Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7K-16-2017.pdf
PDF · 133.5 KB
No categories available
7K/16/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: Profit real Žilina, s r.o., so sídlom Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 43 846 700, zastúpeného: JUDr. Martin Gordík, advokát, so sídlom Námestie A. Hlinku 816/3, 010 01 Žilina, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: T. R., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX W., podnikajúceho pod obchodným menom T. R., s miestom podnikania T. XXXX/XX, XXX XX W., IČO: 33 233 624, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: T. R., s miestom podnikania T. XXXX/XX, XXX XX W., IČO: 33 233 624.
II. U s t a n o v u j e správcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 817 003, značka správcu: S1731.
III. Vyzýva veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky spôsobom podľa § 28 a § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“) v jednom rovnopise u správcu na adrese jeho kancelárie a v jednom rovnopise na Okresnom súde Žilina. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde. Na prihlášky doručené správcovi neskôr sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; tento veriteľ však môže byť uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť ho bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti v zmysle § 29 ods. 1 ZKR, inak sa na ňu v tomto konkurze neprihliadne. V konkurze sa neprihliadne ani na prihlášku nepeňažnej pohľadávky, ak k nej nebude pripojený aspoň jeden rovnopis znaleckého posudku určujúci jej hodnotu (§ 29 ods. 7 ZKR). Vzory tlačív na podávanie prihlášok a vzory príloh a údaje zapisované do nich spolu s vysvetlivkami k týmto zápisom sú uvedené v prílohách vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení vyhlášky č. 25/2017 Z.z. (vzor tlačiva je dostupný aj na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk, v časti praktické informácie, vzory podaní a formuláre). K prihláške pohľadávky je potrebné pripojiť listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. V konkurze sa prihláškou uplatňujú pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Prihlasujú sa tiež pohľadávky, ktoré už boli uplatnené na súde, ako aj pohľadávky vykonateľné, vrátene tých, ktoré sú vymáhané výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Prihlásiť možno aj budúce pohľadávky alebo pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky. Prihlásiť je potrebné aj zabezpečenú pohľadávku. Uplatniť svoju pohľadávku v konkurze musí tiež veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku dlžníka. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, zabezpečovacie právo sa musí riadne (§ 29 ods. 2 ZKR) a včas uplatniť v prihláške doručenej správcovi v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Lehota na prihlásenie pohľadávok do konkurzu začína plynúť nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
IV. Začína hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní.
V. Správca je povinný bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.
VI. Účastníkov konkurzného konania poučuje, že z dôvodov podľa § 49 Civilného sporového poriadku majú právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na námietky doručené neskôr, na opakované námietky z toho istého dôvodu, ak o nich už nadriadený súd rozhodol a na námietky týkajúce sa len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci súd neprihliada. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 18.10.2017, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 15.11.2017, sa navrhovateľ - veriteľ domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že s pôvodným veriteľom dlžníka, spoločnosťou PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o., IČO: 31 630 405, uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18.02.2016, v zmysle ktorej pôvodný veriteľ ako postupca postúpil na navrhovateľa ako postupníka svoju pohľadávku titulom náhrady škody vo výške 44.247,53 eur spolu s príslušenstvom, predstavujúcim náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2.083,10 eur. Tento nárok bol pôvodnému veriteľovi priznaný rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 6C/267/2013-102 zo dňa 09.12.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 6C/267/2013-1112 zo dňa 20.03.2015, právoplatným dňa 28.04.2015, vykonateľným dňa 05.05.2015. Podľa tvrdenia navrhovateľa dlžník si svoju povinnosť zaplatiť pohľadávku nesplnil ani voči pôvodnému navrhovateľovi ani voči postupníkovi - navrhovateľovi. O postúpení pohľadávky mal dlžník vedomosť aj z konkurzného konania vedeného voči dlžníkovi Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/10/2015, do ktorého vstúpil navrhovateľ na miesto pôvodného veriteľa (predmetné konkurzné konanie bolo na základe späťvzatia návrhu zo strany veriteľa zastavené). Na zaplatenie pohľadávky spolu s príslušenstvom bol dlžník vyzvaný listom zo dňa 09.10.2017. Navrhovateľ predpokladá platobnú neschopnosť dlžníka, nakoľko dlžník má množstvo veriteľov s pohľadávkami splatnými už pred značným časom, pričom z listu vlastníctva č. 1445 vedeného pre katastrálne územie Bytčica, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve, je zrejmé, že voči osobe dlžníka je vedených 8 exekúcií, v ktorých bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Z verejne dostupných zdrojov na internete navrhovateľ zistil, že dlžník mal ku dňu 16.10.2017 peňažný záväzok voči veriteľovi DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 5.572,09 eur titulom nedoplatkov na zdravotnom poistení a voči veriteľovi Sociálna poisťovňa vo výške 5.868,96 eur. S plnením týchto záväzkov je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní.
2. Uznesením č. k. 7K/16/2017-78 zo dňa 04.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku 234/2017 zo dňa 08.12.2017 (účinky zverejnenia nastali v zmysle ustanovenia § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. nasledujúci deň, t.j. 09.12.2017), rozhodol súd na základe návrhu navrhovateľa o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi.
3. Uznesením č.k. 7K/16/2017-84 zo dňa 12.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 240/2017 zo dňa 18.12.2017, doručeným dlžníkovi poštou dňa 27.12.2017, vyzval súd dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a na osvedčenie platobnej schopnosti, v lehote 20 dní. Na prejednanie návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo na deň 01.02.2018 nariadené pojednávanie.
4. Dlžník sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu písomne nevyjadril a svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Zákonná lehota na vyjadrenie sa k návrhu márne uplynula dňa 17.01.2018.
5. Podaním doručeným súdu dňa 30.01.2018 požiadal dlžník z dôvodu náhleho ochorenia o odročenie pojednávania nariadeného na deň 01.02.2018 a priložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 30.01.2018. Vzhľadom na žiadosť dlžníka súd odročil pojednávanie na deň 01.03.2018 o 10.00 h.
6. Podaním zo dňa 28.02.2018 požiadal dlžník o odročenie pojednávania opätovne, a to prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, s poukazom na kolíziu pojednávaní právneho zástupcu dlžníka s tým, že podľa tvrdenia právneho zástupcu pre krátkosť času sa mu nepodarilo zabezpečiť substitúciu. Na preukázanie dôvodnosti žiadosti o odročenie pojednávania bolo predložené upovedomenie obhajcu o hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava II dňa 01.03.2018 o 10.00 h. Spolu so žiadosťou bolo súdu predložené plnomocenstvo datované dňa 28.02.2018, udelené dlžníkom právnemu zástupcovi.
7. Na pojednávaní dňa 01.03.2018 súd zistil, že nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania, a preto súd žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel a pojednávanie odročil na 22.03.2018.
8. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 22.03.2018 bolo právnemu zástupcovi dlžníka doručené dňa 05.03.2018. Dňa 20.03.2018 doručil právny zástupca dlžníka súdu ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania. Na jej odôvodnenie uviedol, že na rovnaký termín pojednávania je vytýčené hlavné pojednávanie vo veci sp. zn. 28T/109/2016. Súčasne požiadal o ospravedlnenie neúčasti dlžníka, ktorý podľa tvrdenia právneho zástupcu trvá na jeho účasti na pojednávaní a nesúhlasí so substitúciou. K žiadosti bolo priložené oznámenie o termíne hlavného pojednávania vo veci sp. zn. 28T/109/2016, na ktorom bol vyznačený ako dátum doručenia 05.02.2018. Dňa 21.03.2018 súd právnemu zástupcovi dlžníka oznámil, že súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko nezistil dôležité dôvody na opätovné odročenie pojednávania. Súd s poukazom na to, že bolo zistené, že kolízia pojednávaní musela byť právnemu zástupcovi dlžníka známa už dňa 05.03.2018, v oznámení o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že daný návrh na odročenie pojednávania považuje za účelový, pričom tvrdenie, že dlžník trvá na osobnej účasti advokáta na pojednávaní a nesúhlasí so substitúciou považoval za nepreukázané, nakoľko bolo v rozpore s vyhlásením, ktoré dlžník učinil pri podpise plnomocenstva zo dňa 28.02.2018, v ktorom sa výslovne uvádza, že dlžník súhlasí s tým, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu. Súd taktiež poukázal na to, že v konkurznom konaní môže byť na jednotlivé úkony poverený aj koncipient.
9. Dňa 21.03.2018 doručil právny zástupca dlžníka súdu oznámenie o ukončení právneho zastupovania dlžníka s tým, že uviedol, že z daného dôvodu sa pojednávania dňa 22.03.2018 nezúčastní.
10. Následne dňa 21.03.2018 požiadal o odročenie pojednávania a o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dlžník, s poukazom na to, že došlo k ukončeniu jeho právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o. Uviedol, že má záujem o právne zastupovanie, a preto požiadal o poskytnutie primeranej lehoty s cieľom zabezpečenia si advokáta. K žiadosti priložil dohodu o ukončení právneho zastupovania zo dňa 21.03.2018, podpísanú právnym zástupcom a dlžníkom. Súd dlžníkovi obratom prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie.
11. Dňa 22.03.2018 sa za účasti právneho zástupcu navrhovateľa a za účasti dlžníka konalo pojednávanie.
12. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ zotrváva na návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Uviedol, že je presvedčený, že sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, nakoľko dlžník je predlžený, má viacero veriteľov, ktorí majú pohľadávky viac ako 30 dní po lehote splatnosti, ktorá skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. 1445 pre katastrálne územie Bytčica, na ktorom je zapísaný rodinný dom súpisného čísla 1013, postavený na parcele č. 1382/26, pričom v časti C: ťarchy sú uvedené jednotlivé exekučné príkazy od viacerých exekútorov, ktorí vymáhajú viaceré pohľadávky viacerých veriteľov. Navrhovateľ je veriteľom dlžníka na
základe pohľadávky, ktorá bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 6C/267/2013, a ktorú nadobudol navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal na to, že už pred týmto konaním bolo voči dlžníkovi začaté konkurzné konanie, ktoré však bolo zastavené na základe dohody medzi veriteľom - navrhovateľom a dlžníkom s tým, že malo dôjsť k dobrovoľnej úhrade predmetnej pohľadávky. K uhradeniu pohľadávky však nedošlo. Vzhľadom na to, že navrhovateľ už nebol schopný inými právnymi prostriedkami sa domôcť svojho práva, a teda vymôcť svoju judikovanú pohľadávku, tak mu ostala už len možnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, čo využil.
13. Navrhovateľ na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 6C/267/2013-102 zo dňa 09.12.2014 spolu s opravným uznesením č.k. 6C/267/2013-112 zo dňa 20.03.2015, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2016, uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 4K/10/2015-131 zo dňa 22.07.2016, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 09.10.2017 a výpis z listu vlastníctva č. 1445 pre katastrálne územie Bytčica, okres Žilina, vyhotovený dňa 16.10.2017. Súčasne predložil výpis zo zoznamu dlžníkov zdravotnej poisťovne Dôvera platný k 18.06.2016, 16.10.2017 a k 22.03.2018 a zo Sociálnej poisťovne, zverejnený dňa 18.06.2016, 16.10.2017 a dňa 19.03.2018.
14. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
17. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
18. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
19. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
20. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o advokácii“), advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
21. Podľa § 22 ods. 5 zákona o advokácii, advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.
22. Súd otvoril pojednávanie vo veci napriek žiadosti dlžníka o odročenie pojednávania a o poskytnutie lehoty na zvolenie si zástupcu - advokáta, nakoľko dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý, keďže nebol zistený a preukázaný žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý došlo k zániku plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi dlžníka, príp. dôvod, pre ktorý právny zástupca nezabezpečil dlžníkovi zástupcu, ktorý by ho na nariadenom pojednávaní zastupoval, čím by došlo zo strany advokáta k vykonaniu neodkladného úkonu tak, ako vyplýva z § 22 ods. 2 zákona o advokácii, keďže tak právny zástupca ako aj dlžník mali vedomosť o tom, že súd pojednávanie neodročí. Za dôvod ukončenia dohody o plnomocenstve s právnym zástupcom označil dlžník skutočnosť, že advokátovi bolo zo súdu doručené oznámenie o nevyhovení žiadosti na odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, preto podľa tvrdenia dlžníka advokát JUDr. Kuric uviedol, že z jeho strany bude právne zastupovanie ukončené a že si má nájsť iného zástupcu. V nadväznosti na uvedené malo dôjsť k podpisu dohody o ukončení právneho zastupovania zo dňa 21.03.2018. Skutočnosť, že súd nevyhovel žiadosti advokáta o odročenie pojednávania, nemôže byť zo strany súdu považovaný za relevantný dôvod na vypovedanie plnomocenstva deň pred pojednávaním s tým, že dotknutý advokát neposkytne svojmu klientovi náležitú ochranu jeho práv. Pokiaľ s tým dlžník súhlasil a netrval na vykonaní nevyhnutných úkonov zo strany advokáta, pričom sa domnieval, že súd mu lehotu na zvolenie si ďalšieho zástupcu poskytne, na toto konanie advokáta a jeho klienta súd nemohol prihliadať ako na konanie, ktoré má požívať právnu ochranu a dlžník za to nesie zodpovednosť. Súd nespochybňuje právo právneho zástupcu vypovedať plnomocenstvo alebo právo dlžníka plnomocenstvo odvolať, príp. právo oboch zmluvných strán zmluvu o poskytovaní právnych služieb ukončiť dohodou, v tomto konkrétnom prípade však vzbudzuje pochybnosť o dobrom úmysle, a preto právo dlžníka na zastúpenie, ktorého sa dobrovoľne vzdal, nemohlo byť hodnotené ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Okrem uvedeného podľa názoru súdu dlžník mal dostatok času na to, aby v priebehu konkurzného konania osobne alebo v súčinnosti so svojim právnym zástupcom reagoval na návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu bola táto povinnosť uložená uznesením č.k. 7K/16/2017-84 zo dňa 12.12.2017 a ktorým ho súd vyzval na osvedčenie platobnej schopnosti. Dlžník však okrem realizácie úkonov, ktorými sa osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal odročení nariadených pojednávaní, nevyužil žiaden prostriedok procesnej obrany. Súčasne súd poukazuje aj na skutočnosť, že na základe žiadosti dlžníka alebo jeho právneho zástupcu došlo k odročeniu dvoch pojednávaní, pričom o dôvodoch odročenia pojednávania bol súd v oboch prípadoch upovedomený krátko pred pojednávaním, pričom obdobná situácia (žiadosť o odročenie pojednávania doručená súdu dva dni pred termínom pojednávania) nastala aj pri pojednávaní nariadenom na deň 22.03.2018. S prihliadnutím na tieto časové súvislosti ako aj na dôvod na odročenie pojednávania, ktorým mala byť kolízia pojednávaní (tento dôvod bez ďalšieho nie je považovaný za akceptovateľný predpoklad uznania dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania) a následne zabezpečenie realizácie práva na zastúpenie v súvislosti so zánikom plnomocenstva dohodou dlžníka a jeho právneho zástupcu, sa konanie dlžníka a jeho právneho zástupcu súdu javilo ako snaha o realizovanie procesných obštrukcií a o zneužitie inštitútu voľby zástupcu.
23. Pri vyhodnotení žiadosti právneho zástupcu dlžníka o odročenie pojednávania ako nedôvodnej prihliadol súd na to, že žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená dva dni pred vytýčeným pojednávaním, hoci advokát mal (resp. musel mať) vedomosť o kolízií pojednávaní už dňa 05.03.2018, a preto oznámenie tejto prekážky účasti na pojednávaní pred pojednávaním, hoci tak mal povinnosť učiniť bezodkladne po tom, ako sa o danej prekážke dozvedel, taktiež vzbudzuje pochybnosť o účelovosti takého konania. Okrem uvedeného tvrdenie právneho zástupcu, že dlžník trvá na osobnom zastúpení advokátom JUDr. Pavlom Kuricom bolo v rozpore s vyhlásením dlžníka obsiahnutom na plnomocenstve zo dňa 28.02.2018, pričom opak preukázaný nebol. Súčasne zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou bolo zistené, že advokátska kancelária má koncipientov a súdu neboli preukázané žiadne dôvody na to, aby nemohol byť advokát JUDr. Pavol Kuric na nariadenom pojednávaní zastúpený koncipientom.
24. Dlžník na pojednávaní uviedol, že si je vedomý záväzku voči navrhovateľovi, spochybnil však jeho výšku s tým, že uznal, že voči navrhovateľovi má záväzok v sume 6.000 eur a v sume 1.500 eur ako trovy spojené s návrhom na vyhlásenie konkurzu. Tvrdil, že záväzok, ktorý bol uvedený v návrhu na vyhlásenie konkurzu, už bol z prevažnej časti uhradený formou splátok, na základe dohody s navrhovateľom. Zástupca navrhovateľa tvrdenie o dohode medzi navrhovateľom a dlžníkom ani o čiastočných úhradách dlhu nepotvrdil, pričom dlžník na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden listinný dôkaz. Na výslovnú otázku sudcu dlžník uviedol, že žiadnym dokladom o čiastočných úhradách
pohľadávky navrhovateľa nedisponuje. Dlžník zároveň na pojednávaní potvrdil , že sú voči nemu vedené viaceré exekúcie a uviedol, že jeho dlhy vznikli z podnikateľskej činnosti. Podľa jeho tvrdenia na účte nemá žiadne finančné prostriedky. Mesačne disponuje finančnou hotovosťou v sume 500 až 1 000 eur, postupne sa snaží uhrádzať svoje dlhy. Dlžník uviedol, že sumou 6.000 eur nedisponuje. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol dlžník dôkaz výsluchom svedka, Františka Tótha, ktorý sa mal vyjadriť k čiastočnej úhrade dlhu. Súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol s poukazom na to, že vykonanie tohto dôkazu by neviedlo k osvedčeniu platobnej schopnosti, mohlo by viesť len k ustáleniu rozsahu časti pohľadávky, ktorú by bolo možné považovať za spornú. Z obdobného dôvodu súd zamietol aj návrh dlžníka na vykonanie dokazovania predložením listín, ktorými disponujú príslušní exekútori, navrhnutého s cieľom zistiť aktuálnu výšku exekučne vymáhaných záväzkov dlžníka.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej ako „ZKR“), dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
26. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
27. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
28. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia (ďalej len „vyhláška č. 643/2005 Z.z.“), na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú
a) peňažné prostriedky,
b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti, e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.
29. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
30. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.
31. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou.
32. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd do 5 dní od začatia konkurzného konania
1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, 1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, 1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2. určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, 3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
33. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania.
34. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
35. Podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 25/2017 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa druhej časti zákona vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.
36. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.
37. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.
38. Na základe výpisu zo živnostenského registra považoval súd za preukázané, že dlžník je fyzická osoba - podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dlžník má voči navrhovateľovi záväzok po lehote splatnosti minimálne v sume 6.000 eur, pričom jeho splatnosť nastala dňa 05.05.2015. Rovnako tak dlžník nespochybnil ani skutočnosť, že má ďalších veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti. Peňažnými prostriedkami ani iným finančným majetkom, ktorým by boli záväzky dlžníka kryté, však dlžník podľa jeho vyjadrenia nedisponuje. Preto súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s návrhom na vyhlásenie konkurzu a výsluchom dlžníka dospel k záveru, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, a teda že je v stave insolvencie. Keďže súd nezistil dôvody na zastavenie konkurzného konania ani nedošlo k jeho prerušeniu, súd ďalej skúmal majetnosť dlžníka. Pritom súd vychádzal najmä z predloženého výpisu z lista vlastníctva č. 1445, vedeného pre katastrálne územie Bytčica a dospel k záveru, že je predpoklad, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka a jeho manželky, budú postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Preto súd mohol skonštatovať splnenie materiálnych podmienok na vyhlásenie konkurzu a bez toho, že by ustanovil predbežného správcu, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. Zároveň náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom ustanovil správcu (§ 40 ods. 1 ZKR) a vyzval veriteľov dlžníka, aby si spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia prihlásili svoje pohľadávky a poučil ich o následkoch nedodržania základnej prihlasovacej lehoty (45 dní od vyhlásenia konkurzu) na prihlasovanie pohľadávok a o následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok v tomto konkurznom konaní.
39. Súd pristúpil k skončeniu dokazovania a k následnému vydaniu rozhodnutia v tejto veci aj napriek tomu, že súd pojednával s dlžníkom bez toho, aby vyhovel jeho žiadosti zvoliť si zástupcu z radov advokátov, hoci vyhlásenie konkurzu na majetok osoby je vážnym zásahom do majetkovej sféry tejto osoby a do práva na ochranu vlastniť majetok. V tejto súvislosti súd nad rámec okolností a dôvodov, ktoré uviedol v odsekoch 22 až 24 tohto odôvodnenia, považuje za potrebné poukázať aj na to, že odročenie pojednávania nemôže byť na ujmu druhého účastníka konania - v tomto prípade navrhovateľa, ktorý legitímnym postupom inicioval konkurzné konanie a rovnako ako dlžník má právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Medzi súčasti tohto práva patrí najmä právo dlžníka byť pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok vypočutý na verejnom pojednávaní, právo účastníkov vyjadriť sa ku všetkým rozhodným skutočnostiam, právo na to, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu dávalo odpovede na námietky účastníkov a na otázky, ktoré boli pre rozhodnutie súdu rozhodujúce a právo na vydanie rozhodnutia v primeranej lehote. V konkurznom konaní sa zásada rýchlosti konania zvýrazňuje množstvom krátkych procesných lehôt. Uvedené je dané charakterom tohto typu konania, účinkami konkurzného konania a účinkami konkurzu, pričom spravidla na to, aby bol dosiahnutý účel konkurzu, je potrebné, aby úkony, ktoré predchádzajú vyhláseniu konkurzu, boli vykonávané bez zbytočného odkladu, nakoľko v opačnom prípade môže hroziť napr. vykonávaniu úkonov smerujúcich s zbaveniu sa majetku príp. jeho znehodnotenie. Preto súd majúc na zreteli zachovanie práv oboch účastníkov konkurzného konania dospel k záveru, že vzhľadom na to, že dlžník mal počas konkurzného konania právneho zástupcu, s ktorým sa na ukončení zastupovania dohodol, okolnosť, že na pojednávaní dlžník právne zastúpený nebol, nemôže byť na úkor práv navrhovateľa, a to aj s prihliadnutím na to, že časový sled úkonov dlžníka a jeho právneho zástupcu (žiadosti o odročenie pojednávania realizované bezprostredne pred dňom nariadeného pojednávania) vzbudzoval podozrenie zo snahy o oddialenie rozhodnutia vo veci. Súčasne súd poukazuje na to, že tak dlžník ako aj jeho právny zástupca mali vedomosť o tom, že súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, a preto nič nebránilo tomu, aby si právny zástupca splnil povinnosť vykonať úkony potrebné na odvrátenie nepriaznivých dôsledkov zániku plnomocenstva, príp. aby právny zástupca na pojednávanie dlžníka riadne pripravil, poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a o možnostiach relevantnej obrany voči návrhu na vyhlásenie konkurzu.
40. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie o insolvenčnom konaní“), právomoc začať insolvenčné
konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
41. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
42. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
43. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
44. Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia o insolvenčnom konaní, ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať insolvenčné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu.
45. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.
46. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčním konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.
47. Právomoc rozhodnúť o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ktorý by sa v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní považoval za hlavné insolvenčné konanie, patrí výlučne do právomoci súdu toho členského štátu, na území ktorého sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Preto súd pred vyhlásením konkurzu skúmal, či má dlžník na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov, a teda či má tunajší súd medzinárodnú právomoc začať hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní. Keďže dlžník je fyzická osoba - podnikateľ, ktorá má podľa výpisu zo živnostenského registra miesto podnikania na území Slovenskej republiky, pričom súd nemal vedomosť o tom, že by došlo k jeho premiestneniu, dospel súd k záveru, že centrum hlavných záujmov dlžníka je na území Slovenskej republiky, a preto skonštatoval, že má právomoc začať hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní.
48. Podľa čl. 53 nariadenia o insolvenčnom konaní, každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania. Pritom súd zohľadnil, že nemal vedomosť o tom, že by v posledných mesiacoch došlo k preneseniu centra hlavných záujmov dlžníka ani že bolo voči dlžníkovi už vedené iné hlavné insolvenčné konanie v inom členskom štáte.
49. Podľa čl. 54 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.
50. Podľa čl. 54 ods. 2 nariadenia o insolvenčnom konaní, súčasťou informácie uvedenej v odseku 1, poskytnutej prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii.
51. V rámci vedenia tohto konania uložil súd správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu po oboznámení sa so záväzkami dlžníka informovať známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka tak, aby mali možnosť prihlásiť svoje pohľadávky v lehote na prihlasovanie pohľadávok. Nariadenie o insolvenčnom konaní má v Slovenskej republike priame účinky.
52. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.
53. V rámci vedenia tohto konania súd ďalej s poukazom na § 197 ods. 6 ZKR poučil účastníkov tohto konania o ich práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je oprávnený podať odvolanie dlžník v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku, na Okresnom súde Žilina. Za deň doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, bez ohľadu na iné spôsoby jeho doručenia.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môže na základe článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní napadnúť dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ, a to z dôvodu, že súd nemal právomoc začať hlavné insolvenčné konanie.