Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-54-2018.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Subarea
4Co/54/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Q. L., C.. X.XX.XXXX, S. I. XX, B., zastúpená advokátkou JUDr. Jarmilou Milatovou so sídlom Metodova 7, Bratislava, proti žalovanému: U. L., C.. X.X.XXXX, S. I. XX, B., zast. Advokátska kancelária MIKLASOVÁ & PARTNERS, s.r.o., konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Brigity Miklasovej, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. novembra 2017 č.k. 43C 22/2017- 34 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariedenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia žalovanému zákazu nakladať so všetkým hnuteľným aj nehnuteľným majetkom patriacim do BSM, a to predovšetkým tento majetok predať, darovať, prenajať, zapožičať, zaťažiť záložným právom, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení BSM.
2. Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej zo dňa 9.10.2017 doručenej súdu dňa 11.10.2017 domáha zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) so žalovaným, pričom do masy BSM sú podľa ostatného obsahu spisu zahrnuté aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B. zapísané na LV č. XXXX a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. S. zapísané na LV č. XXXX. Návrhom zo dňa 9.10.2017 doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.10.2017 žiadala vydať vyššie uvedené neodkladné opatrenie. Svoj návrh odôvodnila tým, že na tunajší súd podala návrh na rozvod manželstva so žalovaným, konanie je vedené pod sp. zn. 12P/428/2016 s tým, že opustila spoločnú domácnosť a žalovaný sám využíva vyššie uvedené nehnuteľnosti, nehnuteľnosti v k.ú. B. na bývanie a nehnuteľnosti v k.ú. S. na podnikanie. Mala sa dozvedieť, že počas jeho neprítomnosti žalovaný ich spoločný rodinný dom poškodzuje a odstraňuje z neho aj hnuteľné veci, ktoré sú súčasťou BSM, údajne predal motorového vozidlo patriace do BSM s úmyslom zbaviť sa všetkého majetku, ktorý by prináležal po zrušení BSM na rozdelenie majetku, čo mal uviesť aj pred tretími osobami. Pretože nemá žiaden dosah na majetok patriaci do BSM (žalovaný jej bráni užívať hnuteľné aj nehnuteľné veci) a rozvodové konanie bude trvať minimálne rok, chce svojim návrhom zabrániť ďalšiemu ničeniu a miznutiu majetku patriaceho do BSM. Zároveň sa obáva, že žalovaný sa bude úmyselne snažiť, pokiaľ to už nevykonal, zaťažiť i majetok patriaci do BSM rôznymi pasívami, ktoré budú ukracovať jeho podiel pri vyporiadaní BSM, a tým budú ohrozené i jej vlastnícke práva chránené Ústavou Slovenskej republiky. Žalovaný je tiež podnikateľom a je reálna hrozba vyplývajúca z jeho podnikania, ktorá môže zaťažiť aj majetok v BSM, či už úmyselne alebo neúmyselne, Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tiež odôvodnila obavou o svoj život a majetok nadobudnutý počas manželstva, že tento bude akokoľvek zaťažený, zničený, znehodnotený či speňažený.
3. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
4. Konštatoval, že inštitút neodkladného opatrenia je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
5. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom súdneho spisu vo veci samej ako aj s LV č. XXXX (k.ú. B.) a s LV č. XXXX (k.ú. S.) a má za osvedčené, že nehnuteľnosti, na ktoré sa odvoláva žalobca a ktoré má podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti využívať len žalovaný, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tiež zo spisu sp. zn. 12P/428/2016 zistil, že v súčasnosti prebieha rozvodové konanie medzi stranami, ktoré ešte dosiaľ nebolo (právoplatne) skončené. Dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z uvedeného spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Mal za to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila tvrdenia obsiahnuté v návrhu, nemal možnosť ich vyhodnotiť inak než len ničím nepodložené domnienky a obavy. Uviedol, že na Okresnom súde Pezinok sa v súčasnosti vedie rozvodové konanie strán pod sp. zn. 12P/428/2016, BSM manželov teda ešte nezaniklo a z tohto dôvodu podala žalobkyňa i žalobu vo veci samej. Uviedol, že za súčasného stavu medzi žalobkyňou a žalovaným ako manželmi pre právny režim spoločného majetku platia ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve, t.j. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k podanému návrhu zdôraznil, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Z návrhu žalobkyne vyplýva, aby bolo nariadením neodkladného opatrenia znemožnené žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať so spoločným majetkom (v petite žalobkyňa použila všeobecný výraz „nakladať“, i keď následne špecifikovala, čo má „najmä“ na mysli), a teda aby jej bolo upreté právo disponovania s jeho vlastným majetkom priznané jej ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
6. Vyslovil, že z justičnej praxe a teoretických poznatkov opierajúcich sa o hmotné právo sa vyvodzuje, že nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva podobne), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva ako aj do iných ústavne zaručených práv.
7. Poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, súd je preto povinný pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv povinnej osoby (v tomto prípade žalovaného) nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná
miera znamená, že žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie vlastníckeho práv a podobne. Všeobecná formulácia, ktorú použil žalobca v návrhu (všeobecne výraz „nakladanie“), by však mohla vyústiť do zablokovania všetkých jeho práv spojených s vlastníctvom k veciam patriacich do BSM. Neodkladné opatrenie nesmie mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia žalovaného, ktoré je taktiež ako právo žalobcu ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by žalovaný v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmel nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jeho súkromie. Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia konkretizovať aj na účely núteného vymáhania povinnosti vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia.
8. Z obsahu návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia nie sú podľa súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ujmy žalobkyne, t.j. nepreukázala dôvodnú obavu, že by bol výkon rozhodnutia pri prípadnom vyporiadaním BSM ohrozený v jej neprospech. BSM strán stále nezaniklo a ani nebolo zrušené, a teda na právny režim nakladania s týmito vecami platia ustanovenia zákona o bezpodielovom spoluvlastníctve. Preto z uvedených dôvodov návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia vo veci nenakladania s vecami patriacimi do BSM zamietol, pretože v prvom rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za dostatočne konkretizovaný, následkom čoho by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného a taktiež do jeho súkromia a najmä, pretože hlavným determinantom na nariadenie neodkladného opatrenia je samotný návrh pri nariaďovaní neodkladného opatrenia a žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo žalobkyne (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovaného) a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jej majetkové a materiálne záujmy po vyporiadaní BSM (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV, čestné vyhlásenia osôb ktoré môžu dosvedčiť zámery žalovaného atď.). Súd podotýka, že nariadenie neodkladného opatrenia má byť v prípade nakladania s majetkom manželmi hraničným prostriedkom na úpravu pomerov, zákon v tomto prípade uprednostňuje napr. inštitút relatívnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela. Takisto tvrdený skutkový stav, že jej žalovaný zamedzuje prístup k nehnuteľnosti (čo žalobkyňa taktiež neosvedčila), možno odstrániť inými inštitútmi, dokonca i nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabezpečil nerušený prístup žalobcu k jeho majetku. O nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia však žalobkyňa nepožiadala, požiadal len o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v celosti zamedziť výkonu vlastníckeho práva žalovaného k ich spoločným veciam, ktoré je rovnocenné ako žalobcove vlastnícke právo. Dospel tak k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, keďže žalobkyňa neosvedčila a ani de facto netvrdila (budúce) ohrozenie jej majetkových práv, návrh vychádza len z domnienok a ničím nepodložených obáv. V návrhu teda žalobkyňa neosvedčila žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu.
9. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s odôvodnením, že o nich rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie v merite veci.
10. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť dôvodiac tým, že má, ako aj jej maloletý syn vedomosť o tom, že žalovaný bez obmedzenia disponuje s hnuteľnými vecami patriacimi do BSM, väčšina týchto vecí sa už nenachádza v ich spoločnom rodinnom dome a nenachádzajú sa tam ani jej osobné veci a veci maloletého syna, žalovaný ako podnikateľ - fyzická osoba môže podľa nej kedykoľvek zaťažiť svojimi úkonmi aj majetok patriaci do BSM a ona nemá žiadnu zákonnú možnosť ochrániť svoje vlastníctvo, ako nariadením neodkladného opatrenia, ktoré bude chrániť aj jej vlastnícke právo zaručené Ústavou SR. Uviedla, že z rodinného domu odchádzala len s minimom svojich osobných vecí a vecí svojho syna, pričom väčšina z nich zostala v dome, do ktorého ju žalovaný odmieta vpustiť a jej osobné veci jej odmieta odovzdať. Syna vpustil do domu len po viacnásobnom naliehaní, nakoľko tam mal učebné pomôcky, ktoré potreboval do školy, ale syn si všimol že väčšina jej osobných vecí, ako aj jeho vecí sa v rodinnom dome už nenachádza a rovnako sa v ňom nenachádza aj väčšina hnuteľných vecí patriacich do BSM. Túto skutočnosť oznámila aj polícii, ktorá predmetné oznámenie uzavrela ako bezpredmetné, nakoľko im žalovaný povedal, že jej dal kľúče od domu, hoci to nie je pravda. Poukázala na to, že podala dňa 9.10.2017 podala na súd aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na umožnenie jej vstupu a užívanie nehnuteľnosti -predmetného rodinného domu, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 8C 52/2017, ktorý jej návrh bol zamietnutý uznesením zo dňa 16.10.2017, voči ktorému podala odvolanie.
11.Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania(§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, a podľa písm. d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. vychádza sa z ich vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
17. Uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. je zásahom aj do vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) ako aj do iných ústavou zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby a súkromia v zmysle čl. 16 ods. 1 ústavy, právo brániť sa pred neoprávneným zásahom do rodinného, súkromného života čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č. 209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z.z.). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadom neprimerane, tvrdenému zásahu do práv žalobkyne, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.
18. V prejednávanej veci odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť jednak z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť a nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nebezpečenstva bezprostredne hroziacej jej ujmy, žiadnym spôsobom neosvedčila, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo žalobkyne (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovaného) a ani neosvedčila žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jej majetkové a materiálne záujmy po vyporiadaní BSM (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV), ako aj z dôvodu, že by jeho nariadením bola porušená vyššie uvedená zásada primeranosti zásahu, t.j. primeranosti uložených povinností žalovanému vo vzťahu k právam žalobkyne. Ňou navrhované neodkladné opatrenie nezodpovedá ani jej tvrdeným skutočnostiam a obavám z toho, že žalovaný bez obmedzenia disponuje s hnuteľnými vecami patriacimi do BSM a väčšina týchto vecí sa už nenachádza v ich spoločnom rodinnom dome a nenachádzajú sa tam ani jej osobné veci a veci maloletého syna, žalovaný ako podnikateľ -fyzická osoba môže podľa nej kedykoľvek zaťažiť svojimi úkonmi aj majetok patriaci do BSM a ona nemá žiadnu zákonnú možnosť ochrániť svoje vlastníctvo, ako nariadením neodkladného opatrenia, ktoré bude chrániť aj jej vlastnícke právo zaručené Ústavou SR. Navyše ide o spoločný majetok žalobkyne a žalovaného patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovaným neodkladným opatrením by došlo k zásahu aj do vlastníckeho práva žalovaného nad zákonom dovolenú a prípustnú mieru.
19. Za situácie, keď medzi stranami sporu vznikajú nezhody, pokiaľ ide o rozsah a spôsob užívania spoločného majetku, môže ktorákoľvek zo strán sporu podať žalobu, aby súd rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnému majetku, teda, aby upravil aj spôsob nakladania so spoločnými prostriedkami, z nakladania s ktorými je v súčasnosti žalobkyňa vylúčená. Odvolací súd pripúšťa, že tieto vzťahy možno upraviť aj neodkladným opatrením, treba však rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch strán sporu pri užívaní spoločného majetku a spravidla nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by jeden z manželov bol úplne alebo dočasne vyradený z užívania vecí ohľadom na dôsledky takéhoto neodkladného opatrenia. Úplné vylúčenie z užívania spoločného majetku je možné iba celkom výnimočne, a to za predpokladu, že jeden z manželov svojim správaním a vzťahom k veciam, o užívanie ktorých ide vzbudzuje obavu, že ich ďalším užívaním by mohol spôsobiť škodu. Žalobkyňou uvedené skutkové tvrdenia nezodpovedajú ňou navrhovanému spôsobu nariadenia neodkladného opatrenia.
20. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o tomto bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).