Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/31/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Nám. Gy. Széchényiho 10, proti povinnému: CFF spol. s r. o., so sídlom Šurany, Továrenská 4, IČO: 36 538 876, o vymoženie sumy 1.538,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. novembra 2017 č. k. 9Er/725/2013-21 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a o trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, Nitra, náhradu trov exekúcie vo výške 52,49 eura. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok). Uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Stanislav Polák. Dňa 12. 01. 2017 bol súdu prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň exekútor žiadal, aby súd uložil oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie v sume 52,49 eura. Celkovo súd prvej inštancie priznal exekútorovi trovy exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 52,49 eura. Záverom uviedol, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Nesúhlasil s tvrdením, že exekučné konanie má byť zastavené podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. 30. 05. 2013) disponuje iba s upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 22. 11. 2013 doručeným oprávnenému dňa 02. 12. 2013.Súdny exekútor doručil dňa 13. 01. 2017 oprávnenému správu o stave konania zo dňa 16. 12. 2016, v ktorej oznámil, že nebol zistený žiadny majetok povinného. Taktiež oznámil, že upovedomenie o začatí exekúcie nebolo povinnému doručené z dôvodu, že povinný je v mieste sídla spoločnosti podľa obchodného registra neznámy, povinný nemá vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť, povinný je vlastníkom staršieho motorového vozidla, na ktorom je viacero exekútorských

blokácií so skorším dátumom, miesto, kde sa vozidlo nachádza, resp. či ešte existuje, sa nepodarilo zistiť, boli vydané exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu, ale bez kladného výsledku. Na základe uvedeného konštatoval, že u povinného nie je predpoklad obnovenia činnosti a nadobudnutia majetku a nebolo by efektívne vykonávať ďalšie šetrenia a zvyšovať tým výdavky a preto vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, predloží na súd návrh na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Šurany, zapísaných na LV č. 3720. Uviedol, že súdny exekútor však exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného nevydal a nehnuteľnosť nezablokoval, čím svojou nečinnosťou zapríčinil nevymoženie pohľadávky a tým i nevymoženie trov exekúcie. Poukázal na neprimerane vysokú sumu exekútorom uplatnených, ako aj súdom priznaných trov exekúcie. Uviedol, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania vydal iba upovedomenie o začatí exekúcie a ďalšie úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky nevykonal, resp. ich nepreukázal, svojou nečinnosťou zapríčinil nevymoženie pohľadávky a tým i nevymoženie trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil so zastavením exekučného konania č. EX2862/2013 a taktiež s náhradou trov exekučného konania, ku ktorej súd prvej inštancie zaviazal oprávneného.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30. 05. 2013, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.538,85 eura. Za exekučný titul označil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410264213-GC04/13 zo dňa 17. apríla 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 05. 2013. Súd prvej inštancie poveril dňa 14. 06. 2013 súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vykonaním exekúcie. Dňa 12. 01. 2017 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa vyjadril, že nesúhlasí a podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a s následným platením trov exekúcie a navrhol, aby sa v exekúcii ďalej pokračovalo. Súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, je vlastníkom staršieho motorového vozidla, na ktorom je viacero exekútorských blokácií so skorším dátumom (miesto, kde sa vozidlo nachádza, resp. či ešte existuje sa nepodarilo zistiť), boli vydané exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu bez kladného výsledku, povinnú ročnú účtovnú závierku spoločnosť podala naposledy v roku 2013 so stratou, je vedená v zozname dlžníkov finančnej správy s daňovým nedoplatkom, dlžníkom sociálnej poisťovne a dlžníkom zdravotnej poisťovne. Spoločnosť zmenila v roku 2014 spoločníka. Na Sociálnej poisťovni bol povinný odhlásený 30. 04. 2014, kedy ukončil svoju činnosť. Voči povinnému je vedených ďalších 12 exekučných konaní, s výškou vymáhanej istiny bez príslušenstva a trov exekúcie vyše 500.000 eur, a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného. Záverom odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. K námietke oprávneného týkajúcej sa trov exekučného konania odvolací súd dodáva, že ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3MCdo/13/2011). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/13/2012, zo dňa 15. 08. 2012, ktorý uviedol, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP), v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta). Súd má povinnosť (teda nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Oprávneného nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie iba v jedinom prípade a to vtedy, ak je predmetom exekúcie akákoľvek pohľadávka výživného.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že povinnému a sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .