. Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie úverovej istiny 150 eur a úroku z omeškania z úverovej istiny, je dôvodná. Súd mal za preukázané, že strany v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca, v pozícii iného veriteľa v zmysle §2 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanému úver vo výške 150 eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť do 10 dní od poskytnutia úveru, t.j. do 13. 12. 2013. Žalovaný túto sumu neuhradil.
Na základe vyššie uvedeného súd potom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 150 eur, t.j. poskytnutej a nesplatenej istiny z titulu pôžičky. Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 150 eur od 14. 12. 2013 do zaplatenia. Povinnosťou žalovaného bolo poskytnutú sumu vrátiť do 13. 12. 2014, čo sa nestalo, preto počnúc nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola 0,25%, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,25 % ročne. Súd preto žalovanému uložil povinnosť spolu so sumou 100 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 150 eur od 14. 12. 2013 do zaplatenia.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu patrí plná náhrada preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.