Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/6/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého M. E., nar. XX. XX. XXXX a o maloletého Q. E., nar. XX. XX. XXXX, obe s trvalým pobytom L. XX, XX XXX K., t.č. bytom Z. XX, XXX XX K., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny K., deti rodičov - matky M. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX, XX XXX K., t.č. bytom Z. XX, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Andreou Forgáčovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Dolná Strieborná 2, 974 01 Banská Bystrica a otca B. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX, XXX XX K. K., o zvýšenie výživného na maloleté deti, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/100/2017 - 157 zo dňa 17. 10. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „ okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 10. 2017 zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/209/2011-41 zo dňa 13. 10. 2011 vo výroku o výživnom na maloleté deti tak, že s účinnosťou od 01. 03. 2017 je otec povinný prispievať na výživu maloletého M. 150,- Eur mesačne a na výživu maloletého Q. sumu 100,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (I. výrok). O zročnom výživnom okresný súd rozhodol tak, že za obdobie od 01. 03. 2017 do 17. 10. 2017 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletého M. vo výške 897,50 Eur a na maloletého Q. vo výške 497,50 Eur; tento dlh je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletých detí (ďalej aj ,,matka“) do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. V úvode odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že podaným návrhom sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom M. E., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 80,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletého Q. E., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 80,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že maloletý M. navštevuje O. ročník A.C. v C., kde býva v V. M. a maloletý Q. navštevuje Z. ročník J. Z. v K.. Naposledy bolo určené výživné otcovi maloletých detí na každé sumou 80,- Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 32P/209/2011 - 41 zo dňa 13. 10. 2011, pričom sa zmenili pomery na strane maloletých detí, t. j. zvýšili sa výdavky.

3. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a na vykonané dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že ,,Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 30P/1/01/21 zo dňa 13. 02. 2001 upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému M. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky a jeho otca zaviazal prispievať na neho výživným 1.000,- Sk mesačne. Okresný

súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 32P/209/2011-41 zo dňa 13. 10. 2011 schválil dohodu rodičov, na základe ktorej výživné na maloletého M. bolo s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia zvýšené z 1.000,- Sk na sumu 80,- Eur mesačne a bol tiež upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému Q., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a jeho otec sa zaviazal s účinnosťou od 01. 09. 2011 prispievať na neho výživným 80,- Eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 24. 10. 2011. V tom čase maloletý M. mal necelých XX rokov a maloletý Q. necelých X rokov. Ich rodičia dosahovali priemerný čistý mesačný zárobok a to matka 399,01 Eur a otec 857,62 Eur. V súčasnosti má maloletý M. XX rokov. Je zdravý. V septembri 2017 nastúpil do X.ročníka A. Z.C. v C.. Ubytovaný je v V. M., kde sa aj stravuje. Čipová karta na stravu matku vyšla na 10,- Eur a čipová karta na hromadnú dopravu tiež 10,- Eur. Pobyt maloletého v V. M. spolu so stravou matku mesačne vyjde 80,- až 100,- Eur. Na začiatku každého školského roka maloletý platí na ZRPŠ 53,- Eur, školské pomôcky a potreby ho vyjdú cca 10,- Eur, pracovné zošity na cudzie jazyky cca 43,- Eur. Mimo školy má maloletý bežné záujmy, najmä šport. Maloletý každý týždeň na víkend cestuje domov, cestu vlakom má zadarmo. Užíva mobil, za ktorý mu matka mesačne platí 15,- Eur. Je poistený, poistku mu platí jeho krstný otec. Maloletý Q. má v súčasnosti XX rokov. Nosí V. U.. Matka s ním raz za polroka chodí na kontrolu do K. K.. Naposledy mu U. boli menené na jar 2017, za čo matka doplácala 60,- Eur. V septembri 2017 nastúpil do X.ročníka Základnej školy v K. na O. X. Do školy chodí peši, stravuje sa u matkinej tety M. I.. Užíva mobil, za ktorý mu matka mesačne dá 6,- Eur. Poistku mu tiež platí jeho krstný otec. Každý školský rok na ZRPŠ platí 10,- Eur, za školské pomôcky a potreby cca 15,- Eur. V Z. ročníku sa zúčastnil exkurzie, kde mu matka jednorazovo zaplatila 25,- Eur. Matka maloletých detí je slobodná, ukončila A. O.C. s maturitou, ale v tejto oblasti nikdy nepracovala. Má osobný automobil Y. M., rok výroby XXXX, kúpila ho ojazdené za 2.600,- Eur, požičal jej krstný otec maloletých detí pred 4 rokmi. Je živnostníčkou, avšak pracuje na dohodu pre obchodnú spoločnosť, kde mesačne v hrubom zarobí 1.000,- Eur, z čoho 200,- Eur platí odvody. V roku 2016 dosiahla príjmy zo živnosti 11.600,05 Eur, výdavky 8.385,30 Eur. Poberá prídavky na obidve deti, uplatňuje si na ne aj daňový bonus. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije sama s maloletými deťmi v 4-izbovom prenajatom byte. Za tento byt mesačne platí nájomné 311,- Eur. Je zdravá. Medzi jej mesačné výdavky patrí za internet 10,49 Eur, za mobil 30,- Eur - odpisuje si ako živnostníčka. Na preklenutie zlej finančnej situácie keď otec detí neplatil výživné, si požičala 12.000,- Eur, túto pôžičku mesačne spláca po 250,- Eur. Pôžičku za auto nespláca, nakoľko veriteľ - krstný otec maloletých detí, vie v akej zlej finančnej situácii sa nachádza. Otec maloletých detí je podľa lustrácii v registri obyvateľov z M. XXXX ženatý. Okrem maloletých detí E. má syna M. R., nar. XX. XX. XXXX. Trvalý pobyt má na adrese K. K., A., E. XXXX/XX a prechodný pobyt na adrese K. X, P., T. R. XXXXX/XX. V súčasnosti žije na adrese v K. K. so svojou matkou v spoločnej domácnosti. Od 01. 06. 2016 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pracuje iba brigádnicky. Je zdravý. Medzi jeho mesačné výdavky patrí za mobil 20,- Eur, životná poistka 24,- Eur. Pôžičky nemá. Má dlhy - exekúcie kvôli výživnému. Má nepravidelný príjem na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej s A. BB s.r.o. K. K., a to v čistom v júni 21,94 Eur, v júli 15,36 Eur, v auguste 22,81 Eur a v septembri 2017 33,34 Eur. Večerne maturitou ukončil V. O. v K. K., vodičský preukaz nemá. Sám uviedol, že so svojim vzdelaním by mohol robiť V.. V R. pracoval na Z. Z., tiež pracoval ako A., v súčasnosti vykonáva pomocné A. O.. Z CD predloženého matkou maloletých detí, na ktorom sú nahraté jej telefonáty s ich otcom súd zistil, že v jednom telefonáte otec detí matke uviedol, že jeden rok je bez príjmu, je nezamestnaný, zaplatí jej čo doteraz dlhuje, ale naschvál sa nikde nezamestná. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že matka maloletých detí podala návrh odôvodnene, nakoľko od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/209/2011-41 zo dňa 13.10.2011 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov, najmä však na strane maloletých detí.“

4. Následne súd prvej inštancie poukázal na zákonné znenia ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že ,,maloleté deti sú od poslednej úpravy výživného staršie o cca 6 rokov. Maloletý M. navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska, maloletý Q. navštevuje T.. stupeň základnej školy, nosí V. U.. S týmto všetkým sú spojené zvýšené výdavky na výživu, výchovu, vzdelanie, všestranný rozvoj a starostlivosť o maloleté deti. Matka maloletých detí pri poslednej úprave výživného dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 399,01 Eur. Počet vyživovacích povinností sa u nej nezmenil. V súčasnosti je živnostníčkou, v hrubom mesačne zarába 1.000,- Eur. Otec maloletých detí pri poslednej úprave výživného dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 857,62 Eur. V tom čase mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi M. R., nar. XX. XX. XXXX. V súčasnosti mu vyživovacia povinnosť k tomuto synovi ubudla. Približne jeden rok je nezamestnaný, má nepravidelný príjem na

základe dohody o vykonaní práce - vykonáva pomocné A. O.. Telefonicky sa matke maloletých detí vyjadril, že sa naschvál nikde nezamestná. Súd zistil, že v čase konania boli voľné pracovné miesta vhodné pre otca maloletých detí, pri ktorých by mohol zarobiť mesačne v hrubom od 480,- cez 500,-, 550,-, 670,-, 750,-, 780,-, 850,- do 2.000,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní o návrhu matky maloletých detí súd prihliadol nielen na odôvodnené potreby maloletých detí, možnosti, schopnosti, osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ale aj na možnosti, schopnosti otca maloletých detí, ktorý sa bez dôležitého dôvodu vzdal toho, aby vykonával prácu, pri ktorej by mohol dosiahnuť hrubý zárobok 780,-, 1.000,- až 2.000,- Eur mesačne. Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel a výživné na maloleté deti zvýšil tak ako matka požadovala a to na maloletého M. na 150,- Eur mesačne a na maloletého Q. na 100,- Eur mesačne. Podľa názoru súdu takéto výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj možnostiam, schopnostiam, osobnej starostlivosti matky o ne, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti otca maloletých detí. Pri rozhodovaní o návrhu matky maloletých detí súd prihliadol nielen na odôvodnené potreby maloletých detí, možnosti, schopnosti, osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ale aj na možnosti, schopnosti otca maloletých detí, ktorý sa bez dôležitého dôvodu vzdal toho, aby vykonával prácu, pri ktorej by mohol dosiahnuť hrubý zárobok 780,-, 1.000,- až 2.000,- Eur mesačne. Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel a výživné na maloleté deti zvýšil tak ako matka požadovala a to na maloletého M. na 150,- Eur mesačne a na maloletého Q. na 100,- Eur mesačne. Podľa názoru súdu takéto výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj možnostiam, schopnostiam, osobnej starostlivosti matky o ne, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti otca maloletých detí. Súd zvýšil výživné s účinnosťou od 01. 03. 2017, to je odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného. Od tohto dňa do dňa vyhlásenia rozhodnutia (17. 10. 2017) mal otec na výživu maloletého M. zaplatiť spolu 1.200,- Eur (8 mesiacov x 150,- Eur), zaplatil na neho 302,50 Eur; rozdiel je 897,50 Eur. Na maloletého Q. mal otec za uvedené obdobie zaplatiť spolu 800,- Eur (8 mesiacov x 100,- Eur), zaplatil 302,50 Eur; rozdiel 497,50 Eur. Vzhľadom na pomery všetkých účastníkov súd zaviazal dlh na zročnom výživnom na maloletého M. vo výške 897,50 Eur a na maloletého Q. vo výške 497,50 Eur zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“, event, „C.m.p.“ ) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Súd prvej inštancie v konaní nezistil ani také okolnosti, pre ktoré by niektorému z účastníkov priznal náhradu trov konania z hľadiska spravodlivosti a ani jeden z účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletých detí (ďalej aj ,,otec“) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol. V odôvodnení odvolania uviedol, že i keď si je vedomý vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, zdokladoval svoje príjmy ako aj výdavky, pričom jeho finančná situácia je na hranici životného minima, v dôsledku čoho aj meškal s platením výživného, prišiel o zamestnanie a napriek tomu nepodal návrh na zníženie výživného, ktoré platí podľa finančnej situácie. Poukázal na nekompletné a nepravdivé dokazovanie ohľadne jeho osoby, nakoľko pracuje na dohodu ako robotník pri pomocných A. O., ktorú má uzavretú od 01. 08. 2017 do 31. 12. 2017 v rozsahu 360 hodín s finančnou odmenou 2,50 Eur na hodinu, nemá ani na životné minimum a býva u svojej matky, ktorá mu pomáha, keď sa jej dá. Ďalej poukázal na nepravdivé údaje matky o jej finančnej situácii, ohľadne tvrdení o úvere vo výške 12 000,- Eur z dôvodu, že neplatil pravidelne výživné, pričom jeho dlh na výživnom nebol v takej sume a ak bola v zlej finančnej situácii, nemala investovať do podnikania a kúpy automobilu. Poukázal na to, že pomery matky sa k horšiemu nezmenili, ale on nevlastní žiaden majetok, ani auto, nepodniká a súd prvej inštancie rozhodol len na základe dohadov a tvrdení matky, ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi jeho príjem.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Stotožnila sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletých detí, ako aj účelové konanie ich otca, ktorý uvádzal nepravdivé skutočnosti o svojich majetkových a zárobkových pomeroch, s cieľom zatajiť príjem. Poukázala na možnosť otca sa riadne zamestnať, pričom podľa jej informácií je zamestnaný, avšak so zamestnávateľom má dohodu, že finančné prostriedky mu poukazuje v hotovosti, s cieľom nemať relevantný doklad preukazujúci jeho príjem.

8. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletých detí. Poukázal na účelovú situáciu na strane otca, ktorý sa nezamestná na pracovnú zmluvu z dôvodu exekúcií.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nesúhlasil s jeho tvrdením, že jeho nezamestnanosť je účelová a poukázal na skutočnosť, že ak by mal stály príjem, ako aj trvalé zamestnanie, tak by sa nenachádzal v terajšej situácii. Ďalej namietal, že keď mal trvalé zamestnanie a stály príjem, matka nepodala návrh na zvýšenie výživného, teraz to urobila účelovo, keď vie v akej zlej finančnej situácii sa nachádza.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že jej tvrdenie o poukazovaní finančných prostriedkov v hotovosti mimo uvedeného platu na dohode, sa nezakladá na pravde a nie sú o tom ani žiadne priame dôkazy. Poukázal na nepravdivé tvrdenia právnej zástupkyne matky maloletých detí o neuhradení výživného od rozsudku, pretože výživné uhradil.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 , bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení nevysporiadal.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty poukazujúce na správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

17. Z obsahu spisu (ktorého súčasťou je i pripojený spis Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32P/209/2011 týkajúci sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom) vyplýva, že rozsudkom č. k. 32P/209/2011 - 41 zo dňa 13. 10. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2011 došlo k schváleniu rodičovskej dohody ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Q. E. sumou 80,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2011 a na maloletého M. E. sumou 80,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi zastavil. Zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 30P/1/2000 - 21 zo dňa 13. 02. 2001 vo výroku o výživnom na maloletého M. E., kde zvýšil výživné zo sumy 1 000 Sk na sumu 80,- Eur mesačne.

18. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine <. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Podľa ustanovenia Zákona o rodine rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery. Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

23. Predmetný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti bol podaný matkou dňa 01. 03. 2017, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď primárne skúmal, či od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k takej relevantnej zmene pomerov (či už na strane povinného rodiča - otca, alebo na strane maloletých detí), ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru (s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje), že tak, ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti otca maloletých detí. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že na strane maloletých detí nastala zmena pomerov, nakoľko za dobu 6 rokov sú staršie, maloletý M. už navštevuje strednú školu a maloletý Q. V. stupeň základnej školy. Zmena pomerov nastala aj na strane matky maloletých detí, ktorá má v súčasnosti príjem z podnikateľskej činnosti brutto 1 000,- Eur, pričom v čase predchádzajúcej úpravy pomerov dosahovala čistý mesačný zárobok 399,01 Eur. Otec maloletých detí dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného zárobok v sumu 857,62 Eur a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi M. R., ktorú už v súčasnosti nemá. Zmena pomerov nastala na jeho strane aj v tom, že nie je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, ale iba na základe dohody o vykonaní práce. Odvolací súd konštatuje, že správne súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zisťovaním voľných pracovných miest vhodných pre otca maloletých detí, ktorý tvrdil, že je nezamestnaný a mal teda preukázané, že pre otca sú vhodné viaceré pracovné pozície so zárobkami od 480,- Eur až do 2 000,- Eur brutto mesačne.

24. Odvolací súd preto konštatuje, že vzhľadom na kvalifikáciu a voľné pracovné miesta vhodné pre otca maloletých detí, je v jeho schopnostiach si zabezpečiť zodpovedajúci príjem pre účely plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v stanovenej sume, ktorých životné potreby s pribúdajúcim vekom a aj v súvislosti so štúdiom narastajú, preto tvrdenia otca o jeho nepriaznivej finančnej situácii odvolací súd považoval za účelové a tendenčné.

25. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

26. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .